Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 419 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Alonso, José Luis

Alonso, José Luis, 9. 7. 1924 Madrid – 8. 10. 1990 tamže — španielsky režisér a divadelný riaditeľ. Pracoval s viacerými súbormi, najvýznamnejšie bolo pôsobenie v madridskom Národnom divadle (1962 – 76; dnes Národné dramatické centrum, Centro Dramático Nacional). Svojou tvorbou sústavne modernizoval španielske divadlo vplyvmi súčasných európskych režijných smerov a drámy 20. stor. (A. P. Čechov, P. Claudel, T. Williams, J. Anouilh, B. Brecht, J. P. Sartre). Zo španielskej klasiky mala najväčší ohlas jeho inscenácia Misericordia podľa B. Péreza Galdósa (1974).

Alonsoa

Alonsoa — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď krtičníkovité. Trvalky, polokry alebo kry s oválnymi na okraji zúbkatými listami, kvety s ostrohou. Pestujú sa aj ako rezané kvety, napr. Alonsoa warscewiczii.

Alonsová, Alicia

Alonsová (Alonso), Alicia, vlastným menom Alicia Ernestina de la Caridad del Cobre Martínez Hoyo, 21. 12. 1920 Havana — kubánska balerína a baletná riaditeľka. Po viacročnom účinkovaní s vtedajším manželom F. Alonsom v divadlách v USA sa 1948 vrátila na Kubu, v Havane založila vlastnú baletnú skupinu (spoluzakladatelia F. Alonso a A. Alonso), 1961 pretvorenú na Kubánsky národný balet (jeho vedúca). Vynikla v klasickom (Giselle) i v modernom repertoári (Carmen).

alonym

alonym [gr.] —

1. meno autora vypožičané z politických, cenzúrnych alebo z iných dôvodov od iného autora, druh pseudonymu. Napr. čilský spisovateľ N. R. Reyes Basoalto si meno (alonym) P. Neruda vypožičal od českého spisovateľa J. Nerudu;

2. dielo, ktoré autor vydal pod menom druhej, cudzej osoby.

alonž

alonž [fr.] — predĺženie, rozširovanie, prívesok, nadstavec;

1. ekon. rozšírenie (predĺženie, nadstavenie) zmenkového formulára, ak je rub zaplnený, na umožnenie ďalších prevodov zmenky rubopisom. Miesto prilepenia sa označuje pečiatkou, aby nebolo možné alonž pripojiť k inej zmenke;

2. chem. nadstavec zobákovitého tvaru, ktorý sa upevní (nasunie) na koniec destilačného chladiča. Slúži na zavádzanie predestilovanej kvapaliny do predlohy (banky), → destilácia;

3. polygr. predĺžená časť listu tlačoviny s grafom, tabuľkou, mapou, ilustráciou ap., ako i pridaný list vlepený alebo všitý do chrbta knižnej zložky alebo bloku.

alonžová parochňa

alonžová parochňa — mužská baroková parochňa zo svetlých vlasov s dlhými lokňami. Za Ľudovíta XIV. sa na francúzskom kráľovskom dvore stala reprezentačnou súčasťou dvorného odevu a koncom 17. a zač. 18. stor. sa rozšírila aj na ďalšie európske kráľovské dvory. Po 1700 sa pudrovala. Prestala sa nosiť po 1720, dodnes je súčasťou niektorých úradných odevov (napr. sudcovia v Spojenom kráľovstve).

alopatia

alopatia [gr. + lat.] — spôsob liečby, pri ktorom sa vyvoláva v chorom organizme obranný proces liekmi opačného účinku, ako má vyvolávajúca príčina. Riadi sa princípom protiklady sa liečia protikladmi (contraria contrariis curantur), napr. pri horúčke sa podávajú lieky, ktoré ju znižujú, pri zápche preháňadlá. Alopaticky uvažuje a lieči väčšina lekárov. Iné spôsoby farmakoterapie sú homeopatia (opak alopatie) a izopatia, metódy, proti ktorým má alopatická odborná verejnosť vážne, kritické výhrady.

alopatria

alopatria [gr. + lat.] — z biogeografického hľadiska výskyt rás toho istého druhu, poddruhov alebo blízko príbuzných druhov na rozličných geografických územiach (opak: sympatria).

alopécia

alopécia [gr.] —

1. lek. → plešivosť;

2. veter. alotrichopécia — strata srsti na zvyčajne osrstených miestach zvierat. Vyskytuje sa najmä pri rôznych kožných ochoreniach (dermatomykózy, roztočové ochorenia ap.). Z hospodárskych zvierat najčastejšie postihuje hovädzí dobytok, z domácich zvierat psy.

alopia

alopia, Alopia — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď cihovité. Majú vretenovitú ulitu, žijú na teplých vápencových stenách, za sucha sa ukrývajú v štrbinách skál. Na Slovensku sa vyskytuje jediný endemický druh Slovenského krasu alopia zádielska (Alopia clathrata).

aloplastické orgány

aloplastické orgánybiol. vláknité útvary na bunke cytoplazmatického pôvodu s mikrotubulárnou stavbou; sú to bičíky a riasinky.

aloplastika

aloplastika [gr.], alloplastica — zaužívaný, terminologicky nesprávny názov operácií, pri ktorých sa do ľudského tela dáva plastická látka (najčastejšie sú to protézy bedrového kĺbu).

alopolyploidia

alopolyploidia [gr.] — typ polyploidie vznikajúci kombináciou geneticky odlišných súborov chromozómov (napr. pri medzidruhovom krížení) a ich následným zdvojením.

Alor

Alor, indonézsky Kepulauan Alor — ostrovná skupina v Indonézii v Malých Sundách medzi ostrovmi Flores a Timor; 2 900 km2, 181-tis. obyvateľov (2008). Najväčší ostrov Alor (2 330 km2) s administratívnym strediskom a prístavom Kalabahi. Hornatý povrch (najvyšší bod 1 839 m n. m.) rozčlenený pozdĺž strmých zlomov. Obyvateľstvo austronézskej jazykovej rodiny tvoria zväčša animisti s tradičným spôsobom života.

Alor Setar

Alor Setar — mesto v severozápadnej Malajzii na rieke Kedah, hlavné mesto štátu Kedah a sídlo kedahského sultána; 117-tis. obyvateľov, aglomerácia 357-tis. obyvateľov (2010). Pralesom odrezané od mora. Stredisko oblasti pestovania ryže a kaučuku, obchodné stredisko. Železničné a cestné spojenie s Thajskom a Pinangom, letisko.

alostéria

alostéria [gr.] — kooperatívny jav v biologických makromolekulách, keď zmena generovaná v jednej časti mnohozložkovej sústavy je prenesená na inú časť v dôsledku energetickej väzby alebo zmeny jej priestorového usporiadania. Alostéria umožňuje reguláciu aktivity enzýmov v biochemických reakciách, reguláciu viazania molekúl kyslíka hemoglobínom, riadenie priepustnosti kanálov v biologickej membráne pre vybrané ióny ap. (→ alosterická regulácia).

alosterická regulácia

alosterická regulácia — nekovalentné viazanie nízkomolekulových ligandov (efektorov) na molekulu proteínu v mieste, ktoré nie je totožné s aktívnym miestom (alosterické miesto), čo spôsobuje zmenu jej konformácie a spätne ovplyvňuje aktivitu aktívneho miesta. Tým sa mení schopnosť proteínu reagovať so substrátom, t. j. jeho funkcia (alosterický proteín). Alosterická regulácia môže byť pozitívna (alosterická aktivácia) alebo negatívna (alosterická inhibícia). Najznámejším prípadom alosterickej regulácie je zmena konformácie a následne schopnosti hemoglobínu viazať kyslík. Alosterická regulácia je zvlášť dôležitá pri enzýmoch, ktorých aktivita sa môže takýmto spôsobom regulovať (alosterický enzým). Patria sem mnohé enzýmy kľúčových metabolických dráh bunky. Ako ligandy viažuce sa na alosterické miesto často vystupujú medziprodukty alebo konečné produkty danej metabolickej dráhy.

aloštep

aloštep — orgán, tkanivo alebo bunky transplantované od geneticky odlišného darcu príjemcovi toho istého biologického druhu.

alotransplantácia

alotransplantácia [gr. + lat.], allotransplantatio — prenos orgánu alebo tkaniva od geneticky odlišného darcu príjemcovi toho istého biologického druhu.

alotriofágia

alotriofágia [gr.], allotriophagia, lízavka — veter. chronické ochorenie (najmä dobytka) prejavujúce sa zvrátenou chuťou. Môže byť sprievodným príznakom niektorých ochorení (metabolické poruchy, helmintózy). Zvieratá žerú zem, piesok, rôzne predmety (napr. kožené), drevo, znečistenú podstielku, pijú močovku, lížu srsť, v dôsledku čoho sa im často upchávajú predžalúdkové otvory. Pri ovciach sa prejavuje rozsiahlym požieraním vlny, čo má za následok zažívacie poruchy až úhyn.

alotropia

alotropia [gr.] — vlastnosť jednoduchých látok (prvkov) vyskytovať sa v rôznych alotropických modifikáciách, ktoré sa líšia štruktúrou, fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami (v prípade zlúčenín sa táto vlastnosť nazýva polymorfia). Napr. grafit, minerál uhlíka, kryštalizuje vo forme šesťuholníkov alebo klencov, je mäkký a tvorí šupinaté agregáty; diamant tiež minerál uhlíka, kryštalizuje v kubickej sústave, je najtvrdší prírodný minerál a tvorí dokonalé kryštály (osemsteny a dvanásťsteny). Jednotlivé alotropické modifikácie sú stále len v určitom rozmedzí teploty a tlaku. Teplota, pri ktorej dochádza k zmene kryštálovej štruktúry (jedna modifikácia sa mení na druhú), sa nazýva teplota alotropickej premeny. Napr. síra pri teplote nižšej ako 95,6 °C kryštalizuje v rombickej sústave, pri teplote vyššej ako 95,6 °C v monoklinickej sústave; biely β-cín (tetragonálna sústava) sa ochladzovaním pod 13,2 °C mení na sivý α-cín (kubická sústava).

alotypy

alotypy [gr.] — geneticky určené jemné rozdiely medzi jedincami toho istého druhu prejavujúce sa fenotypovo nezistiteľnými odlišnosťami. Charakterizujú ich znaky (alotypové determinanty) v antigénovej štruktúre krvných skupín, histokompatibilných antigénov, imunoglobulínov alebo iných proteínov. Sú to produkty jednotlivých alel toho istého štruktúrneho génu, a preto sú prítomné len u tých jedincov určitého biologického druhu, ktorí vlastnia príslušnú alelu. Dedia sa ako kodominantné genetické znaky, majú význam pri imunogenetickej charakterizácii jedinca. Využívajú sa v súdnom lekárstve, pri určovaní otcovstva, pri určovaní úspešnosti alotransplantácie kostnej drene. Je dokázaný vzťah medzi určitými alotypmi a náchylnosťou na niektoré choroby (napr. znak HLA-27 je charakteristický pre pacientov s Bechterevovou chorobou).

Alouette

Alouette [aluet; fr.] — kanadská umelá družica Zeme určená na komplexný výskum ionosféry (koncentrácia elektrónov, zmeny hustoty, šírenie rádiových vĺn, registrácia rádiového šumu a kozmického žiarenia). Prvá (Alouette 1) štartovala 28. 9. 1962 pomocou americkej rakety Thor Agena B a ako prvá zmerala výškový profil ionosféry (ionogram). Druhá (Alouette 2), zhotovená v rámci kanadsko-amerického programu ISIS (International Satellites for Ionospheric Studies), štartovala 29. 11. 1965.

Alov, Alexandr Alexandrovič

Alov, Alexandr Alexandrovič, vlastným menom Alexandr Lapsker, 26. 9. 1923 Charkov – 12. 6. 1983 Riga — ruský filmový režisér. Spolupracoval s V. N. Naumovom, úspech dosiahli filmom Mier tomu, kto prichádza (Mir vchoďaščemu, 1961). Špecializovali sa prevažne na expresívne ladené filmové adaptácie literárnych diel: Pavel Korčagin (1956), Víchrica (Veter, 1958), Zlá anekdota (Skvernyj anekdot, 1966). V 70. rokoch 20. storočia nahradili expresívnosť konvenčným spôsobom rozprávania: Útek (Beg, 1970), Legenda o Eulenspieglovi (Legenda o Tile, 1976), Teherán 43 (Tegeran-43, 1980), Breh (Bereg, 1984).

alóza

alóza, Alosa — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď sleďovité. Hospodársky významné ryby žijúce pri pobreží, neresiť sa tiahnu do sladkých vôd. Druh alóza obyčajná (Alosa alosa) žije v moriach obklopujúcich Európu, napr. v záp. časti Baltského a Červeného mora, v Atlantickom oceáne. Patrí k nim i alóza pontická (Alosa pontica). Obidva druhy sú ohrozené v dôsledku vodných stavieb a znečisťovania morí.

alpaka

alpaka [aymarčina > špan.] —

1. hut. pakfón, nové striebro — zliatina medi, niklu (10 – 20 %) a zinku (10 %) používaná na výrobu jedálenských príborov a ozdobných predmetov;

2. text. tkanina vyrobená z vlny juhoamerickej lamy alpaky, použitá najčastejšie v útku;

3. zool., Vicugna pacos — podľa najnovších výsledkov molekulárnej biológie a genetiky domestikovaný druh či potomok lamy vikune (Vicugna vicugna) z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), čeľaď ťavovité; v starších systémoch ako zdomácnená forma či potomok lamy guanako (aj huanako; Lama guanicoe). Žije v Andách v Peru (tam pravdepodobne došlo pred 6000 – 7000 rokmi k jej zdomácneniu). Jej vlna (známa aj ako alpaka) je veľmi jemná, mäkká, bielej, tmavogaštanovej až hnedej farby, má výborné izolačné vlastnosti. Alpaky sa delia na 2 typy: hujkaja s kratšou skučeravenou vlnou a suri s dlhšou vlnitou srsťou.

al pari

al pari [tal.] — vyjadrenie totožnosti kurzovej ceny cenného papiera s nominálnou cenou, ktorá je na ňom uvedená; v medzinárodnom platobnom styku znamená, že devízový kurz sa rovná zlatej parite alebo parite vyjadrenej v rezervnej mene.

Alp Arslan

Alp Arslan (Levie srdce), perzsky Álp Arsalán, vlastným menom Muhammad ibn Dá’úd, 20. 1. 1029 – 15. 12. 1072 — druhý seldžucký sultán (1063 – 72). Syn vládcu Chorásánu, 1064 dobyl Gruzínsko a Arménsko, 1067 Sýriu, Palestínu, Kilikiu a Kapadóciu a 1071 v bitke pri Mantzikerte porazil a zajal byzantského cisára Romana IV. Diogena, na čo sa Seldžukovci zmocnili Malej Ázie; vládou nad teritóriom poveril vezíra Nizáma al-Mulka.

Alpenvorland

Alpenvorland [-for-] — oblasť v Nemecku v juž. Bavorsku medzi Dunajom na severe a Alpami a ich predhorím na juhu. Postupne sa dvíha od severu na juh zo 400 m n. m. do 800 m n. m. Po vyvrásnení Álp v treťohorách bola priehlbeň na jej mieste zaliata plytkým morom a postupne vypĺňaná sedimentmi alpských riek (mohutné vrstvy štrkov, pieskov a hlín). Z nich sa vytvorili hrubozrnné zlepence, pieskovce a íly. Pri ďalšom vyzdvihnutí Álp a ich predhoria na konci treťohôr bola táto pokrývka rozrezaná dolinami riek a čiastočne odnesená. Územie do dnešnej podoby rozhodujúcim spôsobom premodelovalo štvrtohorné zaľadnenie (morény s jazerami ľadovcového pôvodu – Chiemske jazero, Ammersee). Významná oblasť pestovania pšenice, jačmeňa, cukrovej repy, chmeľu. Chov dobytka a ošípaných. Mestá Mníchov, Regensburg, Augsburg.

Alpera

Alpera — lokalita v Španielsku v autonómnej oblasti Kastília-La Mancha v provincii Albacete záp. od mesta Almansa. Nachádzajú sa tam skalné výklenky so zoomorfnými a antropomorfnými maľbami, ktoré dokladajú používanie luku pri love. Objavené 1910 Pascualom Serranom Gómezom (*1855, †1913).

Alphen aan den Rijn

Alphen aan den Rijn [-fen- rein] — mesto v Holandsku v provincii Zuid-Holland na Starom Rýne; 68-tis. obyvateľov (2011). Priemysel stavebných materiálov, výroba farieb a lakov. Dopravná križovatka. Park s exotickým vtáctvom.

al piacere

al piacere [pjačére; tal.] — hud. ľubovoľne.

alpidy

alpidy [lat.] — pohoria vytvorené počas alpínskeho geotektonického cyklu. Podľa geografického rozšírenia sa rozlišujú severoamerické a juhoamerické, antarktické a alpsko-himalájske alpidy. Vyznačujú sa pestrým reliéfom s veľkými výškovými rozdielmi, členitým povrchom, mnohými zaľadnenými veľhorami (Himaláje, Alpy a i.), vysokými pohoriami i hlbokými oceánskymi panvami. Predstavujú seizmicky aktívnu oblasť s mnohými činnými sopkami. Na Slovensku k nim patria i Západné Karpaty budujúce jeho geologické jadro.

alpínia liečivá

alpínia liečivá, Alpinia officinarum — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ďumbierovité. Vždyzelená, do 1,5 m vysoká trvalka pochádzajúca z juž. Číny. Má mäsitý podzemok (hovorovo nazývaný galgan) obsahujúci flavonolový glykozid galangín, ktorý sa oddávna používa ako korenina alebo droga (najmä pri tráviacich ťažkostiach), úzkokopijovité, do 30 cm dlhé listy a biele kvety s červenopásikovým pyskom usporiadané vo vrcholových strapcoch, plod bobuľa.

alpinotypné vrásnenie

alpinotypné vrásnenie — tektonický proces, pri ktorom sa tvoria vrásy s príkrovovou stavbou. Názov je odvodený od typického stavebného štýlu Álp. Podklad vrásniacich sa vrstiev je mobilný a jeho časti sa niekedy stávajú súčasťou presúvaných príkrovov. Vrásnia sa mohutné súbory sedimentárnych hornín, ktoré sa uložili v hlbokých morských panvách. Počas apinotypného vrásnenia vznikli aj príkrovy v Záp. Karpatoch .

alpínske rastliny

alpínske rastliny — byliny alebo dreviny rastúce vo vysokohorských pásmach nad hranicou lesa a v určitých ekologických podmienkach (extrémne teplotné a svetelné podmienky) pod pásmom snehu. Vyznačujú sa osobitými morfologickými a fyziologickými vlastnosťami. Semená mnohých vyklíčia až po predchádzajúcom vystavení silnému mrazu (fylogenetické prispôsobenie sa vysokohorskému prostrediu). Pôsobením silného svetla intenzívne fotosyntetizujú, sú však slabo zásobené minerálnymi živinami; ultrafialové lúče vyvolávajú výrazné sfarbenie kvetov, nízka teplota tvorbu rastlinných farbív antokyánov, intenzívnejšie pôsobí i kozmické žiarenie. Extrémne striedanie teploty blízkej maximu a minimu spôsobuje vznik typických morfologických znakov: stonky sú krátke, poliehavé a rastú v hustých vankúšikovitých trsoch, listy sú menšie, hrubšie a chlpatejšie. Na Slovensku sú typickými druhmi napr. dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), jastrabník alpínsky (Hieracium alpinum), vŕba sieťkovaná (Salix reticulata), vŕba bylinná (Salix herbacea), iskerník ľadovcový (Ranunculus glacialis), mak tatranský (Papaver tatricum), rozchodník alpínsky (Sedum alpestre), lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), lomikameň ovisnutý (Saxifraga cernua).

alpínsky

alpínsky

1. alpský;

2. vysokohorský.

alpínsky geotektonický cyklus

alpínsky geotektonický cyklus, alpínska orogenéza, alpínske vrásnenie — najmladší geotektonický cyklus na Zemi, ktorý prebehol v druhohorách, treťohorách až štvrtohorách. Začal sa v triase a pôsobí dodnes. Vyvolal rozsiahle a radikálne paleogeografické zmeny na Zemi, počas neho sa utvárala svetová riftová sústava (→ rift), na okrajoch litosférických dosiek vznikli mobilné zóny v cirkumpacifickej a tetydnej (názov odvodený od mena gréckej bohyne mora Téthys) oblasti, vytvorili sa mladé riftové oceány.

Rozdeľuje sa na staroalpínsky (paleoalpínsky) a mladoalpínsky (neoalpínsky) cyklus.

Najvýznamnejšie fázy staroalpínskeho cyklu sú starokimerská (začal sa pred 195 mil. rokov), mladokimerská (pred 141 mil. rokov), austrijská (pred 100 mil. rokov), subhercýnska (pred 88 – 85 mil. rokov) a laramská (pred 65 mil. rokov). Staroalpínsky cyklus zavŕšili fázy počas vrchnej kriedy a v paleogéne.

Najvýznamnejšie fázy mladoalpínskeho cyklu sú pyrenejská (začal sa pred 35 mil. rokov), sávska (pred 21 mil. rokov), štajerská (pred 15 mil. rokov), atická (pred 5,5 mil. rokov), rodanská (pred 3,0 mil. rokov), valašská (pred 1,8 mil. rokov) a pasadenská (pred 0,6 mil. rokov). Mladoalpínsky cyklus zavŕšili fázy koncom treťohôr a vo štvrtohorách.

Pohoria vytvorené počas alpínskeho geotektonického cyklu sa nazývajú alpidy. Staroalpínske pohoria sú zväčša priestorovo oddelené od mladoalpínskych pohorí (najmä v cirkumpacifickej oblasti), niekedy vytvárajú spodné štruktúrne poschodie celej sústavy (v tetydnej oblasti). Tetydný typ alpíd sa vytváral medzi obrovskými pevninskými doskami (na juhu Africkou doskou a Indoaustrálskou doskou, na severe Eurázijskou doskou) a má mnoho čiastkových vetiev. Pacifický typ alpíd vznikol na styku pevninských dosiek a veľkej oceánskej dosky Tichého oceána (Tichooceánska doska). Západné Karpaty na Slovensku sú vo vnútorných častiach produktom staroalpínskeho, vo vonkajších častiach mladoalpínskeho cyklu.

alpínsky ľadovec

alpínsky ľadovec — druh vysokohorského ľadovca (niekedy sa považuje za jeho synonymum). Utvára sa v pohoriach alpského typu. Vo vysokopoloženej zdrojovej oblasti sa pospájaním niekoľkých karov spravidla tvorí široký amfiteátrový záver. V ňom leží väčšina hmoty ľadovca, ktorá je vytláčaná a gravitačne posúvaná nižšie do údolia vo forme ľadovcového splazu formujúceho ľadovcovú dolinu trog. Rozmernejšie ľadovce presahujú svojou hmotou najnižšie časti amfiteátrovej obruby a spájajú sa so susednými ľadovcami (transfluencia ľadovcov).

alpínsky reliéf

alpínsky reliéf — reliéf typický pre pohoria, v súčasnosti alebo v minulosti výrazne modelované činnosťou ľadovcov (→ ľadovcové procesy a formy). Vyznačuje sa veľkou amplitúdou reliéfu, ostrými hrebeňmi a hlbokými ľadovcovými dolinami (trogmi) s početnými karmi na svahoch a v záveroch dolín, ktoré sú vyplnené jazerami ľadovcového pôvodu, morénami a dejekčnými kužeľmi. Vyskytuje sa vo vysokých pohoriach (napr. Alpy, Pyreneje, Himaláje, Altaj, Kordillery). V rámci Karpát sa vyskytuje len v ich najvyšších polohách nad hornou hranicou lesa (na Slovensku Tatry).

alpínsky typ

alpínsky typantropol. zastaraný pojem používaný v rámci opisu variability populácií Európy. Mal sa vyznačovať nižšou postavou, strednou až tmavou pigmentáciou vlasov a očí a výraznou brachycefáliou. Hlavná koncentrácia tohto typu sa uvádza v sev. Taliansku, v Bavorsku, Rakúsku a Čechách.

alpínsky vegetačný stupeň

alpínsky vegetačný stupeň — vegetačný stupeň zaberajúci na Slovensku výšky od hornej hranice lesa (1 450 – 1 750 m n. m.) po subniválny vegetačný stupeň (2 400 – 2 500 m n. m.). Tvoria ho rastliny nižšieho vzrastu (20 cm i menej) s prízemnou ružicou listov, s nápadnými farebnými, relatívne veľkými kvetmi (napr. horec Clusiov, prvosienka najmenšia ap.) a so silnou schopnosťou vegetatívneho rozmnožovania a znášania i záporných teplôt počas kvitnutia; často vytvárajú trsy a vankúšikovité formy.