Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 419 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Almeida, Manuel Antônio de

Almeida, Manuel Antônio de, 17. 11. 1831 Rio de Janeiro – 28. 11. 1861 Macaé — brazílsky novinár a prozaik začínajúceho sa realizmu. Študoval medicínu a pôsobil ako redaktor novín Correio Mercantil, v ktorých 1852 – 53 uverejňoval eseje, recenzie a politické články. V literárnej prílohe novín vydával na pokračovanie svoj jediný román Pamäti policajného seržanta (Memórias de um sargento de milícias, knižne vydaný 1854 – 56), ktorý s humorom opisuje život syna portugalských prisťahovalcov. Almeidovu literárnu tvorbu ukončila predčasná smrť pri stroskotaní lode.

Almelo

Almelo — mesto vo vých. Holandsku v provincii Overijssel v oblasti Twente neďaleko nemeckých hraníc; 73-tis. obyvateľov (2014). Významné stredisko bavlnárskeho a vlnárskeho, ako aj strojárskeho, potravinárskeho a nábytkárskeho priemyslu. Dopravná križovatka.

almemor

almemor [hebr.], aj bema — vyvýšené miesto v synagóge, kde sa číta Tóra. V ortodoxných židovských synagógach býva almemor umiestnený podľa tradičných zvyklostí v geometrickom strede modlitebne, v neologických (reformovaných) synagógach od 2. pol. 19. stor. pred skriňou na Tóry vo vých. časti interiéru.

Almendros, Néstor

Almendros, Néstor, 30. 10. 1930 Barcelona – 4. 3. 1992 New York — španielsky filmový kameraman. Spolupracoval s režisérmi E. Rohmerom a F. Truffautom: Zberateľka (La Collectionneuse, 1967), Moja noc s Maud (Ma nuit chez Maud, 1969), Príbeh Adely H. (L’histoire d’Adèle H., 1975), Muž, ktorý miloval ženy (L’homme qui aimait les femmes, 1976), Konečne nedeľa! (1983), ako kameraman sa podieľal na úspechoch amerických filmov Kramerová versus Kramer (1979), Modrá lagúna (The Blue Lagoon, 1980), Sofiina voľba (Sophie’s Choice, 1982), Miesta v srdci (Places in the Heart, 1984). Za film Nebeské dni (Days of Heaven, 1978; réžia Terrence Malick) získal Oscara.

Almería

Almería — prístavné a kúpeľné mesto v juž. Španielsku v autonómnej oblasti Andalúzia v zátoke Almeria (Stredozemné more) na úpätí Andalúzskych vrchov, administratívne stredisko provincie Almería; 194-tis. obyvateľov (2015). Priemysel chemický, obuvnícky, stavebných materiálov.

Pôvodne fenická kolónia, následne kartáginská, dôležitý rímsky a arabský prístav; 1489 dobytá Španielmi. Centrum turistiky a oddychu. Stavebné pamiatky: arabská pevnosť Alcazaba z 10. – 11. stor., prebudovaná Španielmi; neskorogotická katedrála z 13. stor., prestavaná 1524.

almerijská kultúra

almerijská kultúra — megalitická kultúra neskorej kamennej doby v juhových. Španielsku. Charakterizujú ju prevažne kruhové, menej pravouhlé hrobky zastrešené kupolou alebo drevom. Stavali sa z kamenných blokov a nachádzali sa v nich kolektívne hroby s rôznymi milodarmi: ploché kamenné schematické idoly, kamenné sekerky a čepele, mikrolitické nástroje geometrických tvarov, náramky z mušlí, keramika a i. Predpokladá sa, že kamenné idoly súvisia s kultom matky, ich uctievanie bolo sprevádzané zložitými rituálmi.

Aľmetievsk

Aľmetievsk, oficiálny prepis Al’met’evsk, bývalé Aľmetievo — mesto na východe európskej časti Ruska v Tatársku na ľavom brehu rieky Stepnoj Zaj (prítok Kamy); 153-tis. obyvateľov (2016). Vzniklo 1950 ako stredisko ťažby a spracovania ropy a zemného plynu v Tatársku neďaleko veľkého Romaškinského ložiska ropy. Rýchly rozvoj mesta podnietil vznik priemyslu stavebných materiálov a drevárskeho priemyslu. Začiatok ropovodu Družba a iných diaľkových potrubí, ktorými sa prepravuje ropa do krajín strednej Európy, ako aj do Samary, Permu, Nižného Novgorodu a na Sibír.

Almodóvar, Pedro

Almodóvar, Pedro, 25. 9. 1949 Calzada de Calatrava — španielsky filmový a televízny režisér a scenárista. Medzinárodný úspech dosiahol televíznym filmom Matador (1986) a psychologickou komédiou Ženy na pokraji nervového zrútenia (Mujeres al borde de un ataque de nervios, 1988). Vo svojich filmoch analyzuje problémy medziľudských vzťahov, ich najčastejšou témou je téma osamelosti, lásky a vášne. Z ďalších filmov: Zákon túžby (La Ley del deseo, 1987), Spútaj ma! (Átame!, 1990), Vysoké opätky (Tacones lejanos, 1991), Kika (K., 1993), Úspech môjho tajomstva (La flor de mi secreto, 1996), Všetko o mojej matke (Todo sobre mi madre, 1999), Hovor s ňou (Hable con ella, 2002), Volver (2006), Koža, v ktorej žijem (La piel que habito, 2011) a i.

Almohádovci

Almohádovci [-moa-], arab. al-Muvahhidún — berberská dynastia vládnuca 1121 – 1269 v severozápadnej Afrike a v moslimskom Španielsku. Jej zakladateľ Ibn Túmart z berberského kmeňa Masmúdov vystúpil s reformnou koncepciou očisty islamu a s kritikou Almorávidovcov, 1121 sa vyhlásil za mahdího. Jeho vojvodca a neskôr nástupca Abdalmu’min bin Alí ovládol ríšu Almorávidovcov v Afrike a na Pyrenejskom polostrove. Za vlády jeho syna Abú Ja’kúba Júsufa (1163 – 84) a vnuka Abú Júsufa Ja’kúba al-Mansúra (1184 – 96), ktorý 1195 porazil pri Alarcose kastílske vojská, bola ríša na vrchole teritoriálneho a kultúrneho rozmachu. Ich hlavným mestom na Pyrenejskom polostrove bola Sevilla. Úpadok ríše po 1212, keď bol Muhammad an-Násir (1199 – 1213) porazený kastílskym kráľom Alfonzom VIII. Šľachetným v bitke pri Las Navas de Tolosa; vplyv Almohádovcov sa obmedzil na sev. Afriku. Ríšu Almohádovcov ohrozovali aj mocenské ambície miestodržiteľov v Afrike. Zanikla 1269 po dobytí Marrákeša berberskými Merínovcami.

Za panovania Almohádovcov vynikli vo vede a v umení filozofi Ibn Tufajl (Abubacer) a Ibn Rušd (Averroes), židovský lekár Moše ben Majmun (Maimonides), kartograf al-Idrísí, astronóm al-Bitrúdží (Alpetragius, †asi 1204), kozmograf al-Kazvíní. Vznikli viaceré architektonické pamiatky, pevnosti a mestské opevnenia, mešity s charakteristickými bohato členenými minaretmi (Marrákeš, Rabat, Tlemcen, Sevilla).

Almorávidovci

Almorávidovci, arab. al-Murábitún — berberská dynastia vládnuca 1061 – 1147 v severozápadnej Afrike. Založil ju moslimský reformátor Abdalláh ibn Jásín, ktorý vyzýval k očiste islamu od deformácií a nemorálnosti. Vytvoril bojovný duchovný rád Almorávidovcov, ktorý 1048 – 56 ovládol časť územia dnešnej Záp. Sahary a juž. Maroka. Najvýznamnejší vodca Almorávidovcov Júsuf ibn Tášfín (1061 – 1107) založil 1070 nové hlavné mesto Marrákeš, 1071 – 82 ovládol záp. Alžírsko, 1082 sa na žiadosť andalúzskych kniežat o pomoc proti reconquiste vylodil v Andalúzii, 1086 porazil Alfonza VI. Statočného v bitke pri Sacraliase (aj bitka pri Zálake; dnes Sagrajas, pri Badajoze) a začlenil územie Andalúzie do svojej ríše. Jeho syn Alí (*1084, †1143) dobyl 1110 Zaragozu a 1116 Baleárske ostrovy. Ríšu oslabili mocenské boje a náboženská neznášanlivosť a po dobytí Marrákeša Almohádovcami 1147 zanikla.

Za dynastie Almorávidovcov vynikali vo vede a v umení filozof Ibn Bádždža (Avempace), astronóm Džábir ibn Aflah (*1100, †1150), básnik Ibn Zajdún (*1003, †1071), literát a teológ Ibn Hazm, historik Ibn Hajján (*987, †1075), geograf al-Bakrí (*1014, †1094). Zo stavebných pamiatok tohto obdobia bola najslávnejšia Veľká mešita v alžírskom Tlemcene; po dobytí ríše Almohádovcami boli vo veľkej miere zničené (Marrákeš).

Almoš

Almoš, okolo 819 – 896 — maďarské knieža, otec Arpáda, od ktorého sa odvodzuje rod Arpádovcov. Pôvodne stál na čele jedného zo siedmich maďarských kmeňov. Podľa legendy bol na hraniciach Karpatskej kotliny po porážke starých Maďarov Pečenehmi 895 rituálne zabitý (obetovaný).

Almoš

Almoš, okolo 1070 – 1. 9. 1129 — uhorský vojvoda, syn uhorského kráľa Gejzu I. Zúčastnil sa na výpravách svojho strýka Ladislava I., ktorý ho vymenoval za miestodržiteľa novozískaných chorvátskych území a za svojho nástupcu. Trón však získal (na základe istého kompromisu) jeho starší brat Koloman, ktorý mu odňal i údel. Almoš, podporovaný z cudziny, ustavične bojoval o účasť na vláde. R. 1104 sa oženil s Predslavou, dcérou kyjevského veľkokniežaťa Sviatopolka (*asi 1050, †1113). Niekedy medzi 1113 – 15 ho Koloman zajal a dal spolu aj so synom, neskorším kráľom Belom II. Slepým, oslepiť. Do 1127 žil v kláštore v Dömösi, odkiaľ utiekol do Byzancie, kde i zomrel.

almúcia

almúcia [arab. + gr.] —

1. časť odevu kanonikov niektorých katedier a kolégií obliekaná cez rochetu pri príležitosti chórových modlitieb. Pôvodne pokrývka hlavy podobná kapucni, od 14. stor. pelerína s kapucňou (z kožušiny, z hodvábu alebo z vlny), nakoniec nadobudla formu kožušinového pása prehodeného cez ľavé plece ako znak kanonickej hodnosti (golierová almúcia);

2. dalmácia, pokrývka tela podšitá kožušinou, nosená v 14. – 16. stor. predovšetkým mužmi.

almukantarát

almukantarát [arab.], azimutálna kružnica — kružnica rovnobežná s horizontom (→ obzor). Všetky nebeské telesá ležiace na jednom almukantaráte majú v obzorníkových súradniciach rovnakú výšku nad obzorom.

almužný stĺpik

almužný stĺpik, almužník — spravidla rôzne profilovaný kamenný stĺpik alebo pilierik vybavený kovovou schránkou (almužnicou), do ktorej sa v kostoloch dávala almužna.

Al Nair

Al Nair — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Žeriava na juž. oblohe, u nás neviditeľná. Jej vzdialenosť od Zeme je 31 pc. Hviezda hlavnej postupnosti (→ Hertzsprungov-Russellov diagram) zdanlivej jasnosti 1,7m, absolútnej jasnosti −0,7m; patrí do spektrálneho typu B6 V.

Alnilam

Alnilam — hviezda epsilon v súhvezdí Orióna zdanlivej jasnosti 1,7m vzdialená od Zeme 600 pc. Nadobor absolútnej jasnosti −7,0m; patrí do spektrálneho typu B0 I.

Alnitak

Alnitak — hviezda zéta v súhvezdí Orióna zdanlivej jasnosti 1,8m vzdialená od Zeme 387 pc. Vizuálna dvojhviezda skladajúca sa zo zložiek zdanlivej jasnosti 2,1m a 4,2m navzájom vzdialených na oblohe 2,7 oblúkovej sekundy. Hlavná zložka je hviezda absolútnej jasnosti −6,0m; patrí do spektrálneho typu O9 Ib.

aloa

aloa [gr. > lat.], Aloe — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asfodelovité. Vždyzelené stromovité alebo krovité sukulenty vysoké do 30 m alebo nízke trvalky rastúce na suchých stanovištiach v púšťach a stepných oblastiach tropickej Afriky. Majú dlhé dužinaté listy usporiadané v ružiciach a rúrkovité alebo zvončekovité kvety usporiadané v strapcoch alebo v metlinách, plod bobuľa alebo tobolka. Je známych 500 druhov. Na Slovensku sa pestujú ako okrasné (napr. izbové) rastliny druhy aloa ozbrojená (Aloe ferox), aloa strakatá (Aloe variegata), aloa pravá (Aloe vera), aloa stromčekovitá (Aloe arborescens), aloa pásikovaná (Aloe striata) a i. Z juhových. Afriky pochádza obchodný druh hybridnej lesklej aloy kapskej, resp. ugandskej, ktorej droga (zahustená šťava z listov) má laxačné účinky a v ľudovom liečiteľstve sa aplikuje na popáleniny a hnisavé rany. V starovekom Egypte sa výťažky z aloy používali pri balzamovaní. Extrakt z rastliny obsahuje vitamíny a stopové prvky, v súčasnosti sa využíva na kozmetické účely. Ľudovo sa nazýva liečivý kaktus.

aloantigény

aloantigény [gr.] — antigény, ktorými sa od seba odlišujú geneticky neidentickí jedinci toho istého biologického druhu. U človeka sem patria napr. antigény krvných skupín na červených krvinkách (starším názvom sa označujú aj ako izoantigény) a histokompatibilné antigény na povrchu jadrových buniek.

alobal

alobal [skr. lat. + slov.] — tenká fólia vyrábaná valcovaním hliníka. Používa sa na balenie potravín.

alód

alód [lat.], allod, alódium — vo feudálnom zriadení vlastníctvo majetku spravidla nadobudnutého dedením, nepodmienené plnením nijakých povinností alebo záväzkov. U starých Germánov pôvodne zdedený majetok ako protiklad majetku nadobudnutého kúpou.

V Uhorsku alód od 14. storočia označoval pôdu, ktorú zemepán obhospodaroval vo vlastnej réžii (alodiálna pôda, dominikál), na rozdiel od zemepanskej pôdy v nájme poddaných (rustikálna pôda, rustikál). Hospodárenie šľachty vo vlastnej réžii na alodiálnej pôde (u nás najmä od 16. storočia nahrádzalo dovtedajšie rentové hospodárenie) sa niekedy nazýva aj alodiálny (majerský) spôsob hospodárenia, rozširovanie alodiálnej pôdy alodizácia. Termínom alód sa až do konca feudalizmu označoval panský majer.

alodapický vápenec

alodapický vápenec — hrubozrnnejší úlomkovitý alebo organodetritický vápenec. Tvorí rôzne hrubé pravidelné vložky v jemnozrnnejších, zväčša kalových vápencoch. Do hlbších častí panvy ich pravdepododne priniesli turbiditné prúdy z okrajových častí útesov a bioherm.

alofán

alofán [gr.], Al2SixO3+2x · 2.5-3H2O — beztvarý ílový minerál, hydratovaný kremičitan hlinitý (pomer hliníka a kremíka 1 : 1). Vytvára napr. bezfarebné, bielosivé, zelenkasté alebo žltkasté útvary (obličkovité alebo hroznovité) a povlaky. Nachádza sa najmä vo zvetraninách, v pôdach a sedimentoch. Náleziská: Rusko (Chakasko), Španielsko (Katalánsko), Srbsko, Grécko, Turkménsko, Taiwan, Japonsko, USA (Utah). Na Slovensku je známy zo železných klobúkov sideritových žíl Slovenského rudohoria.

Alofi

Alofi — mesto a administratívne stredisko ostrova Niue predstavujúceho pridružený štát Nového Zélandu; 1,6 tis. obyvateľov (2011). Leží v centre záp. pobrežia ostrova, kde je prerušená koralová bariéra obklopujúca ostrov. Je jediným prístavom ostrova. Asi 5 km na juh od mesta malé letisko. R. 1979 a 2004 Alofi zničené silným hurikánom.

alofóna

alofóna [gr. > lat.] — ustálený typ realizácie fonémy, zvuková jednotka patriaca do 1. (fonetického) stupňa abstrakcie. Alofóny (varianty foném) sa delia na kombinatórne (pozičné, podmienené, kontextové), ktoré závisia od hláskového okolia, a fakultatívne (voľné), ktoré nie sú kombinačne podmienené a môžu sa vyskytovať v istom hláskovom okolí.

alofor

alofor — pigmentová bunka obsahujúca červené farbivo.

alogamia

alogamia [gr.] — biol.

1. oplodnenie samičích pohlavných buniek (gamét) samčími pochádzajúcimi z geneticky nepodobných jedincov toho istého druhu. Umožňuje to rekombináciu rôzneho genetického materiálu, takže celá alogamická populácia má vyššiu variabilitu než autogamická populácia a lepšie sa prispôsobuje;

2. opelenie kvetu peľom z iného kvetu toho istého alebo iného jedinca príslušného druhu; intrašpecifické kríženie v rámci druhu; cudzoopelenie.

alogamická adymandria

alogamická adymandriabot. opelenie cudzím peľom (alogamia), pri ktorom nenastane oplodnenie.

alogénny

alogénny [gr.] — biol. vyjadrujúci vzťah medzi geneticky rozdielnymi jednotlivcami toho istého biologického druhu.

alograf

alograf [gr.] —

1. vo všeobecnom význame niečo, čo nie je napísané vlastnou rukou;

2. v občianskom práve → alografný závet.

alografný závet

alografný závet — testament napísaný inak než vlastnou rukou poručiteľa (na písacom stroji, cudzou rukou), ale poručiteľom vlastnoručne podpísaný; musí obsahovať aj podpisy dvoch pri podpise súčasne prítomných svedkov. Osobitným typom alografného závetu je závet poručiteľa, ktorý nemôže písať alebo čítať; predpokladom jeho platnosti je vyhlásenie poručiteľa pred troma súčasne prítomnými svedkami oboznámenými s obsahom závetu, potvrdzujúcimi vlastným podpisom na listine obsah poslednej vôle poručiteľa. Opak: holografný závet.

alochória

alochória [gr.] — rozširovanie semien alebo plodov rastlín vonkajším zásahom (vetrom, vodou, živočíchmi alebo človekom).

alochtónny

alochtónny [grécky] — cudzieho pôvodu, zavlečený, prenesený z cudzieho územia.

Najčastejšie sa takto označuje nepôvodný druh, populácie rastlín alebo živočíchov pochádzajúce z inej biogeografickej oblasti alebo biotopu, než v akom sa v súčasnosti vyskytujú (vyskytujú sa za hranicami svojho pôvodného rozšírenia). Nepôvodné, cudzorodé organizmy, ktoré sa vyvinuli alebo vznikli na inom mieste, sa z neho aktívne alebo pasívne dostali na miesta svojho terajšieho výskytu. Napr. spriadač americký pochádza zo Sev. Ameriky, hrdlička záhradná patrí k faune Indie. Termín sa používa aj v iných odboroch, napr. v mineralógii, archeológii a geológii, na označenie javu, ktorý je cudzí na území, v ktorom sa vyskytuje, vznikol vo viac alebo menej vzdialenom prostredí od miesta svojho súčasného výskytu (niektoré druhy hornín, minerálov, pôd a i.); opak: autochtónny.

aloi

aloi [alua; fr.] — rýdzosť; staršie označenie obsahu drahých kovov v zliatine určenej na razenie mincí.

aloín

aloín [gr. + lat.] — glykozylovaný derivát antrachinónu, kryštalická látka prítomná v zahustenej šťave získanej z dužinatých listov niektorých druhov rodu aloa (napr. aloa ozbrojená, Aloe ferox; aloa stromčekovitá, Aloe arborescens; aloa pravá, Aloe vera). Šťava sa používa vo forme extraktu alebo tinktúry ako laxatívum pri chronickej zápche, v menších dávkach pri žlčníkových a žalúdočných ťažkostiach. Používa sa aj vo veterinárstve.

Aloinopsis

Aloinopsis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Drobné trsnaté sukulenty s hľuznatým podzemkom, okrúhlymi modrastými listami a žltými kvetmi. Pestuje sa Aloinopsis schooneesii.

alojzia citrónová

alojzia citrónová, Aloysia triphylla, Lippia citriodora — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď železníkovité. Krík nízkeho vzrastu pochádzajúci z Argentíny a Čile, ktorý sa pestuje najmä vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku. Má drsné konáriky, kopijovité listy pokryté na rube mnohými žliazkami a drobné biele kvety zoskupené v dlhých metlinách, plod tvrdka. Po rozdrvení celej rastliny vonia po citróne. Využíva sa najmä v kozmetickom priemysle.

alokácia

alokácia [gr. > lat.] — rozmiestnenie, pridelenie, rozdelenie zdrojov, napr. hmotných a finančných prostriedkov, pracovných síl (→ rozmiestnenie výrobných síl). Pojem používaný najmä v teórii rastu a v plánovaní.

alokarpia

alokarpia [gr.] — bot. vznik plodov a klíčivých semien po alogamii, cudzoopelení.

alokázia

alokázia, Alocasia — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď áronovité. Vždyzelené trsovité trvalky s okrasnými šípovitými listami a s drobnými kvetmi usporiadanými v šúľku obalenom prevažne zeleným tulcom, plod bobuľa. Pestujú sa napr. druhy alokázia veľkokoreňová (Alocasia macrorrhizos), alokázia Sanderova (Alocasia sanderiana), alokázia medená (Alocasia cuprea) a Alocasia amazonica.

alometabólia

alometabólia [gr.] — biol. typ vývinovej premeny molíc (Aleyrodinea), ktorá je charakteristická 1 pohyblivou larvou a 3 nepohyblivými, sesílnymi larvami bez základov krídel; medzi posedným vzrastovým stupňom larvy a dospelým jedincom nie je pokojové štádium.

alometria

alometria [gr.] — pravidelná zmena proporcií živočíšneho alebo ľudského organizmu, ku ktorej dochádza na základe rozdielnej rýchlosti rastu jednotlivých orgánov alebo častí tela. Na dosiahnutie formy dospelosti musí byť pomer medzi rastom formy jednotlivých komponentov a celého organizmu rozdielny.

alomorfa

alomorfa [gr.] — realizácia morfémy v konkrétnej pozícii daného slovného tvaru. Jednotlivé alomorfy sa líšia vzhľadom na fonologické okolie. Napr. sufixálna morféma -ák má po tvrdej spoluhláske v slovotvornom základe alomorfu -ák (div-ák), po spoluhláske j –ak (voj-ak) a po mäkkej spoluhláske –iak (liš-iak).

alomorfóza

alomorfóza [gr.], rôznotvarosť — biol. prispôsobenie sa organizmu zmeneným životným podmienkam na danej úrovni organizácie.

alona

alona, Alona — rod kôrovcov z radu Anomopoda. Veľmi drobné (s dĺžkou tela 0,35 – 1,1 mm) vodné živočíchy vyskytujúce sa v rôznych silno zarastených stojatých vodách a riekach takmer na celom svete. Majú fazuľovité alebo hráškovité priesvitné telo s malou odstávajúcou hlavou s krátkym odstávajúcim koncom (rostrum) a s dvomi takmer rovnakými očkami. Žijú na dne vôd; plávajú rýchlymi drobnými skokmi tesne nad podkladom. Živia sa nárastami rias a drobnými organickými časticami (→ detrit). Patrí sem okolo 150 druhov, z toho 11 sa vyskytuje na Slovensku, napr. do 1,1 mm dlhá Alona affinis, žijúca na kamenitom podklade, a do 0,37 mm dlhá Alona protzi (v niektorých zoologických systémoch Phrealona protzi), žijúca na hlinito-bahnitom dne Dunaja.

Alonso, Alberto

Alonso, Alberto, 22. 5. 1917 Havana – 31. 12. 2007 Gainesville, Florida — kubánsky tanečník a choreograf, brat Fernanda Alonsa. Študoval v Havane a v Paríži, kde aj pôsobil (Original Ballet Russe). Od 1943 pôsobil v USA (American Ballet Theatre), po návrate na Kubu (1948) spoluzakladateľ a choreograf baletnej skupiny A. Alonsovej v Havane (neskorší Kubánsky národný balet). Ako choreograf pôsobil aj na európskych scénach (Romeo a Júlia, Carmen a i.). Od 1993 žil v Gainesville na Floride.

Alonso, Dámaso

Alonso, Dámaso, plným menom Dámaso Alonso y Fernández de las Redondas, 22. 10. 1898 Madrid – 25. 1. 1990 tamže — španielsky básnik, literárny vedec, kritik a teoretik. Príslušník Generácie 27. Profesor vo Valencii a v Madride, 1968 – 82 prezident Španielskej kráľovskej akadémie.

Predstaviteľ avantgardnej a tzv. vykorenenej poézie (poesía desarraigada). Uprednostňoval obsahové hľadisko vyjadrujúce úzkosť, dezilúziu, bezmocný hnev, osamelosť moderného človeka a márnosť pominuteľnej ľudskej existencie. Svet vnímal ako chaos a trápenie a prostredníctvom poézie hľadal jeho usporiadanie a zakotvenie. Bohu kládol otázky o zmysle života a ľudskej biede.

Básnické zbierky: Čisté básne, drobné básne mestské (Poemas puros, poemillas de la ciudad, 1921), Vietor a verš (El viento y el verso, 1925), Temná zvesť (Oscura noticia, 1944), Synovia hnevu (Hijos de la ira, 1944), Človek a Boh (Hombre y Dios, 1955), Vybrané básne (Poemas escogidos, 1969). V literárnej kritike sa venoval významným básnickým osobnostiam minulosti i súčasnosti: Góngorov básnický jazyk (La lengua poética de Góngora, 1935), Eseje o španielskej poézii (Ensayos sobre poesía española, 1944), Španielska poézia. Esej o štylistických postupoch a hraniciach (Poesía española: ensayo de métodos y límites estilísticos, 1950), Góngorovské štúdie a eseje (Estudios y ensayos gongorinos, 1955), Góngora a jeho Polifemo (Góngora y el Polifemo, 1960). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Cervantesovej ceny (1978).

Alonso, Fernando

Alonso, Fernando, 27. 12. 1914 Havana – 27. 7. 2013 tamže — kubánsky tanečník a pedagóg, brat A. Alonsa. Od 1937 pôsobil s vtedajšou manželkou A. Alonsovou v USA, 1940 – 48 v American Ballet Theatre v New Yorku. R. 1948 spoluzakladateľ baletnej skupiny A. Alonsovej v Havane (neskorší Kubánsky národný balet). Po 1975 založil v Camagüeyi na Kube vlastnú baletnú školu a spoločnosť.