Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 419 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

alkány

alkány [arab.], parafíny — nasýtené uhľovodíky všeobecného vzorca CnH2n+2; môžu byť nerozvetvené (normálne alkány, n-alkány) alebo rozvetvené. Tvoria homologický rad, v ktorom sa po sebe nasledujúce členy líšia CH2skupinou. Názvy prvých štyroch alkánov sú triviálne (metán, etán, propán, bután), názvy vyšších sa skladajú z kmeňa gréckych čísloviek vyjadrujúcich počet atómov uhlíka v reťazci a z prípony -án (napr. pentán, hexán, heptán atď.). Izoalkány sú izoméry alkánov, ktoré majú rovnaký sumárny vzorec, ale sú rozvetvené a na druhom uhlíku ich reťazca sa nachádza metylová skupina CH3. Alkány s cyklickým reťazcom sa nazývajú cykloalkány. Začínajúc butánom (C4H10) sa alkány môžu vyskytovať vo viacerých izomérnych formách (reťazová izoméria) líšiacich sa štruktúrou reťazca, nie však sumárnym vzorcom. Napr. pentán C5H12 existuje ako n-pentán CH3CH2CH2CH2CH3, izopentán (2-metylbután) (CH3)2CHCH2CH3 alebo neopentán (2,2-dimetylpropán) (CH3)3CCH3. Voľnou rotáciou časti molekuly okolo jednoduchej väzby C–C v alkánoch (okrem metánu CH4) vznikajú konformačné izoméry (→ konformácia).

Nižšie alkány (C1 – C4) sú plyny, vyššie alkány (C5 – C16) kvapaliny, alkány od C17 tuhé látky. Teplota varu a teplota topenia alkánov v jednotlivých homologických radoch je funkciou ich relatívnej molekulovej hmotnosti; viac-menej pravidelne stúpa s rastúcim množstvom uhlíkových atómov. Rozvetvené alkány sú zvyčajne stabilnejšie a majú aj nižšiu teplotu varu. Cykloalkány majú o málo vyššiu teplotu varu a teploty topenia ako príslušné nerozvetvené alkány.

Alkány sú veľmi horľavé (ich pary sú výbušné) a pomerne nereaktívne zlúčeniny; typické sú pre ne radikálové reakcie. Väčšina alkánov sa nachádza v zemnom plyne a v rope, z ktorej sa aj získavajú destilačnými procesmi. Vznikajú aj pri hydrogenácii uhlia (→ Bergiusov proces) a Fischerovou-Tropschovou syntézou. Priemyselne významná je izomerizácia n-alkánov, za prítomnosti katalyzátorov vznikajú rozvetvené alkány (→ reformovanie). Zmesi alkánov sa používajú na výrobu tepla, ako palivo v zážihových motoroch ap. Niektoré alkány sú dôležitými východiskovými surovinami v chemickom priemysle. Triviálny názov pochádza z lat. parum afinis (málo reaktívny).

alkapton

alkapton [arab. + gr.] — hnedočierne chinoidné farbivo tvoriace sa v organizme oxidáciou kyseliny homogentisovej (normálny medziprodukt metabolizmu aminokyselín fenylalanínu a tyrozínu). Pri vrodenej mutácii génu kódujúceho enzým homogentisát-1,2-dioxygenázu sa kyselina homogentisová ďalej neodbúrava, hromadí sa v organizme a oxiduje sa na alkapton. Alkapton sa vylučuje močom (→ alkaptonúria). Ukladanie alkaptonu v chrupkách vyvoláva ochronózu.

alkaptonúria

alkaptonúria [arab. + gr.] — vylučovanie alkaptonu močom. Vzácne autozomálne recesívne dedičné ochorenie, ktorého podstatou je porucha metabolizmu aromatických aminokyselín spôsobená vrodenou mutáciou génu kódujúceho enzým homogentisát-1,2-dioxygenázu, následkom čoho dochádza v organizme k hromadeniu kyseliny homogentisovej, ktorá sa oxiduje na alkapton a vylučuje močom. Najnápadnejším príznakom alkaptonúrie je preto tmavá farba moču prítomná od narodenia. Hnedočierny pigment sa ukladá do spojivových tkanív a usádza sa aj na vnútorných orgánoch (poškodzuje srdcové chlopne, obličky a i.); najzávažnejším klinickým prejavom je postihnutie kĺbov. Ochorenie neovplyvňuje dĺžku života pacientov. Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s najväčším výskytom alkaptonúrie na celom svete.

alkény

alkény [arab.], olefíny — nenasýtené uhľovodíky všeobecného vzorca CnH2n obsahujúce v molekule jednu dvojitú väzbu C=C; môžu byť nerozvetvené alebo rozvetvené. Uhľovodíky s dvoma dvojitými väzbami sa nazývajú diény, s troma triény atď. Cyklické uhľovodíky s dvojitou väzbou v cykle sa nazývajú cykloalkény. Alkény podobne ako alkány tvoria homologický rad; začína sa eténom CH2=CH2. Ich názvy sa odvodzujú od názvov príslušných alkánov nahradením prípony -án príponou -én.

Pre alkény je typická polohová izoméria vyplývajúca zo skutočnosti, že dvojitá väzba môže byť na rôznom mieste reťazca a jej poloha sa označuje v názve lokantom pred morfémou -én. Napr. uhľovodík C4H8 existuje ako but-1-én CH2=CHCH2CH3, but-2-én CH3CH=CHCH3 a 2-metylpropén (CH3)2C=CH2. Aj sám but-2-én je zmes 2 stereoizomérov (cis a trans, resp. E a Z) líšiacich sa usporiadaním substituentov na dvojitej väzbe (geometrická izoméria), pričom trans, resp. E izomér je stabilnejší (→ izoméry).

Nižšie alkény (C2 – C4) sú plyny, vyššie alkény kvapaliny až tuhé látky. Alkény majú nižšie teploty varu ako príslušné alkány, podobne teplota varu rastie s rastúcou dĺžkou reťazca. Sú veľmi reaktívne, vstupujú do rôznych adičných reakcií (ozonolýza, hydrogenácia, hydratácia, halogenácia ap.) a ľahko sa polymerizujú. Mnohé z alkénov sa vyskytujú v rope, z ktorej sa aj získavajú priamou destiláciou alebo krakovaním. Používajú sa ako suroviny na výrobu polymérov (etén, propén, styrén), 1-alkény aj ako medziprodukty pri výrobe povrchovo aktívnych látok. Triviálny názov olefíny pochádza z francúzskeho gas olefiant.

Alkibiadés

Alkibiadés, genitív Alkibiada, 451 pred n. l. Atény – 404 pred n. l. Frýgia (zavraždený) — aténsky vojvodca a politik, syn Kleinia (Kleinias, *485 pred n. l., †447 pred n. l.) a Deinomachy (Deinomaché, 5. stor. pred n. l.). Po matke pochádzal z kňazského aristokratického rodu Alkmeónovcov. Po otcovej smrti (447 pred n. l.) vyrastal v dome strýka Perikla, k jeho učiteľom patril Sokrates. Počas peloponézskej vojny inicioval 415 pred n. l. výpravu proti Syrakúzam na Sicílii, jeden z jej troch veliteľov. Keď ho odvolali pre podozrenie zo zneuctenia sošiek boha Herma a zo znevažovania eleuzínskych mystérií (→ eleuzínie), ušiel do Sparty a stal sa poradcom v boji proti Aténam. Po spore so spartským kráľom Agidom (Agis II.) prešiel na stranu Peržanov (ušiel k satrapovi Tissafernovi), odtiaľ opäť na stranu Atén, prevzal velenie nad aténskym loďstvom a 411 pred n. l. mu pomohol zvíťaziť pri Abyde a 410 pred n. l. pri Kyziku, čím obnovil aténsku vládu nad morom. R. 408 pred n. l. sa triumfálne vrátil do Atén a stal sa stratégom s neobmedzenou mocou. Po porážke jeho podriadeného veliteľa 407 pred n. l. bol zosadený, odišiel na svoje majetky a odtiaľ do Frýgie, kde bol na podnet Sparťanov onedlho zavraždený. Stal sa prototypom nadaného, ale vierolomného politika. Postava Platónových dialógov Hostina (Symposion) a Alkibiadés. Jeho životopis napísali Nepos a Plutarchos.

Alkifrón

Alkifrón, 2. stor. — grécky autor fiktívnych listov (→ epištolografia, význam 3). Hojne čerpal z novej atickej komédie (→ grécke antické divadlo) a podobne ako v Menandrových hrách aj v zbierke Alkifrónových Listov (Epistolai, zachovalo sa ich 118, podľa iných zdrojov 124) vystupujú príslušníci nižších spoločenských vrstiev (roľníci, rybári, príživníci, hetéry). Niektoré z listov sa pripisujú historickým osobnostiam (napr. hetéra Fryné píšuca Praxitelovi, Leontion píšuca Epikurovi, vzájomné listy Menandra a Glykery). Alkifrónovými nasledovníkmi v 2. – 3. stor. boli o. i. Filostratos a Aelianus Claudius; koncom 5. stor. prevzal mnohé z jeho viet epištolograf Aristainetos.

alkíny

alkíny [arab.], acetylény — nenasýtené uhľovodíky všeobecného vzorca CnH2n−2 obsahujúce v molekule jednu trojitú väzbu C≡C; môžu byť nerozvetvené alebo rozvetvené. Ich názvy sa odvodzujú od názvov príslušných alkánov nahradením prípony -án príponou -ín (číslovka v názve zlúčeniny označuje, z ktorého atómu uhlíka vychádza trojitá väzba). Prvý člen homologického radu etín HC≡CH má triviálny názov acetylén. Najnižšie alkíny (acetylén a propín) sú plyny, alkíny s počtom uhlíkov C4 – C10 bezfarebné kvapaliny, vyššie sú tuhé látky. Alkíny majú vyššie teploty varu ako príslušné alkány a alkény. Sú menej reaktívne ako alkény, poskytujú adičné (→ adícia) a cykloadičné reakcie. Alkíny s koncovou trojitou väzbou sa svojou reaktivitou veľmi líšia od alkínov s trojitou väzbou vnútri reťazca. Sú to slabé kyseliny, ktoré reakciou so zásadami alebo so soľami ťažkých kovov tvoria soli acetylidy. Pri príprave alkínov sa najčastejšie vychádza z acetylénu; pripravujú sa alkyláciou jeho solí. Okrem acetylénu sa v organickej syntéze často využíva aj etinylbenzén C6H5–C≡CH. Cyklické uhľovodíky s trojitou väzbou v cykle sa nazývajú cykloalkíny.

Alkmaar

Alkmaar [-ár] — mesto v záp. Holandsku v provincii Noord-Holland pri Severoholandskom prieplave; 95-tis. obyvateľov (2014). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky (syry).

Pôvodne rybárska osada, od 1254 mesto, od 1685 obchodné centrum. R. 1573 obliehané španielskymi vojskami. V októbri 1799 zvíťazila pri Alkmaare francúzska armáda nad britsko-ruským vojskom druhej protifrancúzskej koalície.

Stavebné pamiatky: protestantský kostol Grote Kerk, aj Sint Laurenskerk (1470 – 1520), radnica (1509 – 20) a i.

Alkmaión

Alkmaión, lat. Alcmaeo — v gréckej mytológii héros, syn argejského kráľa Amfiaraa (Amfiaraos) a Erifyly (Erifylé). Keď zradná Erifyla prijala ako úplatok náhrdelník pôvodne patriaci tébskej kráľovnej Harmónii a prinútila Amfiaraa, aby sa zúčastnil vojny siedmich proti Tébam, kde zahynul, Alkmaión pomstil otcovu smrť a matku zavraždil.

Alkman

Alkman, po 650 pred n. l. — grécky básnik, vojnový zajatec z Malej Ázie žijúci v Sparte. Najstarší (nám známy) autor chórickej meliky, t. j. zborových lyrických básní, ktoré boli spievané (gr. melos = pieseň, spev, melódia). Písal ich v dórskom nárečí a pravdepodobne ich aj sám s dievčenským zborom nacvičoval a hudobne sprevádzal. Úspech mali Alkmanove lyrické hymny, napr. partheneia (tzv. panenské piesne) oslavujúce bohov a ľudí, pajany, ľúbostné piesne a i.

Alkména

Alkména, gr. Alkméné, lat. Alcmene, aj Alcmena, v archaickej latinčine Alcumena — v gréckej mytológii vnučka Persea a Andromedy, cnostná manželka kráľa Amfitryóna, s ktorým vládla v Tirynte (Tiryns). Najvyšší grécky boh Zeus sa do nej zamiloval, a keď bol Amfitryón na vojenskej výprave, Zeus ju navštívil v manželovej podobe. Amfitryón sa čoskoro vrátil tiež. Alkména po čase porodila dve deti, Diovho syna Herakla a Amfitryónovho syna Ifikla (Ifiklés). Po smrti Amfitryóna sa vydala za Radamanthya (Radamanthys), sudcu v podsvetí. Alkménina vernosť (či nevera) inšpirovala mnohých autorov divadelných hier.

Alkmeónovci

Alkmeónovci, aj Alkmaiónovci — kňazský aristokratický rod v Aténach. Svoj pôvod odvodzoval od mýtického Alkmaióna. Pre čin, ktorého sa dopustil príslušník rodu Alkmeónovcov archón Megaklés (*?, †po 632 pred n. l.), sa s Alkmeónovcami od konca 7. stor. pred n. l. spájal tzv. kylónsky hriech (→ Kylón), po ktorom boli nútení odísť do vyhnanstva. Počas pôsobenia archonta Solóna sa síce mohli vrátiť, ale tyran Peisistratos ich 541 pred n. l. dal opäť vyhnať z Atén. K najznámejším príslušníkom tohto rodu patril Kleisthenés, z rodu Alkmeónovcov pochádzali aj Agaristé (matka Perikla, 5. stor. pred n. l.) a Deinomaché (matka Alkibiada, 5. stor. pred n. l.).

alkohol

alkohol [arab.] —

1. chem.alkoholy;

2. ľudový názov etanolu;

3. alkoholický nápoj. V SR sa podľa zákona za alkoholické nápoje považujú liehoviny, destiláty, víno, pivo a i. nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta etanolu. Požívanie alkoholických nápojov je známe od najstarších čias, obľuba rôznych druhov alkoholu závisí napr. od národných zvyklostí, náboženských predpisov, charakteru miestnej produkcie a i. Konzumácia alkoholických nápojov v menších množstvách má povzbudzujúce účinky, vo väčších množstvách je nebezpečná, je rizikovým faktorom vzniku mnohých ochorení, pri nadmernom použití môže viesť až k otrave.

Príznaky alkoholového opojenia, ktoré má individuálny priebeh a závisí od množstva a koncentrácie vypitého alkoholu, rýchlosti konzumácie a individuálnych zvláštností človeka, sa objavujú už po požití malej dávky. Približne po 15 minútach sa alkohol dostáva do všetkých tkanív a telových tekutín. V začiatočnom štádiu sa prejavuje uvoľnenosťou, eufóriou, zrýchlením pulzu a rozšírením zreníc a kožných ciev. Postupne sa znižuje pozornosť, predlžuje reakčný čas, porušuje koordinácia pohybov, stúpa odvaha, mizne opatrnosť a strach (do 1,0 g/l alkoholu v krvi), neskôr nasleduje ospalosť, znecitlivenie (do 2,0 g/l) a v konečnom štádiu (pri otrave – intoxikácii) poruchy vedomia (kóma), zastavenie dýchania až smrť (3,0 – 5,0 g/l). Etanol je dobre rozpustný v tukoch, v tele sa premieňa účinkom enzýmov v pečeni. Zdravý ľudský organizmus metabolizuje za hodinu 6 – 7 g čistého etanolu. Pri otrave vo vyššom štádiu je potrebné podávať infúzie 10-percentnej glukózy, tekutiny a elektrolyty s tiamínom, v ťažších prípadoch je indikovaná hemodialýza. Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu môže viesť k patologickej závislosti (→ alkoholizmus). Zvlášť nebezpečné je konzumovanie alkoholických nápojov u tehotných žien, pretože alkohol ako teratogén spôsobuje rôzne poruchy vyvíjajúceho sa organizmu. Citlivosť na alkohol je druhovo a individuálne špecifická, závisí o. i. aj od fázy vývinu zárodku v čase jeho konzumácie. Ženský organizmus buď blokuje, alebo uvoľňuje cestu teratogénnemu pôsobeniu na embryo a plod. Zvýšená konzumácia alkoholu vedie častejšie k opakovaným potratom, mŕtvonarodeným plodom a predčasným pôrodom, ako aj k zníženiu hmotnosti novorodenca alebo k oneskorovaniu jeho telesného a duševného vývinu.

Prítomnosť alkoholu v ľudskom organizme sa v lekárstve, súdnom lekárstve a toxikológii zisťuje v telových tekutinách, krvi alebo dychu. Na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa používali detekčné trubičky. Princípom tejto nešpecifickej skúšky bola redukcia manganistanu draselného KMnO4 alebo dichrómanu draselného K2Cr2O7, ktorých sfarbenie sa mení priamo úmerne množstvu alkoholu vo vydychovanom vzduchu (fialový KMnO4 bledne až ožltne, žltý K2Cr2O7 zozelenie). Na začiatku 80. rokov. 20. stor. sa na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu začali u nás používať analyzátory dychu. Sú to meracie prístroje (prenosné alebo neprenosné) na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej koncentrácie etanolu vo vydýchnutom vzduchu; pri prenosných zabezpečuje meranie citlivý elektrochemický alebo polovodičový senzor, neprenosné pracujú na princípe merania absorpcie infračerveného žiarenia. Prenosné polovodičové analyzátory dychu nie sú zaradené medzi určené meradlá, nemôžu byť použité na dôkazové účely, často podávajú len informáciu o prítomnosti alkoholu vo vydýchnutom vzduchu bez čiselnej hodnoty. Prenosné analyzátory pracujúce na elektrochemickom princípe spravidla spĺňajú technické a metrologické požiadavky. Na zisťovanie alkoholu v krvi sa najčastejšie používa Widmarkova skúška, pri ktorej sa alkohol z krvi vydestiluje (je však veľmi prácna a rovnako nešpecifická). Citlivý a špecifický dôkaz alkoholu je možný pomocou plynovej chromatografie.

Vzhľadom na negatívne následky konzumácie alkoholických nápojov je v SR zakázané predávať alebo podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich konzumovanie) osobám mladším ako 18 rokov a osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ako aj podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich bezprostredné konzumovanie) vodičom (trestný čin). Ďalej platí zákaz vstupu do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak ohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky či prepravy alebo verejný poriadok, alebo ak vzbudzujú verejné pohoršenie. Osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú konzumovať alkoholické nápoje pri svojej činnosti alebo pred jej uskutočnením, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom. Pracovnoprávne predpisy zakazujú konzumovať alkohol na pracoviskách a v pracovnom čase. Tento zákaz sa nevzťahuje na zamestnancov na pracoviskách, kde je konzumácia týchto nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením spomínaných úloh zvyčajne spojená.

alkoholáty

alkoholáty [arab.], alkoxidy — soli alkoholov všeobecného vzorca R–OM, resp. (RO)nM, kde R je alkyl a M kov s oxidačným číslom n+. Alkoholáty alkalických kovov sú biele látky dobre rozpustné v takých aprotických rozpúšťadlách, ako sú acetón, dimetylformamid a dimetylsulfoxid. Sú to pomerne silné bázy, ktoré sa používajú ako katalyzátory reakcií začínajúcich sa odštiepením kyslého vodíka. Bázicita alkoholátov stúpa od alkoholátov so skupinou –OM naviazanou na primárnom uhlíku k alkoholátom s –OM na terciárnom uhlíku. Alkoholáty reagujú s vodou, pričom sa uvoľní príslušný alkohol R–OH a vzniká anorganický hydroxid M(OH)n. Pripravujú sa reakciou alkalických kovov, najmä sodíka Na a draslíka K, s alkoholmi.

2 C2H5OH + 2 Na → 2 C2H5ONa + H2

Priemyselne sa niektoré vyrábajú aj reakciou alkoholov s hydroxidom sodným NaOH; rovnováha sa pritom musí posúvať v prospech alkoholátu odstraňovaním vody z reakčnej zmesi. Najväčšie priemyselné využitie má etoxid sodný, terc-butoxid draselný a trifenylmetoxid sodný.

alkoholizmus

alkoholizmus [arab.], etylizmus — ochorenie spôsobené dlhodobým nadmerným pitím alkoholu, vyúsťujúce do patologickej závislosti od alkoholu (ktorý sa stáva súčasťou látkovej premeny); aj psychické zmeny, ku ktorým dochádza pri alkoholovom opojení, ako súčasť psychickej a sociálnej adaptácie. Vývoj závislosti od alkoholu trvá niekoľko rokov, citlivé sú viac ženy a deti ako muži. Je to najrozšírenejšia toxikománia, býva typicky asociovaná s inými závislosťami (najmä s tabakizmom).

Začiatočné štádium alkoholizmu sa prejavuje schopnosťou zniesť vysoké dávky alkoholu bez príznakov otravy, sklonom k osamotenému pitiu, neprekonateľnou túžbou po alkohole, pitím ráno, stratou sebakontroly a zvyšovaním frekvencie pitia i dávok. V ďalšom štádiu sa zvyšuje odolnosť proti alkoholu, vzniká duševná a telesná závislosť od neho, dochádza k trvalým neuropsychickým zmenám (pokles libida až impotencia, zmena osobnosti, porucha učenia sa a pamäti ap.), je porušená kontrola pitia. Po prerušení pitia sa objavujú abstinenčné príznaky (tras, potenie, nevoľnosť, nechutenstvo, halucinácie, nespavosť ap.), ktoré môžu vyústiť až do deliriózneho stavu delirium tremens (→ delírium). Konečné štádium sa prejavuje netolerovaním alkoholu organizmom a viacdňovým pitím, ktoré sa končí úplným vyčerpaním. Degradácia osobnosti pokračuje až po alkoholovú demenciu a chronické alkoholové psychózy; vyvíja sa poškodenie viacerých orgánov a orgánových systémov (pečene, podžalúdkovej žľazy, žalúdka, srdcovo-cievneho systému, nervového systému, obličiek ap.).

Alkoholizmus je trvalá choroba, sprevádza človeka od prvých príznakov až do konca života. V minulosti sa závislosť od alkoholu považovala za poruchu správania (v súvislosti s charakterom osobnosti), v súčasnosti sa zaraďuje medzi duševné poruchy a poruchy správania (poruchy psychiky a správania zapríčinené požitím alkoholu). Liečba alkoholizmu (dobrovoľná alebo ochranná) musí byť dlhodobá, spočíva v psychoterapii (nácvik riešenia problémov, zvládania emócií a vyhýbania sa spúšťačom, relaxačné techniky ap.) a farmakoterapii. Jej cieľom je zásadná zmena životného štýlu jedinca závislého od alkoholu a jeho nasmerovanie k trvalej abstinencii; vo farmakoterapii sú na poprednom mieste lieky znižujúce túžbu po alkohole. Alkoholizmu je možné predchádzať výchovou k zdravému spôsobu života na úrovni celej spoločnosti. Ako druh sociálnej deviácie, sociálno-patologický jav, má negatívny dosah na jedinca, rodinu i spoločnosť.

Ako reakcia na masovo sa rozvíjajúci alkoholizmus, umožnený priemyselnou veľkovýrobou liehovín a piva i rozširujúcou sa sieťou predaja, vznikali od začiatku 19. stor. sociálnozdravotné hnutia zamerané proti nemiernemu pitiu, prípadne proti akejkoľvek konzumácii alkoholu (najmä v USA, škandinávskych krajinách, Spojenom kráľovstve, Nemecku, Švajčiarsku, ale aj na území dnešného Slovenska a susedných štátov). Jedna vetva abstinentského hnutia, ktorej predchádzala takmer storočná kampaň náboženských a spoločenských združení, organizácií žien a i. hnutí proti konzumácii alkoholu, sa orientovala na úplnú abstinenciu a v USA prispela k zavedeniu prohibície (1919 – 33). Druhá vetva sa viac ako reforme spoločnosti venovala pomoci postihnutým. Abstinentské spolky sa masovo rozšírili v Nórsku, vo Švédsku a Fínsku, kde dosiahli mnohé úspechy (napr. značný pokles spotreby liehovín, zvýšené porozumenie verejnosti pre kontrolu dostupnosti alkoholu). Medzinárodný ohlas si získali združenia Dobrí templári a Modrý kríž, ktoré pôsobia dodnes. Na Slovensku dosiahli v 19. stor. pozoruhodný rozmach tzv. spolky triezvosti (miernosti), ktorých sa ujala národnobuditeľská generácia štúrovcov (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža a i.). Hnutie organizované s pomocou cirkvi nadobudlo ľudový charakter a miestami malo aj širšie vzdelávacie poslanie. Začiatkom 20. stor. rozvíjala protialkoholickú spolkovú činnosť generácia hlasistov (V. Šrobár, P. Blaho a i.). V súčasnosti popri odbornej zdravotníckej pomoci (psychologická ambulancia, psychiatrická ambulancia, protialkoholická liečebňa) sa vo svete rozšírila aj laická svojpomoc v podobe svojpomocných skupín, klubov a hnutí, z ktorých najznámejšie a najrozšírenejšie je združenie Anonymní alkoholici.

V boji proti alkoholizmu je najvšestrannejším sociálnopreventívne hľadisko, ktoré kladie dôraz na prevenciu, na verejné zdravie. Považuje alkohol za potenciálne rizikovú návykovú látku spôsobujúcu ekonomicky vyčísliteľné náklady, zdravotnú, sociálnu a psychickú ujmu i ťažšie merateľné, ale závažné poškodenia. Táto koncepcia vychádza z overenej skutočnosti, že s celkovou vyššou spotrebou alkoholu v danej spoločnosti narastá objem škôd (Slovensko patrí ku krajinám s pomerne vysokou spotrebou alkoholu, predovšetkým liehovín a v značnej miere i piva, i keď sa od 1990 zaznamenáva mierne klesajúci trend v spotrebe čistého alkoholu). Zavádza sa v nej pojem problémov súvisiacich s alkoholom, ktoré nespôsobujú iba alkoholici (napr. opitý vodič, ktorý zraní dieťa, nemusí byť ešte klinicky alkoholikom), venuje sa pozornosť dostupnosti alkoholu, spôsobu predaja, spotrebe, ako aj spotrebiteľským zvyklostiam. Preventívne programy sa usilujú zvýšiť informovanosť verejnosti o zdravotných, sociálnych a ekonomických dôsledkoch nadmerného užívania alkoholu, venujú sa rizikovým faktorom a rizikovým skupinám (napr. neodporúča sa konzumovať alkohol tehotným ženám). Na Slovensku je takýmto programom aktualizovaný Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na roky 2013 – 20. Na predchádzanie alkoholizmu právne predpisy upravujú obmedzujúce opatrenia a osobitné povinnosti fyzických osôb i podnikateľov. Ich porušenie sa postihuje ako priestupok alebo trestný čin. Zníženie rozpoznávacej alebo vôľovej schopnosti pod vplyvom alkoholu je významné z hľadiska ustanovení Trestného zákona o príčetnosti páchateľa, o kvalifikácii skutku a ukladaní trestu, ako aj o ochrannom liečení. Spôsobenie škody v opitosti má vplyv na rozsah zodpovednosti zamestnanca za škodu.

alkoholové kvasenie

alkoholové kvasenie, alkoholová glykolýza — anaeróbne odbúranie glukózy na etanol a oxid uhličitý katalyzované enzýmami, prebiehajúce v bunkách ako súčasť procesu odbúrania sacharidov. Alkoholovým kvasením si bunky v prostredí bez kyslíka získavajú energiu potrebnú na život. Energetickým výťažkom sú 2 molekuly ATP z 1 molekuly glukózy. Alkoholové kvasenie prebieha v kvasinkách (rody Saccharomyces, Torula) i v niektorých druhoch mikroskopických húb rodu Mucor a ojedinele aj baktérií. Môže k nemu dochádzať aj v pletivách vyšších rastlín (mrkva), neprebieha však pri živočíchoch. Ako premena skvasiteľných sacharidov na etanol a oxid uhličitý je najstarším fermentačným procesom. Kvasinky rodu Saccharomyces sa využívajú niekoľkotisíc rokov v technológii výroby piva, vína a liehovín. Pri kvasení ovocných štiav sa ako zdroj enzýmov využívajú bunky kvasiniek, na priemyselné použitie pri výrobe etanolu je vhodný bakteriálny rod Zymomonas, ktorý je ľahko geneticky manipulovateľný a tolerantný k vysokým koncentráciám etanolu. Alkoholicky sú skvasiteľné len hexózy a tie sacharidy, ktoré sa enzymaticky alebo pomocou kyselín na hexózy štiepia.

alkoholy

alkoholy [arab.] — organické zlúčeniny všeobecného vzorca R–OH odvodené od nasýtených alebo nenasýtených uhľovodíkov nahradením atómu vodíka H hydroxylovou skupinou OH. Podľa toho, na aký atóm uhlíka sa skupina OH viaže, sa rozlišujú primárne (napr. bután-1-ol CH3CH2CH2CH2OH), sekundárne (napr. bután-2-ol CH3CH(OH)CH2CH3) a terciárne (napr. terc-butylalkohol (CH3)3COH) alkoholy. Alkoholy s jednou hydroxylovou skupinou v molekule sú jednosýtne, s dvoma dvojsýtne (dioly), s troma trojsýtne (trioly); všeobecne viacsýtne (polyoly). Alkoholy, v ktorých sa OH skupina priamo viaže na uhlík násobnej väzby (enoly), nie sú stále a prešmykujú sa na príslušné karbonylové zlúčeniny.

Nižšie jednosýtne alkoholy sú bezfarebné ľahko zápalné kvapaliny. Vyššie alkoholy (C4 – C10) sú olejovité bezfarebné kvapaliny nepríjemného zápachu. Veľmi dobre sa rozpúšťajú vo vode; rozpustnosť alkoholov vo vode klesá s rastúcim počtom atómov uhlíka v molekule a narastá s rastúcim počtom OH skupín. Sú to slabé kyseliny, preto sa z nich pôsobením dostatočne silnej zásady dajú pripraviť soli alkoholáty. Väčšina priemyselne využívaných alkoholov (etanol, propán-2-ol, terc-butylalkohol) sa vyrába synteticky hydratáciou príslušných alkénov, niektoré aj kvasnými procesmi (etanol, butanol). Výnimkou je metanol, ktorý sa vyrába zo syntézneho plynu (zmes oxidu uhoľnatého a vodíka). Vyššie alkoholy (C6 – C8) sa zvyčajne vyrábajú hydroformyláciou alkénov. Alkoholy sa používajú ako výborné rozpúšťadlá, aditíva do motorových palív a suroviny v chemickom a potravinárskom priemysle. Z viacsýtnych alkoholov sú najdôležitejšie etylénglykol, glycerol a pentaerytritol.

alkóny

alkóny — priemyselne vyrábané čistiace a dezinfekčné prostriedky používané v potravinárskom priemysle na čistenie prevádzok. Obsahujú o. i. metakremičitan sodný (Na2SiO3), fosforečnany, hydrogenuhličitan a hydroxid sodný, chlóramín, tenzidy.

alkovité

alkovité [nór.], Alcidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad kulíkotvaré. Majú krátky krk a malé končisté krídla, dĺžku 15 – 45 cm, hmotnosť od 90 g do 1 kg. Sú prevažne čierneho sfarbenia, niektoré druhy majú na hlave chochol. Pohybujú sa chôdzou po behákoch, zadný prst chýba. Vedia lietať, sú výborné plavce (potápajú sa pomocou krídel a plávacích blán, ktoré sú spojené troma prednými prstami). Hniezdia na skalných útesoch v obrovských kolóniách spoločne s inými druhmi morských vtákov, často v najsevernejších oblastiach Zeme; dĺžka hniezdenia je 25 – 50 dní. V 19. stor. bol vyhubený nelietajúci druh alka veľká (Pinguinus impennis). V súčasnosti je známych 23 druhov, napr. alkovec drobný (Alle alle), norec tenkozobý (Uria algae), mníšik bielobradý (Fratercula arctica) a nosorožka fúzatá (Cerorhinca monocerata).

alkovňa

alkovňa [arab.] — zaklenutý výklenok na umiestnenie postele. Prístenok alebo bočná miestnosť bez okien pridružená k väčšiemu obytnému priestoru, slúžiaca na spanie. Toto priestorové usporiadanie pochádzajúce z arabského obytného domu sa v priebehu 17. stor. rozšírilo cez Španielsko a Francúzsko do Európy. Steny alkovne bývali zvyčajne čalúnené, v šľachtických interiéroch sa používala najmä v 18. stor.

Alkuin

Alkuin, Alcuin, latinsky Alcuinus, anglosasky Alhwin, okolo 735 Northumbria – 19. 5. 804 Tours — anglosaský latinský učenec, filozof a básnik, podľa Eginharda najvzdelanejší muž svojich čias. Zakladateľ stredovekého európskeho školstva, poradca Karola Veľkého, považovaný za hlavného tvorcu jeho reformy vzdelávania (→ karolovská renesancia). Od 782 viedol najvýznamnejšiu dobovú dvorskú školu (palácová škola, schola palatina, resp. palácová akadémia) pri dvore Karola Veľkého v Aachene.

Autor latinských básní Báseň o kukučke (Versus de cucullo) a Spor jari a zimy (De luscinia), dialógov Rozhovor o pravej filozofii (Disputatio de vera philosophia), učebníc O Pravopise (De orthographia), Rozhovor o rétorike a o cnostiach (Dialogus de rhetorica et virtutibus) a Dialektika (De dialectica), prvej stredovekej dogmatiky O viere v svätú a nedeliteľnú Trojicu (De fide sanctae et individuae Trinitatis, 802), výkladov biblických kníh, napr. Výklad Evanjelia podľa Jána (Expositio super Iohannem), List (apoštola Pavla) Hebrejom (Expositio in epistolam Pauli apostoli ad Hebreos), životopisov svätých a i. Písal i poéziu, v ktorej spájal motívy erotickej i náboženskej lásky. Alkuinove listy sú dôležitým historickým prameňom.

alkyl

alkyl [arab.] — jednoväzbová skupina formálne odvodená od alkánov odtrhnutím atómu vodíka. Názvy alkylov sa tvoria nahradením prípony -án v názve alkánu príponou -yl (metyl, etyl ap.). Rozoznávajú sa primárne alkyly (CH3–, CH3CH2–) s troma, resp. s dvoma atómami vodíka na uhlíku s neúplným počtom väzieb, sekundárne alkyly, napr. (CH3)2CH–, s jedným takýmto vodíkom, a terciárne alkyly, napr. (CH3)3C–. Reakcia, pri ktorej sa do molekuly zavádza alkyl, sa nazýva alkylácia.

alla

alla [tal.] — na spôsob; hud. alla marcia – pochodovo, v rytme pochodu, alla polacca – v rytme poľského tanca (polonézy), alla tedesca – na spôsob nemeckého tanca, alla turca – na spôsob tureckej hudby, alla zingara – na spôsob cigánskej hudby.

alla breve

alla breve [tal.] — hud. dvojdobý takt, základnou jednotkou sú polové noty.

Allahábád

Allahábád, Iláhábád — mesto v sev. Indii v členskom štáte Uttarpradéš na sútoku riek Ganga a Jamuna; 1,212 mil. obyvateľov (2011). Priemyselné centrum (najmä potravinársky, strojársky a textilný priemysel) a stredisko obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Dopravný uzol, letisko.

Založené 1583 Akbarom Veľkým neďaleko posvätného pútnického miesta hinduistov Prájág ako pevnosť al-Iláhábád (mesto), neskôr hlavné mesto provincie. V 19. a 20. stor. centrum indického hnutia za nezávislosť. Významné kultové centrum hinduistov a moslimov; na sútoku riek sa v januári a vo februári každoročne schádzajú tisíce hinduistických pútnikov na očistné kúpele, každé 4 roky na Kumbha mélá; bol tam rozsypaný popol z tiel M. Gándhího, Dž. Néhrúa a R. Gándhího. Významné stredisko vzdelania (univerzita, založená 1887). Turistické centrum so stavebnými pamiatkami (Akbarova pevnosť, Ašókov stĺp, katedrály, mešita).

Allais, Maurice

Allais [ale], Maurice, 31. 5. 1911 Paríž – 9. 10. 2010 Saint-Cloud — francúzsky ekonóm. Vybudoval základy modernej teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy a ekonómie blahobytu. Je považovaný za vedúcu osobnosť francúzskej školy marginalizmu. Podieľal sa na matematickej formulácii trhovej rovnováhy a vlastností trhovej efektívnosti. Významné sú jeho práce z oblasti monetárnej makrodynamickej analýzy a teórie rizika. Popularitu získal empirickým testom Neumannovej-Morgensternovej teórie očakávaného úžitku. Jeho poznatky viedli k formulácii tzv. Allaisovho paradoxu. Autor diel Skúmanie ekonomickej disciplíny (À la recherche d’une discipline économique, 1943; vydané aj pod názvom Rozprava o čistej ekonómii, Traité d’économie pure, 1952), Úspory a úrok (Économie et intérêt, 1947) a i. Nobelova cena za ekonómiu (1988) za prelomové príspevky k teórii trhov a k účinnému využívaniu zdrojov.

Allan, Hugh

Allan [elen], Hugh, sir, 29. 9. 1810 Saltcoasts, Škótsko – 9. 12. 1882 Edinburgh, pochovaný v Montreale — kanadský finančník a lodiar. Majiteľ viacerých obchodných spoločností. Jeho príliš vysoké príspevky na volebnú kampaň Konzervatívnej strany viedli 1872 k tzv. pacifickému škandálu, k pádu vlády J. A. Macdonalda a k zrušeniu Allanovej železničnej spoločnosti.

allanit

allanit, ortit — minerál, chemicky veľmi zložitý zásaditý silikát (kremičitan) najmä vápnika, céru, lantánu, tória, uránu, železa, horčíka a hliníka; pri obsahu uránu a tória býva rádioaktívny. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vzácne vytvára tabuľkovité kryštály, najčastejšie však vtrúsené zrná, niekedy stĺpcovité agregáty. Je hnedej až čiernej farby. Pomerne často je v akcesorickom množstve v žulách a pegmatitoch s obsahom prvkov vzácnych zemín (lantanoidov). Ťaží sa ako surovina na získavanie týchto prvkov. Vyskytuje sa najmä v Nórsku, vo Švédsku, v Rusku (na Urale), v Kanade a vo vých. štátoch USA. Nazvaný podľa škótskeho mineralóga Thomasa Allana (*1777, †1833). V súčasnosti sa nepovažuje za samostatný druh minerálu, termín allanit sa používa na skupinové označenie minerálov allanit-(Ce), allanit-(Y), allanit-(La) a allanit-(Nd) obsahujúcich lantanoidy.

Allanov pohár

Allanov pohár [ele-], angl. Allan cup — najvyššia amatérska hokejová súťaž v Kanade o trofej, ktorú 1908 venoval sir Montagu Allan (*1860, †1951) družstvu Victoria Hockey club v Montreale. V súčasnosti sa jej zúčastňujú víťazi jednotlivých provincií, víťaz získava titul amatérskeho majstra Kanady.

Allardová, Marie

Allardová [alár-] (Allard), Marie, 14. 8. 1742 Marseille – 14. 1. 1802 Paríž — francúzska tanečnica, sólistka parížskej Opery. Debutovala 1761 v opere Zaïs J.-P. Rameaua, o. i. účinkovala v balete Les petit riens (1778, na hudbu W. A. Mozarta). Matka Augusta Vestrisa.

allargando

allargando [tal.] — hud. spomaľovať, spomalene.

allée couverte

allée couverte [alé kuvert; fr.] — typ megalitických stavieb rozšírených vo Francúzsku, menej v záp. Nemecku a Poľsku. Dlhé hrobové chodby postavené z nasucho kladených kameňov, určené na hromadné pochovávanie (až 200 jedincov). V chodbách sú rozličné ryté znaky, doklady pohrebných obradov spojených s obetami mŕtvym.

Allegheny

Allegheny [eligeny; angl.], Allegheny Mountains, Allegheny Plateau — horské pásmo plošinatého charakteru v Severnej Amerike, jadro juž. časti Apalačských vrchov. Vých. okraj tvorí Blue Ridge s najvyšším vrchom v časti USA vých. od Mississippi (Mitchell 2 037 m n. m). Allegheny majú charakteristický zarovnaný povrch, výška vrcholov 1 800 – 2 000 m n. m. Blue Ridge prudko klesá v dĺžke takmer 1 500 km na juhovýchod do podhoria Piedmont s plošinným charakterom. Budované najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami. Karbónske vrstvy obsahujú bohaté ložiská čierneho uhlia a rudy viacerých kovov.

allegretto

allegretto [tal.] — hud. trochu rýchlo, o niečo voľnejšie ako allegro.

allegro

allegro [tal.] —

1. hud. rýchlo; aj skladba v tomto tempe;

2. balet. v terminológii klasického tanca skupina cvikov v rýchlom tempe. Slúži na získanie pružnosti, ľahkosti a výšky skokov, ohybnosti nôh; zostavená z malých skokov (malé allegro), veľkých skokov (veľké allegro), tvorí záverečnú časť cvičenia na voľno; výstup interpreta v balete, jeden z druhov variácií.

allemande

allemande [almánd], allemanda [fr.] —

1. pomalý tanec v 3/4 takte považovaný aj za predchodcu valčíka;

2. párový tanec v miernom tempe, obradového charakteru, známy pod týmto názvom od polovice 16. stor. Po jednoduchom tanci nasledoval skočný tanec. Prvýkrát allemande opísal 1588 T. Arbeau v knihe L’Orchésographie (1588). Umiestňuje sa ako prvá časť tanečnej suity v 4/4 metre a miernom tempe. V barokovej hudbe bola allemande dvojdielnou skladbou s predpísaným opakovaním oboch dielov využívajúca princíp imitácie, čím sa vzďaľovala pôvodnému tanečnému charakteru.

Allemane, Jean

Allemane [alman], Jean, 25. 8. 1843 Sauveterre-de-Comminges – 6. 6. 1935 Herblay — francúzsky socialista, účastník Parížskej komúny 1871. R. 1882 sa pridal k posibilistom, od ktorých sa 1890 so svojou skupinou (allemanisti) odštiepil (skupina sa postupne pretvárala na revolučnú socialistickú robotnícku stranu).