Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 419 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

aligátor

aligátor [lat. > špan. > angl.], Alligator — rod plazov zo skupiny krokodíly (Crocodylia), čeľaď aligátorovité; v starších zoologických systémoch rod z triedy plazy (Reptilia), rad krokodílotvaré alebo krokodíly (Crocodylia). Vyskytuje sa v sladkých a brakických vodách teplejších oblastí Ameriky a juhových. Ázie. Má 1,5 – 6 m dlhé telo. Samica znáša 10 – 60 vajec do hniezda vytvoreného z vegetácie a blata. Aligátor trávi väčšinu života vo vode, najaktívnejší je za súmraku. Živí sa ulovenými stavovcami. Z jeho mäkkej hladkej kože sa vyrábajú rôzne luxusné komodity, napr. obuv, galantérne, sedlárske a remenárske výrobky.

Patria sem dva druhy: na juhovýchode USA žijúci aligátor severoamerický (Alligator mississippiensis) so 6 m dlhým tmavým telom (pri mladých jedincoch s nepravidelnými žltými pásmi, ktoré dospievaním tmavnú), s hmotnosťou okolo 450 kg, ktorý sa chová pre kožu zvyčajne na farmách v USA, a aligátor čínsky (Alligator sinensis) so zelenkasto-čiernym, 2 m dlhým telom so žltými škvrnami a s pásmi na bokoch, s hmotnosťou okolo 45 kg, ktorý žije vo vých. Číne a pre ničenie prirodzených biotopov (premenou na ryžové polia, jedmi v prostriedkoch na ničenie hlodavcov), lov a vykrádanie hniezd s vajcami je kriticky ohrozeným druhom (na jeho ochranu sa v zoologických záhradách a vo výskumných centrách v Číne alebo v zoologických záhradách v USA a v Európe chová okolo 10 000 jedincov).

aligátorovec

aligátorovec [lat. > špan. > angl.], Gerrhonotus — rod jašterov z čeľade slepúchovité (Anguidae), podčeľaď Gerrhonotinae, v starších zoologických systémoch rod z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), podrad jaštery (Sauria). Aligátorovce majú dobre vyvinuté končatiny. Mohutné ošupenie (koža) na tele pripomína kožu aligátorov (podľa toho názov). V Severnej a Južnej Amerike žije 5 druhov, napr. aligátorovec brázdovaný (Gerrhonotus multicarrinatus)

aligátorovité

aligátorovité [lat. > špan. > angl.], Alligatoridae — čeľad plazov zo skupiny krokodíly (Crocodylia), v starších zoologických systémoch z triedy plazy (Reptilia), rad krokodílotvaré alebo krokodíly (Crocodylia). Patria sem 4 rody s 8 druhmi. Okrem aligátora čínskeho (Alligator sinensis), ktorý žije vo vých. Ázii, sa vyskytujú na americkom kontinente. Od ostatných príslušníkov skupiny sa líšia krátkou prednou časťou hlavy s tupým ukončením, štvrtý, predĺžený zub spodnej čeľuste je skrytý v hornej čeľusti. Najznámejšie druhy sú aligátor severoamerický (Alligator mississippiensis), kajman čierny (Melanosuchus niger) a len 125 cm dlhý kajman hladkočelý (Paleosuchus trigonatus).

alignement

alignement [aliňman; fr.] — kamenné megality (→ menhir) usporiadané v jednom alebo vo viacerých radoch. Boli rozšírené najmä v západnej, zriedkavo i v strednej Európe; najviac sa ich vyskytuje vo Francúzsku.

Alí ibn Abí Tálib

Alí ibn Abí Tálib, asi 600 Mekka – 24. 1. 661 Kúfa (zavraždený) — štvrtý kalif (656 – 661), bratanec a zať proroka Mohameda (manžel jeho dcéry Fátimy). Správca Mohamedovho majetku, neskôr jeho vojvodca. Po Mohamedovej smrti musel 656 čeliť povstaniu, ktoré vyvolala vdova po Mohamedovi Ajša. Sídlil v Kúfe, 657 ho porazil vládca Sýrie Mu’ávija (I.). Na Alího radu bola hedžra vyhlásená za začiatok islamského letopočtu (622 n. l.). Potomkovia a stúpenci Alího a jeho synov Hasana a Husajna vytvorili stranu Alího (ší’at Alí, odtiaľ šíiti). Alí (ako šíitský svätec) a jeho potomkovia sú šíitmi považovaní za jediných legitímnych panovníkov (→ imám). Sunniti si ho ctia ako posledného z kalifov „idúcich správnou cestou“, šíiti ho považujú za zdroj požehnania, ktoré prechádza na celý jeho rod. Nadžaf v Iraku, kde je údajne pochovaný, je posvätným miestom šíitov.

aliín

aliín [lat.], CH2=CHCH2S(O)CH2CH(NH2)COOH — aminokyselina nachádzajúca sa v cesnaku. Po jeho mechanickom poškodení sa enzymaticky mení na zapáchajúci alicín.

Alijev, Gejdar Ali Rza ogly

Alijev, Gejdar Ali Rza ogly, 10. 5. 1923 Nachičevan – 12. 12. 2003 Cleveland, Ohio, USA — azerbajdžanský politik, prezident, 1993 – 2003. R. 1969 – 82 prvý tajomník Komunistickej strany Azerbajdžanu, 1982 – 87 člen politického byra, od 1982 prvý námestník predsedu Výboru ministrov ZSSR, 1987 predseda azerbajdžanského parlamentu, 1993 a 1998 zvolený za prezidenta.

Alijevová, Fazu

Alijevová (Alijeva), Fazu, 5. 12. 1932 Giničutľ – 1. 1. 2016 Machačkala — dagestanská avarská spisovateľka. Písala po avarsky aj po rusky. Jej básnická i prozaická tvorba je charakteristická ženskou reflexívnosťou a lyrizmom. Ústrednou témou je osud ženy vrchárky, v ktorej mikrosvete je konfrontovaný súčasný a historický Dagestan. Hlavné diela: Okamih (ruský preklad Mgnovenije, 1967), Voľba (ruský preklad Vybor, 1976), Hojivé slová (ruský preklad Celebnyje slova). V slovenskom preklade vyšiel cyklus 14 noviel pod názvom Rosa padá na každé stebielko (1976).

alikvotné tóny

alikvotné tóny, čiastkové tóny, harmonické tóny — tóny, z ktorých sa skladá každý dostatočne dlho trvajúci tón s výnimkou elektronicky vytvorených sínusových tónov. Skladba alikvotných tónov má veľký význam z hľadiska nástrojovej alebo vokálnej farby. Alikvotné tóny sú vždy v tých istých intervalových pomeroch (napr. od tónu C: C, c, g, c1, e1, g1, c2, e2, fis2, g2, a2, b2, h2, c3, cis3, d3, dis3, e3... atď.), ich frekvencie sú v pomeroch 1 : 2 : 3 : 4 : 5 : ... atď. k frekvencii najnižšieho z nich, základného tónu. Niektoré sú zreteľne nižšie, než by zodpovedalo notovému zápisu (siedmy, jedenásty a ich násobky).

alikvotný

alikvotný [lat.] — pripadajúci na určitú časť celku; podielový, pomerný.

álim

álim [arab.], množné číslo ulamá — v tradičných islamských vedách učenec, teologicko-právna autorita, ktorá má právo interpretovať sväté texty; duchovenstvo. Od abbásovských čias vplyvná sociálna vrstva so spoločenskou prestížou, neašpirovala na priamu moc, ale mala monopol na ochranu legitimity svetskej moci a výklad dogiem. Absolventi islamských univerzít (al-Azhar a i.) tradične pôsobili aj ako sudcovia, imámovia mešít, učitelia alebo muftiovia. Z ich radov pochádzala väčšina reformátorov 19. a 20. stor. (Dž. Afgání, M. Abduh, Chomejní).

alimentárna toxická aleukia

alimentárna toxická aleukia — málokrvnosť u ľudí vyvolaná skonzumovaním obilia infikovaného hubami rodu Fusarium Link (Fusarium sporotrichoides Sher. alebo Fusarium poae (Peck) Wollenw).

alimentárna toxoinfekcia

alimentárna toxoinfekcia — otrava toxínmi baktérií, ktoré sú prítomné priamo v potravinách alebo ich baktérie skonzumované v kontaminovanej potrave začínajú tvoriť pri svojom rozmnožovaní v črevách. Vyskytuje sa najmä v lete a na jeseň. Pôvodcami sú rôzne baktérie, napr.: Staphylococcus aureus (produkuje enterotoxín), Clostridium botulinum (produkuje botulotoxín), Clostridium perfringens, Vibrio, Bacillus cereus, salmonely a i. Spoločným znakom otravy je hnačka (kašovitá až vodnatá stolica) v počte 10 i viac stolíc denne, nutkanie na vracanie, vracanie, zvýšená teplota. Inkubačná doba je rôzna (podľa pôvodcu). Pri vhodnej diéte ustupuje po 2 – 3 dňoch bez užívania liekov.

alimentárny

alimentárny [lat.] — súvisiaci s prijímaním potravy; výživový, potravný, potravinový, pokrmový.

alimentológia

alimentológia [lat. + gr.] — veda zaoberajúca sa štúdiom potravy a jej zložiek, t. j. štúdiom fyzikálnych, chemických a biologických (vrátane nutričných) vlastností potravín a ich zložiek, ako aj zmenami, ktorým podliehajú počas spracovania, konzervácie, prepravy, skladovania a distribúcie. Ako samostatná disciplína sa začala rozvíjať koncom 2. svet. vojny. Nadväzuje na výsledky biologických, chemických a fyzikálnych vied. V súčasnosti je významná z hľadiska súčasného i budúceho rozvoja potravinárskej technológie, úvah o akosti potravín a riešenia problémov zdravia a výživy človeka.

aliminácia

aliminácia [lat.] — práv. spôsob rozhodnutia, ktorým sa rozhodujúci orgán odmieta zaoberať podstatou veci (návrhu) preto, že na to nie sú splnené zákonom ustanovené procesné podmienky (napr. vec nepatrí do jeho právomoci, návrh má neodstrániteľné nedostatky znemožňujúce určiť, o čom má konať a rozhodnúť, ap.).

a limine

a limine [lat.] — zásadne, od začiatku (od prahu, odo dvier), bez vecného prerokovania.

alinótum

alinótum [lat.] — predná časť krídlohrude hmyzu, na ktorú sa po bokoch pripájajú krídla.

Alioth

Alioth [aliot] — hviezda epsilon v súhvezdí Veľkej Medvedice vzdialená od Zeme 25 pc. Zákrytová dvojhviezda, ktorej zdanlivá jasnosť sa mení od 1,68m do 1,71m s periódou 5,1 dňa. Patrí do spektrálneho typu A1 III.

Ali Paša, Mehmed Emin

Ali Paša, Mehmed Emin, 5. 3. 1815 Istanbul – 7. 9. 1871 tamže — osmanský veľkovezír (1852, 1855 – 56, 1858 – 59, 1861, 1867 – 71), iniciátor reforiem zameraných na europeizáciu ríše. Spolu s Mustafom Reşitom Pašom a Fuatom Pašom bol hlavnou postavou obdobia reforiem tanzimat (1839 – 70). Pracoval v diplomatických službách v rôznych záp. krajinách, 1846 – 52 (s prestávkami) minister zahraničných vecí, zúčastnil sa svetových kongresov vo Viedni (1855) a v Paríži (1856). Inicioval spojenectvo Osmanskej ríše s Francúzskom a so Spojeným kráľovstvom.

Ali paša z Janiny

Ali paša z Janiny, aj Ali paša Tepelenský, Tepedelenli, 1741 alebo 1744 Tepelenë – 5. 2. 1822 Janina, dnes Ioannina, Grécko — albánsky veľmož, vojenský veliteľ a dobrodruh. Intrigami a vraždami dosiahol 1788 postavenie janinského pašu, na úkor Osmanskej ríše postupne rozšíril svoju moc na väčšinu Albánska, Macedónska a Peloponézu, 1803 miestodržiteľ osmanského sultána v Albánsku, Epire, Tesálii a v časti Macedónie, vo vých. Rumélii. V tom čase bol veľmi populárny pre veľkú moc a vzťahy k európskym mocnostiam (ako nezávislého vládcu ho akceptovali Spojené kráľovstvo i Francúzsko) a známy krutosťou. Porte pomohol pokoriť niekoľkých odbojných vazalov a nakoniec sa sám vyhlásil za nezávislého, rátajúc s podporou Francúzska i Ruska (uznal len odvádzanie ročného poplatku). Zastavil krvavé konflikty medzi Albáncami a despociou zaviedol poriadok. Z Janiny vytvoril centrum gréckej kultúry, zakladal grécke školy. R. 1819 sultán Mahmud II. vydal príkaz na jeho likvidáciu, čo sa podarilo až 1822, keď ho po dlhom vojenskom obliehaní Janiny opustili synovia a spojenci a bol zabitý.

Alisjahbana, Sutan Takdir

Alisjahbana [-šah-], Sutan Takdir, 11. 2. 1908 Natal, Sumatra – 17. 7. 1994 Jakarta — indonézsky prozaik, básnik, esejista a filológ. Podieľal sa na založení časopis Pujangga Baru (Nový spisovateľ, 1933 – 42) a pracoval aj v ďalších, napr. v jazykovednom časopise Pembina Bahasa Indonesia (Tvorca indonézskeho jazyka). Za Sukarnovej éry odišiel do Malajzie a do Austrálie. Diela: Svieca, ktorá nikdy nevyhasne (Dian yang tak kunjung padam, 1932), Rozvinuté plachty (Layar Terkembang, 1936), Roztrhané oblaky (Tebaran Mega, 1936), Indonézština (Bahasa Indonesia, 1933), Nová poézia (Puisi Baru, 1946).

Ališan, Ghevond

Ališan, Ghevond, vlastným menom Petros-Margari Kherobve Ališanjan, 18. 7. 1820 Istanbul – 22. 11. 1901 Benátky — arménsky básnik, autor vedeckých prác z arménskej histórie, etnografie, geografie a filológie, člen rádu mchitharistov. Žil v Benátkach na ostrove San Lazzaro. Jeho vlastenecká lyrika a poémy, napr. Avarajrský slávik (Plpuln Avarajri, 1847), položili základy západoarménskej romantickej poézie.

alit

alit [fr.], Ca3SiO5 (3CaO · SiO2, skrátene C3S) — slinkový minerál vznikajúci pri priemyselnej výrobe portlandského slinku; nositeľ typických vlastností portlandského cementu, tvorí 35 – 65 % jeho obsahu. Pri reakcii s vodou sa hydratuje (uvoľňuje sa hydratačné teplo) a pomerne rýchlo tuhne; spôsobuje začiatočnú pevnosť rýchlotuhnúcich a vysokohodnotných cementov.

aliterácia

aliterácia [lat.] — zvuková zhoda, opakovanie rovnakej hlásky alebo skupiny hlások na začiatku slov vo verši alebo vo vete; príznačná pre ľudovú poéziu a pre modernú pieseň. Častý prvok slovenskej romantickej poézie:

Veje vetrík, veje.

Hej, hore háj.

(S. Chalupka)

Dolu, ovce, dolu, dolu dolinami.

(J. Botto)

Poprosí, poleje, postelie šabľami.

(J. Kráľ)

alitizácia pôdy

alitizácia pôdypedol. zvýšenie podielu hydroxidov a oxidov železa a hliníka a postupné vylúhovanie kremíka, vápnika, horčíka a iných chemických prvkov z pôdneho profilu pri vnútropôdnom zvetrávaní prvotných minerálov v tropických oblastiach.

alitovanie

alitovanie [fr.] — hut. nasycovanie povrchov oceľových výrobkov hliníkom ich žíhaním v hliníkovom prášku. Alitované predmety odolávajú korózii aj pri vyšších teplotách.

aliud

aliud [lat.] — iné;

1. ekon. označenie tovaru, ktorý je iný ako ten, čo mal byť pôvodne dodaný;

2. práv. poskytnutie iného než zmluvne dohodnutého plnenia. V niektorých právnych poriadkoch (napr. v rakúskom a v nemeckom) sa dodávka aliudu pokladá za nesplnenie záväzku.

alizarín

alizarín [arab. > špan. > fr.], 1,2-dihydroxy-9,10-antrachinón — červená kryštalická látka takmer nerozpustná vo vode, teplota topenia 289 °C. Už v staroveku sa alizarín získaval z koreňov mareny farbiarskej (Rubia tinctorum), v ktorej je prítomný ako glykozid (kyselina ruberytrínová). Ľahko tvorí komplexy s kovmi (farebné laky), ktoré sa používali ako moridlové farbivá bavlnených tkanín. Vápenato-hlinitý komplex alizarínu je jasnočervený (alizarínová červeň, turecká červeň), používa sa na prípravu veľmi hodnotných umeleckých a polygrafických farieb. So soľami chrómu vytvára alizarín hnedé a so soľami železa fialové laky. Používa sa na výrobu antrachinónových farbív.

aljaškidy

aljaškidy [vl. m.] — geol. mladoalpínske pohoria (vznikli počas mladoalpínskeho cyklu; → alpínsky geotektonický cyklus) pri juž. okraji Aljašky (Aljašský chrbát) a na severe Kanady (Pobrežné vrchy), aleutský ostrovný oblúk a priľahlé ostrovy (Vancouverov ostrov, Alexandrove ostrovy, Ostrovy kráľovnej Alžbety). Dnešný ráz aljaškíd ovplyvnili mladotreťohorná a štvrtohorná (kvartérna) zlomová tektonika, mladá sopečná činnosť a diferencovaný výzdvih pobrežnej oblasti.

Aljašský chrbát

Aljašský chrbát, angl. Alaska Range — horské pásmo na severozápade Severnej Ameriky v juž. časti štátu Aljaška (USA) s najvyšším vrchom Severnej Ameriky Denali (predtým názov McKinley; 6 194 m n. m.) a s najvyššou sopkou kontinentu Saint Elias (5 448 m n. m.). Centrálna časť budovaná žulami a rulami, okrajové partie sedimentmi rôzneho pôvodu. V juž. časti sa tiahne pásmo činných sopiek (Iliamna Volcano, Redoult Volcano). Nižšie časti strmých vrchov (do 1 100 m n. m.) sú pokryté ihličnatými lesmi, nad nimi je pásmo vysokohorskej tundry, trvalý sneh a ľadovce, z ktorých viaceré siahajú do dolín a vytvárajú podhorské ľadovce. Aljašský chrbát tvorí klimatickú hranicu medzi oblasťami mierneho oceánskeho podnebia na juhu a subpolárneho podnebia na severe. Vedie ním jediná železnica na Aljaške (z tichooceánskeho prístavu Seward na polostrove Kenai do mesta Fairbanks).

aljašský malamut

aljašský malamut — plemeno psa zo skupiny špicov. Má mocné telo s mohutným hrudníkom, vysoko nasadeným chvostom a charakteristicky šikmými očami. Ideálna výška psa v kohútiku 64 – 71 cm, suky 58 – 66 cm. Má hustú vlnistú podsadu s hrubou tvrdou krycou srsťou, ktorá sa ježí, je bielej, svetlosivej až čiernej farby, na dolnej časti tela a na labách zlatej až tmavohnedej, na čele vždy bielej farby. Najstarší saňový pes, mocnejší ako sibírsky husky. Vynikajúci strážny pes, verný a oddaný priateľ rodiny známy silou a vytrvalosťou, využívaný pri arktických a antarktických výpravách. Potomok psov tradovaných v eskimáckych (inuitských) legendách.

Aljašský polostrov

Aljašský polostrov, angl. Alaska Peninsula — úzky polostrov na severozápade Severnej Ameriky v USA v štáte Aljaška; asi 45-tis. km2. Vybieha ďaleko na juhozápad a spolu s reťazou vulkanických ostrovov Aleuty, ktoré sú jeho pokračovaním, oddeľuje Beringovo more od Tichého oceána. Pozdĺž sev. pobrežia sa tiahne pobrežná nížina, na juhu vulkanické Aleutské vrchy (sopky Katmai, 2 047 m n. m.; Veniaminof, 2 507 m n. m., a i.).

Aljašský záliv

Aljašský záliv, angl. Gulf of Alaska — záliv v Tichom oceáne medzi Aljašským polostrovom a pevninou Severnej Ameriky. Plocha 1 327-tis. km2, šírka pri vchode 2 200 km, hĺbka do 5 650 m.

alka

alka [nór.] — jednotný názov rodov Alca, Brachyramphus, Pinguinus a Ptychoramphus (v starších zoologických systémoch aj rodov Alle, Cepphus, Cerorhinca, Fratercula a Uria) z triedy vtáky (Aves), čeľaď alkovité. Stredne veľké (15 – 45 cm dlhé) čierno-biele vtáky, ktoré majú s tučniakmi podobné znaky v dôsledku konvergentnej evolúcie (→ konvergencia). Patrí sem 6 recentných druhov, napr. alka vrúbkozobá (Alca torda) žijúca v oblastiach na severe Atlantického oceána (polovica populácie sa vyskytuje na Islande); partneri ostávajú spolu celý život.

Alkaios

Alkaios, genitív Alkaia, 7. – 6. stor. pred n. l. Mytiléné (dnes Mytilini na ostrove Lesbos) — grécky antický lyrik. Jeho ostré politické básne (gr. stasiótika) odrážajú boje medzi aristokraciou a ľudom v Mytiléné, populárne boli jeho pijanské piesne (gr. sympotika). Autor sólovej (monodickej) lyriky, ktorá bola spievaná. V staroveku vysoko cenený, zaraďovali ho hneď za Sapfó, ich ľúbostný vzťah je zrejme legendou. V Ríme obsahovo i formálne inšpiroval Horácia. Podľa Alkaia je nazvaná alkajská strofa (→ antický časomerný veršový systém).

alkalicelulóza

alkalicelulóza [arab. + lat. + fr.] — derivát celulózy vznikajúci pôsobením vodných roztokov hydroxidov alkalických kovov na celulózu. Pri takomto spracovaní celulózy sa zvyšuje jej reaktivita a stupeň napučania v závislosti od druhu a koncentrácie hydroxidu. Väčšinou sa používa hydroxid sodný, pričom vzniká alkalicelulóza s rozličným obsahom alkálií. Pri skladovaní alkalicelulózy na vzduchu dochádza k štiepeniu glykozidových väzieb v celulózových reťazcoch a k vzniku nízkomolekulových fragmentov. Alkalicelulóza sa používa ako východisková látka na prípravu viacerých derivátov celulózy, napr. etylcelulózy a xantogenátu celulózy.

alkalické betóny

alkalické betóny — kohézne vysokopevné syntetické materiály vznikajúce hydrolýzou hlinitokremičitanov a následnou kryštalizáciou vzniknutých minerálov, podobné zeolitom a sľudám. Ako hlinitokremičitanové suroviny sa najčastejšie používajú mleté, predtým náhle vo vode ochladené vysokopecné trosky. Ich hydrolýza je aktivovaná roztokom vodného skla, hydroxidu sodného, uhličitanu sodného a i. Mineralogické zloženie novotvarov závisí od pH, druhu aktivátora a typu hlinitokremičitanov. Pre ich blízku podobu s prírodnými minerálnymi útvarmi sa tieto materiály nazývajú aj geopolymérne betóny.

alkalické kovy

alkalické kovy — skupinový názov lítia (Li), sodíka (Na), draslíka (K), rubídia (Rb), cézia (Cs) a francia (Fr) nachádzajúcich sa v periodickej sústave prvkov v 1. skupine. Vo valenčnej elektrónovej vrstve majú jediný elektrón (ns1), pričom v predposlednej vrstve sú obsadené všetky orbitály (oktet, resp. dublet pri lítiu). Atómy alkalických kovov majú veľkú tendenciu odovzdať valenčný elektrón (majú nízke hodnoty prvej ionizačnej energie, ktoré klesajú od Li k Cs) a vytvoriť ióny M+. Majú najnižšie hodnoty elektronegativít zo všetkých prvkov. Tvoria takmer výlučne iónové zlúčeniny. Nachádzajú sa ako katióny v mnohých zlúčeninách, napr. v hydridoch, halogenidoch, hydroxidoch, oxidoch, sulfidoch, soliach oxokyselín, koordinačných a organokovových zlúčeninách. Známe sú aj zlúčeniny alkalidy, ktoré obsahujú ión M (M = Na, K, Rb, Cs).

Alkalické kovy sú mäkké striebrobiele ľahké kovy s nízkou teplotou topenia, veľmi reaktívne, majú redukčné vlastnosti. Kyslíkom sa oxidujú na oxidy (Li), peroxidy (Na) alebo superoxidy (K, Rb, Cs, Fr); prudko reagujú s vodou, pričom vznikajú príslušné hydroxidy a uvoľňuje sa vodík. Na vzduchu sa v dôsledku vzdušnej vlhkosti môžu vznietiť, preto sa uchovávajú v petroleji. Vyrábajú sa elektrolýzou roztavených solí alebo redukciou solí s kovmi. Zlúčeniny alkalických kovov charakteristicky sfarbujú nesvietivý plameň: Li karmínovočerveno, Na žlto, K a Rb fialovočerveno, Cs modro. V tuhom stave sú dobrými vodičmi elektrického prúdu.

alkalické tavenie

alkalické tavenie — metóda prípravy fenolov pôsobením roztavených alkalických hydroxidov (hydroxid sodný, hydroxid draselný) na kyseliny arénsulfónové, príp. na ich sodné soli; prvý syntetický postup výroby fenolu (dnes sa získava prevažne oxidáciou kuménu). Alkalickým tavením sa vyrába napr. pyrokatechol (benzén-1,2-diol), rezorcinol (benzén-1,3-diol) a 2-aminofenol.

alkálie

alkálie [arab.] — hydroxidy alebo uhličitany alkalických kovov. Vo vode sa ľahko rozpúšťajú, pričom vznikajú silno zásadité (alkalické) roztoky. Majú široké použitie v chemickom priemysle a v laboratórnej praxi.

alkalifilné baktérie

alkalifilné baktérie — baktérie schopné žiť v prostredí s vysokou hodnotou pH, napr. druhy archebaktérií žijúce v jazerách s vysokým obsahom anorganických solí.

alkalimetria

alkalimetria [arab. + gr.] — metóda odmernej analýzy používaná na stanovenie kyselín. Je založená na protolytickej reakcii medzi stanovovanou látkou (titrandom) a odmerným roztokom (titrantom), ktorým je vodný roztok zásady (napr. hydroxid sodný, hydroxid draselný) so známou koncentráciou, ktorá sa stanovuje (štandardizuje) titráciou pomocou základnej látky (najčastejšie kyseliny šťaveľovej alebo monodraselnej soli kyseliny ftalovej). Koncový bod titrácie možno stanoviť vizuálne (používajú sa acidobázické indikátory, ktorých sfarbenie závisí od pH roztoku), meraním pH, teploty, vodivosti alebo absorbancie vhodného žiarenia.

Priebeh titrácie charakterizuje titračná krivka, čo je závislosť pH roztoku od titračného stupňa alebo od objemu pridaného titrantu. Možno z nej určiť koncový bod titrácie, odčítať pH v bode ekvivalencie (titračný exponent) a navrhnúť vhodný indikátor. Alkalimetrickou titráciou sa stanovujú organické a anorganické kyseliny, soli slabých zásad so silnými kyselinami, dusík v amónnych soliach a v organických látkach a číslo kyslosti tukov. Slabé kyseliny je výhodné titrovať odmerným roztokom metoxidu sodného CH3ONa v nevodnom prostredí, napr. v pyridíne.

alkalinolýza

alkalinolýza [arab. + gr.] — hydrolýza minerálov a hornín (napr. živcov) v alkalickom prostredí, jeden z hlavných zvetrávacích mechanizmov. Prvým predpokladom jeho priebehu je, že v alkalickom prostredí hliník a kremík vytvárajú rozpustné alkalické hlinitany a silikáty. Druhým predpokladom je existencia premyvného režimu, ktorý zabezpečuje, aby zvetrávacie roztoky boli dostatočne zriedené a pri zvetrávaní boli uvoľňované zložky odnášané prenikajúcimi (infiltračnými) vodami. Úplná alkalinolýza vzniká vtedy, keď odstránenie hliníka a kremíka prebieha rovnakou rýchlosťou.

alkalita pôdy

alkalita pôdy — fyzikálno-chemická vlastnosť pôdy. Pôdy v dôsledku zvýšenej koncentrácie hydroxidových iónov (OH) prejavujú alkalickú pôdnu reakciu, ktorá je vyjadrená hodnotou pH. Na základe hodnôt pH sa rozlišuje slabo alkalická pôda so slabo zásaditou pôdnou reakciou (pH 7,2 – 8,3), alkalická pôda (pH 8,4 – 9,5) a silno alkalická pôda so silno zásaditou pôdnou reakciou (pH nad 9,5). Príčinou alkality pôdy je vysoký podiel sodíka v pôdnom sorpčnom komplexe alebo vyšší obsah uhličitanov, príp. hydrogenuhličitanov sodíka, vápnika a horčíka v pôdnej hmote a v pôdnom roztoku. Alkalizácia pôdy predstavuje nadmerné obohatenie pôdy o tieto soli vápnením alebo zasolením. Silno alkalické pôdy sa vyskytujú v suchých teplých oblastiach Afriky, Ázie a Severnej Ameriky, slabo alkalické pôdy na karbonátových horninách v Európe a v Ázii. Na Slovensku sú slabo alkalické pôdy rozšírené vo väčších celkoch (spolu približne na 16 % územia) predovšetkým ako karbonátové pôdy – černozeme, čiernice a fluvizeme Podunajskej nížiny a rendziny a pararendziny Bielych Karpát a Slovenského krasu. Silno alkalické pôdy typov solončak a slanec sa vyskytujú len sporadicky na Podunajskej rovine a vo Východoslovenskej nížine (približne na 5-tis. ha). Slabo alkalické pôdy sú vhodným stanovišťom vápnomilných rastlín, zatiaľ čo silno alkalické, t. j. zasolené pôdy sú málo úrodné a rastú na nich len slanomilné rastliny.

alkaloidy

alkaloidy [arab.+ gr.] — prírodné nízkomolekulové dusíkaté látky s veľmi rozdielnou štruktúrou a vlastnosťami. Obsahujú jeden alebo dva atómy dusíka amínového (zriedkavejšie amidového) charakteru, ktoré môžu byť zabudované v kruhu (heterocyklické alkaloidy) alebo menej často v alifatickom reťazci (napr. efedrín). Takmer výlučne majú triviálne názvy, často odvodené od názvu rastliny, v ktorej sa nachádzajú. V súčasnosti je známych asi 7-tis. alkaloidov. Prevažne sa vyskytujú vo vyšších dvojklíčnolistových rastlinách, v menšej miere aj v jednoklíčnolistových (napr. v čeľadi ľaliovité), našli sa aj v niektorých nahosemenných rastlinách – v rode tis a chvojník, v nižších rastlinách – v hubách (čeľaď kyjaničkovité, rod holohlavec), plavúňoch (čeľaď plavúňovité) a prasličkách (čeľaď prasličkovité). Ojedinele sa izolovali zo živočíšnych tiel (samandarín) a z mikroorganizmov (cyklopenín). V rastlinách vznikajú väčšinou z aminokyselín; ich obsah sa môže pohybovať od stotín percenta až do niekoľko percent. Sú prítomné v celej rastline alebo len v jej niektorých častiach (najmä v semenách, koreňoch a kôre), a to voľné alebo viazané vo forme solí karboxylových kyselín (napr. jablčnej, šťaveľovej, citrónovej, vínnej a i.). Ich význam pre rastliny nie je presne známy.

Alkaloidy sú väčšinou kryštalické látky, niektoré olejovité (nikotín), dobre rozpustné v organických rozpúšťadlách. Silno účinkujú na ľudský organizmus, mnohé sú jedovaté. V terapii používané alkaloidy majú v malých dávkach priaznivé, väčšinou povzbudzujúce účinky, väčšie dávky pôsobia opačne. Často sú to narkotické a návykové látky. V medicíne sa používajú ako analgetiká (morfín), antitusiká (kodeín) a spazmolytiká (papaverín). Emetický účinok má emetín, hypotenzívny účinok protoveratrín A a B a rezerpín, rozšírenie mozgových ciev ovplyvňuje vinkamín, protirakovinové účinky majú vinkaleukoblastín a vinkristín.

Námeľové alkaloidy sú prítomné v námeli, čo sú skleróciá huby kyjaničky purpurovej (Claviceps purpurea) parazitujúcej na raži. Na farmaceutické účely sa námeľ pestuje na umelo infikovaných porastoch raže. Skleróciá obsahujú asi 50 alkaloidov v množstve 0,2 – 1 %. Terapeuticky dôležité sú alkaloidy odvodené od kyseliny lysergovej (jej substituované amidy). Námeľové alkaloidy spôsobujú zúženie ciev a kontrakciu hladkého svalstva. Používajú sa v gynekológii (ergometrín, ergotamín), ako súčasť sedatív, antihypertenzív, vazodilatancií a i. Polosyntetický dietylamid kyseliny lysergovej, LSD, je silno návykový halucinogén.

alkalóza

alkalóza [arab. + gr.], alcalosislek. porucha acidobázickej rovnováhy vyvolaná znížením koncentrácie vodíkových iónov v extracelulárnej tekutine (tekutina obklopujúca bunky tela) a zvýšením pH nad 7,44. Podľa mechanizmu vzniku sa rozlišuje respiračná alkalóza (spôsobená nadmerným vylučovaním oxidu uhličitého z organizmu) a metabolická alkalóza (vznikajúca nadmerným prívodom alkalických látok, zvýšenými stratami chloridových iónov napr. pri vracaní alebo draselných iónov napr. pri podávaní diuretík). Opak: acidóza.

alkana farbiarska

alkana farbiarska, Alkanna tinctoria — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité. Zákonom chránená trvalka vyskytujúca sa v oblastiach okolo Stredozemného mora od severnej Afriky a južnej Európy až po Malú Áziu. Má dlhý kolovitý koreň, od bázy bohato rozkonarenú, poliehavú až vystúpavú byľ, podlhovasto kopijovité, štetinovito-chlpaté listy usporiadané v prízemnej ružici a striedavo na byli, a modrofialové päťpočetné kvety, plod tvrdka. Územím Slovenska prebieha severná hranica rozšírenia druhu, vyskytuje sa na jedinej lokalite v Podunajsku. Z podzemku sa v minulosti získavalo purpurové farbivo, ktoré sa využívalo na farbenie tukov, oleja a cukru.