Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 419 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

algebraický doplnok

algebraický doplnok (prvku \(a_{ij}\) v determinante \(\vert a_{ij}\vert\)) — subdeterminant stupňa \(n-1\) v determinante stupňa \(n\), ktorý vznikne vynechaním riadka a stĺpca obsahujúceho prvok \(a_{ij}\), vynásobený činiteľom \({(-1)}^{i+j}\).

algebraický výraz

algebraický výraz — výraz s premennou (neznámou, neurčitou, resp. s niekoľkými premennými, neznámymi, neurčitými), ktorý vznikol použitím konečného počtu operácií sčitovania, násobenia, umocňovania s celočíselným exponentom a odmocňovania; napr. \(2{x}^{2}-x+\sqrt[3]{{x}^{5}}-7\), pričom všetky použité konštanty, premenné ap. sú z algebraickej štruktúry vybavenej všetkými použitými operáciami.

algebra logiky

algebra logiky — časť matematickej logiky založená na aplikácii algebraických metód v logike. Tento pojem sa dnes používa výlučne v historickom význame. Algebra logiky vznikla pôvodne ako algebra tried, neskôr bola interpretovaná ako algebra výrokov či výrokový kalkul. Jej iniciátormi boli G. Boole (Boolova algebra) a A. De Morgan. Ich myšlienky neskôr rozvinuli Ch. S. Peirce, E. Schröder, W. S. Jevons a i. Práce C. E. Shannona (1916) umožnili široké uplatnenie algebry logiky v reléových sieťach, vo výpočtovej technike a v kybernetike.

algebraická varieta

algebraická varieta

1. v klasickom chápaní množina všetkých bodov \(n\)-rozmerného projektívneho, resp. afinného priestoru nad poľom \(T\), ktoré sú koreňmi konečnej sústavy algebraických rovníc

\(f_i(x_0,x_1,\dots ,x_n) = 0,\quad i = 1,\dots, r,\)

resp.

\(F_i(x_1,\dots ,x_n) = 0,\quad i = 1,\dots, r,\)

kde \(f_i\) sú homogénne polynómy ( → forma, význam 7) a \(F_i\) polynómy s koeficientmi z poľa \(T\);

2. v ideálovej koncepcii množina všetkých bodov \(n\)-rozmerného projektívneho, resp. afinného priestoru nad poľom \(T\), ktoré sú koreňmi homogénneho ideálu \(\mathfrak{a}\), resp. ideálu \(\mathfrak{a}\) v oblasti integrity polynómov \(T\lbrack X_0,X_1,\dots, X_n\rbrack \), resp. \(T\lbrack X_1,\dots, X_n\rbrack\). Ak je algebraická varieta zjednotením dvoch vlastných podmnožín, ktoré sú algebraickými varietami, nazýva sa reducibilná (rozložiteľná); v opačnom prípade je ireducibilná (nerozložiteľná). Každá algebraická varieta má vyjadrenie v tvare zjednotenia konečného počtu ireducibilných variet, z ktorých žiadna nie je podmnožinou žiadnej ďalšej z nich. Tieto ireducibilné variety sa nazývajú komponenty (zložky) variety.

Algeciras

Algeciras [-chesi-] — kúpeľné a prístavné mesto v juž. Španielsku v autonómnej oblasti Andalúzia v provincii Cádiz; 119-tis. obyvateľov (2015). Spracovanie a vývoz korku.

Algeciraská konferencia

Algeciraská konferencia [-chesi-] — rokovanie zástupcov Spojeného kráľovstva, Francúzska, Španielska, Nemecka, Ruska, USA a ďalších štátov v juhošpanielskom meste Algeciras 16. 1. – 7. 4. 1906, ktoré ukončilo prvú marockú krízu. Dohoda potvrdila formálnu nezávislosť Maroka, jeho policajné jednotky sa však dostali pod dozor Francúzska a Španielska; Francúzsku navyše priznala aj rozhodujúci vplyv na Marockú štátnu banku. Uznala v podstate pôvodné dohody veľmocí o rozdelení sfér ich vplyvu a súčasne znamenala diplomatickú porážku nemeckého cisára Wilhelma II., ktorý v Maroku požadoval politiku otvorených dverí.

Algenib

Algenib, Mirfak — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Perzea vzdialená od Zeme 180 pc. Hviezda zdanlivej jasnosti 1,8m, absolútnej jasnosti −4,5m, patrí do spektrálneho typu F5 Ib.

algézia

algézia [gr.], algesia — pocit bolesti, zvýšená citlivosť na bolesť. Algézia označuje aj stavy, pri ktorých pacient vníma bežné podnety (pohladenie, dotyk šatstva ap.) ako bolestivé. Kvalitatívne zmeny citlivosti na bolesť sa označujú ako hyperalgézia, hypalgézia a analgézia.

algezimeter

algezimeter [gr.] — meracie zariadenie na registráciu a vyhodnotenie zmeny fyzikálnych parametrov ako reakcie na experimentálne vyvolanú bolesť pri klinickej algezimetrii. Psychofyzikálne meranie je založené na vzájomnom vzťahu medzi bolestivým dráždením (mechanickým, elektrickým alebo chemickým) a bolestivým pocitom.

algezimetria

algezimetria [gr.] — metóda na objektivizáciu vnímania bolesti u ľudí. V praxi sa neujala, pretože vnímanie bolesti je subjektívne.

-algia

-algia [gr.] — druhá (posledná) časť zložených slov vyjadrujúca bolesť orgánu alebo tkaniva uvedeného v prvej časti slova.

algináty

algináty [lat.] — polysacharidy, prevažne sodné a draselné soli kyseliny algínovej (kyseliny polymanurónovej) tvoriace sa v hnedých riasach napr. rodu Fucus a Macrocystis. Algináty sú rozpustné vo vode a už pri malej koncentrácii zvyšujú viskozitu roztokov. Pridaním vápenatých iónov vzniká pevný transparentný gél. Zvýšením viskozity roztokov brzdia oxidáciu kyseliny askorbovej, preto sa využívajú pri výrobe nealkoholických nápojov. Používajú sa aj ako zahusťovadlá, emulgátory, želatínujúce prostriedky na prípravu ovocných želé, marmelád ap. Ľahko sa hydrolyzujú.

alginit

alginit [lat.] — geol. charakteristická horninotvorná hmota čierneho i hnedého uhlia tvorená riasami. Z botanického hľadiska patria alginitové kolónie k recentnému rodu Botryococcus.

algofág

algofág [lat. + gr.] — živočích živiaci sa riasami.

algofytikum

algofytikum [lat. + gr.] — eratem (éra) vývoja morských rastlín (prevažne siníc a rias) počas kambria, ordoviku a silúru (prvohory). Začiatok algofytika určujú prvé nálezy skamenených rastlinných zvyškov v kambriu (vek 3,4 – 3,7 mld. rokov), jeho koniec prvé nálezy skamenených cievnatých rastlín počas silúru (vek asi 430 mil. rokov), keď ho vystriedalo paleofytikum (v staršej terminológii nazývané pteridofytikum; → papraďorasty). V súčasnosti sa na označenie algofytika používajú na Slovensku termíny eofytikum alebo thalasofytikum.

Algol

Algol — druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Perzea, ktorej zdanlivá jasnosť kolíše v rozmedzí 2,12m – 3,39m s periódou 2,867 dní. Jej vzdialenosť od Zeme je 28 pc. Je to zákrytová premenná hviezda. Prvý záznam o jej premennosti urobil 1669 taliansky astronóm Geminiano Montanari (*1633, †1687). Periodické svetelné zmeny správne interpretoval 1783 John Goodricke (*1764, †1786) ako zákryty zložiek sústavy. Orbitálny pohyb Algolu určil spektroskopicky H. K. Vogel (1889). Hlavná zložka sústavy (spektrálny typ B8 V) má 2,7-krát väčší polomer a 3,2-krát väčšiu hmotnosť ako Slnko, druhá zložka (spektrálny typ K0 IV) s hmotnosťou 0,7 hmotnosti Slnka má 3,5-krát väčší polomer ako Slnko. Hviezdy navzájom vzdialené 14 polomerov Slnka obiehajú s periódou 2,867 dní. Algol je trojhviezda. Tretia hviezda spektrálneho typu A7m obehne zákrytovú dvojhviezdnu sústavu raz za 1,86 roka.

algol 60

algol 60, Algorithmic Language 1960 — jeden z prvých procedurálnych programovacích jazykov, vhodný na vedecké výpočty. Prvý jazyk, ktorého syntax bola definovaná v Backusovom-Naurovom tvare. Algol 60 sa nikdy komerčne nerozšíril a dnes sa používa veľmi zriedkavo. Historicky je dôležitý pre nové myšlienky, ktoré zaviedol do programovania: bloky (→ štruktúrované programovanie), rekurzia, explicitná deklarácia typov premenných.

algológia

algológia [lat. + gr.] — odvetvie botaniky zaoberajúce sa sinicami a riasami.

Algomycetes

Algomycetes [lat. + gr.] — paleontol. malá skupina fosílnych organizmov známych z devónskych sedimentov Severnej Ameriky. Predpokladá sa, že sú prechodnou formou medzi riasami a hubami. K znakom rias patrí telo bez stonky a listov typické pre oddelenie Thallophyta, k znakom húb prítomnosť chitínu v bunkovom tkanive.

Algonkinovia

Algonkinovia — veľká skupina jazykovo príbuzných indiánskych kmeňov Severnej Ameriky. V minulosti obývali subarktickú oblasť od atlantického pobrežia po Skalnaté vrchy. Podľa obývaného územia sa delia na severových. Algonkinov (Kríovia, Mikmakovia, Naskapiovia a i.), priatlantických Algonkinov (Abenakiovia, Massachusetti, Nantikokovia, Narragansetti, Powhatani a i.), centrálnych Algonkinov (Delawarovia, Illinoiovia, Menominíovia, Miamiovia, Mohykáni, Odžibwejovia, Ottawovia, Šóníovia a i.) a záp. Algonkinov (Arapahovia, Atsinovia, Čejeni, Čiernonožci a i.).

Algonkinovia žijú roztrúsene v rezerváciách v USA a v Kanade, najmä v okolí Veľkých kanadských jazier. Boli najmä lovci, zberači a rybári, v niektorých kmeňoch záp. skupiny malo doplnkový význam aj poľnohospodárstvo. Od 17. stor., keď v Európe stúpol záujem o kožušiny, sa viacero kmeňov preorientovalo na lov kožušinovej zveri. Kmene záp. skupiny prešli v priebehu 17. stor. na kočovný život lovcov bizónov a chovateľov koní. Väčšina priatlantických a centrálnych kmeňov vymrela alebo ich už v prvom období európskej kolonizácie (17. – 18. stor.) zdecimovali belosi. Mená mnohých algonkinských kmeňov sa zachovali v miestnych a geografických názvoch (Illinois, Manhattan, Massachusetts, Missouri a i.). Niektoré algonkinské slová sa dostali aj do iných jazykov (mokasína, pemikan, tobogan, tomahavk, totem, vigvam a i.). Nazvaní podľa mena jednej skupiny Odžibwejov – Algonquinov.

algonkinské jazyky

algonkinské jazyky — jazyková rodina 13 severoamerických indiánskych jazykov, ktorými sa hovorí alebo hovorilo v Kanade, v Novom Anglicku, na atlantickom pobreží na juh od Severnej Karolíny a v oblasti Veľkých kanadských jazier, ako aj v okolitej oblasti na západ od Skalnatých vrchov. K algonkinským jazykom patria napr. cree, ojibwa, blackfoot, cheyenne, micmac, arapaho. Zaraďujú sa do väčšieho jazykového spoločenstva – do makroalgonkinskej fyly.

algoritmická rozhodnuteľnosť

algoritmická rozhodnuteľnosťinform. algoritmická riešiteľnosť úlohy. Úloha (pre jednoduchosť stačí uvažovať úlohu, v ktorej sa požaduje rozhodnúť, či má daný prvok zvolenú vlastnosť) je rozhodnuteľná pre nejakú množinu prvkov vtedy, ak existuje algoritmus, ktorý určí pre každý prvok z uvažovanej množiny, či zvolenú vlastnosť má alebo nie, t. j. či je riešením úlohy alebo nie. Množina M, ktorá je podmnožinou množiny N, je rozhodnuteľná vzhľadom na N vtedy, ak existuje algoritmus, ktorý pre každý prvok nN určí, či n patrí do M alebo nie. Množstvo úloh je algoritmicky rozhodnuteľných; pre tieto úlohy možno v prípade potreby napísať program implementujúci navrhnutý algoritmus a úlohu riešiť na počítači. Množstvo úloh je však algoritmicky nerozhodnuteľných. Napr. je známe, že úloha určiť pri ľubovoľnom algoritme a jeho ľubovoľnom vstupe, či sa vykonávanie algoritmu ukončí po konečnom počte krokov, je algoritmicky nerozhodnuteľná. V teórii vypočítateľnosti sa dá totiž dokázať, že neexistuje (a teda ani nikdy v budúcnosti nebude existovať) algoritmus, ktorý by na takúto otázku vedel odpovedať.

algoritmus

algoritmus [arab. + gr.] — procedúra pozostávajúca z konečnej postupnosti jednoznačných na seba nadväzujúcich matematicko-logických krokov určitej triedy vedúca k pozitívnemu alebo negatívnemu rozhodnutiu o riešiteľnosti úlohy, od zadania úlohy k jej vyriešeniu, od daných objektov k novému objektu (pri konštrukcii objektu) a pod. Jednoduchými príkladmi algoritmov sú aritmetické pravidlá sčitovania, násobenia, odmocňovania a iné. Základnými vlastnosťami, ktoré každý algoritmus musí mať, sú determinovanosť (predpis určuje, ktorou operáciou sa má riešenie začať a ktorá operácia má po každej vykonanej operácii nasledovať, pričom určenie musí byť dostatočne presné, aby sa dalo vykonať mechanicky), hromadnosť (algoritmus slúži na riešenie celej triedy úloh, napr. Euklidovým algoritmom sa vypočíta najväčší spoločný deliteľ dvoch ľubovoľných celých čísel) a rezultatívnosť (použitie algoritmu na vstupné údaje sa musí vždy skončiť po konečnom počte krokov a po skončení musí dať algoritmus hľadaný výsledok).

Názov algoritmus pochádza z polatinčeného mena arabského vedca 9. stor. al-Chvárizmího (Algorizmi, Algorithmi), ktorý opísal pravidlá vykonávania základných aritmetických operácií. Pojem algoritmus je však oveľa starší. Uvedený Euklidov algoritmus bol známy okolo roku 300 pred n. l. Dôležitosť formulovania algoritmov na riešenie najrôznejších úloh a nutnosť skúmania algoritmov a ich vlastností vzrástla najmä s rozvojom počítačov. Uvedená charakterizácia algoritmov však na opis výpočtových procesov v počítačoch nestačí. Preto existuje viacero formalizácií pojmu algoritmus, napr. pomocou Turingovho stroja.

algoritmus A*

algoritmus A* — v umelej inteligencii základný algoritmus heuristického hľadania riešenia. Heuristická informácia v tvare vyhodnocovacej funkcie slúži na odhad vzdialenosti jednotlivých stavov hľadania od úspešného riešenia. Hľadanie pokračuje v stave, ktorý je podľa odhadu najbližšie k riešeniu (v najsľubnejšom stave). Za určitých podmienok nájde algoritmus A* optimálne riešenie vždy, ak také existuje.

algor mortis

algor mortis [lat.] — posmrtný chlad, postupné posmrtné znižovanie telesnej teploty na teplotu prostredia (rýchlosť vyrovnania teploty závisí od prostredia).

algrafia

algrafia [lat. + gr.], aj aluminotypia — grafická technika tlače z plochy podobná litografii. Pri algrafii sa nahrádza kameň naleptanou hliníkovou alebo zinkovou platňou, na ktorú sa kreslí mastnou kriedou. Môže byť lavírovaná tušom. Použité platne možno znova využiť pri iných grafických technikách (litografia, mediryt, ofset). Algrafia sa používa od konca 19. stor. (→ ofsetová tlač).

Alhambra

Alhambra [arab.] — rozľahlá pevnosť a sídlo maurských vládcov (dynastia Nasrovcov) na skale nad Granadou v juž. Španielsku, jeden z najvýznamnejších príkladov svetskej islamskej architektúry stavaný od 1213 až do 14. stor. Podľa orientálneho zvyku sú najdôležitejšie verejné a reprezentačné priestory zoradené okolo dvorov s vodnými nádržami a kanálmi. K najvýznamnejším zachovaným častiam zo 14. stor. patria Myrtový dvor (po obidvoch kratších stranách s arkádou, s priľahlou Sieňou vyslancov a s mohutnou vežou na sev. strane) a Leví dvor, ktorý je nazvaný podľa fontány (12 levov nesie alabastrovú fontánu) a obklopený arkádovými chodbami, nadväzujú naň obytné trakty a bývalý hárem. Medzi obidvoma dvormi boli kúpele a záhrada. Vnútorné priestory sú bohato farebne dekorované: sokle zdobené modrými fajansovými mozaikami a plochy stien pokryté štukovou ornamentikou s prevládajúcou červenou, modrou a zlatou farbou a pozoruhodnými stalaktitovými klenbami. K najkrajšīm priestorom patria Sieň spravodlivosti, Sieň dvoch sestier a Sieň Abenseragov. Keď sa 1492 skončila vláda Arabov v Španielsku a Alhambra pripadla katolíckym kráľom, dal cisár Karol V. 1527 – 68 postaviť v sev. časti dvojposchodový štvorkrídlový renesančný palác, ktorý zostal nedokončený. Alhambra neskôr slúžila ako štátna väznica, v priebehu 18. stor. začala chátrať, v 19. stor. ju zreštaurovali. R. 1984 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Alhena

Alhena, Almeisan — tretia najjasnejšia hviezda v súhvezdí Blížencov vzdialená od Zeme 32 pc. Hviezda zdanlivej jasnosti 1,9m, absolútnej jasnosti −0,6m, patrí do spektrálneho typu A0 IV.

alchemilka

alchemilka, Alchemilla — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Byliny, trvalky s okrúhlymi laločnatými listami v listovej ružici, so štvorpočetnými zelenkastými kvetmi bez koruny, plod nažka. Obsiahly a mnohotvárny rod ťažko rozlíšiteľný na druhy (určujú sa podľa mikroskopických znakov). V minulosti preslávená liečivá rastlina, vedecký názov podľa alchymistického pomenovania typických ranných kvapiek dažďovej vody v miskovitých listoch, tzv. nebeská rosa. Najčastejšia je alchemilka obyčajná (Alchemilla vulgaris), pestujú sa druhy alchemilka mäkká (Alchemilla mollis) a alchemilka alpínska (Alchemilla alpinus).

Ali, Muhammad

Ali, Muhammad, vlastným menom Cassius Clay, 17. 1. 1942 Lousville, Kentucky – 3. 6. 2016 Scottsdale, Arizona — americký boxer. R. 1960 olympijský víťaz (do 81 kg), 1964 – 65, 1967, 1974 – 78 a 1978 – 79 profesionálny majster sveta bez rozdielu hmotnosti. R. 1965 sa pod menom Muhammad Ali prihlásil k islamu.

Alí, Zín Ábidín ben

Alí, Zín Ábidín ben, 3. 9. 1936 Hammam Sús, Tunisko — tuniský politik, 1987 – 2011 prezident republiky. Účastník protifrancúzskeho národnooslobodzovacieho boja, vojenské vzdelanie získal na školách vo Francúzsku a v USA. Jeden z organizátorov tuniskej národnej armády, pôsobil na rôznych vojensko-politických postoch. R. 1986 – 87 minister vnútra, v októbri 1987 vymenovaný za ministerského predsedu, 7. 11. 1987 zosadil prezidenta al-H. ben Alí Burgibu (vyhlásený za neschopného zo zdravotných dôvodov vykonávať úrad) a sám sa vyhlásil za prezidenta. Dňa 24. 1. 2011 pod tlakom demonštrácií proti jeho vláde ušiel s rodinou do Saudskej Arábie.

Alia, Ramiz

Alia, Ramiz, 18. 10. 1925 Skutari – 7. 10. 2011 Tirana — albánsky komunistický politik. V 80. rokoch 20. stor. predseda parlamentu, od 1985 nástupca E. Hodžu vo vedení komunistickej Albánskej strany práce a vlády, ktorej myšlienky vyhlásil za základ svojej politiky (nútené zmeny až od 1989), 1991 – 92 prezident Albánska. R. 1994 odsúdený za zločiny proti ľudskosti a za genocídu (1982 – 86 masové deportácie a popravy v pracovných táboroch, 1991 streľba do demonštrantov) na 8 rokov väzenia, 1995 prepustený, 1996 znova uväznený, počas ozbrojených nepokojov v krajine v januári 1997 ušiel z väzenia (proces nebol ukončený) do Spojených arabských emirátov. Ešte v tom istom roku ho nová vláda F. Nana oslobodila od súdneho stíhania.

Aliakmon

Aliakmon, Vistrilsca — rieka v sev. Grécku; dĺžka 314 km. Pramení v pohorí Grámmos, vlieva sa do Solúnskeho zálivu. Využívaná energeticky a na závlahy.

aliancia

aliancia [fr.] — spojenectvo viacerých subjektov so spoločnými záujmami vytvorené na základe dohody. Aliancie vznikali najmä v 17. – 19. stor. (Svätá aliancia, Dvojspolok, Trojspolok) väčšinou ako vojenské pakty, pričom ich vytvárali minimálne dva štátne útvary a spravidla boli namierené proti tretiemu štátu alebo subjektu. Spojenectvo v aliancii bolo uzatvorené na základe zmluvy, ktorá vylučovala pôsobenie štátov aliancie v inom podobnom združení s inými štátnymi subjektmi. Neutrálne štáty nesmeli vstupovať do žiadnej aliancie. Aliancie môžu vznikať aj v súčasnosti, medzinárodné právo však pripúšťa vznik takéhoto spojenectva len s cieľom sebaobrany; za alianciu býva považovaná aj Organizácia severoatlantickej zmluvy (North Atlantic Treaty Organization, NATO; založená 1949). V súčasnosti sa ako aliancia označujú aj rôzne záujmové či profesijné združenia, ktoré majú spoločný cieľ.

Aliancia pre pokrok

Aliancia pre pokrok, Spojenectvo pre pokrok, angl. Alliance for Progress, špan. Alianza para el progreso — program rozvoja latinskoamerických krajín vyhlásený v marci 1961 prezidentom USA J. F. Kennedym na konferencii Organizácie amerických štátov v Punta del Este v Uruguaji. Mal byť výrazom politického kurzu tzv. nových horizontov, ktorý Kennedyho administratíva presadzovala voči rozvojovým krajinám na posilnenie vplyvu USA v treťom svete. Zameriaval sa na hospodársku pomoc a podporu demokratických, ekonomických a sociálnych reforiem v tejto oblasti. Koncom 60. rokov 20. stor. stratil politický význam.

alias

alias [lat.] — inak, inými slovami, alebo, inokedy.

Ali-Bajramly

Ali-Bajramly — mesto v Azerbajdžane v Kursko-arakskej nížine na rieke Kura; 72-tis. obyvateľov (2015). V okolí ložiská zemného plynu, na báze ktorých pracuje tepelná elektráreň s výkonom 600 MW. Priemysel chemický, kožiarsky, textilný (bavlnársky), potravinársky (výroba rastlinných olejov).

alibi

alibi [lat.] — inde, na inom mieste;

práv. dôkaz obvineného, že v čase spáchania trestného činu bol na inom mieste, resp. nebol na mieste trestného činu v čase jeho spáchania. Kriminalistika rozoznáva pozitívne a negatívne (lživé) alibi; alibi sa preveruje a jeho uznanie alebo neuznanie sa musí odôvodniť previerkou a vyhodnotením dôkazov.

Alicante

Alicante [-kan-] — prístavné mesto v juhových. Španielsku pri Stredozemnom mori v autonómnej oblasti Valencia, administratívne stredisko provincie Alicante; 329-tis. obyvateľov (2016). Medzinárodné letisko. Priemysel textilný, tabakový, nábytkársky, keramický, vinársky. Filmové štúdio. Stredisko cestovného ruchu.

Založené 325 pred n. l. ako grécka kolónia Akra Leuké, 201 pred n. l. rímske Lucentum, v 8. – 13. stor. n. l. (s prestávkami) v rukách Maurov, 1304 pripadlo Aragónsku, 1490 mestské práva.

Stavebné pamiatky: ruiny hradu Castell de Santa Barbara (založený v 9. stor., viackrát prestavaný, od 18. stor. opustený), gotická bazilika Santa María (14. – 16. stor., baroková fasáda z 18. stor.; pôvodne mešita), baroková konkatedrála Concatedral de San Nicolás de Bari (1613 – 62, postavená na mieste mešity), viaceré obranné veže nazývané Huerta del Alicante (15. – 18. stor.), augustiniánsky konvent (18. stor.), viaceré barokové mestské paláce a verejné budovy zo 17. – 18. stor. (napr. Casa de La Asegurada, 1685, radnica Casa consistorial de Alicante z 18. stor., Palacio Gravina, 18. stor., dnes umelecké múzeum), verejné budovy a mestské nájomné domy z 19. a začiatku 20. stor. (napr. neoklasicistická budova Mestského divadla z 1846 –47) a i. Asi 5 km od centra mesta barokový kláštor Monasterio de la Santa Faz (16. – 18. stor.). Viaceré múzeá a galérie (napr. Archeologické múzeum založené 1932). Univerzita (založená 1979).

Alice Springs

Alice Springs [elis] — mesto v Austrálii ležiace skoro v geografickom strede kontinentu na juhu Severného teritória na terasách periodickej rieky Todd River, 580 m n. m.; 24-tis. obyvateľov (2011). Okolie tvorí púšť (zrážky 20 – 25 mm za rok). Na zavlažovanie polí a záhrad (citrusové plody, datle) sa používa voda artézskych studní. Významné centrum chovu dobytka a baníctva (zemný plyn, ropa, sľuda), stredisko pôvodného obyvateľstva Austrálie. Dôležité centrum cestovného ruchu.

alicín

alicín [lat.], CH2=CHCH2S(O)SCH2CH=CH2 — olejovitá látka charakteristického cesnakového zápachu, fytoncíd. Izoluje sa zo strúčikov cesnaku po ich mechanickom narušení (→ aliín). Má výrazný protimikrobiálny účinok. Je účinný proti mnohým formám baktérií rozkladajúcim potraviny (napr. Bacillus subtilis a Salmonella paratyphi).

alicyklické zlúčeniny

alicyklické zlúčeniny — uhľovodíky, v ktorých sú atómy uhlíka usporiadané do kruhu, nemajú aromatický charakter. Môžu byť nasýtené, nenasýtené, substituované a nesubstituované. Podľa počtu cyklov v molekule sa rozdeľujú na monocyklické (cykloalkány, cykloalkény), bicyklické, tricyklické (napr. adamantán) atď. Monocyklické obsahujú 3 – 12 uhlíkov v kruhu (napr. cyklopropán, cyklobután, cyklopentán), známe sú však aj makrocykly s veľkým počtom atómov uhlíka (až okolo 30).

alidáda

alidáda [arab.] — otáčavá časť geodetických meracích prístrojov, na ktorých sú čítacie (mikroskopy), zameriavacie (ďalekohľady) a urovnávacie (libely) pomôcky.

alieno nomine

alieno nomine [-énó nó-; lat.] — cudzím menom, v mene iného.

alifatické zlúčeniny

alifatické zlúčeniny, acyklické zlúčeniny — organické zlúčeniny s otvoreným (rozvetveným alebo nerozvetveným) reťazcom rôznej dĺžky; nasýtené (alkány) i nenasýtené uhľovodíky (alkény, alkíny) a ich deriváty (napr. halogenidy, alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny a i.).

Alígarh

Alígarh — mesto v sev. Indii v členskom štáte Uttarpradéš neďaleko Dillí; 1,274 mil. obyvateľov (2015). Poľnohospodárske a obchodné centrum. Priemysel potravinársky a textilný. Dopravná križovatka, dobré spojenie s Dillí. Až do 18. stor. známe ako Kol, potom nazvané podľa blízkej pevnosti. Moslimské kultúrne centrum, od 1875 sídlo islamskej univerzity.