Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 420 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

altajský jazyk

altajský jazyk, altajčina — jazyk patriaci do severových., čiže altajskej (sibírskej) skupiny turkických jazykov; v minulosti označovaný ako ojrotský. Hovorí ním približne 55-tis. Altajcov prevažne v Altajskej republike. Do 1929 sa zapisoval cyrilikou, od 1929 latinkou a od 1938 znovu cyrilikou.

Altajsko

Altajsko, Altajská republika, rus. Altaj, Respublika Altaj — republika v ázijskej časti Ruska v Sibírskom federálnom okruhu na juhu ekonomického rajónu Západná Sibír. Hraničí s Kazachstanom, Mongolskom a Čínou. Takmer celé jej územie vypĺňa horská sústava Altaja s hlbokými a úzkymi dolinami a kotlinami so stepnou vegetáciou, s horskými chrbtami presahujúcimi 4 000 m n. m., v Katunskom chrbte na hranici s Kazachstanom je najvyšší vrch Altajska a celého Altaja – Belucha, 4 506 m n. m. Na severozápade rovinaté územie rozdelené riekou Ob na Priobskú plošinu na východe (výšky do 300 m n. m.) a Kulundskú step na západe. Podnebie výrazne kontinentálne, priemerné teploty v januári −12 až −32 °C, v júli 9 – 18 °C, priemerný ročný úhrn zrážok od 100 mm v kotlinách do 1 000 mm v horských oblastiach. Hlavná rieka Ob spolu s prítokmi Katuň a Bija odvodňuje asi 88 % územia. Podhorské pásmo (od 300 do 650 m n. m.) s lesostepou tvorí prechod k horskej tajge, nad ktorou je pásmo lúk alpského typu. Lesy pokrývajú 16,5 % povrchu. Na altajskom predhorí sú ložiská železnej rudy a farebných i drahých kovov, v jazerách na Kulundskej stepi ložiská solí spolu s ložiskami barytu a stavebných materiálov.

Základom hospodárstva je živočíšna výroba a cestovný ruch. Chov oviec, hovädzieho dobytka, významný je chov a lov kožušinovej zveri. Pestovanie pšenice, cukrovej repy, slnečnice, ľanu. Priemysel ťažobný (ťažba polymetalických rúd), strojársky (výroba traktorov, poľnohospodárskych strojov, železničných vagónov), chemický (výroba syntetických vláken, gumárskych výrobkov), drevársky, textilný (bavlnársky), obuvnícky, potravinársky. Najväčšie priemyselné centrá (Barnaul, Bijsk) i hlavná časť poľnohospodárskej výroby sú sústredené v lesostepnej oblasti. Cestovný ruch je výrazne vzrastajúcim odvetvím ekonomiky. Krajina má kultúrne i prírodné zaujímavosti (kúpele Belokuricha na sev. svahoch Altaja, kúpele Čemal, rekreačná oblasť pri Teleckom jazere), lokality na rybárčenie, poľovníctvo, skialpinizmusa ap.; turistami preferované sú ekologické a kultúrno-poznávacie exkurzie. Altajsko nemá železnice, hlavný cestný ťah vedie horskými dolinami z hlavného mesta Gorno-Altajsk do mesta Koš-Agač a ďalej do Mongolska, na rieke Ob vodná doprava, letisko v Gorno-Altajsku (letiská vo väčších mestách Altajska určené na regulárne i charterové lety v 90. rokoch 20. stor. do 2015 úplne zanikli). Obyvateľstvo: 57 % Rusov, 34 % Altajcov (2014). Náboženstvo: sunnitský islam, pravoslávne kresťanstvo, tibetský buddhizmus. Používané jazyky: altajčina, ruština. Podiel mestského obyvateľstva 26 %. Jediným väčším mestom je Gorno-Altajsk.

Dejiny Altajska sú úzko späté s dejinami Strednej Ázie a jej štátnych útvarov. Územie dnešného Altajska bolo osídlené už v staršej kamennej dobe, čo dokladajú nálezy z archeologickej lokality Ulalinka. Neskôr (bronzová a železná doba) sa na jeho území vystriedalo viacero archeologických kultúr (afanasievska, karakolská, pazyrycká). Od 3. stor. pred n. l. bolo súčasťou Hunskej ríše. V 2. – 4. stor. pod nadvládou Sien-piov, vo 4. – 6. stor. Žuan-žuanov, v 6. – 8. stor. rôznych kaganátov (Turkického, Ujgurského, Kirgizského). V 8. stor. sa na území Altajska rozšíril manicheizmus. Zač. 13. stor. sa stalo súčasťou mongolskej Džingischánovej ríše, v pol. 15. stor. bolo pod nadvládou západomongolských Ojratov. Od 1756 súčasť Ruska (1756 – 79 spravované v rámci Sibírskej gubernie, 1779 – 83 Kolyvanskej oblasti, 1783 – 96 Kolyvanskej gubernie, 1796 – 1804 Toboľskej gubernie, 1804 – 1917 Tomskej gubernie). Po Októbrovej revolúcii 1917 sa oblasť počas občianskej vojny v Rusku dostala pod kontrolu admirála A. V. Kolčaka, do 1920 však väčšinu územia obsadili boľševici. R. 1922 bola v rámci Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky vytvorená Ojratská autonómna oblasť s centrom v obci Ulala (dnes Gorno-Altajsk), 1932 premenovaná na Ojrotskú autonómnu oblasť, od 1948 názov Horská altajská autonómna oblasť, ktorá 1925 – 30 patrila do Sibírskeho, 1930 – 37 do Západosibírskeho a 1937 – 91 do Altajského kraja. R. 1991 získalo Altajsko štatút republiky pod názvom Horská altajská sovietska socialistická republika, 1992 premenovaná na Republiku Horský Altaj, od 1992 súčasný názov. Ústava Altajska bola prijatá 7. júna 1997. R. 2000 sa Altajsko stalo súčasťou Sibírskeho federálneho okruhu.

Altajsko je republika (subjekt) v rámci Ruskej federácie, na jej čele stojí prezident volený v priamych voľbách na 5 rokov, parlament (rus. Gosudarstvennoje Sobranije – El Kurultaj Respubliki Altaj) má 41 členov, poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie.

Prezidenti Altajska
1991 – 1997 Valerij Čaptynov
1997 – 1998 Vladilen Volkov
1998 – 2002 Semion Zubakin
2002 – 2006 Michail Lapšin
2006 – 2019 Aleksandr Berdnikov
2019 – Oleg Chorochordin (zastupujúci)

Alfaro, Eloy

Alfaro, Eloy, 25. 6. 1842 Montecristi – 28. 1. 1912 Quito — ekvádorský liberálny politik a generál, prezident (1895 – 1901, 1906 – 11). Už počas študentských čias sympatizoval s antiklerikálnym liberalizmom a s doktrínou, ktorá bola zosobnená v Ekvádorskej radikálno-liberálnej strane. Po vnútroštátnych nepokojoch (1895) emigroval a po návrate do Ekvádoru sa zapojil do príprav na prevrat. Do funkcie prezidenta sa 1895 a 1906 dostal prevratom za podpory Ekvádorskej liberálnej strany. Počas jeho funkčného obdobia v prezidentskom úrade štát sekularizoval vzdelávanie, legalizoval sa rozvod, bola uzákonená sloboda vierovyznania (Ley de Cultos) a boli zoštátnené veľké pozemkové majetky cirkvi. Jeho sekularizačné snahy boli v príkrom rozpore s predstavami ekvádorského arcibiskupa Federica Gonzáleza Suáreza (*1844, †1917). Hoci sa Alfaro profiloval ako autoritatívny typ politika, jeho vláda mala výrazne demokratizačné prvky. Ústava z 1906 bola prvou modernou liberálnou ekvádorskou ústavou, ktorá zaručovala práva jednotlivca, povinnú školskú dochádzku, slobodu tlače, náboženskú toleranciu, ženské práva a ochranu indiánskeho obyvateľstva. Alfaro sa tak snažil naplniť svoj radikálny dekalóg (10 bodov, ktoré mali transformovať Ekvádor na modernú spoločnosť). Jedným z najvýznamnejších výsledkov v oblasti budovania infraštruktúry bola stavba železnice Ferrocarril Transandino spájajúcej Guayaquil a Quito. R. 1911 bol zbavený moci niekdajšími podporovateľmi, následne sa počas vlády Emilia Estradu Carmonu (*1855, †1911) pokúsil rozpútať niekoľko vojenských vzbúr. Po dočasnom exile v Paname sa 1912 do Ekvádoru vrátil, ale po poslednom neúspešnom pokuse o vzburu bol zajatý a zabitý lynčujúcim davom.

Alfonsín Foulkes, Raúl

Alfonsín Foulkes, Raúl, 12. 3. 1927 Chascomús, provincia Buenos Aires – 31. 3. 2009 Buenos Aires — argentínsky právnik a politik, prezident (1983 – 89). R. 1963 – 66 poslanec Národného kongresu, na protest proti vojenskému puču sa vzdal mandátu, od 1973 opäť poslanec. R. 1983 – 2001 (s prestávkami) predseda Radikálneho občianskeho zväzu (Unión Cívica Radical), za ktorý kandidoval v prezidentských voľbách (1983). R. 1984 podpísal s opozíciou dohodu o národnej jednote zameranej na potlačenie vplyvu argentínskej armády, inicioval vytvorenie Národnej komisie, ktorá mala objasniť zmiznutie tisícok obyvateľov počas vlády vojenských režimov (1976 – 83). Napriek jeho úsiliu nová vláda zločiny štátneho terorizmu súdila nedôsledne. Nariadil zredukovanie armády, čím chcel zabrániť ďalšiemu zneužitiu moci zo strany vojska. R. 1985 podpísal Zmluvu o mieri a priateľstve medzi Argentínou a Čile a zasadzoval sa o zlepšenie vzťahov s Brazíliou. R. 1987 potlačil niekoľko vojenských vzbúr, neskôr čelil vnútropolitickým problémom, vysokému zahraničnému dlhu, nespokojnej armáde, štrajkom a hyperinflácii. R. 1989 sa päť mesiacov pred koncom funkčného obdobia rozhodol z funkcie prezidenta odstúpiť, naďalej však pôsobil v politike.

Allendeová, Isabel

Allendeová [aľen-] (Allende), Isabel, 2. 8. 1942 Lima — čilská prozaička, neter S. Allendeho Gossensa. Nevšedný ohlas vyvolala románom Dom duchov (La casa de los espíritus, 1982; slov. 1988; sfilmovaný 1993, réžia B. August), široko koncipovanou rodinnou a dobovou kronikou zobrazujúcou pomery čilskej spoločnosti od začiatku 20. stor., i keď dej sa odohráva v nemenovanej krajine. Pomocou symboliky, alegórie a hyperboly v ňom dosahuje magickosť atmosféry, pričom ju zaujíma spätosť kauzality a náhodnosti s fatalitou. Opisné rozprávanie s mnohými dialógmi, ktoré prevláda v prvých 11 kapitolách, striedajú v ďalších 3 dynamizujúce postupy typické pre literatúru faktu.

Autorka románov Láska a tieň (De amor y de sombra, 1984; slov. 1988; sfilmovaný 1994, réžia Betty Kaplanová) kritizujúceho vojenskú diktatúru, Eva Luna (1987; slov. 1990), Nekonečný plán (El plan infinito, 1991), Dcéra šťasteny (Hija de la fortuna, 1998; slov. 2001), Sépiový portrét (Retrato en sepia, 2000; slov. 2002), Japonský milenec (El amante japonés, 2015), autobiografického románu Paula (1994; slov. 1997) o umierajúcej dcére, románov pre mládež Mesto netvorov (La ciudad de las bestias, 2002), Kráľovstvo zlatého draka (El reino del dragón de oro, 2004), Les pygmejov (El bosque de los pigmeos, 2004), historických románov Zorro: legenda začína (El Zorro: Comienza la leyenda, 2005), Inés, moja drahá (Inés del alma mía, 2006) a zbierok poviedok Babička Panchita (La abuela Panchita, 1974) a Skazené dievča: príbehy Evy Luny (Cuentos de Eva Luna, 1989; slov. 1998). Nositeľka viacerých ocenení, napr. Čilskej národnej ceny za literatúru (2010).

Alonso, Dámaso

Alonso, Dámaso, plným menom Dámaso Alonso y Fernández de las Redondas, 22. 10. 1898 Madrid – 25. 1. 1990 tamže — španielsky básnik, literárny vedec, kritik a teoretik. Príslušník Generácie 27. Profesor vo Valencii a v Madride, 1968 – 82 prezident Španielskej kráľovskej akadémie.

Predstaviteľ avantgardnej a tzv. vykorenenej poézie (poesía desarraigada). Uprednostňoval obsahové hľadisko vyjadrujúce úzkosť, dezilúziu, bezmocný hnev, osamelosť moderného človeka a márnosť pominuteľnej ľudskej existencie. Svet vnímal ako chaos a trápenie a prostredníctvom poézie hľadal jeho usporiadanie a zakotvenie. Bohu kládol otázky o zmysle života a ľudskej biede.

Básnické zbierky: Čisté básne, drobné básne mestské (Poemas puros, poemillas de la ciudad, 1921), Vietor a verš (El viento y el verso, 1925), Temná zvesť (Oscura noticia, 1944), Synovia hnevu (Hijos de la ira, 1944), Človek a Boh (Hombre y Dios, 1955), Vybrané básne (Poemas escogidos, 1969). V literárnej kritike sa venoval významným básnickým osobnostiam minulosti i súčasnosti: Góngorov básnický jazyk (La lengua poética de Góngora, 1935), Eseje o španielskej poézii (Ensayos sobre poesía española, 1944), Španielska poézia. Esej o štylistických postupoch a hraniciach (Poesía española: ensayo de métodos y límites estilísticos, 1950), Góngorovské štúdie a eseje (Estudios y ensayos gongorinos, 1955), Góngora a jeho Polifemo (Góngora y el Polifemo, 1960). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Cervantesovej ceny (1978).

Altamirano, Ignacio Manuel

Altamirano, Ignacio Manuel, 13. 11. 1834 Tixla de Guerrero – 13. 2. 1893 San Remo, Taliansko — mexický prozaik, básnik, politik a diplomat indiánskeho pôvodu. Zakladateľ časopisu El Renacimiento (Renesancia), okolo ktorého sústredil osobnosti národnej literatúry.

Umenie chápal ako výraz mravného a sociálneho posolstva, v jeho romanticky ladených prózach badať aj úsilie o realistické stvárnenie skutočnosti: romány Dobrotivosť (Clemencia, 1869; sfilmovaný 1921, réžia Luis Peredo) o boji proti Francúzom, považovaný za prvý mexický moderný román, Vianoce na horách (La Navidad en las montañas, 1871), Modrooký (El Zarco, 1901; sfilmovaný 1959, réžia Miguel M. Delgado) o zbojníckych bandách v Mexiku, kombinujúci romantické princípy a realistické opisy krajiny (→ kostumbrizmus). Autor básnickej zbierky Rýmy (Rimas, časopisecky 1871, knižne 1880) a zbierky poviedok Zimné poviedky (Cuentos de invierno, 1880).

alkény

alkény [arab.], olefíny — nenasýtené uhľovodíky všeobecného vzorca CnH2n obsahujúce v molekule jednu dvojitú väzbu C=C; môžu byť nerozvetvené alebo rozvetvené. Uhľovodíky s dvoma dvojitými väzbami sa nazývajú diény, s troma triény atď. Cyklické uhľovodíky s dvojitou väzbou v cykle sa nazývajú cykloalkény. Alkény podobne ako alkány tvoria homologický rad; začína sa eténom CH2=CH2. Ich názvy sa odvodzujú od názvov príslušných alkánov nahradením prípony -án príponou -én.

Pre alkény je typická polohová izoméria vyplývajúca zo skutočnosti, že dvojitá väzba môže byť na rôznom mieste reťazca a jej poloha sa označuje v názve lokantom pred morfémou -én. Napr. uhľovodík C4H8 existuje ako but-1-én CH2=CHCH2CH3, but-2-én CH3CH=CHCH3 a 2-metylpropén (CH3)2C=CH2. Aj sám but-2-én je zmes 2 stereoizomérov (cis a trans, resp. E a Z) líšiacich sa usporiadaním substituentov na dvojitej väzbe (geometrická izoméria), pričom trans, resp. E izomér je stabilnejší (→ izoméry).

Nižšie alkény (C2 – C4) sú plyny, vyššie alkény kvapaliny až tuhé látky. Alkény majú nižšie teploty varu ako príslušné alkány, podobne teplota varu rastie s rastúcou dĺžkou reťazca. Sú veľmi reaktívne, vstupujú do rôznych adičných reakcií (ozonolýza, hydrogenácia, hydratácia, halogenácia ap.) a ľahko sa polymerizujú. Mnohé z alkénov sa vyskytujú v rope, z ktorej sa aj získavajú priamou destiláciou alebo krakovaním. Používajú sa ako suroviny na výrobu polymérov (etén, propén, styrén), 1-alkény aj ako medziprodukty pri výrobe povrchovo aktívnych látok. Triviálny názov olefíny pochádza z francúzskeho gas olefiant.

alfa

alfa, gr. α — prvé písmeno gréckej abecedy (→ grécke písmo); astron. označenie vyjadrujúce poradie hviezdy podľa jasnosti v danom súhvezdí zodpovedajúce poradiu písmena v gréckej abecede (spravidla ide o najjasnejšiu hviezdu).

Alfa

Alfa — slovenské vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry. Vzniklo 1952 v Bratislave ako pobočka vydavateľstva s názvom Státní nakladatelství technické literatury, 1955 samostatné Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1967 premenované na Alfa. Zameriavalo sa na vydávanie učebníc pre vysoké, stredné priemyselné a učňovské školy a odborné učilištia i neperiodických publikácií z oblasti ekonómie, prírodných a technických vied, organizácie práce a jazykovedy, ako aj technických a odborných časopisov. V 80. rokoch 20. stor. vydávalo ročne okolo 500 titulov v úhrnnom náklade vyše 2 mil. výtlačkov. Zaniklo koncom 1993.

Alfa

Alfa — pracovný názov prvej medzinárodnej orbitálnej stanica ISSA (International Space Station Alpha) určenej na dlhodobý pobyt a prácu kozmonautov (→ ISS).

alfa a omega

alfa a omega [gr.] — nab. prvé a posledné písmeno gréckej abecedy. V tejto väzbe uvádzané v Zjavení Jána (Zj 1,8; Zj 21,6). Symbolicky vyjadruje počiatok a koniec všetkého, čo Boh stvoril, ako aj večnosť a nepominuteľnosť Boha a Ježiša Krista. V prenesenom význame podstatné, najdôležitejšie.

alfabeta

alfabeta — pomenovanie gréckej abecedy podľa prvých dvoch písmen: α – alfa, β – beta (→ grécke písmo).

alfabetizácia

alfabetizácia [gr.] — proces zameraný na odstránenie negramotnosti.

Alfano, Franco

Alfano, Franco, 8. 3. 1875 Posilipo pri Neapole – 27. 10. 1954 San Remo — taliansky skladateľ a klavirista. Študoval v Neapole a v Lipsku, 1915 profesor skladby, od 1918 riaditeľ konzervatória v Bologni, 1923 – 39 riaditeľ Liceo Musicale v Turíne, od 1940 riaditeľ Teatro Massimo v Palerme, od 1947 riaditeľ konzervatória v Pesare. Jeho tvorbu, v ktorej nadviazal na poetiku G. Pucciniho (1926 dokončil jeho operu Turandot), reprezentujú opery Miranda (1896), Vzkriesenie (1904, podľa L. N. Tolstého), L’Ombra di Don Giovanni (1914, revidované 1941), L’ultimo Lord (1930), Cyrano de Bergerac (1936) a balety Lorenza (1901), Eliana (1923), Vesuvio (1933) a i.

Alfasi, Izák ben Jakob

Alfasi, Izák ben Jakob (Jicchak ben Jaakov), 1013 Kala ibn Chamad pri Feze, Maroko – 1103 Lucena, Španielsko — židovský učenec. Väčšinu života prežil v meste Fez (od neho odvodené jeho meno), žiak významných kajruvánskych učencov, rabiho Chananela (11. stor.) a Nisima (*990, † asi 1062), po ktorého smrti sa stal prvou talmudistickou autoritou svojej doby. Obvinený zo šírenia protiislamského učenia, musel opustiť mesto, usadil sa v Córdobe, potom v Granade a napokon v Lucene, kde sa stal hlavou najvýznamnejšej talmudistickej akadémie v Španielsku. Autor responzií a Knihy zákonov (Sefer halachót), kodifikácie židovského práva (trestného, občianskeho a náboženského) dodnes vyučovaného v ješivách. Porovnávaním s inými textami objasnil niektoré miesta v Talmude, bol nielen jeho kompilátorom, ale aj systemizátorom. Podpisoval sa skratkou RIF (Rabi Izák Fasi).

Alfeios

Alfeios — rieka v Grécku, najdlhšia rieka Peloponézu; dĺžka 120 km. Pramení v pohorí Taygetos a ústi do Iónskeho mora. Nesplavná.

alfén

alfén — výrobný postup, pri ktorom sa oligomerizáciou etylénu CH2=CH2 v prítomnosti katalyzátora trietylalumínia (C2H5)3Al vyrábajú alkény s dvojitou väzbou na konci reťazca (α-olefíny).

V priemyselnej praxi sa používajú 2 varianty postupu: dvojstupňový a jednostupňový. V dvojstupňovom variante sa v 1. stupni (pri tlaku 10 – 15 MPa a teplote 90 – 120 °C) etylénové jednotky vsúvajú do molekuly katalyzátora (pracuje sa so stechiometrickým množstvom) a vzniká lineárny reťazec, v 2. stupni sa pri vyššej teplote (asi 250 °C) a nižšom tlaku (1,5 – 5 MPa) uvoľňujú oligoméry a katalyzátor sa regeneruje. V jednostupňovom variante proces prebieha pri teplote 200 – 250 °C a tlaku 15 – 25 MPa v prítomnosti len 0,5 % trietylalumínia, ktorý sa po reakcii rozloží alkalickou hydrolýzou (produkty rozkladu zostávajú v reakčnej zmesi). Získavajú sa olefíny C4–C30 s párnym počtom atómov uhlíka v molekule; produkty sa delia destiláciou. Olefíny do C12 možno získať čisté, do C18 ako zmesi s požadovaným zložením.

Alfenus

Alfenus, Publius Alfenus Varus, 1. stor. pred n. l. — rímsky právnik pochádzajúci z Cremony, žiak Servia Sulpicia Rufa, 39 pred n. l. konzul, osobný priateľ Vergília. Napísal obsažné dielo Digesta (40 kníh právnych spisov), ktorého zlomky sú v Corpus iuris civilis. Pravdepodobne autor súboru menších spisov Náčrty (Coniectanea).

Alfieri, Dino

Alfieri, Dino, 8. 12. 1886 Bologna – 2. 1. 1966 Miláno — taliansky politik a diplomat, jeden z exponentov fašistického režimu. Od 1924 poslanec, 1929 – 32 podtajomník korporácií, 1936 – 39 minister pre tlač a propagandu, 1939 – 40 veľvyslanec vo Vatikáne a 1940 – 43 v Berlíne. Patril k odbojným členom Veľkej fašistickej rady, po Mussoliniho páde v júli 1943 a obsadení Talianska nacistickým Nemeckom v neprítomnosti (ušiel do Švajčiarska) odsúdený na smrť (proces vo Verone 1944). R. 1947 sa vrátil do Talianska.

al fine

al fine [tal.] — hud. do konca, napr. da capo al fine – od začiatku do konca (skladby), po znamenie fine.

alfol

alfol [lat.] —

1. výrobný postup, pri ktorom sa z etylénu CH2=CH2 katalytickým pôsobením trietylalumínia (C2H5)3Al vyrábajú vyššie primárne alkoholy s párnym počtom uhlíkov. Prebieha v 4 stupňoch: 1. príprava trietylalumínia, 2. výstavba reťazca jeho reakciou s etylénom pri teplote 120 °C a tlaku 10 – 14 MPa (podobne ako pri postupe alfén), 3. oxidácia dlhoreťazcových trialkylalumíniových zlúčenín vysušeným vzduchom na alkoxidy, 4. hydrolýza alkoxidov zriedenou kyselinou sírovou alebo vodou na alkoholy, ktoré sa rozdelia vákuovou destiláciou. Vedľajším produktom je síran hlinitý Al2(SO4)3, príp. oxid hlinitý Al2O3 používaný ako nosič pri výrobe katalyzátorov;

2. názov produktov (alkoholov) procesu alfol. Používajú sa ako suroviny na výrobu biologicky rozložiteľných pracích prostriedkov.

Alfréd Veľký

Alfréd Veľký, 849 Wantage – 26. 10. 899 Winchester — anglosaský kráľ (od 871), najmladší syn kráľa Ethelwolfa (*795, †858). Zastavil expanziu dánskych Vikingov, zjednotil Anglicko. Po nástupe na trón prehral s Dánmi bitku pri Wiltone. R. 874 dobyli Dáni všetky anglosaské kráľovstvá okrem Wessexu, 876 zaútočili na Wessex a porazili Alfréda Veľkého pri Chippenhame. R. 878 zvíťazil pri Edingtone nad Guthrumom (*?, †asi 890), ktorý uznal jeho zvrchovanosť nad územím na juh od Temže, nad väčšou časťou Mercie a časťou Northumbrie (celkom podrobená 896). V zmluve z 886 určujúcej hranice dánskeho územia vystupoval už za všetkých Angličanov (Angelcynnes). R. 893 Dáni opäť zaútočili a boje trvali 5 rokov. Alfréd Veľký sa usiloval všestranne pozdvihnúť krajinu, povolal učencov z Walesu, zo sev. Anglicka i z Európy. Kodifikoval zvykové právo, rozdelil kráľovstvo na grófstva spravované earldomanmi (miestodržiteľmi) a šerifmi. Zameral sa na posilnenie obranyschopnosti krajiny, budoval loďstvo a obranné pevnosti na pobreží, organizoval výstavbu hradov, prebudoval armádu. Povýšil Londýn na hlavné mesto (884). Inicioval napísanie Anglosaskej kroniky, zakladal školy, prekladal Boëthia, Gregora Veľkého, Orosia a i., položil základy spisovného anglosaského jazyka.

Alfvén, Hugo

Alfvén, Hugo (Emil), 1. 5. 1872 Štokholm – 8. 5. 1960 Falun — švédsky skladateľ, huslista a dirigent. R. 1890 – 97 sólový huslista Kráľovského symfonického orchestra v Štokholme. R. 1910 – 39 riaditeľ hudobného odboru na univerzite v Uppsale, viedol študentský zbor Orfeus, s ktorým koncertoval po Európe. V tvorbe nadviazal na R. Wagnera a R. Straussa, neskôr si štúdiom švédskeho folklóru vytvoril individuálny skladateľský rukopis, o čom svedčia jeho Švédske rapsódie, 5 symfónií, 12 kantát a balet Blúdiaci syn. Napísal štvorzväzkovú autobiografiu.

algebraická grupa

algebraická grupa — úplná abstraktná algebraická varieta \(G\) s operáciou \(f\colon G\times G\rightarrow G\), ktorá je racionálnym zobrazením, je definovaná všade na \(G\) a vzhľadom na ňu algebraická varieta tvorí grupu, pričom zobrazenie \(\varphi\colon x\mapsto x^{-1}\) pre každý prvok \(x\in G\) je všade definované racionálne zobrazenie \(G\) do \(G\). Ak je varieta \(G\) úplná, operácia \(f\) je komutatívna; varieta \(G\) sa nazýva abelovská varieta. Príkladom abelovskej variety je krivka tretieho stupňa v komplexnej projektívnej rovine s operáciou sčitovania bodov.

algebraický výraz

algebraický výraz — výraz s premennou (neznámou, neurčitou, resp. s niekoľkými premennými, neznámymi, neurčitými), ktorý vznikol použitím konečného počtu operácií sčitovania, násobenia, umocňovania s celočíselným exponentom a odmocňovania; napr. \(2{x}^{2}-x+\sqrt[3]{{x}^{5}}-7\), pričom všetky použité konštanty, premenné ap. sú z algebraickej štruktúry vybavenej všetkými použitými operáciami.

Algeciras

Algeciras [-chesi-] — kúpeľné a prístavné mesto v juž. Španielsku v autonómnej oblasti Andalúzia v provincii Cádiz; 119-tis. obyvateľov (2015). Spracovanie a vývoz korku.

Algeciraská konferencia

Algeciraská konferencia [-chesi-] — rokovanie zástupcov Spojeného kráľovstva, Francúzska, Španielska, Nemecka, Ruska, USA a ďalších štátov v juhošpanielskom meste Algeciras 16. 1. – 7. 4. 1906, ktoré ukončilo prvú marockú krízu. Dohoda potvrdila formálnu nezávislosť Maroka, jeho policajné jednotky sa však dostali pod dozor Francúzska a Španielska; Francúzsku navyše priznala aj rozhodujúci vplyv na Marockú štátnu banku. Uznala v podstate pôvodné dohody veľmocí o rozdelení sfér ich vplyvu a súčasne znamenala diplomatickú porážku nemeckého cisára Wilhelma II., ktorý v Maroku požadoval politiku otvorených dverí.

Algenib

Algenib, Mirfak — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Perzea vzdialená od Zeme 180 pc. Hviezda zdanlivej jasnosti 1,8m, absolútnej jasnosti −4,5m, patrí do spektrálneho typu F5 Ib.

algézia

algézia [gr.], algesia — pocit bolesti, zvýšená citlivosť na bolesť. Algézia označuje aj stavy, pri ktorých pacient vníma bežné podnety (pohladenie, dotyk šatstva ap.) ako bolestivé. Kvalitatívne zmeny citlivosti na bolesť sa označujú ako hyperalgézia, hypalgézia a analgézia.

algezimetria

algezimetria [gr.] — metóda na objektivizáciu vnímania bolesti u ľudí. V praxi sa neujala, pretože vnímanie bolesti je subjektívne.

-algia

-algia [gr.] — druhá (posledná) časť zložených slov vyjadrujúca bolesť orgánu alebo tkaniva uvedeného v prvej časti slova.

algináty

algináty [lat.] — polysacharidy, prevažne sodné a draselné soli kyseliny algínovej (kyseliny polymanurónovej) tvoriace sa v hnedých riasach napr. rodu Fucus a Macrocystis. Algináty sú rozpustné vo vode a už pri malej koncentrácii zvyšujú viskozitu roztokov. Pridaním vápenatých iónov vzniká pevný transparentný gél. Zvýšením viskozity roztokov brzdia oxidáciu kyseliny askorbovej, preto sa využívajú pri výrobe nealkoholických nápojov. Používajú sa aj ako zahusťovadlá, emulgátory, želatínujúce prostriedky na prípravu ovocných želé, marmelád ap. Ľahko sa hydrolyzujú.

alginit

alginit [lat.] — geol. charakteristická horninotvorná hmota čierneho i hnedého uhlia tvorená riasami. Z botanického hľadiska patria alginitové kolónie k recentnému rodu Botryococcus.

algofág

algofág [lat. + gr.] — živočích živiaci sa riasami.

Algol

Algol — druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Perzea, ktorej zdanlivá jasnosť kolíše v rozmedzí 2,12m – 3,39m s periódou 2,867 dní. Jej vzdialenosť od Zeme je 28 pc. Je to zákrytová premenná hviezda. Prvý záznam o jej premennosti urobil 1669 taliansky astronóm Geminiano Montanari (*1633, †1687). Periodické svetelné zmeny správne interpretoval 1783 John Goodricke (*1764, †1786) ako zákryty zložiek sústavy. Orbitálny pohyb Algolu určil spektroskopicky H. K. Vogel (1889). Hlavná zložka sústavy (spektrálny typ B8 V) má 2,7-krát väčší polomer a 3,2-krát väčšiu hmotnosť ako Slnko, druhá zložka (spektrálny typ K0 IV) s hmotnosťou 0,7 hmotnosti Slnka má 3,5-krát väčší polomer ako Slnko. Hviezdy navzájom vzdialené 14 polomerov Slnka obiehajú s periódou 2,867 dní. Algol je trojhviezda. Tretia hviezda spektrálneho typu A7m obehne zákrytovú dvojhviezdnu sústavu raz za 1,86 roka.

algológia

algológia [lat. + gr.] — odvetvie botaniky zaoberajúce sa sinicami a riasami.

Algomycetes

Algomycetes [lat. + gr.] — paleontol. malá skupina fosílnych organizmov známych z devónskych sedimentov Severnej Ameriky. Predpokladá sa, že sú prechodnou formou medzi riasami a hubami. K znakom rias patrí telo bez stonky a listov typické pre oddelenie Thallophyta, k znakom húb prítomnosť chitínu v bunkovom tkanive.

algonkinské jazyky

algonkinské jazyky — jazyková rodina 13 severoamerických indiánskych jazykov, ktorými sa hovorí alebo hovorilo v Kanade, v Novom Anglicku, na atlantickom pobreží na juh od Severnej Karolíny a v oblasti Veľkých kanadských jazier, ako aj v okolitej oblasti na západ od Skalnatých vrchov. K algonkinským jazykom patria napr. cree, ojibwa, blackfoot, cheyenne, micmac, arapaho. Zaraďujú sa do väčšieho jazykového spoločenstva – do makroalgonkinskej fyly.

algor mortis

algor mortis [lat.] — posmrtný chlad, postupné posmrtné znižovanie telesnej teploty na teplotu prostredia (rýchlosť vyrovnania teploty závisí od prostredia).

Alhambra

Alhambra [arab.] — rozľahlá pevnosť a sídlo maurských vládcov (dynastia Nasrovcov) na skale nad Granadou v juž. Španielsku, jeden z najvýznamnejších príkladov svetskej islamskej architektúry stavaný od 1213 až do 14. stor. Podľa orientálneho zvyku sú najdôležitejšie verejné a reprezentačné priestory zoradené okolo dvorov s vodnými nádržami a kanálmi. K najvýznamnejším zachovaným častiam zo 14. stor. patria Myrtový dvor (po obidvoch kratších stranách s arkádou, s priľahlou Sieňou vyslancov a s mohutnou vežou na sev. strane) a Leví dvor, ktorý je nazvaný podľa fontány (12 levov nesie alabastrovú fontánu) a obklopený arkádovými chodbami, nadväzujú naň obytné trakty a bývalý hárem. Medzi obidvoma dvormi boli kúpele a záhrada. Vnútorné priestory sú bohato farebne dekorované: sokle zdobené modrými fajansovými mozaikami a plochy stien pokryté štukovou ornamentikou s prevládajúcou červenou, modrou a zlatou farbou a pozoruhodnými stalaktitovými klenbami. K najkrajšīm priestorom patria Sieň spravodlivosti, Sieň dvoch sestier a Sieň Abenseragov. Keď sa 1492 skončila vláda Arabov v Španielsku a Alhambra pripadla katolíckym kráľom, dal cisár Karol V. 1527 – 68 postaviť v sev. časti dvojposchodový štvorkrídlový renesančný palác, ktorý zostal nedokončený. Alhambra neskôr slúžila ako štátna väznica, v priebehu 18. stor. začala chátrať, v 19. stor. ju zreštaurovali. R. 1984 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Alhena

Alhena, Almeisan — tretia najjasnejšia hviezda v súhvezdí Blížencov vzdialená od Zeme 32 pc. Hviezda zdanlivej jasnosti 1,9m, absolútnej jasnosti −0,6m, patrí do spektrálneho typu A0 IV.

Ali, Muhammad

Ali, Muhammad, vlastným menom Cassius Clay, 17. 1. 1942 Lousville, Kentucky – 3. 6. 2016 Scottsdale, Arizona — americký boxer. R. 1960 olympijský víťaz (do 81 kg), 1964 – 65, 1967, 1974 – 78 a 1978 – 79 profesionálny majster sveta bez rozdielu hmotnosti. R. 1965 sa pod menom Muhammad Ali prihlásil k islamu.

Alí, Zín Ábidín ben

Alí, Zín Ábidín ben, 3. 9. 1936 Hammam Sús, Tunisko — tuniský politik, 1987 – 2011 prezident republiky. Účastník protifrancúzskeho národnooslobodzovacieho boja, vojenské vzdelanie získal na školách vo Francúzsku a v USA. Jeden z organizátorov tuniskej národnej armády, pôsobil na rôznych vojensko-politických postoch. R. 1986 – 87 minister vnútra, v októbri 1987 vymenovaný za ministerského predsedu, 7. 11. 1987 zosadil prezidenta al-H. ben Alí Burgibu (vyhlásený za neschopného zo zdravotných dôvodov vykonávať úrad) a sám sa vyhlásil za prezidenta. Dňa 24. 1. 2011 pod tlakom demonštrácií proti jeho vláde ušiel s rodinou do Saudskej Arábie.

Alia, Ramiz

Alia, Ramiz, 18. 10. 1925 Skutari – 7. 10. 2011 Tirana — albánsky komunistický politik. V 80. rokoch 20. stor. predseda parlamentu, od 1985 nástupca E. Hodžu vo vedení komunistickej Albánskej strany práce a vlády, ktorej myšlienky vyhlásil za základ svojej politiky (nútené zmeny až od 1989), 1991 – 92 prezident Albánska. R. 1994 odsúdený za zločiny proti ľudskosti a za genocídu (1982 – 86 masové deportácie a popravy v pracovných táboroch, 1991 streľba do demonštrantov) na 8 rokov väzenia, 1995 prepustený, 1996 znova uväznený, počas ozbrojených nepokojov v krajine v januári 1997 ušiel z väzenia (proces nebol ukončený) do Spojených arabských emirátov. Ešte v tom istom roku ho nová vláda F. Nana oslobodila od súdneho stíhania.

Aliakmon

Aliakmon, Vistrilsca — rieka v sev. Grécku; dĺžka 314 km. Pramení v pohorí Grámmos, vlieva sa do Solúnskeho zálivu. Využívaná energeticky a na závlahy.

Aliancia pre pokrok

Aliancia pre pokrok, Spojenectvo pre pokrok, angl. Alliance for Progress, špan. Alianza para el progreso — program rozvoja latinskoamerických krajín vyhlásený v marci 1961 prezidentom USA J. F. Kennedym na konferencii Organizácie amerických štátov v Punta del Este v Uruguaji. Mal byť výrazom politického kurzu tzv. nových horizontov, ktorý Kennedyho administratíva presadzovala voči rozvojovým krajinám na posilnenie vplyvu USA v treťom svete. Zameriaval sa na hospodársku pomoc a podporu demokratických, ekonomických a sociálnych reforiem v tejto oblasti. Koncom 60. rokov 20. stor. stratil politický význam.

alias

alias [lat.] — inak, inými slovami, alebo, inokedy.