Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 23 z celkového počtu 23 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ehretia

Ehretia [ére-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité. Opadavé stromy dorastajúce do výšky 10 m pochádzajúce z Afriky, Ázie a zo Severnej a z Južnej Ameriky. Majú košatú korunu, pozdĺžne rozpraskanú borku, veľké tmavozelené striedavé listy a drobné hviezdovité voňavé kvety usporiadané vo veľkých vrcholových metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 50 druhov. Na Slovensku sa pre okrasné biele kvety v parkoch pestuje druh Ehretia dicksonii.

echevéria

echevéria, Echeveria — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Pochádza z juhu Severnej Ameriky, zo Strednej Ameriky a severozápadu Južnej Ameriky. Má čiarkovité alebo lopatkovité tučné listy v prízemnej ružici a kvety so zvončekovitou päťlupienkovitou korunou, plod mechúrik. Patrí sem okolo 150 druhov. Z mnohých druhov echevérie sa niektoré pestujú ako okrasné rastliny, napr. Echeveria metallica s kovovolesklými a Echeveria retusa s tmavočervenými kvetmi. Rod nazvaný podľa mexického botanika 18. stor. Atanasia Echeverríu.

Echeverría, Esteban

Echeverría [ečeverríja], Esteban, plným menom José Esteban Antonio Echeverría Espinosa, 2. 9. 1805 Buenos Aires – 19. 1. 1851 Montevideo — argentínsky spisovateľ, vedúca osobnosť prvej generácie hispanoamerických romantikov. R. 1825 – 30 študoval v Paríži, po návrate bol 1838 spoluzakladateľom najvýznamnejšieho združenia argentínskych romantikov Asociación de Mayo (Májové spoločenstvo), autor jeho manifestu Krédo (Credo), ktorý vydal 1839 v exile v Montevideu.

V básnickej poéme Elvíra alebo Laplatská nevesta (Elvira ó la novia del Plata, 1832) ako prvý po španielsky píšuci autor uplatnil formálne i tematické zásady romantizmu prenesené z Francúzska. V lyrickoepickej básni Zajatkyňa (La cautiva) zo zbierky Verše (Rimas, 1837), v tragickom príbehu lásky ohrozenej Indiánmi a divokým prostredím, uviedol do argentínskej literatúry motív pampy. Autor novely Bitúnok (El Matadero, posmrtne časopisecky 1871, knižne 1874 v 5. zv. Súborného diela dona Estebana Echeverríu, Obras completas de d. Esteban Echeverria), ktorá je metaforou Argentíny za vlády diktátora J. M. de Rosasa a pôsobivým obrazom súdobej spoločenskej morálky a politických problémov. V opisoch drsného prostredia bitúnku s krutými obrazmi zábavy mäsiarov sú už badateľné zárodky realizmu a naturalizmu.

echinacea

echinacea [gr. + lat.], Echinacea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité; byliny. Patrí sem 9 druhov. Z Ameriky pochádzajú druhy echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia) a trvalka echinacea purpurová (Echinacea purpurea, starší názov rudbekia purpurová) s tmavozelenými kopijovitými listami a úbormi purpurových kvetov v strede s hnedým terčom, ktorá dorastá do výšky 1 metra. Vyskytuje sa na výživných pôdach slnečných stanovíšť, občas splanieva. Na Slovensku sa echinacea len pestuje. Známa liečivá bylina pôsobiaca imunostimulačne a antibakteriálne, tinktúra pripravená z čerstvých rastlín sa používa pri prevencii a liečbe vírusových ochorení (najmä pri nachladnutí, kašli, chrípke a i.).

echinokokus

echinokokus [gr.] — larválne štádium pásomníc.

echmea pásikovaná

echmea pásikovaná, Aeechmea fasciata, starší názov Billbergia rhodocyanea — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Pochádza z trópov Strednej a Južnej Ameriky. Vždyzelená epifytická rastlina s ružicou širokých, podlhovastých, oblúkovito ohnutých, na vrchole zaoblených, na okraji tŕnistých modrastozelených listov s bielymi pásikmi a s modrastopurpurovými kvetmi s ružovými kališnými lístkami usporiadanými do metlín, plod bobuľa. Na Slovensku sa pestuje ako izbová rastlina.

echografia

echografia [gr.] —

1. opakované napodobňovanie videného písma alebo pohybov píšucej osoby chorým (napr. odpísanie otázky namiesto napísania odpovede);

2. ultrazvuková zobrazovacia vyšetrovacia metóda založená na odraze ultrazvukových vĺn od rozhrania tkanív s odlišnými akustickými vlastnosťami, na ich detekcii, elektronickom spracovaní a zobrazení na displeji; → echoencefalografia, → echokardiografia.

eichhornia nafúknutá

eichhornia nafúknutá [ajch-], vodný hyacint, Eichhornia crassipes — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď pontedériovité. Trváca vodná rastlina pochádzajúca z povodia Amazonky. Má kopijovité v ružici usporiadané listy s dlhými súdkovito vydutými listovými stopkami naplnenými vzduchom a modré alebo svetlofialové kvety v súkvetí klas kvitnúce iba jeden deň (rozmnožuje sa mimoriadne rýchlo, najmä vegetatívne), plod tobolka. Vyskytuje sa v trópoch a subtrópoch. Na vodnej hladine pláva pomocou listov alebo sa vyskytuje na okrajoch vôd v uzavretých porastoch (na ploche asi 100 m2 rastie až 400-tisíc jedincov). V niektorých častiach Nílu vytvára hustý koberec. Pestuje sa na okrasu v tropických skleníkoch.

eikozanoidy

eikozanoidy [gr.] — metabolity kyseliny arachidónovej označované aj ako prostanoidy. Patria k nim leukotriény, lipoxíny, prostaglandíny, prostacyklín a tromboxány. Majú rôznorodé účinky vrátane schopnosti rozširovať a zužovať krvné cievy a priedušky a regulovať zápalové reakcie.

Eisner, Karol

Eisner [ajz-], Karol, 11. 1. 1908 Bystřice, okres Frýdek-Místek – 15. 1. 1981 Bratislava — slovenský chemik a drevár. R. 1947 – 51 pôsobil v Bučine Zvolen, 1951 – 65 v Drevárskom výskumnom ústave v Bratislave, 1965 – 81 vedúci Katedry chemickej technológie dreva na Drevárskej fakulte VŠLD (dnes TU) vo Zvolene, 1966 – 71 prorektor; 1965 profesor. Zaoberal sa výskumom drevných materiálov, povrchovými úpravami a lepením dreva. V Bučine zaviedol výrobu drevotrieskových dosiek z listnatého dreva. V Líbyi, Alžírsku, Maroku a Burundi pomáhal zavádzať technológie na spracovanie dreva, pričom spolupracoval s Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a s Organizáciou Spojených národov pre priemyselný rozvoj. Člen Medzinárodnej akadémie drevárskych vied (International Academy of Wood Science, IAWS) a Americkej spoločnosti testovania materiálov (ASTM, American Society for Testing Materials). Autor viac ako 150 knižných publikácií, monografií, výskumných správ, skrípt a článkov v domácich i v zahraničných časopisoch a zborníkoch. Hlavné diela: Lepidlá v drevárskom priemysle (1958), Chemické spracovanie dreva (1977, vysokoškolské učebné texty).

ejektozóm

ejektozóm [lat. + gr.] — biol. valcovité teliesko tvorené husto navinutým, 300 – 400 nm dlhým pásikom, uložené na stenách hltančeka, okolo ústia alebo pozdĺž ventrálnej ryhy kryptomonád. Pri podráždení sa prudko vymršťuje, čím sa bunka rýchlo a náhle pohybuje smerom dozadu.

ekchondróm

ekchondróm [gr.] — najčastejšia forma (spolu s enchondrómom) nezhubných kostných nádorov chrupkovitého tkaniva najmä na epifýzach dlhých kostí. Rastom na povrchu kosti spôsobuje poruchu jej tvaru, ktorá si niekedy vyžaduje operačný zákrok.

ekrínotvaré

ekrínotvaré, Eccrinales — rad z triedy endomycéty. Ekrínotvaré majú stielku z jedného dlhého vlákna s nebunkovým prichytávacím orgánom alebo z priehradkovaných a rozkonárených hubových vláken (hýf) s bunkovým prichytávacím orgánom. Chemizmus bunkovej steny nie je známy. Rozmnožujú sa nepohlavne. Mnohojadrové alebo jednojadrové výtrusy vznikajúce na konci hubových vláken, po vyklíčení ďalej žijú v tráviacej sústave článkonožcov.

ektázia

ektázia [gr.] —

1. roztiahnutie, rozšírenie dutého orgánu, napr. žalúdka (gastrektázia);

2. trvalé rozšírenie drobných ciev na tvári.

ektoderma

ektoderma [gr.] — lek., zool. ektoblast, epiblast, exoderma, exodermis — pri živočíchoch a u človeka vonkajší primárny zárodočný list brázdujúcej sa zygoty (→ blastogenéza) vznikajúci v štádiu gastruly. Z ektodermy sa vyvíjajú pokožka a jej deriváty (pigmentové bunky), nervový systém, pri vzdušnicovciach vzdušnice, dreň nadobličiek, epitel začiatku a konca tráviacej rúry i zmyslové orgány. U človeka sa z ektodermy vyvíjajú nervový systém (nervové a gliové bunky mozgu a miechy, gangliá, periférne nervy), pokožka (v epiteli kože sa diferencujú potné, mazové a prsníkové žľazy, vlasy a nechty), zmyslové orgány (napr. sietnica, šošovka, sklovec, epitel vnútorného ucha), pigmentové bunky, dreň nadobličiek e epitel začiatočného a koncového úseku tráviacej rúry.

ektoenzýmy

ektoenzýmy [gr.] — enzýmy lokalizované na vonkajšom povrchu cytoplazmatickej membrány, umožňujúce úpravu (napr. štiepenie) substrátov nachádzajúcich sa v okolí bunky bez toho, aby vstúpili do jej vnútra (napr. lipoproteínová lipáza na povrchu endotelových buniek v krvných kapilárach štiepiaca lipoproteíny).

ektoparazitózy

ektoparazitózy [gr.] — veľmi vážne ochorenia spôsobované ektoparazitmi, napr. malária, elefantiáza, leishmanióza, trypanozomiáza, svrab, zavšivenie a i.

ektopia

ektopia [gr.] — chybné umiestnenie vnútorného orgánu v tele (mimo obvyklého miesta), napr. ektopia obličky, ektopia semenníka.

ektotrofný

ektotrofný [gr.] — vzťahujúci sa na mykorízu; napr. ektotrofné podhubie (mycélium) húb vytvárajúce vonkajšiu vrstvu na povrchu koreňa borovice.

ekvifaciálny

ekvifaciálny [lat.], monofaciálny — rovnakostranný list rastlín, t. j. morfologicky ani anatomicky nie je rozlíšený na lícovú a rubovú časť, napr. list kosatca (Iris).