Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 31 z celkového počtu 31 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ehretia

Ehretia [ére-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité. Opadavé stromy dorastajúce do výšky 10 m pochádzajúce z Afriky, Ázie a zo Severnej a z Južnej Ameriky. Majú košatú korunu, pozdĺžne rozpraskanú borku, veľké tmavozelené striedavé listy a drobné hviezdovité voňavé kvety usporiadané vo veľkých vrcholových metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 50 druhov. Na Slovensku sa pre okrasné biele kvety v parkoch pestuje druh Ehretia dicksonii.

echevéria

echevéria, Echeveria — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Pochádza z juhu Severnej Ameriky, zo Strednej Ameriky a severozápadu Južnej Ameriky. Má čiarkovité alebo lopatkovité tučné listy v prízemnej ružici a kvety so zvončekovitou päťlupienkovitou korunou, plod mechúrik. Patrí sem okolo 150 druhov. Z mnohých druhov echevérie sa niektoré pestujú ako okrasné rastliny, napr. Echeveria metallica s kovovolesklými a Echeveria retusa s tmavočervenými kvetmi. Rod nazvaný podľa mexického botanika 18. stor. Atanasia Echeverríu.

Echeverría, Esteban

Echeverría [ečeverríja], Esteban, plným menom José Esteban Antonio Echeverría Espinosa, 2. 9. 1805 Buenos Aires – 19. 1. 1851 Montevideo — argentínsky spisovateľ, vedúca osobnosť prvej generácie hispanoamerických romantikov. R. 1825 – 30 študoval v Paríži, po návrate bol 1838 spoluzakladateľom najvýznamnejšieho združenia argentínskych romantikov Asociación de Mayo (Májové spoločenstvo), autor jeho manifestu Krédo (Credo), ktorý vydal 1839 v exile v Montevideu.

V básnickej poéme Elvíra alebo Laplatská nevesta (Elvira ó la novia del Plata, 1832) ako prvý po španielsky píšuci autor uplatnil formálne i tematické zásady romantizmu prenesené z Francúzska. V lyrickoepickej básni Zajatkyňa (La cautiva) zo zbierky Verše (Rimas, 1837), v tragickom príbehu lásky ohrozenej Indiánmi a divokým prostredím, uviedol do argentínskej literatúry motív pampy. Autor novely Bitúnok (El Matadero, posmrtne časopisecky 1871, knižne 1874 v 5. zv. Súborného diela dona Estebana Echeverríu, Obras completas de d. Esteban Echeverria), ktorá je metaforou Argentíny za vlády diktátora J. M. de Rosasa a pôsobivým obrazom súdobej spoločenskej morálky a politických problémov. V opisoch drsného prostredia bitúnku s krutými obrazmi zábavy mäsiarov sú už badateľné zárodky realizmu a naturalizmu.

echinacea

echinacea [gr. + lat.], Echinacea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité; byliny. Patrí sem 9 druhov. Z Ameriky pochádzajú druhy echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia) a trvalka echinacea purpurová (Echinacea purpurea, starší názov rudbekia purpurová) s tmavozelenými kopijovitými listami a úbormi purpurových kvetov v strede s hnedým terčom, ktorá dorastá do výšky 1 metra. Vyskytuje sa na výživných pôdach slnečných stanovíšť, občas splanieva. Na Slovensku sa echinacea len pestuje. Známa liečivá bylina pôsobiaca imunostimulačne a antibakteriálne, tinktúra pripravená z čerstvých rastlín sa používa pri prevencii a liečbe vírusových ochorení (najmä pri nachladnutí, kašli, chrípke a i.).

echinokokus

echinokokus [gr.] — larválne štádium pásomníc.

echmea pásikovaná

echmea pásikovaná, Aeechmea fasciata, starší názov Billbergia rhodocyanea — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Pochádza z trópov Strednej a Južnej Ameriky. Vždyzelená epifytická rastlina s ružicou širokých, podlhovastých, oblúkovito ohnutých, na vrchole zaoblených, na okraji tŕnistých modrastozelených listov s bielymi pásikmi a s modrastopurpurovými kvetmi s ružovými kališnými lístkami usporiadanými do metlín, plod bobuľa. Na Slovensku sa pestuje ako izbová rastlina.

echografia

echografia [gr.] —

1. opakované napodobňovanie videného písma alebo pohybov píšucej osoby chorým (napr. odpísanie otázky namiesto napísania odpovede);

2. ultrazvuková zobrazovacia vyšetrovacia metóda založená na odraze ultrazvukových vĺn od rozhrania tkanív s odlišnými akustickými vlastnosťami, na ich detekcii, elektronickom spracovaní a zobrazení na displeji; → echoencefalografia, → echokardiografia.

echolália

echolália [gr.] — u zdravých detí v určitej fáze vývoja reči mimovoľné opakovanie počutých koncových slabík, slov, slovných taktov i celých viet vyslovovaných inou osobou. Echolália môže pretrvávať aj u starších detí postihnutých vývojovou neobratnosťou reči.

echomatizmus

echomatizmus [gr. ] — napodobňovanie činnosti druhej osoby, napr. gest a pohybov (echopraxia), mimiky (echomímia), slov a viet (→ echolália). Vyskytuje sa často pri schizofrénii.

Eiger

Eiger [aj-] — štít vo Švajčiarsku v Bernských Alpách v horskom masíve Jungfrau 60 km juhovýchodne od Bernu, výška 3 970 m n. m. Je budovaný najmä druhohornými vápencami. Jeho Severná stena (nemecky Nordwand) vysoká 1 650 m je jednou z najvyšších európskych stien a svojou obťažnosťou lezenia jednou z najťažších alpinistických ciest. Výskyt padajúcich kameňov, časté zlé počasie, ľad a sneh zvyšujú nebezpečenstvo jej zdolávania, čo naznačuje i vysoký počet obetí na tejto stene. Možno preto sa zvykne stena Nordwand nazývať i ako Mordwand (Vražedná stena). Štít bol prvýkrát zdolaný v roku 1858 (západným krídlom), Severnou stenou až v roku 1938 .

eichhornia nafúknutá

eichhornia nafúknutá [ajch-], vodný hyacint, Eichhornia crassipes — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď pontedériovité. Trváca vodná rastlina pochádzajúca z povodia Amazonky. Má kopijovité v ružici usporiadané listy s dlhými súdkovito vydutými listovými stopkami naplnenými vzduchom a modré alebo svetlofialové kvety v súkvetí klas kvitnúce iba jeden deň (rozmnožuje sa mimoriadne rýchlo, najmä vegetatívne), plod tobolka. Vyskytuje sa v trópoch a subtrópoch. Na vodnej hladine pláva pomocou listov alebo sa vyskytuje na okrajoch vôd v uzavretých porastoch (na ploche asi 100 m2 rastie až 400-tisíc jedincov). V niektorých častiach Nílu vytvára hustý koberec. Pestuje sa na okrasu v tropických skleníkoch.

eikozanoidy

eikozanoidy [gr.] — metabolity kyseliny arachidónovej označované aj ako prostanoidy. Patria k nim leukotriény, lipoxíny, prostaglandíny, prostacyklín a tromboxány. Majú rôznorodé účinky vrátane schopnosti rozširovať a zužovať krvné cievy a priedušky a regulovať zápalové reakcie.

Einstein, Alfred

Einstein [ajnštajn], Alfred, 30. 12. 1880 Mníchov – 13. 2. 1952 El Cerrito, Kalifornia — americko-nemecký hudobný vedec, historik a kritik, bratanec Alberta Einsteina.

V roku 1903 ukončil štúdium hudobnej vedy v Mníchove. V rokoch 1918 – 33 pôsobil ako redaktor hudobného časopisu Zeitschrift für Musikwissenschaft, 1933 emigroval a žil v Londýne, od 1939 v New Yorku. Pôsobil ako učiteľ hudby na Smith College v Northamptone, Massachusetts; 1947 mu Princetonská univerzita udelila čestný doktorát.

Je autorom biografií Heinrich Schütz (1928), Gluck (1936), Mozart: jeho osobnosť a dielo (Mozart: His Character, His Work, 1945) a Schubert (1951), diel História hudby (Geschichte der Musik, 1918) s cennou Zbierkou príkladov k starej histórii hudby (Beispielsammlung zur alteren Musikgeschichte), Hudba v období romantizmu (Music in the Romantic Era, 1947), Taliansky madrigal (The Italian Madrigal, 1949), editorom hudobných skladieb Stabat Mater (Giovanni Battista Pergolesi, 1927), tretej číslovanej edície Köchlovho zoznamu Mozartových skladieb (1937), troch reedícií Riemannovho Hudobného lexikónu (1919, 1922, 1929) a i.

Eisler, Hanns

Eisler [ajs-], Hanns, vlastným menom Johannes Eisler, 6. 7. 1898 Lipsko – 6. 9. 1962 Berlín — nemecký hudobný skladateľ.

V rokoch 1919 – 23 študoval na konzervatóriu vo Viedni u Arnolda Schönberga a Antona Weberna, 1933 emigroval, 1934 – 47 pôsobil v Dánsku, Moskve, New Yorku, v Hollywoode a na University of Southern California v Los Angeles. V roku 1948 sa vrátil do Nemecka a od 1950 vyučoval na Vysokej hudobnej škole (dnes Vysoká hudobná škola Hannsa Eislera) v Berlíne.

Je autorom štátnej hymny bývalej NDR Auferstanden aus Ruinen (1949), politických piesní (rekviem Lenin, 1937 a i.), vokálnych (Nemecká symfónia, Deutsche Symphonie, 1937) a orchestrálnych (Malá symfónia, Kleine Sinfonie, 1932; Komorná symfónia, Kammersinfonie, 1940; Štrnásť spôsobov, ako zhudobniť dážď, Vierzehn Arten, den Regen zu beschreiben, 1941) skladieb, vyše 80 skladieb pre film a divadlo (od 1929 dlhodobo spolupracoval s Bertoltom Brechtom): Strach a bieda tretej ríše (Furcht und Elend des Dritten Reiches, 1945), Galileo Galilei (1947), Švejk v 2. svetovej vojne (Schweyk im Zweiten Weltkrieg, 1957) a i.

Je spoluautorom teoretickej práce Komponovanie pre filmy (Composing for the Films, 1947, s Theodorom Adornom).

Eisner, Karol

Eisner [ajz-], Karol, 11. 1. 1908 Bystřice, okres Frýdek-Místek – 15. 1. 1981 Bratislava — slovenský chemik a drevár. R. 1947 – 51 pôsobil v Bučine Zvolen, 1951 – 65 v Drevárskom výskumnom ústave v Bratislave, 1965 – 81 vedúci Katedry chemickej technológie dreva na Drevárskej fakulte VŠLD (dnes TU) vo Zvolene, 1966 – 71 prorektor; 1965 profesor. Zaoberal sa výskumom drevných materiálov, povrchovými úpravami a lepením dreva. V Bučine zaviedol výrobu drevotrieskových dosiek z listnatého dreva. V Líbyi, Alžírsku, Maroku a Burundi pomáhal zavádzať technológie na spracovanie dreva, pričom spolupracoval s Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a s Organizáciou Spojených národov pre priemyselný rozvoj. Člen Medzinárodnej akadémie drevárskych vied (International Academy of Wood Science, IAWS) a Americkej spoločnosti testovania materiálov (ASTM, American Society for Testing Materials). Autor viac ako 150 knižných publikácií, monografií, výskumných správ, skrípt a článkov v domácich i v zahraničných časopisoch a zborníkoch. Hlavné diela: Lepidlá v drevárskom priemysle (1958), Chemické spracovanie dreva (1977, vysokoškolské učebné texty).

ejektozóm

ejektozóm [lat. + gr.] — biol. valcovité teliesko tvorené husto navinutým, 300 – 400 nm dlhým pásikom, uložené na stenách hltančeka, okolo ústia alebo pozdĺž ventrálnej ryhy kryptomonád. Pri podráždení sa prudko vymršťuje, čím sa bunka rýchlo a náhle pohybuje smerom dozadu.

ekchondróm

ekchondróm [gr.] — najčastejšia forma (spolu s enchondrómom) nezhubných kostných nádorov chrupkovitého tkaniva najmä na epifýzach dlhých kostí. Rastom na povrchu kosti spôsobuje poruchu jej tvaru, ktorá si niekedy vyžaduje operačný zákrok.

ekonomická geografia

ekonomická geografia — disciplína geografie v súčasnosti pokladaná za časť humánnej geografie. Jej chápanie sa v jednotlivých geografických školách čiastočne líši. V popredí záujmu ekonomickej geografie je štúdium krajinného potenciálu závisiaceho od ľudského poznania a úrovne rozvoja výrobných síl. Ekonomická geografia sa zaoberá geografickými aspektmi produkcie, distribúcie, výmeny a konzumácie tovarov a služieb (t. j. ich rozmiestnením, usporiadaním a vzťahmi s ostatnými zložkami geografickej sféry), zákonitosťami vzniku a fungovania priemyselnoteritoriálnych komplexov, dopravných sietí a uzlov, hospodárskym hodnotením prírodných podmienok a zdrojov, zákonitosťami rozmiestnenia jednotlivých odvetví hospodárstva, lokalizačnými teóriami a i.

Ekonomická geografia, v minulosti niekedy stotožňovaná s celou humánnou geografiou, resp. s antropogeografiou, ale i redukovaná (napr. len na teóriu lokalizácie priemyslu), zahŕňa v súčasnosti prevažne len geografické disciplíny zaoberajúce sa produkciou tovarov a služieb.

ekrínotvaré

ekrínotvaré, Eccrinales — rad z triedy endomycéty. Ekrínotvaré majú stielku z jedného dlhého vlákna s nebunkovým prichytávacím orgánom alebo z priehradkovaných a rozkonárených hubových vláken (hýf) s bunkovým prichytávacím orgánom. Chemizmus bunkovej steny nie je známy. Rozmnožujú sa nepohlavne. Mnohojadrové alebo jednojadrové výtrusy vznikajúce na konci hubových vláken, po vyklíčení ďalej žijú v tráviacej sústave článkonožcov.

ektázia

ektázia [gr.] —

1. roztiahnutie, rozšírenie dutého orgánu, napr. žalúdka (gastrektázia);

2. trvalé rozšírenie drobných ciev na tvári.

ektoderma

ektoderma [gr.] — lek., zool. ektoblast, epiblast, exoderma, exodermis — pri živočíchoch a u človeka vonkajší primárny zárodočný list brázdujúcej sa zygoty (→ blastogenéza) vznikajúci v štádiu gastruly. Z ektodermy sa vyvíjajú pokožka a jej deriváty (pigmentové bunky), nervový systém, pri vzdušnicovciach vzdušnice, dreň nadobličiek, epitel začiatku a konca tráviacej rúry i zmyslové orgány. U človeka sa z ektodermy vyvíjajú nervový systém (nervové a gliové bunky mozgu a miechy, gangliá, periférne nervy), pokožka (v epiteli kože sa diferencujú potné, mazové a prsníkové žľazy, vlasy a nechty), zmyslové orgány (napr. sietnica, šošovka, sklovec, epitel vnútorného ucha), pigmentové bunky, dreň nadobličiek e epitel začiatočného a koncového úseku tráviacej rúry.

ektoenzýmy

ektoenzýmy [gr.] — enzýmy lokalizované na vonkajšom povrchu cytoplazmatickej membrány, umožňujúce úpravu (napr. štiepenie) substrátov nachádzajúcich sa v okolí bunky bez toho, aby vstúpili do jej vnútra (napr. lipoproteínová lipáza na povrchu endotelových buniek v krvných kapilárach štiepiaca lipoproteíny).

ektomorf

ektomorf [gr.], ektomorfia — v konštitučnej typológii W. H. Sheldona (1954) jedinec s prevahou ektodermy, t. j. vonkajšej zárodočnej vrstvy, vyznačujúci sa krehkou a štíhlou konštitúciou, kŕčovitým držaním tela, slabo vyvinutým trávením, prehnanou reaktivitou, ľahkým spánkom, sklonmi k samotárstvu a introverziou (cerebrotónny temperament). Ektomorfný komponent sa stanovuje ako podiel výšky tela v centimetroch a tretej odmocniny hmotnosti tela v kilogramoch. Extrémne vysoké hodnoty ektomorfie majú napr. príslušníci Dinkov z južného Sudánu, zo športovcov sú to basketbalisti, šprintéri a vzpierači; z profesií najmä baletky.

Sheldonov typologický systém sa v roku 1967 stal východiskom pre typológiu J. E. Lindsaya Cartera (*1932) a Barbary H. Heathovej (*1910, †1998).

ektoparazitózy

ektoparazitózy [gr.] — veľmi vážne ochorenia spôsobované ektoparazitmi, napr. malária, elefantiáza, leishmanióza, trypanozomiáza, svrab, zavšivenie a i.

ektopia

ektopia [gr.] — chybné umiestnenie vnútorného orgánu v tele (mimo obvyklého miesta), napr. ektopia obličky, ektopia semenníka.

ektotrofný

ektotrofný [gr.] — vzťahujúci sa na mykorízu; napr. ektotrofné podhubie (mycélium) húb vytvárajúce vonkajšiu vrstvu na povrchu koreňa borovice.

ekvatoriálna väzba

ekvatoriálna väzbachem. väzba, ktorá je v stoličkovej forme cyklohexánu (alebo jeho heterocyklických analógov) rovnobežná s rovinou tvorenou štyrmi atómami uhlíka v centrálnej časti stoličky alebo zviera s touto rovinou ostrý uhol. Všeobecnejšie je to väzba zvierajúca ostrý uhol s rovinou, v ktorej sa nachádza väčšina atómov tvoriacich cyklus.

ekvifaciálny

ekvifaciálny [lat.], monofaciálny — rovnakostranný list rastlín, t. j. morfologicky ani anatomicky nie je rozlíšený na lícovú a rubovú časť, napr. list kosatca (Iris).