Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 14 z celkového počtu 14 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

ebenové drevá

ebenové drevá, aj eben, nepresne čierne drevá — veľmi pevné, tvrdé, trvanlivé a vzácne drevá asi z tridsiatich druhov z čeľade ebenovníkovité (prevažne z rodu ebenovník, Diospyros). Majú takmer vždy (vďaka farbivu v bunkách) sýtozafarbené čierne, čiernohnedé, hnedé, červené, zelené alebo biele lesklé jadro (často so svetlými pruhmi), ružovú, žltosivú, žltkastú, hnedú, svetlosivú až bielu beľ a väčšinou jemnú štruktúru bez výraznej anatomickej skladby; hustota dreva 800 – 1 100 kg/m3. Najkvalitnejšie ebenové drevo sa získava z druhu Diospyros ebenum, ktorý rastie najmä v Indii a na Cejlóne (→ bois noir). Orechovohnedé ebenové drevo z druhu Diospyros quaesita, ktoré sa vyskytuje najmä na Cejlóne, sa nazýva calamander wood, mramorové ebenové drevo s čiernym sfarbením so svetlými žltými škvrnami a s pruhmi z druhu Diospyros montana z ostrovov Andamany a Nikobary marble wood. Medzi ebenové drevá sa niekedy zaraďuje aj tmavohnedé drevo (jedno z najtvrdších ebenových driev) pochádzajúce zo západoindického stromu Brya ebenus (nazývané kokusové drevo, cocus wood). Ako africké ebenové drevo sa nesprávne nazýva čierne drevo stromu Dalbergia melanoxylor z čeľade bôbovité, ako biely eben drevo z rodu santalovec (→ santalové drevo).

Ebenové drevá sú od staroveku obľúbeným materiálom umelcov a remeselníkov na všetkých kontinentoch (v africkom, egyptskom, indickom umení). Používajú sa na výrobu nábytku (v minulosti najmä v 17. storočí vo Francúzsku, kde sa tvorcovia nábytku nazývali ebenisti; v empírovom a neoslohovom nábytku 19. storočia), pri výrobe menších umeleckých predmetov, hudobných nástrojov (klávesy, súčiastky do huslí, rúčky nástrojov ap.), pri intarziách a i. Ako imitácia ebenového dreva sa najviac používa hruškové drevo, ktoré sa veľmi dobre morí načierno.

Eber

Eber, aj Heber — podľa Starého zákona pravnuk Šema, Noemovho syna. Z jeho mena (Heber) je odvodené pomenovanie celého židovského národa a jeho pôvodného jazyka (Hebrej, Hebreji, hebrejčina).

Ecc

Ecc — skratka Knihy kazateľovej odvodená z označenia Ecclesiastes (→ Biblia).

Eden

Eden [hebr.] — v Starom zákone (1 M 2,8 – 15) pomenovanie rajskej záhrady, ktorú vysadil Boh pre prvých ľudí, Adama a Evu; → raj.

Edraianthus

Edraianthus [-tus] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zvončekovité. Patrí sem okolo 15 druhov s čiarkovitými listami a s jednotlivými zvončekovitými kvetmi, plod tobolka. Vyskytujú sa v juhovýchodnej Európe. Niektoré (napr. druh Edraianthus pumilio) sa na Slovensku pestujú ako skalničky.

efarmonické vlastnosti rastlín

efarmonické vlastnosti rastlín — vlastnosti vzniknuté ako dôsledok prispôsobenia sa fylogeneticky (systematicky) odlišných skupín rastlín určitému prostrediu. Napr. nepríbuzným mliečnikom a rastlinám z čeľade kaktusovité sa vyvinuli v suchých púšťach a polopúšťach podobné zásobné pletivá uskladňujúce vodu.

efeméra

efeméra [gr.] —

1. jednoročná rastlina s krátkym rýchlym životným cyklom. Najčastejšie sa vyskytuje na jar alebo na začiatku obdobia dažďov (napr. v púšti). Pri efemére (napr. jarmilka jarná, Erophila verna; veronika brečtanolistá, Veronica hederifolia) prebehne za niekoľko týždňov celý životný cyklus (vyklíči, vyrastie, vykvitne, má plody, odumrie) a ďalej prežíva semenami;

2. → podenka.

efemeroid

efemeroid [gr.] — trváca rastlina vyrastajúca skoro na jar alebo na začiatku obdobia dažďov z podzemkov, hľúz alebo z cibúľ, napr. chochlačka plná (Corydalis solida). V období niekoľkých týždňov prinesie kvety a plody, ďalšie obdobie jej života prebieha len v podzemných vegetatívnych orgánoch.

efeminácia

efeminácia [lat.] — zoženštenie, poženštenie; vznik ženských fyzických i psychických charakteristík; fyziologická súčasť dozrievania ženy alebo patologická osoby mužského pohlavia (neznamená však homosexualitu).

eferentný

eferentný [lat.] — odvádzajúci, vývodný, odstredivý, napr. nerv vedúci vzruchy z nervového centra na perifériu (napr. z miechy do svalov); opak: aferentný.

Eğirdir Gölü

Eğirdir Gölü, pôvodne Eğridir Gölü — jazero tektonického pôvodu v záp. Turecku juhozáp. od Anatólskej plošiny, severových. od mesta İsparta, 924 m n. m.; plocha 520 km2, dĺžka 35 km, šírka 16 km. Jeho sev. časť sa nazýva Hoyran. Z jazera vyteká rieka Aksu.