Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 107 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

ebenové drevá

ebenové drevá, aj eben, nepresne čierne drevá — veľmi pevné, tvrdé, trvanlivé a vzácne drevá asi z tridsiatich druhov z čeľade ebenovníkovité (prevažne z rodu ebenovník, Diospyros). Majú takmer vždy (vďaka farbivu v bunkách) sýtozafarbené čierne, čiernohnedé, hnedé, červené, zelené alebo biele lesklé jadro (často so svetlými pruhmi), ružovú, žltosivú, žltkastú, hnedú, svetlosivú až bielu beľ a väčšinou jemnú štruktúru bez výraznej anatomickej skladby; hustota dreva 800 – 1 100 kg/m3. Najkvalitnejšie ebenové drevo sa získava z druhu Diospyros ebenum, ktorý rastie najmä v Indii a na Cejlóne (→ bois noir). Orechovohnedé ebenové drevo z druhu Diospyros quaesita, ktoré sa vyskytuje najmä na Cejlóne, sa nazýva calamander wood, mramorové ebenové drevo s čiernym sfarbením so svetlými žltými škvrnami a s pruhmi z druhu Diospyros montana z ostrovov Andamany a Nikobary marble wood. Medzi ebenové drevá sa niekedy zaraďuje aj tmavohnedé drevo (jedno z najtvrdších ebenových driev) pochádzajúce zo západoindického stromu Brya ebenus (nazývané kokusové drevo, cocus wood). Ako africké ebenové drevo sa nesprávne nazýva čierne drevo stromu Dalbergia melanoxylor z čeľade bôbovité, ako biely eben drevo z rodu santalovec (→ santalové drevo).

Ebenové drevá sú od staroveku obľúbeným materiálom umelcov a remeselníkov na všetkých kontinentoch (v africkom, egyptskom, indickom umení). Používajú sa na výrobu nábytku (v minulosti najmä v 17. storočí vo Francúzsku, kde sa tvorcovia nábytku nazývali ebenisti; v empírovom a neoslohovom nábytku 19. storočia), pri výrobe menších umeleckých predmetov, hudobných nástrojov (klávesy, súčiastky do huslí, rúčky nástrojov ap.), pri intarziách a i. Ako imitácia ebenového dreva sa najviac používa hruškové drevo, ktoré sa veľmi dobre morí načierno.

Eber

Eber, aj Heber — podľa Starého zákona pravnuk Šema, Noemovho syna. Z jeho mena (Heber) je odvodené pomenovanie celého židovského národa a jeho pôvodného jazyka (Hebrej, Hebreji, hebrejčina).

Ecc

Ecc — skratka Knihy kazateľovej odvodená z označenia Ecclesiastes (→ Biblia).

Eden

Eden [hebr.] — v Starom zákone (1 M 2,8 – 15) pomenovanie rajskej záhrady, ktorú vysadil Boh pre prvých ľudí, Adama a Evu; → raj.

Edraianthus

Edraianthus [-tus] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zvončekovité. Patrí sem okolo 15 druhov s čiarkovitými listami a s jednotlivými zvončekovitými kvetmi, plod tobolka. Vyskytujú sa v juhovýchodnej Európe. Niektoré (napr. druh Edraianthus pumilio) sa na Slovensku pestujú ako skalničky.

efarmonické vlastnosti rastlín

efarmonické vlastnosti rastlín — vlastnosti vzniknuté ako dôsledok prispôsobenia sa fylogeneticky (systematicky) odlišných skupín rastlín určitému prostrediu. Napr. nepríbuzným mliečnikom a rastlinám z čeľade kaktusovité sa vyvinuli v suchých púšťach a polopúšťach podobné zásobné pletivá uskladňujúce vodu.

efeméra

efeméra [gr.] —

1. jednoročná rastlina s krátkym rýchlym životným cyklom. Najčastejšie sa vyskytuje na jar alebo na začiatku obdobia dažďov (napr. v púšti). Pri efemére (napr. jarmilka jarná, Erophila verna; veronika brečtanolistá, Veronica hederifolia) prebehne za niekoľko týždňov celý životný cyklus (vyklíči, vyrastie, vykvitne, má plody, odumrie) a ďalej prežíva semenami;

2. → podenka.

efemeroid

efemeroid [gr.] — trváca rastlina vyrastajúca skoro na jar alebo na začiatku obdobia dažďov z podzemkov, hľúz alebo z cibúľ, napr. chochlačka plná (Corydalis solida). V období niekoľkých týždňov prinesie kvety a plody, ďalšie obdobie jej života prebieha len v podzemných vegetatívnych orgánoch.

efeminácia

efeminácia [lat.] — zoženštenie, poženštenie; vznik ženských fyzických i psychických charakteristík; fyziologická súčasť dozrievania ženy alebo patologická osoby mužského pohlavia (neznamená však homosexualitu).

eferentný

eferentný [lat.] — odvádzajúci, vývodný, odstredivý, napr. nerv vedúci vzruchy z nervového centra na perifériu (napr. z miechy do svalov); opak: aferentný.

Eğirdir Gölü

Eğirdir Gölü, pôvodne Eğridir Gölü — jazero tektonického pôvodu v záp. Turecku juhozáp. od Anatólskej plošiny, severových. od mesta İsparta, 924 m n. m.; plocha 520 km2, dĺžka 35 km, šírka 16 km. Jeho sev. časť sa nazýva Hoyran. Z jazera vyteká rieka Aksu.

Ehretia

Ehretia [ére-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité. Opadavé stromy dorastajúce do výšky 10 m pochádzajúce z Afriky, Ázie a zo Severnej a z Južnej Ameriky. Majú košatú korunu, pozdĺžne rozpraskanú borku, veľké tmavozelené striedavé listy a drobné hviezdovité voňavé kvety usporiadané vo veľkých vrcholových metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 50 druhov. Na Slovensku sa pre okrasné biele kvety v parkoch pestuje druh Ehretia dicksonii.

echevéria

echevéria, Echeveria — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Pochádza z juhu Severnej Ameriky, zo Strednej Ameriky a severozápadu Južnej Ameriky. Má čiarkovité alebo lopatkovité tučné listy v prízemnej ružici a kvety so zvončekovitou päťlupienkovitou korunou, plod mechúrik. Patrí sem okolo 150 druhov. Z mnohých druhov echevérie sa niektoré pestujú ako okrasné rastliny, napr. Echeveria metallica s kovovolesklými a Echeveria retusa s tmavočervenými kvetmi. Rod nazvaný podľa mexického botanika 18. stor. Atanasia Echeverríu.

Echeverría, Esteban

Echeverría [ečeverríja], Esteban, plným menom José Esteban Antonio Echeverría Espinosa, 2. 9. 1805 Buenos Aires – 19. 1. 1851 Montevideo — argentínsky spisovateľ, vedúca osobnosť prvej generácie hispanoamerických romantikov. R. 1825 – 30 študoval v Paríži, po návrate bol 1838 spoluzakladateľom najvýznamnejšieho združenia argentínskych romantikov Asociación de Mayo (Májové spoločenstvo), autor jeho manifestu Krédo (Credo), ktorý vydal 1839 v exile v Montevideu.

V básnickej poéme Elvíra alebo Laplatská nevesta (Elvira ó la novia del Plata, 1832) ako prvý po španielsky píšuci autor uplatnil formálne i tematické zásady romantizmu prenesené z Francúzska. V lyrickoepickej básni Zajatkyňa (La cautiva) zo zbierky Verše (Rimas, 1837), v tragickom príbehu lásky ohrozenej Indiánmi a divokým prostredím, uviedol do argentínskej literatúry motív pampy. Autor novely Bitúnok (El Matadero, posmrtne časopisecky 1871, knižne 1874 v 5. zv. Súborného diela dona Estebana Echeverríu, Obras completas de d. Esteban Echeverria), ktorá je metaforou Argentíny za vlády diktátora J. M. de Rosasa a pôsobivým obrazom súdobej spoločenskej morálky a politických problémov. V opisoch drsného prostredia bitúnku s krutými obrazmi zábavy mäsiarov sú už badateľné zárodky realizmu a naturalizmu.

echinokokus

echinokokus [gr.] — larválne štádium pásomníc.

echografia

echografia [gr.] —

1. opakované napodobňovanie videného písma alebo pohybov píšucej osoby chorým (napr. odpísanie otázky namiesto napísania odpovede);

2. ultrazvuková zobrazovacia vyšetrovacia metóda založená na odraze ultrazvukových vĺn od rozhrania tkanív s odlišnými akustickými vlastnosťami, na ich detekcii, elektronickom spracovaní a zobrazení na displeji; → echoencefalografia, → echokardiografia.

echomatizmus

echomatizmus [gr. ] — napodobňovanie činnosti druhej osoby, napr. gest a pohybov (echopraxia), mimiky (echomímia), slov a viet (→ echolália). Vyskytuje sa často pri schizofrénii.

eikozanoidy

eikozanoidy [gr.] — metabolity kyseliny arachidónovej označované aj ako prostanoidy. Patria k nim leukotriény, lipoxíny, prostaglandíny, prostacyklín a tromboxány. Majú rôznorodé účinky vrátane schopnosti rozširovať a zužovať krvné cievy a priedušky a regulovať zápalové reakcie.

ekchondróm

ekchondróm [gr.] — najčastejšia forma (spolu s enchondrómom) nezhubných kostných nádorov chrupkovitého tkaniva najmä na epifýzach dlhých kostí. Rastom na povrchu kosti spôsobuje poruchu jej tvaru, ktorá si niekedy vyžaduje operačný zákrok.

ektázia

ektázia [gr.] —

1. roztiahnutie, rozšírenie dutého orgánu, napr. žalúdka (gastrektázia);

2. trvalé rozšírenie drobných ciev na tvári.

ektoenzýmy

ektoenzýmy [gr.] — enzýmy lokalizované na vonkajšom povrchu cytoplazmatickej membrány, umožňujúce úpravu (napr. štiepenie) substrátov nachádzajúcich sa v okolí bunky bez toho, aby vstúpili do jej vnútra (napr. lipoproteínová lipáza na povrchu endotelových buniek v krvných kapilárach štiepiaca lipoproteíny).

ektopia

ektopia [gr.] — chybné umiestnenie vnútorného orgánu v tele (mimo obvyklého miesta), napr. ektopia obličky, ektopia semenníka.

elastáza

elastáza [gr.] — enzým, neutrálna proteináza nachádzajúca sa najmä v azurofilných granulách neutrofilov. Štiepi špecifický proteín elastických vláken elastín a iné proteíny, napr. fibrín, hemoglobín, albumín. Má antimikrobiálnu aktivitu, zúčastňuje sa aj patofyziologických reakcií, a to najmä pri poškodzujúcom zápale vyvolanom neutrofilmi, pretože môže priamo degradovať elastín, kolagén, fibrinogén a fibronektín a poškodzovať endotelové bunky.

elekcia

elekcia [lat.] — výber, voľba.

elektrogastrografia

elektrogastrografia [gr.], EGG — metóda registrácie bioelektrickej aktivity žalúdka a ostatných častí tráviaceho traktu. Bioelektrická aktivita predchádza kontrakcii (vzniku peristaltickej vlny) a je podmienkou správnej činnosti tráviaceho traktu. Využíva sa pri sledovaní motility žalúdka, napr. u nedonosených detí alebo u pacientov po resekcii.

elektrohysterografia

elektrohysterografia [gr.], EHG — metóda registrácie bioelektrickej aktivity maternice. Využíva sa pri monitorovaní kontrakcií maternice v predpôrodnom období.

elektronarkóza

elektronarkóza [gr.] — anestézia vyvolaná prechodom elektrického prúdu mozgom. Zastaraná metóda liečby duševných porúch.

elektronystagmografia

elektronystagmografia [gr.], ENG — vyšetrovacia metóda registrujúca zmeny elektrických potenciálov medzi rohovkou a sietnicou (→ nystagmus). Na vyšetrenie sa používa elektronystagmograf, ktorého elektródy sa kladú na spánky a registrujú sa pohyby obidvoch očí súčasne.

elemi

elemi [arab.] — olejnatý balzam získavaný najmä z druhov Amyris elemifera (→ balzamovec) a kanárium (luzonské).

embolektómia

embolektómia [gr.] — chirurgické odstránenie embolu. Pri embolektómii sa postihnutá cieva vypreparuje, otvorí a zavedie sa do nej cievka s balónikom (Fogartyho katéter), ktorý sa nafúkne a následne sa jeho spätným ťahom odstraňuje aj embolus. Embolektómia je urgentný zákrok. Ak sa vykoná včas, môže sa prietok krvi postihnutou tepnou úplne obnoviť.

embolus

embolus [gr.] — hmota nerozpustná v krvnej plazme, pohybujúca sa v krvnom riečisku, spôsobujúca embóliu. Najčastejšie odtrhnutý kus krvnej zrazeniny (zo žíl dolnej končatiny zanesený krvným prúdom do pľúc), ale aj nekrotická hmota, baktérie, tukové kvapôčky, cudzie telesá (napr. projektily) alebo vzduchové bublinky.

emotivita

emotivita [lat.] — kapacita prežívania citov (tzv. črtová premenná dlhodobo charakterizujúca osobnosť); miera prežívania citov (city – tzv. stavová premenná prejavujúca sa aktuálne, reakciou na istú situáciu). Napr. úzkostlivosť je dlhodobá vlastnosť, úzkosť momentálny citový stav.

enafyl

enafyl [lat.] — evolučne najprimitívnejší typ bezžilového listu vznikajúci ako pokožková enácia na stonkách ryniorastov. Veľmi podobné útvary sú dnes známe na nezvyčajných rastlinách, napr. na prútovkorastoch (rody Psilotum a Tmesipteris) rastúcich v juhových. Ázii a v juž. časti Tichého oceána.

enantém

enantém [gr.] — rozsiahlejší výsev vyrážok na slizniciach nosa, ústnej dutiny, nosohltana a hrtana alebo ich súvislejšie začervenanie. Enantém sa vyskytuje pri niektorých infekčných ochoreniach (napr. osýpky, syfilis, šarlach), ale aj pri precitlivenosti na lieky. Často sa vyskytuje spolu s exantémom.

encefalografia

encefalografia [gr.] —

1. → echoencefalografia;

2. → elektroencefalografia;

3. → magnetoencefalografia.

endarteriitída

endarteriitída [gr.], endarteriitis — zápal vnútornej steny tepien, následkom ktorého môže dôjsť k poruche prekrvenia, tvorbe vydutiny a následne k jej ruptúre. Vyskytuje sa napr. pri pokročilých štádiách syfilisu.

endoenzýmy

endoenzýmy [gr.] — vnútrobunkové enzýmy, ktoré sa za fyziologických podmienok neuvoľňujú do okolia a možno ich extrahovať až po porušení bunkovej membrány (napr. DNA polymeráza pôsobiaca pri replikácii DNA); opak: exoenzýmy.

endogénny

endogénny [gr.] — vnútorný, vznikajúci z vnútorných príčin, vnútri organizmu alebo niektorého orgánu; opak exogénny.

endokrinológia

endokrinológia [gr.] — čiastkový odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa žľazami s vnútornou sekréciou, ich funkciou a účinkami nimi vytváraných hormónov. Odborný lekár zaoberajúci sa endokrinológiou (endokrinológ) vykonáva prevenciu, diagnostiku, liečbu, prognózu a posudzovanie chorôb žliaz s vnútornou sekréciou.

enfant terrible

enfant terrible [anfan teribl; fr.] — doslovne strašné (nezvládnuteľné) dieťa; aj jedinec konajúci bez ohľadu na spoločenské zvyklosti a často proti nim, usilujúci sa vo svojej sfére presadiť a upútať za každú cenu, čo často hraničí s extrémizmom (najčastejšie v oblasti umenia a športu).

enchondróm

enchondróm [gr.] — nezhubný nádor chrupkovitého tkaniva. Rastie pomaly vnútri kosti a napriek tomu, že ju deformuje (najmä drobné kosti rúk a nôh), nespôsobuje výrazné ťažkosti. Niekedy býva len náhodným nálezom pri röntgenologickom vyšetrení. Ak sa enchondróm vyskytne v dlhých kostiach končatín, môže (zriedka) byť príčinou patologickej zlomeniny.