Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 221 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

embolektómia

embolektómia [gr.] — chirurgické odstránenie embolu. Pri embolektómii sa postihnutá cieva vypreparuje, otvorí a zavedie sa do nej cievka s balónikom (Fogartyho katéter), ktorý sa nafúkne a následne sa jeho spätným ťahom odstraňuje aj embolus. Embolektómia je urgentný zákrok. Ak sa vykoná včas, môže sa prietok krvi postihnutou tepnou úplne obnoviť.

existenčný kvantifikátor

existenčný kvantifikátor, malý kvantifikátor — symbol \(\exists\) predikátového počtu (časť matematickej logiky) priraďujúci k predikátu \(P\) výrok \(\exists xP(x)\) (číta sa: existuje taký prvok \(x\), pre ktorý platí \(P(x))\), ktorého obsahom je tvrdenie, že množina pravdivosti predikátu \(P\) je neprázdna; napr. výrok \(\exists x \in \mathbb C |x| = 1\) tvrdí, že existuje (aspoň jedno) komplexné číslo, ktorého absolútna hodnota sa rovná 1.

extenzia

extenzia [lat.] — natiahnutie, narovnanie, vystretie;

1. anat. vystretie celej končatiny alebo jej časti (opak flexia), výsledok činnosti svalových skupín vystieračov – extenzorov;

2. lek. liečebný úkon označujúci trvalý ťah za končatinu s cieľom dlhodobej repozície (uvedenie do správnej polohy) a fixácie (napr. pri liečbe zlomenín), ktorý má zabezpečiť správne postavenie kostných úlomkov a obmedzenie kontraktúr. Podľa spôsobu fixácie sa rozlišuje manžetová, náplasťová a transskeletárna extenzia;

3. log. a) abstraktná entita nefunkcionálnej povahy, ktorá sama môže byť hodnotou intenzie ako istého druhu funkcie (funkcionálnej entity). Extenziami sú napr. pravdivostné hodnoty, ktoré sú hodnotami funkcionálnych entít – propozícií, v závislosti od stavu vecí (od logicky možného sveta a časového okamihu; veta V Bratislave prší reprezentuje propozíciu, súd alebo myšlienku, ktorá v závislosti od stavu vecí identifikuje pravdivostnú hodnotu), ďalej množiny indivíduí, ktoré sú hodnotami funkcionálnych entít – vlastností, v závislosti od stavu vecí (predikát byť človekom identifikuje v závislosti od stavu vecí množinu ľudí), ako aj čísla, ktoré sú hodnotami funkcionálnych entít – veličín, v závislosti od stavu vecí (výraz rýchlosť auta reprezentuje veličinu, ktorú v závislosti od stavu vecí identifikuje číslo); b) extenzia výrazu – fregeovský denotát výrazu; opak → intenzia výrazu.

Echeverría, Esteban

Echeverría [ečeverríja], Esteban, plným menom José Esteban Antonio Echeverría Espinosa, 2. 9. 1805 Buenos Aires – 19. 1. 1851 Montevideo — argentínsky spisovateľ, vedúca osobnosť prvej generácie hispanoamerických romantikov. R. 1825 – 30 študoval v Paríži, po návrate bol 1838 spoluzakladateľom najvýznamnejšieho združenia argentínskych romantikov Asociación de Mayo (Májové spoločenstvo), autor jeho manifestu Krédo (Credo), ktorý vydal 1839 v exile v Montevideu.

V básnickej poéme Elvíra alebo Laplatská nevesta (Elvira ó la novia del Plata, 1832) ako prvý po španielsky píšuci autor uplatnil formálne i tematické zásady romantizmu prenesené z Francúzska. V lyrickoepickej básni Zajatkyňa (La cautiva) zo zbierky Verše (Rimas, 1837), v tragickom príbehu lásky ohrozenej Indiánmi a divokým prostredím, uviedol do argentínskej literatúry motív pampy. Autor novely Bitúnok (El Matadero, posmrtne časopisecky 1871, knižne 1874 v 5. zv. Súborného diela dona Estebana Echeverríu, Obras completas de d. Esteban Echeverria), ktorá je metaforou Argentíny za vlády diktátora J. M. de Rosasa a pôsobivým obrazom súdobej spoločenskej morálky a politických problémov. V opisoch drsného prostredia bitúnku s krutými obrazmi zábavy mäsiarov sú už badateľné zárodky realizmu a naturalizmu.

Érard, Sébastien

Érard [erár], Sébastien, 5. 4. 1752 Štrasburg – 5. 8. 1831 Paríž — francúzsky hudobný nástrojár. Spolu s bratom Jeanom-Baptistom Érardom (*1745, †1826) založil v Paríži dielňu na výrobu klávesových nástrojov. Skonštruoval pedálový mechanizmus harfy a pomocou repetičnej mechaniky zdokonalil klavír.

ebenové drevá

ebenové drevá, aj eben, nepresne čierne drevá — veľmi pevné, tvrdé, trvanlivé a vzácne drevá asi z tridsiatich druhov z čeľade ebenovníkovité (prevažne z rodu ebenovník, Diospyros). Majú takmer vždy (vďaka farbivu v bunkách) sýtozafarbené čierne, čiernohnedé, hnedé, červené, zelené alebo biele lesklé jadro (často so svetlými pruhmi), ružovú, žltosivú, žltkastú, hnedú, svetlosivú až bielu beľ a väčšinou jemnú štruktúru bez výraznej anatomickej skladby; hustota dreva 800 – 1 100 kg/m3. Najkvalitnejšie ebenové drevo sa získava z druhu Diospyros ebenum, ktorý rastie najmä v Indii a na Cejlóne (→ bois noir). Orechovohnedé ebenové drevo z druhu Diospyros quaesita, ktoré sa vyskytuje najmä na Cejlóne, sa nazýva calamander wood, mramorové ebenové drevo s čiernym sfarbením so svetlými žltými škvrnami a s pruhmi z druhu Diospyros montana z ostrovov Andamany a Nikobary marble wood. Medzi ebenové drevá sa niekedy zaraďuje aj tmavohnedé drevo (jedno z najtvrdších ebenových driev) pochádzajúce zo západoindického stromu Brya ebenus (nazývané kokusové drevo, cocus wood). Ako africké ebenové drevo sa nesprávne nazýva čierne drevo stromu Dalbergia melanoxylor z čeľade bôbovité, ako biely eben drevo z rodu santalovec (→ santalové drevo).

Ebenové drevá sú od staroveku obľúbeným materiálom umelcov a remeselníkov na všetkých kontinentoch (v africkom, egyptskom, indickom umení). Používajú sa na výrobu nábytku (v minulosti najmä v 17. storočí vo Francúzsku, kde sa tvorcovia nábytku nazývali ebenisti; v empírovom a neoslohovom nábytku 19. storočia), pri výrobe menších umeleckých predmetov, hudobných nástrojov (klávesy, súčiastky do huslí, rúčky nástrojov ap.), pri intarziách a i. Ako imitácia ebenového dreva sa najviac používa hruškové drevo, ktoré sa veľmi dobre morí načierno.

Edraianthus

Edraianthus [-tus] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zvončekovité. Patrí sem okolo 15 druhov s čiarkovitými listami a s jednotlivými zvončekovitými kvetmi, plod tobolka. Vyskytujú sa v juhovýchodnej Európe. Niektoré (napr. druh Edraianthus pumilio) sa na Slovensku pestujú ako skalničky.

efarmonické vlastnosti rastlín

efarmonické vlastnosti rastlín — vlastnosti vzniknuté ako dôsledok prispôsobenia sa fylogeneticky (systematicky) odlišných skupín rastlín určitému prostrediu. Napr. nepríbuzným mliečnikom a rastlinám z čeľade kaktusovité sa vyvinuli v suchých púšťach a polopúšťach podobné zásobné pletivá uskladňujúce vodu.

efeméra

efeméra [gr.] —

1. jednoročná rastlina s krátkym rýchlym životným cyklom. Najčastejšie sa vyskytuje na jar alebo na začiatku obdobia dažďov (napr. v púšti). Pri efemére (napr. jarmilka jarná, Erophila verna; veronika brečtanolistá, Veronica hederifolia) prebehne za niekoľko týždňov celý životný cyklus (vyklíči, vyrastie, vykvitne, má plody, odumrie) a ďalej prežíva semenami;

2. → podenka.

efemeroid

efemeroid [gr.] — trváca rastlina vyrastajúca skoro na jar alebo na začiatku obdobia dažďov z podzemkov, hľúz alebo z cibúľ, napr. chochlačka plná (Corydalis solida). V období niekoľkých týždňov prinesie kvety a plody, ďalšie obdobie jej života prebieha len v podzemných vegetatívnych orgánoch.

echevéria

echevéria, Echeveria — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Pochádza z juhu Severnej Ameriky, zo Strednej Ameriky a severozápadu Južnej Ameriky. Má čiarkovité alebo lopatkovité tučné listy v prízemnej ružici a kvety so zvončekovitou päťlupienkovitou korunou, plod mechúrik. Patrí sem okolo 150 druhov. Z mnohých druhov echevérie sa niektoré pestujú ako okrasné rastliny, napr. Echeveria metallica s kovovolesklými a Echeveria retusa s tmavočervenými kvetmi. Rod nazvaný podľa mexického botanika 18. stor. Atanasia Echeverríu.

Ehretia

Ehretia [ére-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité. Opadavé stromy dorastajúce do výšky 10 m pochádzajúce z Afriky, Ázie a zo Severnej a z Južnej Ameriky. Majú košatú korunu, pozdĺžne rozpraskanú borku, veľké tmavozelené striedavé listy a drobné hviezdovité voňavé kvety usporiadané vo veľkých vrcholových metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 50 druhov. Na Slovensku sa pre okrasné biele kvety v parkoch pestuje druh Ehretia dicksonii.

eo ipso

eo ipso [eó ipsó; lat.] — tým istým, práve preto, na základe toho.

emendácia

emendácia [lat.] — oprava;

1. biol. v biologickej nomenklatúre akákoľvek preukázateľne úmyselná zmena alebo oprava pôvodného názvu jedinca. Môže byť oprávnená (oprava pôvodne nesprávne písaného vedeckého mena), alebo neoprávnená (zámena pôvodného názvu synonymom, napr. ak boli publikované viacerými autormi dve alebo viaceré druhové mená toho istého živočícha, platné je len jedno, ostatné sú synonymá; napr. sýkorka bielolíca, starší názov sýkorka veľká);

2. jaz. v textológii čo najpresnejšia rekonštrukcia porušeného alebo nečitateľného miesta v pôvodnom texte diela. Mechanickým poškodením predlohy, príp. nepozornosťou pisára vznikajú medzery (lakúny) porušujúce zmysel. Nasledujúca emendácia môže byť vykonaná ako: a) doplnenie medzier, b) odstránenie (atetéza) neskorších vsuviek (interpolácií) ako vedomých zásahov opisovateľov do textu, c) návrh na opravu chýb jazykového, obsahového alebo rytmického rázu (konjektúra) podložený analýzou kontextu i štúdiom ostatného autorovho diela, jeho štýlu, námetu ap. Porušené miesto v texte (koruptela), ktoré nemožno nahradiť konjektúrou, vydavateľ oddelí od ostatného textu krížikmi (→ crux philologorum). Podobu textu po emendácii obsahuje kritické vydanie.

emetín

emetín [gr.], C29H40N2O4 — alkaloid; biela amorfná látka, ktorá na svetle žltne, obmedzene rozpustná vo vode, rozpustná v etanole; teplota topenia 74 °C. Nachádza sa v koreni (ipekakuánový koreň) vždyzelených drevnatejúcich tropických bylín uragoga pravá (Cephaëlis ipecacuanha) a uragoga končistá (Cephaëlis acuminata), z ktorých sa aj izoluje. Droga obsahuje okrem emetínu aj alkaloid cefaleín. Emetín má emetické účinky (→ emetiká). Používa sa ako súčasť liečiv proti niektorým druhom dyzentérií a pri odvykacej kúre pri alkoholizme.

eurychórny

eurychórny [gr.] — zaberajúci veľké územie. Areál eurychórneho organizmu zaberá často skoro celý kontinent alebo časti dvoch alebo viacerých kontinentov, napr. borievka obyčajná (Juniperus communis) rastie v Európe, Ázii a v Severnej Amerike od 45° severnej šírky smerom na sever.

ebenovníkovité

ebenovníkovité, Ebenaceae, ebenovité — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Do 30 m vysoké stromy bez mliečnic s kožovitými striedavými listami, najčastejšie s jednopohlavnými kvetmi (častá je kauliflória), ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v chudobných súkvetiach z listových pazúch, plod bobuľa. Hojne rozšírené v druhohorách (krieda) v Severnej Amerike, Grónsku, Európe a Egypte, v treťohorách i v strednej Európe (rody Maba, Royena, Euclea a i.), v súčasnosti už len v trópoch (rody ebenovník a Maba v Indomalajzii, Royena a Euclea v južnej Afrike, Tetraclis na Madagaskare, Brachynema v Brazílii). Kmene väčšiny druhov poskytujú ebenové drevá.

Eccremocarpus

Eccremocarpus [ekkremokar-; lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bignóniovité. Vždyzelené polokrovité liany dorastajúce do výšky najviac 3 m, pochádzajúce z Čile a Peru. Majú kopijovité zelené listy a okrasné rúrkovité oranžové kvety tvoriace strapcovité súkvetia, plod nafúknutý struk s viacerými krídlatými semenami. Patrí sem 5 druhov. Na Slovensku sa na slnečných stanovištiach, výživných priepustných pôdach, ale aj v chladnejších oblastiach pestuje druh Eccremocarpus scaber (letnička rozmnožujúca sa semenami).

egrešovité

egrešovité, Grossulariaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Kry alebo stromy so striedavými jednoduchými listami s dlaňovitou žilnatinou, s oboj- alebo vzácne jednopohlavnými pravidelnými päťpočetnými kvetmi v strapcovitých súkvetiach alebo s jednotlivými kvetmi so spodným semenníkom často v nápadnej čiaške, plod jednopuzdrová mnohosemenná bobuľa. Patrí sem 34 rodov s 330 druhmi vyskytujúcimi sa na celom svete. Na Slovensku sa pestujú egreš (Grossularia), ríbezľa (Ribes) a josta.

ebenovník

ebenovník, Diospyros — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ebenovníkovité. Opadavé alebo vždyzelené stromy vyskytujúce sa najmä v Indomalajzii; poskytujú ebenové drevá. Majú striedavé kopijovité alebo vajcovité listy a zvončekovité alebo krčiažkovité kvety, plod bobuľa. Patrí sem okolo 400 druhov, medzi najznámejšie patrí ebenovník datľový (Diospyros lotus, datľové slivky, padatle), jediný pozostatok treťohornej kveteny vyskytujúci sa od Japonska až po oblasti okolo Stredozemného mora. Jeho guľaté tmavomodré plody sa pre vysoký obsah trieslovín konzumujú prezreté, namrznuté, uležané alebo sparené vodou (obľúbené ovocie). Má čierne drevo s rozličným podielom svetlých a sivých pruhov a škvŕn (tzv. persimon). V Severnej Amerike sa vyskytuje ebenovník viržinský (Diospyros virginiana) podobný ebenovníku datľovému, poskytujúci svetlé drevo s čiernym jadrom. Z Japonska pochádza do 15 m vysoký ebenovník rajčiakový (Diospyros kaki) pestovaný aj na Sumatre, v Indii, Číne, južnej Európe a Kalifornii, poskytujúci červené ebenové drevo. Jeho plody podobné paradajkám (nazývané kaki, kaki figy, hurma, churma, hurmi-kaki alebo hurmikaki) sa konzumujú surové, sušené alebo ako džem, pestujú sa aj v sortách bez semien (z jedného stromu možno získať až 500 kg za rok). Známy druh ebenovník jorubový (Diospyros monbuttensis) sa nazýva aj joruba.

egreš obyčajný

egreš obyčajný, Grossularia uva-crispa — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď egrešovité. Tŕnitý ker s laločnatými listami s okrúhlastou čepeľou na brachyblastoch a s jednotlivými kvetmi s chlpatým kalichom, plod visiaca bobuľa (zvyčajne chlpatá). V Európe a severnej Afrike sa pestuje pre chutné plody (ovocie) vo viac ako 300 kultivaroch.

echinacea

echinacea [gr. + lat.], Echinacea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité; byliny. Patrí sem 9 druhov. Z Ameriky pochádzajú druhy echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia) a trvalka echinacea purpurová (Echinacea purpurea, starší názov rudbekia purpurová) s tmavozelenými kopijovitými listami a úbormi purpurových kvetov v strede s hnedým terčom, ktorá dorastá do výšky 1 metra. Vyskytuje sa na výživných pôdach slnečných stanovíšť, občas splanieva. Na Slovensku sa echinacea len pestuje. Známa liečivá bylina pôsobiaca imunostimulačne a antibakteriálne, tinktúra pripravená z čerstvých rastlín sa používa pri prevencii a liečbe vírusových ochorení (najmä pri nachladnutí, kašli, chrípke a i.).

Eisner, Karol

Eisner [ajz-], Karol, 11. 1. 1908 Bystřice, okres Frýdek-Místek – 15. 1. 1981 Bratislava — slovenský chemik a drevár. R. 1947 – 51 pôsobil v Bučine Zvolen, 1951 – 65 v Drevárskom výskumnom ústave v Bratislave, 1965 – 81 vedúci Katedry chemickej technológie dreva na Drevárskej fakulte VŠLD (dnes TU) vo Zvolene, 1966 – 71 prorektor; 1965 profesor. Zaoberal sa výskumom drevných materiálov, povrchovými úpravami a lepením dreva. V Bučine zaviedol výrobu drevotrieskových dosiek z listnatého dreva. V Líbyi, Alžírsku, Maroku a Burundi pomáhal zavádzať technológie na spracovanie dreva, pričom spolupracoval s Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a s Organizáciou Spojených národov pre priemyselný rozvoj. Člen Medzinárodnej akadémie drevárskych vied (International Academy of Wood Science, IAWS) a Americkej spoločnosti testovania materiálov (ASTM, American Society for Testing Materials). Autor viac ako 150 knižných publikácií, monografií, výskumných správ, skrípt a článkov v domácich i v zahraničných časopisoch a zborníkoch. Hlavné diela: Lepidlá v drevárskom priemysle (1958), Chemické spracovanie dreva (1977, vysokoškolské učebné texty).

ekrínotvaré

ekrínotvaré, Eccrinales — rad z triedy endomycéty. Ekrínotvaré majú stielku z jedného dlhého vlákna s nebunkovým prichytávacím orgánom alebo z priehradkovaných a rozkonárených hubových vláken (hýf) s bunkovým prichytávacím orgánom. Chemizmus bunkovej steny nie je známy. Rozmnožujú sa nepohlavne. Mnohojadrové alebo jednojadrové výtrusy vznikajúce na konci hubových vláken, po vyklíčení ďalej žijú v tráviacej sústave článkonožcov.

ektoderma

ektoderma [gr.] — lek., zool. ektoblast, epiblast, exoderma, exodermis — pri živočíchoch a u človeka vonkajší primárny zárodočný list brázdujúcej sa zygoty (→ blastogenéza) vznikajúci v štádiu gastruly. Z ektodermy sa vyvíjajú pokožka a jej deriváty (pigmentové bunky), nervový systém, pri vzdušnicovciach vzdušnice, dreň nadobličiek, epitel začiatku a konca tráviacej rúry i zmyslové orgány. U človeka sa z ektodermy vyvíjajú nervový systém (nervové a gliové bunky mozgu a miechy, gangliá, periférne nervy), pokožka (v epiteli kože sa diferencujú potné, mazové a prsníkové žľazy, vlasy a nechty), zmyslové orgány (napr. sietnica, šošovka, sklovec, epitel vnútorného ucha), pigmentové bunky, dreň nadobličiek e epitel začiatočného a koncového úseku tráviacej rúry.

ektoparazitózy

ektoparazitózy [gr.] — veľmi vážne ochorenia spôsobované ektoparazitmi, napr. malária, elefantiáza, leishmanióza, trypanozomiáza, svrab, zavšivenie a i.

ektotrofný

ektotrofný [gr.] — vzťahujúci sa na mykorízu; napr. ektotrofné podhubie (mycélium) húb vytvárajúce vonkajšiu vrstvu na povrchu koreňa borovice.

ekvifaciálny

ekvifaciálny [lat.], monofaciálny — rovnakostranný list rastlín, t. j. morfologicky ani anatomicky nie je rozlíšený na lícovú a rubovú časť, napr. list kosatca (Iris).

elaioplast

elaioplast [-jo-; gr.], oleoplast — plastid obsahujúci zásobné látky v podobe väčších alebo menších tukových globúl. Vyskytuje sa napr. v bunkách pečeňoviek, hnedých rias či jednoklíčnolistovitých rastlín.

elatinkovité

elatinkovité, Elatinaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Vodné a pobrežné byliny s protistojnými alebo v praslenoch usporiadanými listami a drobnými pravidelnými troj- až štvorpočetnými kvetmi, plod troj- alebo štvorpuzdrová mnohosemenná tobolka so semenami bez endospermu. Čeľaď zahŕňa dva rody, na Slovensku sa vyskytuje rod elatinka (Elatine).

elektrofyziológia

elektrofyziológia [gr.] —

1. časť fyziológie zaoberajúca sa elektrickými javmi v organizme, napr. podráždením a vedením vzruchu na nervových a svalových membránach vo forme potenciálových zmien;

2. súhrnné označenie elektrofyziologických metód na meranie a registráciu akčných potenciálov rôznych druhov vzrušivých buniek živého organizmu. Tieto metódy sa môžu realizovať v režime napäťového zámku (angl. voltage clamp) a prúdového zámku (angl. current clamp). Určovanie diagnózy meraním elektrickej aktivity tkanív a orgánov sa nazýva elektrodiagnostika. V medicíne sa využívajú napr. elektrokardiografia, elektroencefalografia, elektrogastrografia, elektromyografia a elektroretinografia. Náuka o elektrických javoch v živých organizmoch sa nazýva elektrobiológia.

elektrotropizmus

elektrotropizmus [gr.], galvanotropizmus — vitálny pohyb pevne prisadnutej rastliny alebo mikroorganizmu v smere podráždenia elektrickým prúdom. Pri zavedení slabého jednosmerného elektrického prúdu do protiľahlých strán niektorého rastlinného orgánu alebo pri vložení týchto orgánov do elektrického poľa sa rastliny slabo ohýbajú podľa smeru pretekania elektrického prúdu, pričom korene sú pozitívne (smerujú k zdroju podráždenia) a stonky a koleoptila negatívne (smerujú od zdroja podráždenia) elektrotropické.

elénia

elénia, Elaenia — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď postriežkarovité. Malé až stredne veľké (s dĺžkou tela 14 – 17 cm, hmotnosť 12 – 24 g) druhy vyskytujúce sa v rôznych biotopoch (napr. na okrajoch lesov, v krovinách, záhradách a v okolí riek) Strednej a Južnej Ameriky. Majú hnedé, sivé alebo olivové telo s hlavou s výraznými bielymi alebo so žltkastými očnými krúžkami a s bielym až so svetložltým bruchom. Patrí sem 19 – 22 druhov, napr. v Brazílii žije elénia peničia (Elaenia spectabilis), v Bolívii, Peru a Ekvádore elénia mramorová (Elaenia gigas) a vo Venezuele elénia venezuelská (Elaenia olivina).

elicitor

elicitor [lat.] — špecifický metabolit uvoľňovaný pri obranných reakciách rastlín pri začiatočnej interakcii bunky s patogénom; je identifikovaný vhodným receptorom hostiteľskej rastliny. Elicitory podporujú produkciu fytoalexínov v hostiteľskej rastline, ktoré môžu rastlinu stimulovať k aktivácii aj iných obranných reakcií. Ako elicitory môžu slúžiť niektoré metabolity vylučované patogénmi (exogénne elicitory – napr. niektoré polysacharidy, špecifické enzýmy a peptidy) alebo zlúčeniny uvoľňované z narušených bunkových stien obidvoch organizmov (endogénne elicitory – napr. oligoglukány a glykoproteíny uvoľnené hydrolýzou bunkovej steny patogénnych húb).

Ellenberg, Heinz

Ellenberg, Heinz, 1. 8. 1913 Harburg (dnes časť Hamburgu) – 2. 5. 1997 Göttingen — nemecký botanik a geobotanik. Pôsobil na univerzitách v Hohenheime, 1958 – 66 v Zürichu, 1966 – 81 v Göttingene. Zaoberal sa najmä ekológiou rastlín, študoval vznik a vývoj rastlinných spoločenstiev vo vzťahu k prostrediu. Zakladateľ experimentálnej fytocenológie, autor metódy ekologického hodnotenia vegetácie na základe tzv. ekologických indexov. Inicioval floristické mapovanie strednej Európy. Zaoberal sa flórou a vegetáciou Európy, ako aj Južnej Ameriky, najmä Argentíny, Ekvádoru, Peru a Čile. Hlavné diela: Vegetácia strednej Európy a Álp (Vegetation Mitteleuropas mit den Alpen, 1963, viacero vydaní, posledné 1996 v angličtine), Indexy cievnych rastlín strednej Európy (Ziegerwerte der Gefässpflanzen Mitteleuropas, 1974, 1979).

emergencia

emergencia [lat.] —

1. bot. mnohobunkový výrastok na povrchu rastlinného orgánu tvorený pokožkovými aj podpokožkovými pletivami. Napr. ostne na plodoch durmanu (Datura), do ktorých vstupujú cievne zväzky, tentakuly na mäsožravej rastline rosičke (Drosera) a i.;

2. zool. → eklózia.

emerofyt

emerofyt [gr.] — dočasne zdomácnená rastlina cudzieho pôvodu, napr. figovník (Ficus).

ena

ena, Ena — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva slimáky (Stylommatophora), čeľaď enovité. Druh ena horská (Ena montana) s ulitou s priemerom do 17 mm sa vyskytuje vo vlhkých lesoch strednej Európy, v Pyrenejach, severovýchodnom Francúzsku, južnom Anglicku a Belgicku. Stredne veľký lesný druh Ena obscura (v niektorých zoologických systémoch Merdigera obscura) s ulitou s priemerom do 9 mm vyhľadáva najmä teplé háje na vápencovom podklade; okrem Európy sa vyskytuje aj v severozápadnej Afrike.