Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 193 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

ebenové drevá

ebenové drevá, aj eben, nepresne čierne drevá — veľmi pevné, tvrdé, trvanlivé a vzácne drevá asi z tridsiatich druhov z čeľade ebenovníkovité (prevažne z rodu ebenovník, Diospyros). Majú takmer vždy (vďaka farbivu v bunkách) sýtozafarbené čierne, čiernohnedé, hnedé, červené, zelené alebo biele lesklé jadro (často so svetlými pruhmi), ružovú, žltosivú, žltkastú, hnedú, svetlosivú až bielu beľ a väčšinou jemnú štruktúru bez výraznej anatomickej skladby; hustota dreva 800 – 1 100 kg/m3. Najkvalitnejšie ebenové drevo sa získava z druhu Diospyros ebenum, ktorý rastie najmä v Indii a na Cejlóne (→ bois noir). Orechovohnedé ebenové drevo z druhu Diospyros quaesita, ktoré sa vyskytuje najmä na Cejlóne, sa nazýva calamander wood, mramorové ebenové drevo s čiernym sfarbením so svetlými žltými škvrnami a s pruhmi z druhu Diospyros montana z ostrovov Andamany a Nikobary marble wood. Medzi ebenové drevá sa niekedy zaraďuje aj tmavohnedé drevo (jedno z najtvrdších ebenových driev) pochádzajúce zo západoindického stromu Brya ebenus (nazývané kokusové drevo, cocus wood). Ako africké ebenové drevo sa nesprávne nazýva čierne drevo stromu Dalbergia melanoxylor z čeľade bôbovité, ako biely eben drevo z rodu santalovec (→ santalové drevo).

Ebenové drevá sú od staroveku obľúbeným materiálom umelcov a remeselníkov na všetkých kontinentoch (v africkom, egyptskom, indickom umení). Používajú sa na výrobu nábytku (v minulosti najmä v 17. storočí vo Francúzsku, kde sa tvorcovia nábytku nazývali ebenisti; v empírovom a neoslohovom nábytku 19. storočia), pri výrobe menších umeleckých predmetov, hudobných nástrojov (klávesy, súčiastky do huslí, rúčky nástrojov ap.), pri intarziách a i. Ako imitácia ebenového dreva sa najviac používa hruškové drevo, ktoré sa veľmi dobre morí načierno.

ebenovník

ebenovník, Diospyros — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ebenovníkovité. Opadavé alebo vždyzelené stromy vyskytujúce sa najmä v Indomalajzii; poskytujú ebenové drevá. Majú striedavé kopijovité alebo vajcovité listy a zvončekovité alebo krčiažkovité kvety, plod bobuľa. Patrí sem okolo 400 druhov, medzi najznámejšie patrí ebenovník datľový (Diospyros lotus, datľové slivky, padatle), jediný pozostatok treťohornej kveteny vyskytujúci sa od Japonska až po oblasti okolo Stredozemného mora. Jeho guľaté tmavomodré plody sa pre vysoký obsah trieslovín konzumujú prezreté, namrznuté, uležané alebo sparené vodou (obľúbené ovocie). Má čierne drevo s rozličným podielom svetlých a sivých pruhov a škvŕn (tzv. persimon). V Severnej Amerike sa vyskytuje ebenovník viržinský (Diospyros virginiana) podobný ebenovníku datľovému, poskytujúci svetlé drevo s čiernym jadrom. Z Japonska pochádza do 15 m vysoký ebenovník rajčiakový (Diospyros kaki) pestovaný aj na Sumatre, v Indii, Číne, južnej Európe a Kalifornii, poskytujúci červené ebenové drevo. Jeho plody podobné paradajkám (nazývané kaki, kaki figy, hurma, churma, hurmi-kaki alebo hurmikaki) sa konzumujú surové, sušené alebo ako džem, pestujú sa aj v sortách bez semien (z jedného stromu možno získať až 500 kg za rok). Známy druh ebenovník jorubový (Diospyros monbuttensis) sa nazýva aj joruba.

ebenovníkovité

ebenovníkovité, Ebenaceae, ebenovité — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Do 30 m vysoké stromy bez mliečnic s kožovitými striedavými listami, najčastejšie s jednopohlavnými kvetmi (častá je kauliflória), ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v chudobných súkvetiach z listových pazúch, plod bobuľa. Hojne rozšírené v druhohorách (krieda) v Severnej Amerike, Grónsku, Európe a Egypte, v treťohorách i v strednej Európe (rody Maba, Royena, Euclea a i.), v súčasnosti už len v trópoch (rody ebenovník a Maba v Indomalajzii, Royena a Euclea v južnej Afrike, Tetraclis na Madagaskare, Brachynema v Brazílii). Kmene väčšiny druhov poskytujú ebenové drevá.

Eber

Eber, aj Heber — podľa Starého zákona pravnuk Šema, Noemovho syna. Z jeho mena (Heber) je odvodené pomenovanie celého židovského národa a jeho pôvodného jazyka (Hebrej, Hebreji, hebrejčina).

Ecc

Ecc — skratka Knihy kazateľovej odvodená z označenia Ecclesiastes (→ Biblia).

Eccremocarpus

Eccremocarpus [ekkremokar-; lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bignóniovité. Vždyzelené polokrovité liany dorastajúce do výšky najviac 3 m, pochádzajúce z Čile a Peru. Majú kopijovité zelené listy a okrasné rúrkovité oranžové kvety tvoriace strapcovité súkvetia, plod nafúknutý struk s viacerými krídlatými semenami. Patrí sem 5 druhov. Na Slovensku sa na slnečných stanovištiach, výživných priepustných pôdach, ale aj v chladnejších oblastiach pestuje druh Eccremocarpus scaber (letnička rozmnožujúca sa semenami).

Eden

Eden [hebr.] — v Starom zákone (1 M 2,8 – 15) pomenovanie rajskej záhrady, ktorú vysadil Boh pre prvých ľudí, Adama a Evu; → raj.

edgevortia

edgevortia, Edgeworthia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vrabcovníkovité. Opadavé alebo vždyzelené kry vyskytujúce sa vo východnej Indii, v Číne a Japonsku. Majú striedavé kopijovité alebo vajcovité listy nakopené na konci konárov a rúrkovité kvety so 4 lalokmi, usporiadané v hlávkach, plod kôstkovica. Patria sem 3 druhy. Lyko druhu edgevortia papierovitá (Edgeworthia papyrifera) sa používa na výrobu papiera (tzv. japonský papier, mitsumata).

Edraianthus

Edraianthus [-tus] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zvončekovité. Patrí sem okolo 15 druhov s čiarkovitými listami a s jednotlivými zvončekovitými kvetmi, plod tobolka. Vyskytujú sa v juhovýchodnej Európe. Niektoré (napr. druh Edraianthus pumilio) sa na Slovensku pestujú ako skalničky.

efarmonické vlastnosti rastlín

efarmonické vlastnosti rastlín — vlastnosti vzniknuté ako dôsledok prispôsobenia sa fylogeneticky (systematicky) odlišných skupín rastlín určitému prostrediu. Napr. nepríbuzným mliečnikom a rastlinám z čeľade kaktusovité sa vyvinuli v suchých púšťach a polopúšťach podobné zásobné pletivá uskladňujúce vodu.

efeméra

efeméra [gr.] —

1. jednoročná rastlina s krátkym rýchlym životným cyklom. Najčastejšie sa vyskytuje na jar alebo na začiatku obdobia dažďov (napr. v púšti). Pri efemére (napr. jarmilka jarná, Erophila verna; veronika brečtanolistá, Veronica hederifolia) prebehne za niekoľko týždňov celý životný cyklus (vyklíči, vyrastie, vykvitne, má plody, odumrie) a ďalej prežíva semenami;

2. → podenka.

efemeroid

efemeroid [gr.] — trváca rastlina vyrastajúca skoro na jar alebo na začiatku obdobia dažďov z podzemkov, hľúz alebo z cibúľ, napr. chochlačka plná (Corydalis solida). V období niekoľkých týždňov prinesie kvety a plody, ďalšie obdobie jej života prebieha len v podzemných vegetatívnych orgánoch.

efeminácia

efeminácia [lat.] — zoženštenie, poženštenie; vznik ženských fyzických i psychických charakteristík; fyziologická súčasť dozrievania ženy alebo patologická osoby mužského pohlavia (neznamená však homosexualitu).

eferentný

eferentný [lat.] — odvádzajúci, vývodný, odstredivý, napr. nerv vedúci vzruchy z nervového centra na perifériu (napr. z miechy do svalov); opak: aferentný.

Eğirdir Gölü

Eğirdir Gölü, pôvodne Eğridir Gölü — jazero tektonického pôvodu v záp. Turecku juhozáp. od Anatólskej plošiny, severových. od mesta İsparta, 924 m n. m.; plocha 520 km2, dĺžka 35 km, šírka 16 km. Jeho sev. časť sa nazýva Hoyran. Z jazera vyteká rieka Aksu.

egreš obyčajný

egreš obyčajný, Grossularia uva-crispa — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď egrešovité. Tŕnitý ker s laločnatými listami s okrúhlastou čepeľou na brachyblastoch a s jednotlivými kvetmi s chlpatým kalichom, plod visiaca bobuľa (zvyčajne chlpatá). V Európe a severnej Afrike sa pestuje pre chutné plody (ovocie) vo viac ako 300 kultivaroch.

egrešovité

egrešovité, Grossulariaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Kry alebo stromy so striedavými jednoduchými listami s dlaňovitou žilnatinou, s oboj- alebo vzácne jednopohlavnými pravidelnými päťpočetnými kvetmi v strapcovitých súkvetiach alebo s jednotlivými kvetmi so spodným semenníkom často v nápadnej čiaške, plod jednopuzdrová mnohosemenná bobuľa. Patrí sem 34 rodov s 330 druhmi vyskytujúcimi sa na celom svete. Na Slovensku sa pestujú egreš (Grossularia), ríbezľa (Ribes) a josta.

Ehretia

Ehretia [ére-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité. Opadavé stromy dorastajúce do výšky 10 m pochádzajúce z Afriky, Ázie a zo Severnej a z Južnej Ameriky. Majú košatú korunu, pozdĺžne rozpraskanú borku, veľké tmavozelené striedavé listy a drobné hviezdovité voňavé kvety usporiadané vo veľkých vrcholových metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 50 druhov. Na Slovensku sa pre okrasné biele kvety v parkoch pestuje druh Ehretia dicksonii.

echevéria

echevéria, Echeveria — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Pochádza z juhu Severnej Ameriky, zo Strednej Ameriky a severozápadu Južnej Ameriky. Má čiarkovité alebo lopatkovité tučné listy v prízemnej ružici a kvety so zvončekovitou päťlupienkovitou korunou, plod mechúrik. Patrí sem okolo 150 druhov. Z mnohých druhov echevérie sa niektoré pestujú ako okrasné rastliny, napr. Echeveria metallica s kovovolesklými a Echeveria retusa s tmavočervenými kvetmi. Rod nazvaný podľa mexického botanika 18. stor. Atanasia Echeverríu.

Echeverría, Esteban

Echeverría [ečeverríja], Esteban, plným menom José Esteban Antonio Echeverría Espinosa, 2. 9. 1805 Buenos Aires – 19. 1. 1851 Montevideo — argentínsky spisovateľ, vedúca osobnosť prvej generácie hispanoamerických romantikov. R. 1825 – 30 študoval v Paríži, po návrate bol 1838 spoluzakladateľom najvýznamnejšieho združenia argentínskych romantikov Asociación de Mayo (Májové spoločenstvo), autor jeho manifestu Krédo (Credo), ktorý vydal 1839 v exile v Montevideu.

V básnickej poéme Elvíra alebo Laplatská nevesta (Elvira ó la novia del Plata, 1832) ako prvý po španielsky píšuci autor uplatnil formálne i tematické zásady romantizmu prenesené z Francúzska. V lyrickoepickej básni Zajatkyňa (La cautiva) zo zbierky Verše (Rimas, 1837), v tragickom príbehu lásky ohrozenej Indiánmi a divokým prostredím, uviedol do argentínskej literatúry motív pampy. Autor novely Bitúnok (El Matadero, posmrtne časopisecky 1871, knižne 1874 v 5. zv. Súborného diela dona Estebana Echeverríu, Obras completas de d. Esteban Echeverria), ktorá je metaforou Argentíny za vlády diktátora J. M. de Rosasa a pôsobivým obrazom súdobej spoločenskej morálky a politických problémov. V opisoch drsného prostredia bitúnku s krutými obrazmi zábavy mäsiarov sú už badateľné zárodky realizmu a naturalizmu.

echinacea

echinacea [gr. + lat.], Echinacea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité; byliny. Patrí sem 9 druhov. Z Ameriky pochádzajú druhy echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia) a trvalka echinacea purpurová (Echinacea purpurea, starší názov rudbekia purpurová) s tmavozelenými kopijovitými listami a úbormi purpurových kvetov v strede s hnedým terčom, ktorá dorastá do výšky 1 metra. Vyskytuje sa na výživných pôdach slnečných stanovíšť, občas splanieva. Na Slovensku sa echinacea len pestuje. Známa liečivá bylina pôsobiaca imunostimulačne a antibakteriálne, tinktúra pripravená z čerstvých rastlín sa používa pri prevencii a liečbe vírusových ochorení (najmä pri nachladnutí, kašli, chrípke a i.).

echinokokus

echinokokus [gr.] — larválne štádium pásomníc.

echmea pásikovaná

echmea pásikovaná, Aeechmea fasciata, starší názov Billbergia rhodocyanea — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Pochádza z trópov Strednej a Južnej Ameriky. Vždyzelená epifytická rastlina s ružicou širokých, podlhovastých, oblúkovito ohnutých, na vrchole zaoblených, na okraji tŕnistých modrastozelených listov s bielymi pásikmi a s modrastopurpurovými kvetmi s ružovými kališnými lístkami usporiadanými do metlín, plod bobuľa. Na Slovensku sa pestuje ako izbová rastlina.

echografia

echografia [gr.] —

1. opakované napodobňovanie videného písma alebo pohybov píšucej osoby chorým (napr. odpísanie otázky namiesto napísania odpovede);

2. ultrazvuková zobrazovacia vyšetrovacia metóda založená na odraze ultrazvukových vĺn od rozhrania tkanív s odlišnými akustickými vlastnosťami, na ich detekcii, elektronickom spracovaní a zobrazení na displeji; → echoencefalografia, → echokardiografia.

echomatizmus

echomatizmus [gr. ] — napodobňovanie činnosti druhej osoby, napr. gest a pohybov (echopraxia), mimiky (echomímia), slov a viet (→ echolália). Vyskytuje sa často pri schizofrénii.

eichhornia nafúknutá

eichhornia nafúknutá [ajch-], vodný hyacint, Eichhornia crassipes — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď pontedériovité. Trváca vodná rastlina pochádzajúca z povodia Amazonky. Má kopijovité v ružici usporiadané listy s dlhými súdkovito vydutými listovými stopkami naplnenými vzduchom a modré alebo svetlofialové kvety v súkvetí klas kvitnúce iba jeden deň (rozmnožuje sa mimoriadne rýchlo, najmä vegetatívne), plod tobolka. Vyskytuje sa v trópoch a subtrópoch. Na vodnej hladine pláva pomocou listov alebo sa vyskytuje na okrajoch vôd v uzavretých porastoch (na ploche asi 100 m2 rastie až 400-tisíc jedincov). V niektorých častiach Nílu vytvára hustý koberec. Pestuje sa na okrasu v tropických skleníkoch.

eikozanoidy

eikozanoidy [gr.] — metabolity kyseliny arachidónovej označované aj ako prostanoidy. Patria k nim leukotriény, lipoxíny, prostaglandíny, prostacyklín a tromboxány. Majú rôznorodé účinky vrátane schopnosti rozširovať a zužovať krvné cievy a priedušky a regulovať zápalové reakcie.

Eisner, Karol

Eisner [ajz-], Karol, 11. 1. 1908 Bystřice, okres Frýdek-Místek – 15. 1. 1981 Bratislava — slovenský chemik a drevár. R. 1947 – 51 pôsobil v Bučine Zvolen, 1951 – 65 v Drevárskom výskumnom ústave v Bratislave, 1965 – 81 vedúci Katedry chemickej technológie dreva na Drevárskej fakulte VŠLD (dnes TU) vo Zvolene, 1966 – 71 prorektor; 1965 profesor. Zaoberal sa výskumom drevných materiálov, povrchovými úpravami a lepením dreva. V Bučine zaviedol výrobu drevotrieskových dosiek z listnatého dreva. V Líbyi, Alžírsku, Maroku a Burundi pomáhal zavádzať technológie na spracovanie dreva, pričom spolupracoval s Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo a s Organizáciou Spojených národov pre priemyselný rozvoj. Člen Medzinárodnej akadémie drevárskych vied (International Academy of Wood Science, IAWS) a Americkej spoločnosti testovania materiálov (ASTM, American Society for Testing Materials). Autor viac ako 150 knižných publikácií, monografií, výskumných správ, skrípt a článkov v domácich i v zahraničných časopisoch a zborníkoch. Hlavné diela: Lepidlá v drevárskom priemysle (1958), Chemické spracovanie dreva (1977, vysokoškolské učebné texty).

ejektozóm

ejektozóm [lat. + gr.] — biol. valcovité teliesko tvorené husto navinutým, 300 – 400 nm dlhým pásikom, uložené na stenách hltančeka, okolo ústia alebo pozdĺž ventrálnej ryhy kryptomonád. Pri podráždení sa prudko vymršťuje, čím sa bunka rýchlo a náhle pohybuje smerom dozadu.

ekchondróm

ekchondróm [gr.] — najčastejšia forma (spolu s enchondrómom) nezhubných kostných nádorov chrupkovitého tkaniva najmä na epifýzach dlhých kostí. Rastom na povrchu kosti spôsobuje poruchu jej tvaru, ktorá si niekedy vyžaduje operačný zákrok.

ekrínotvaré

ekrínotvaré, Eccrinales — rad z triedy endomycéty. Ekrínotvaré majú stielku z jedného dlhého vlákna s nebunkovým prichytávacím orgánom alebo z priehradkovaných a rozkonárených hubových vláken (hýf) s bunkovým prichytávacím orgánom. Chemizmus bunkovej steny nie je známy. Rozmnožujú sa nepohlavne. Mnohojadrové alebo jednojadrové výtrusy vznikajúce na konci hubových vláken, po vyklíčení ďalej žijú v tráviacej sústave článkonožcov.

ektázia

ektázia [gr.] —

1. roztiahnutie, rozšírenie dutého orgánu, napr. žalúdka (gastrektázia);

2. trvalé rozšírenie drobných ciev na tvári.

ektoderma

ektoderma [gr.] — lek., zool. ektoblast, epiblast, exoderma, exodermis — pri živočíchoch a u človeka vonkajší primárny zárodočný list brázdujúcej sa zygoty (→ blastogenéza) vznikajúci v štádiu gastruly. Z ektodermy sa vyvíjajú pokožka a jej deriváty (pigmentové bunky), nervový systém, pri vzdušnicovciach vzdušnice, dreň nadobličiek, epitel začiatku a konca tráviacej rúry i zmyslové orgány. U človeka sa z ektodermy vyvíjajú nervový systém (nervové a gliové bunky mozgu a miechy, gangliá, periférne nervy), pokožka (v epiteli kože sa diferencujú potné, mazové a prsníkové žľazy, vlasy a nechty), zmyslové orgány (napr. sietnica, šošovka, sklovec, epitel vnútorného ucha), pigmentové bunky, dreň nadobličiek e epitel začiatočného a koncového úseku tráviacej rúry.

ektoenzýmy

ektoenzýmy [gr.] — enzýmy lokalizované na vonkajšom povrchu cytoplazmatickej membrány, umožňujúce úpravu (napr. štiepenie) substrátov nachádzajúcich sa v okolí bunky bez toho, aby vstúpili do jej vnútra (napr. lipoproteínová lipáza na povrchu endotelových buniek v krvných kapilárach štiepiaca lipoproteíny).

ektoparazitózy

ektoparazitózy [gr.] — veľmi vážne ochorenia spôsobované ektoparazitmi, napr. malária, elefantiáza, leishmanióza, trypanozomiáza, svrab, zavšivenie a i.

ektopia

ektopia [gr.] — chybné umiestnenie vnútorného orgánu v tele (mimo obvyklého miesta), napr. ektopia obličky, ektopia semenníka.

ektotrofný

ektotrofný [gr.] — vzťahujúci sa na mykorízu; napr. ektotrofné podhubie (mycélium) húb vytvárajúce vonkajšiu vrstvu na povrchu koreňa borovice.

ekvifaciálny

ekvifaciálny [lat.], monofaciálny — rovnakostranný list rastlín, t. j. morfologicky ani anatomicky nie je rozlíšený na lícovú a rubovú časť, napr. list kosatca (Iris).

elaioplast

elaioplast [-jo-; gr.], oleoplast — plastid obsahujúci zásobné látky v podobe väčších alebo menších tukových globúl. Vyskytuje sa napr. v bunkách pečeňoviek, hnedých rias či jednoklíčnolistovitých rastlín.

elastáza

elastáza [gr.] — enzým, neutrálna proteináza nachádzajúca sa najmä v azurofilných granulách neutrofilov. Štiepi špecifický proteín elastických vláken elastín a iné proteíny, napr. fibrín, hemoglobín, albumín. Má antimikrobiálnu aktivitu, zúčastňuje sa aj patofyziologických reakcií, a to najmä pri poškodzujúcom zápale vyvolanom neutrofilmi, pretože môže priamo degradovať elastín, kolagén, fibrinogén a fibronektín a poškodzovať endotelové bunky.

elatinkovité

elatinkovité, Elatinaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Vodné a pobrežné byliny s protistojnými alebo v praslenoch usporiadanými listami a drobnými pravidelnými troj- až štvorpočetnými kvetmi, plod troj- alebo štvorpuzdrová mnohosemenná tobolka so semenami bez endospermu. Čeľaď zahŕňa dva rody, na Slovensku sa vyskytuje rod elatinka (Elatine).

elekcia

elekcia [lat.] — výber, voľba.