Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 97 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Eber

Eber, aj Heber — podľa Starého zákona pravnuk Šema, Noemovho syna. Z jeho mena (Heber) je odvodené pomenovanie celého židovského národa a jeho pôvodného jazyka (Hebrej, Hebreji, hebrejčina).

Ecc

Ecc — skratka Knihy kazateľovej odvodená z označenia Ecclesiastes (→ Biblia).

Eden

Eden [hebr.] — v Starom zákone (1 M 2,8 – 15) pomenovanie rajskej záhrady, ktorú vysadil Boh pre prvých ľudí, Adama a Evu; → raj.

efeminácia

efeminácia [lat.] — zoženštenie, poženštenie; vznik ženských fyzických i psychických charakteristík; fyziologická súčasť dozrievania ženy alebo patologická osoby mužského pohlavia (neznamená však homosexualitu).

eferentný

eferentný [lat.] — odvádzajúci, vývodný, odstredivý, napr. nerv vedúci vzruchy z nervového centra na perifériu (napr. z miechy do svalov); opak: aferentný.

Eğirdir Gölü

Eğirdir Gölü, pôvodne Eğridir Gölü — jazero tektonického pôvodu v záp. Turecku juhozáp. od Anatólskej plošiny, severových. od mesta İsparta, 924 m n. m.; plocha 520 km2, dĺžka 35 km, šírka 16 km. Jeho sev. časť sa nazýva Hoyran. Z jazera vyteká rieka Aksu.

Echeverría, Esteban

Echeverría [ečeverríja], Esteban, plným menom José Esteban Antonio Echeverría Espinosa, 2. 9. 1805 Buenos Aires – 19. 1. 1851 Montevideo — argentínsky spisovateľ, vedúca osobnosť prvej generácie hispanoamerických romantikov. R. 1825 – 30 študoval v Paríži, po návrate bol 1838 spoluzakladateľom najvýznamnejšieho združenia argentínskych romantikov Asociación de Mayo (Májové spoločenstvo), autor jeho manifestu Krédo (Credo), ktorý vydal 1839 v exile v Montevideu.

V básnickej poéme Elvíra alebo Laplatská nevesta (Elvira ó la novia del Plata, 1832) ako prvý po španielsky píšuci autor uplatnil formálne i tematické zásady romantizmu prenesené z Francúzska. V lyrickoepickej básni Zajatkyňa (La cautiva) zo zbierky Verše (Rimas, 1837), v tragickom príbehu lásky ohrozenej Indiánmi a divokým prostredím, uviedol do argentínskej literatúry motív pampy. Autor novely Bitúnok (El Matadero, posmrtne časopisecky 1871, knižne 1874 v 5. zv. Súborného diela dona Estebana Echeverríu, Obras completas de d. Esteban Echeverria), ktorá je metaforou Argentíny za vlády diktátora J. M. de Rosasa a pôsobivým obrazom súdobej spoločenskej morálky a politických problémov. V opisoch drsného prostredia bitúnku s krutými obrazmi zábavy mäsiarov sú už badateľné zárodky realizmu a naturalizmu.

echinokokus

echinokokus [gr.] — larválne štádium pásomníc.

echografia

echografia [gr.] —

1. opakované napodobňovanie videného písma alebo pohybov píšucej osoby chorým (napr. odpísanie otázky namiesto napísania odpovede);

2. ultrazvuková zobrazovacia vyšetrovacia metóda založená na odraze ultrazvukových vĺn od rozhrania tkanív s odlišnými akustickými vlastnosťami, na ich detekcii, elektronickom spracovaní a zobrazení na displeji; → echoencefalografia, → echokardiografia.

echomatizmus

echomatizmus [gr. ] — napodobňovanie činnosti druhej osoby, napr. gest a pohybov (echopraxia), mimiky (echomímia), slov a viet (→ echolália). Vyskytuje sa často pri schizofrénii.

eikozanoidy

eikozanoidy [gr.] — metabolity kyseliny arachidónovej označované aj ako prostanoidy. Patria k nim leukotriény, lipoxíny, prostaglandíny, prostacyklín a tromboxány. Majú rôznorodé účinky vrátane schopnosti rozširovať a zužovať krvné cievy a priedušky a regulovať zápalové reakcie.

ekchondróm

ekchondróm [gr.] — najčastejšia forma (spolu s enchondrómom) nezhubných kostných nádorov chrupkovitého tkaniva najmä na epifýzach dlhých kostí. Rastom na povrchu kosti spôsobuje poruchu jej tvaru, ktorá si niekedy vyžaduje operačný zákrok.

ektázia

ektázia [gr.] —

1. roztiahnutie, rozšírenie dutého orgánu, napr. žalúdka (gastrektázia);

2. trvalé rozšírenie drobných ciev na tvári.

ektoenzýmy

ektoenzýmy [gr.] — enzýmy lokalizované na vonkajšom povrchu cytoplazmatickej membrány, umožňujúce úpravu (napr. štiepenie) substrátov nachádzajúcich sa v okolí bunky bez toho, aby vstúpili do jej vnútra (napr. lipoproteínová lipáza na povrchu endotelových buniek v krvných kapilárach štiepiaca lipoproteíny).

ektopia

ektopia [gr.] — chybné umiestnenie vnútorného orgánu v tele (mimo obvyklého miesta), napr. ektopia obličky, ektopia semenníka.

elastáza

elastáza [gr.] — enzým, neutrálna proteináza nachádzajúca sa najmä v azurofilných granulách neutrofilov. Štiepi špecifický proteín elastických vláken elastín a iné proteíny, napr. fibrín, hemoglobín, albumín. Má antimikrobiálnu aktivitu, zúčastňuje sa aj patofyziologických reakcií, a to najmä pri poškodzujúcom zápale vyvolanom neutrofilmi, pretože môže priamo degradovať elastín, kolagén, fibrinogén a fibronektín a poškodzovať endotelové bunky.

elekcia

elekcia [lat.] — výber, voľba.

elektrogastrografia

elektrogastrografia [gr.], EGG — metóda registrácie bioelektrickej aktivity žalúdka a ostatných častí tráviaceho traktu. Bioelektrická aktivita predchádza kontrakcii (vzniku peristaltickej vlny) a je podmienkou správnej činnosti tráviaceho traktu. Využíva sa pri sledovaní motility žalúdka, napr. u nedonosených detí alebo u pacientov po resekcii.

elektrohysterografia

elektrohysterografia [gr.], EHG — metóda registrácie bioelektrickej aktivity maternice. Využíva sa pri monitorovaní kontrakcií maternice v predpôrodnom období.

elektronarkóza

elektronarkóza [gr.] — anestézia vyvolaná prechodom elektrického prúdu mozgom. Zastaraná metóda liečby duševných porúch.

elektronystagmografia

elektronystagmografia [gr.], ENG — vyšetrovacia metóda registrujúca zmeny elektrických potenciálov medzi rohovkou a sietnicou (→ nystagmus). Na vyšetrenie sa používa elektronystagmograf, ktorého elektródy sa kladú na spánky a registrujú sa pohyby obidvoch očí súčasne.

elemi

elemi [arab.] — olejnatý balzam získavaný najmä z druhov Amyris elemifera (→ balzamovec) a kanárium (luzonské).

embolektómia

embolektómia [gr.] — chirurgické odstránenie embolu. Pri embolektómii sa postihnutá cieva vypreparuje, otvorí a zavedie sa do nej cievka s balónikom (Fogartyho katéter), ktorý sa nafúkne a následne sa jeho spätným ťahom odstraňuje aj embolus. Embolektómia je urgentný zákrok. Ak sa vykoná včas, môže sa prietok krvi postihnutou tepnou úplne obnoviť.

embolus

embolus [gr.] — hmota nerozpustná v krvnej plazme, pohybujúca sa v krvnom riečisku, spôsobujúca embóliu. Najčastejšie odtrhnutý kus krvnej zrazeniny (zo žíl dolnej končatiny zanesený krvným prúdom do pľúc), ale aj nekrotická hmota, baktérie, tukové kvapôčky, cudzie telesá (napr. projektily) alebo vzduchové bublinky.

emotivita

emotivita [lat.] — kapacita prežívania citov (tzv. črtová premenná dlhodobo charakterizujúca osobnosť); miera prežívania citov (city – tzv. stavová premenná prejavujúca sa aktuálne, reakciou na istú situáciu). Napr. úzkostlivosť je dlhodobá vlastnosť, úzkosť momentálny citový stav.

enafyl

enafyl [lat.] — evolučne najprimitívnejší typ bezžilového listu vznikajúci ako pokožková enácia na stonkách ryniorastov. Veľmi podobné útvary sú dnes známe na nezvyčajných rastlinách, napr. na prútovkorastoch (rody Psilotum a Tmesipteris) rastúcich v juhových. Ázii a v juž. časti Tichého oceána.

enantém

enantém [gr.] — rozsiahlejší výsev vyrážok na slizniciach nosa, ústnej dutiny, nosohltana a hrtana alebo ich súvislejšie začervenanie. Enantém sa vyskytuje pri niektorých infekčných ochoreniach (napr. osýpky, syfilis, šarlach), ale aj pri precitlivenosti na lieky. Často sa vyskytuje spolu s exantémom.

encefalografia

encefalografia [gr.] —

1. → echoencefalografia;

2. → elektroencefalografia;

3. → magnetoencefalografia.

endarteriitída

endarteriitída [gr.], endarteriitis — zápal vnútornej steny tepien, následkom ktorého môže dôjsť k poruche prekrvenia, tvorbe vydutiny a následne k jej ruptúre. Vyskytuje sa napr. pri pokročilých štádiách syfilisu.

endoenzýmy

endoenzýmy [gr.] — vnútrobunkové enzýmy, ktoré sa za fyziologických podmienok neuvoľňujú do okolia a možno ich extrahovať až po porušení bunkovej membrány (napr. DNA polymeráza pôsobiaca pri replikácii DNA); opak: exoenzýmy.

endogénny

endogénny [gr.] — vnútorný, vznikajúci z vnútorných príčin, vnútri organizmu alebo niektorého orgánu; opak exogénny.

endokrinológia

endokrinológia [gr.] — čiastkový odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa žľazami s vnútornou sekréciou, ich funkciou a účinkami nimi vytváraných hormónov. Odborný lekár zaoberajúci sa endokrinológiou (endokrinológ) vykonáva prevenciu, diagnostiku, liečbu, prognózu a posudzovanie chorôb žliaz s vnútornou sekréciou.

enfant terrible

enfant terrible [anfan teribl; fr.] — doslovne strašné (nezvládnuteľné) dieťa; aj jedinec konajúci bez ohľadu na spoločenské zvyklosti a často proti nim, usilujúci sa vo svojej sfére presadiť a upútať za každú cenu, čo často hraničí s extrémizmom (najčastejšie v oblasti umenia a športu).

enchondróm

enchondróm [gr.] — nezhubný nádor chrupkovitého tkaniva. Rastie pomaly vnútri kosti a napriek tomu, že ju deformuje (najmä drobné kosti rúk a nôh), nespôsobuje výrazné ťažkosti. Niekedy býva len náhodným nálezom pri röntgenologickom vyšetrení. Ak sa enchondróm vyskytne v dlhých kostiach končatín, môže (zriedka) byť príčinou patologickej zlomeniny.

enkulturácia

enkulturácia [gr. + lat.] — proces, počas ktorého si človek osvojuje reč národa, v ktorom sa narodil, jeho zvyky, tradície a kultúru. Prebieha počas biologického dozrievania indivídua– začína sa narodením a končí sa jeho smrťou; najintenzívnejšia je v detstve a dospievaní, pretrváva však i v dospelosti.

enoftalmus

enoftalmus [gr.] — oko vpadnuté do očnice, jeho zmenená poloha, pri ktorej je posunuté smerom dozadu. Enoftalmus sa môže vyskytovať na jednom alebo na obidvoch očiach. Jednostranný enoftalmus je najčastejšie zapríčinený zlomeninou očnice, obojstranný vzniká pri strate tuku v očnici, napr. u starších podvyživených ľudí.

enterokináza

enterokináza [gr.], enteropeptidáza — enzým tvoriaci sa v črevnej sliznici, meniaci neúčinné proenzýmy vylučované do čreva podžalúdkovou žľazou na aktívne formy (aktivuje trypsinogén na trypsín).

entomóza

entomóza [gr.] — všeobecné označenie chorôb vyvolaných parazitickým hmyzom a roztočmi; → ektoparazitózy.

enukleácia

enukleácia [lat.] — operačné vybratie, vylúpnutie drobnej cysty alebo malého ohraničeného guľovitého útvaru (najmä ak má dostatočne pevný obal) bez toho, aby sa súčasne odstraňovala časť okolitého tkaniva. Enucleatio bulbi (oculi) – vylúpnutie, odstránenie oka.

enzootia

enzootia [gr.] — hromadné ochorenie zvierat, ktoré sa vyskytuje na určitom vymedzenom území a nešíri sa do okolia (infekcie s prírodnou ohniskovosťou, napr. červienka).

eobiont

eobiont [gr.] — najprimitívnejší živý systém schopný metabolizmu a reprodukcie, ktorý vznikol v procese vývoja života na Zemi. Eobionty existovali pravdepodne už pred vyše 3,5 miliardami rokov.