dvojak — poľovná sklopná guľová zbraň s dvoma hlavňami (s drážkovým vývrtom) vedľa seba.

dvojka — poľovná sklopná broková zbraň s dvoma hlavňami (s hladkým vývrtom) vedľa seba.

dvojklíčnolistové rastliny, Dicotyledonopsida, Magnoliopsida — stromy, kry, polokry alebo byliny, ktoré majú dva protistojné klíčne listy vyvinuté v zárodku (v embryu; uprostred neho je rastový vrchol, z ktorého sa vyvíjajú nadzemné orgány), vajíčka sú ukryté v semenníku uzatvárajúcom jedno- alebo viacsemenný plod. Dvojklíčnolistové rastliny majú vyvinutý hlavný koreň a bočné korene, stonku s druhotne hrubnúcim kambiálnym kruhom (→ eustéla), rôzne listy (jednoduché až zložené) väčšinou s perovitou alebo dlaňovitou žilnatinou a s chýbajúcou listovou pošvou a prevažne päťpočetné kvety s rozlíšeným kalichom a korunou. Vývojovo zrejme staršia trieda krytosemenných rastlín (→ jednoklíčnolistové rastliny) tvoriaca ich najväčšiu časť. Patrí sem asi 10-tisíc rodov s 210 tisícmi druhov.

dvojková číslica → bit

dvojkový kód, binárny kód — zápis údajov pomocou dvojkových číslic 0 a 1 používaný v digitálnej výpočtovej technike. Na zápis alfanumerických znakov sa používajú štandardizované kódovania, v ktorých sú jednotlivé znaky reprezentované postupnosťou núl a jednotiek (→ kódovanie znakov v počítači). Na zápis čísel sa používajú viaceré postupy (→kódovanie celých čísel v počítači, →kódovanie reálnych čísel v počítači). V dvojkovom kóde sa reprezentujú aj inštrukcie počítača (→ strojový jazyk).

dysfemizmus [gr.] — slovo alebo výraz so silným negatívnym citovým zafarbením, ktorý zhoršuje predstavu o danom jave, veci, osobe alebo obsahu výpovede. Používa sa namiesto neutrálneho výrazu, napr. líška (o prešibanom človeku); opak: eufemizmus.

dysfónia [gr.] — porucha hlasu prejavujúca sa chripotom až stratou hlasu. Môže byť organická (následkom poškodenia hrtana) alebo funkčná (napr. pri nadmernom zaťažovaní hlasu).

dysfória [gr.] — porucha afektivity; pocit nepríjemnej, mrzutej, podráždenej nálady (rozladenosť). Môže sa prejaviť aj ako zlostná zapáravosť. Vyskytuje sa pri depresii, abstinenčných stavoch, organických psychopatologických stavoch, ako aj pri epilepsii.

dysgamaglobulinémia [dyz-; gr. + lat.] — starší, menej používaný termín na označenie selektívnej imunoglobulínovej deficiencie, t. j. nedostatočnej hladiny jednej triedy alebo podtriedy imunoglobulínov (→ imunodeficiencie).

dysgenitalizmus [dyz-; gr.] — chorobný stav spôsobený abnormálnym vývinom genitálií. Ak sa vývin pohlavných orgánov počas embryonálneho vývinu zastaví pred ich diferenciáciou, chýba u žien tkanivo vaječníkov, u mužov tkanivo semenníkov. Ak vznikne vývinová porucha po diferenciácii pohlavných orgánov, vzniká dysgenéza gonád (→ dysgenéza).

dyskrázia [gr.] —

1. chorobné zloženie telových tekutín, najmä krvi;

2. znížená odolnosť organizmu.

dysmorfofóbia [dyz-; gr.] — chorobný strach (→ fóbia), obava zo zdeformovania niektorých častí tváre, ktorá nezodpovedá hodnoteniu iných osôb. Prejavuje sa obavami chorého, že sa mu mení, deformuje nos, ústa, brada, hlava ap.

dysplázia [gr.] — neúplný, nedostatočný alebo chybný vývin orgánu alebo tkaniva. Môže postihovať rôzne časti, ale aj celé orgány ľudského tela. S poškodením anatomickej stavby súvisí aj porucha funkcie, ktorá môže byť do určitej miery kompenzovaná inými (náhradnými) mechanizmami.

dysproteinémia [gr.] — súbor porúch v látkovej premene proteínov krvnej plazmy; kvantitatívna alebo kvalitatívna porucha ich zloženia podmienená chorobným procesom. Najčastejšími príčinami dysproteinémie sú nadmerné vylučovanie proteínov (obličkami, črevom, pri popáleninách), nedostatočná syntéza proteínov v pečeni (ochorenia pečene), akútne a chronické zápaly, nekrotické procesy a malígne nádory, ako aj vrodená alebo získaná nedostatočná syntéza špecifických proteínov.

dystopia [gr.] — chybné uloženie orgánu alebo časti tkaniva na anatomicky nesprávnom, nezvyklom mieste; napr. dystopia obličky – vrodená abnormálna poloha obličky zvyčajne v malej panve; dystopia sliznice žalúdka – chybná poloha sliznice v Meckelovom výbežku – Meckelovom divertikule tenkého čreva.

dyzestézia [gr.] — porucha citlivosti, pri ktorej vnem kvalitatívne nezodpovedá podnetu (napr. dotyk je pociťovaný ako mravčenie, pálenie alebo ako bolesť). Vyskytuje sa pri poškodení nervového systému, resp. pri regenerácii prerušeného periférneho nervu.

dyzosmia [gr.] — porucha čuchu.

dyzostóza [gr.] — vrodená porucha tvorby, vývoja a rastu tkanív tvoriacich kostru. Najčastejšie postihuje osifikáciu kosti, resp. jej plnohodnotnú prestavbu podľa fyziologických a biomechanických potrieb organizmu.

dyzúria [gr.] — sťažené a bolestivé močenie mnohokrát spojené s častým nutkaním na močenie, s pálením a rezaním (→ zápal močových ciest), pričom množstvo moču je malé. Dyzúria sa vyskytuje pri celom rade chorôb močových ciest, predstojnice, ale napr. aj pri poškodení miechy.