dum vivimus, vivamus [vívi- vívá-; lat.] — pokiaľ žijeme, žime naplno; myšlienku v inej verzii použil Petronius (Satirikon): ergo vivamus – dum licet esse bene (nuž žime, dokedy je nám dovolené dobre nažívať).

duobus litigantibus tertius gaudet [duó- lí- -cijus; lat.] — keď sa dvaja hádajú, tretí sa raduje. Obdoba slovenského: Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

duo cum faciunt idem, non est saepe idem [kum ídem, nón sé- ídem; lat.] — keď dvaja robia to isté, nie je to často to isté. Názor, že rovnaké konanie treba posudzovať odlišne podľa jeho pôvodcu, sa objavuje už u Terentia (Bratia, 823. verš): duo quom idem faciunt, saepe ut possis dicere – hoc licet inpune facere huic, illi non licet (keď dvaja robia to isté, mohol by si často povedať – jeden môže toto robiť beztrestne, druhý nemôže).

duodenum [lat.] → dvanástnik

duranzia — plod slivky guľatoplodej duranziovej (Prunus insititia convarieta praecox). Je modrej farby, veľmi sladký, stredne veľký, guľatý alebo oválny, so zlatistou až žltohnedou dužinou prirastenou ku kôstke. Dozrieva v 2. polovici septembra. Slivka guľatoplodá duranziová sa používala ako podpník pre marhule. Nazvaná podľa talianskeho názvu albánskeho mesta Drač (Durazzo).

dutina —

1. bot. cavitas — väčší medzibunkový priestor, napr. mliečnica; lacuna – priestor v oplodí nesúvisiaci so spôsobom zrastu plodolistov, napr. pri tekvici (Cucurbita);

2. zool., lek. — prvotná telová dutina blastocel; druhotná telová dutina celóm; → ústna dutina.

duzén [fr.], Malus pumila varieta praecox — forma jablone používaná ako podpník najmä pre nižšie tvary jabloní (zákrpok, štvrťkmeň).

dvanástnik, duodenum — prvý, najkratší a najširší úsek tenkého čreva medzi žalúdkom a lačníkom dlhý 25 – 30 cm (smerom k lačníku sa mierne zužuje). Delí sa na hornú, zostupnú, vodorovnú a výstupnú časť. Do zostupnej časti na väčšej bradavke dvanástnika ústi spoločne žlčovod a vývod podžalúdkovej žľazy, na menšej bradavke dvanástnika, ktorá je položená o niečo vyššie, prídatný vývod podžalúdkovej žľazy.