Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 10 z celkového počtu 10 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

dum vivimus, vivamus

dum vivimus, vivamus [vívi- vívá-; lat.] — pokiaľ žijeme, žime naplno; myšlienku v inej verzii použil Petronius (Satirikon): ergo vivamus – dum licet esse bene (nuž žime, dokedy je nám dovolené dobre nažívať).

duobus litigantibus tertius gaudet

duobus litigantibus tertius gaudet [duó- lí- -cijus; lat.] — keď sa dvaja hádajú, tretí sa raduje. Obdoba slovenského: Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

duo cum faciunt idem, non est saepe idem

duo cum faciunt idem, non est saepe idem [kum ídem, nón sé- ídem; lat.] — keď dvaja robia to isté, nie je to často to isté. Názor, že rovnaké konanie treba posudzovať odlišne podľa jeho pôvodcu, sa objavuje už u Terentia (Bratia, 823. verš): duo quom idem faciunt, saepe ut possis dicere – hoc licet inpune facere huic, illi non licet (keď dvaja robia to isté, mohol by si často povedať – jeden môže toto robiť beztrestne, druhý nemôže).

duna

duna [germánske jazyky], presyp — akumulačná forma georeliéfu vysoká spravidla do 50 m. Utvára sa ukladaním vetrom prenášaného jemného piesku (eolických pieskov) v okolí prekážok, ktoré znižujú rýchlosť vetra.

V závislosti od tvaru a polohy vzhľadom na prevládajúci smer vetra sa rozlišuje viacero typov dún: priečne duny utvárajú chrbty pretiahnuté kolmo na smer vetra, pozdĺžne duny sa tiahnu v smere vetra, barchany majú polmesiacovitý pôdorys s výbežkami v smere prevládajúceho vetra, parabolické duny majú rovnaký pôdorys ako barchany, ale výbežky orientované proti smeru vetra, pyramidálne duny formované premenlivými vetrami na pobrežiach sú najmohutnejšie, často vysoké viac ako 150 m. Spájaním rôznych typov dún vznikajú komplexné presypy (presypové polia).

Duny sú typické pre púšťové oblasti, vyskytujú sa však často aj na piesočnatých morských pobrežiach. Na nížinách Slovenska, najmä v Borskej nížine, vznikali v studených obdobiach (glaciáloch) vyvievaním piesku z riečnych terás. Tieto duny sú v súčasnosti stabilizované vegetáciou, aktívne duny sa však presúvajú previevaním piesku cez seba rýchlosťou až niekoľko desiatok metrov za rok.

duzén

duzén [fr.], Malus pumila varieta praecox — forma jablone používaná ako podpník najmä pre nižšie tvary jabloní (zákrpok, štvrťkmeň).

duranzia

duranzia — plod slivky guľatoplodej duranziovej (Prunus insititia convarieta praecox). Je modrej farby, veľmi sladký, stredne veľký, guľatý alebo oválny, so zlatistou až žltohnedou dužinou prirastenou ku kôstke. Dozrieva v 2. polovici septembra. Slivka guľatoplodá duranziová sa používala ako podpník pre marhule. Nazvaná podľa talianskeho názvu albánskeho mesta Drač (Durazzo).

dutina

dutina

1. bot. cavitas — väčší medzibunkový priestor, napr. mliečnica; lacuna – priestor v oplodí nesúvisiaci so spôsobom zrastu plodolistov, napr. pri tekvici (Cucurbita);

2. zool., lek. — prvotná telová dutina blastocel; druhotná telová dutina celóm; → ústna dutina.

dvanástnik

dvanástnik, duodenum — prvý, najkratší a najširší úsek tenkého čreva medzi žalúdkom a lačníkom dlhý 25 – 30 cm (smerom k lačníku sa mierne zužuje). Delí sa na hornú, zostupnú, vodorovnú a výstupnú časť. Do zostupnej časti na väčšej bradavke dvanástnika ústi spoločne žlčovod a vývod podžalúdkovej žľazy, na menšej bradavke dvanástnika, ktorá je položená o niečo vyššie, prídatný vývod podžalúdkovej žľazy.

dum spiro, spero

dum spiro, spero [spíró spéró; lat.] — kým dýcham, dúfam. Myšlienka sformulovaná v novoveku, vyjadrujúca, že nádej zomiera posledná; v rôznych podobách sa objavuje už v antike, napr. aegroto dum anima est, spes esse dicitur – vraví sa, že kým má chorý v tele dušu, má aj nádej (Cicero, Listy Atticovi).