Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

drevené kostoly

drevené kostoly — sakrálne budovy vybudované prevažne z dreva (→ drevené stavby). Na Slovensku sú postavené najčastejšie ľudovou technikou zrubu, v mnohých prípadoch obíjané doskami; väčšinou sú dielom anonymných majstrov. Stavali ich všetky kresťanské konfesie (rímskokatolíci, evanjelici augsburgského vyznania, grékokatolíci a pravoslávni). Charakteristické požiadavky jednotlivých vierovyznaní, ale i historické determinanty sa potom prejavili v pôdorysnej koncepcii i v hmotovej skladbe.

Najstaršie sú rímskokatolícke kostoly, ktoré (hoci boli postavené technikou zrubu) majú rovnaké členenie (loď a presbytérium) ako murované gotické kostoly. K najvzácnejším patrí hornooravský rímskokatolícky Kostol všetkých sv. v Tvrdošíne (pol. 15. stor.) s loďou s kazetovým maľovaným stropom (okolo 1650) a s prevýšenou svätyňou zaklenutou vysokou valenou drevenou klenbou. Strmá, šindľom krytá strecha kostola s vežičkou pokračuje strechou nad ochodzou (prelomenou nad vstupom). Po rekonštrukcii bol 1994 zaradený do zoznamu európskych pamiatok Europa Nostra. Výrazné gotické črty má aj drevený zrubový Kostol sv. Františka Serafína v Hervartove, okr. Bardejov (15./16. stor.), postavený z tvrdého tisového dreva. Monumentalita jednoloďovej stavby s polygonálnym sanktuáriom a vysokou šindľovou strechou je umocnená aj podmurovkou, ktorá vyrovnáva nerovnosť terénu cintorína s ohradou okolo kostola, a neskôr predstavanou vežou pokrytou šindľom. Novšie sú napr. zrubový kostol zo Zábreže (miestna časť Oravskej Poruby) s bohato vymaľovaným interiérom (1651, dnes v Múzeu oravskej dediny v Zuberci) a renesančno-barokový kostolík z Rudna, okr. Turčianske Teplice (1790 – 92, dnes v Múzeu slovenskej dediny v Martine).

Druhou skupinou drevených kostolov na Slovensku sú evanjelické artikulárne kostoly (→ artikulárne miesta) stavané v období protireformácie pod podmienkou, že budú bez základov, bez veže a postavené počas jednej sezóny (od jari do zimy). Z pôvodne postavených 20 artikulárnych kostolov (resp. z celkového počtu 40 považovaných za artikulárne) dodnes stojí 5. V evanjelických chrámoch sa pri obradoch kládol dôraz na poznanie Božieho slova (Biblie) v národnom jazyku, najdôležitejšou časťou liturgie sa tak stala kázeň; okrem oltára je preto najvýznamnejším miestom kazateľnica, na ktorej je dobre vidieť a z ktorej je dobre počuť kňaza. Pre interiér sú charakteristické oltár, kazateľnica a krstiteľnica v centre chrámu, ako aj empory (všetky artikulárne kostoly majú vstavanú troj- alebo štvorstrannú emporu). K najstarším patria kostol v Istebnom (1686, rozšírený 1730) s pôdorysom predĺženého gréckeho kríža a kostol v Leštinách (1688, od konca 17. stor. do 1775 postupne vymaľovaný) s pôdorysom gréckeho kríža a s emporami z troch strán. Kostol v Hronseku (1725 – 26; pôvodne na ostrove v Hrone) s pôdorysom gréckeho kríža je postavený na murovanom základe technikou hrazdenia a s drevenými valenými klenbami. Kostol v Kežmarku (1711 – 17, staviteľ Juraj Müttermann z Popradu), postavený pôvodne za hradbami mesta na mieste staršieho provizórneho kostola, má pôdorys gréckeho kríža a je zaklenutý drevenými valenými klenbami s krížením (kapacita 1 600 veriacich). Najväčší evanjelický drevený chrám postavil 1773 – 74 na mieste pôvodného artikulárneho kostola (1693) tesársky majster Jozef Lang v Paludzi (dnes zaniknutá obec) na Liptove (kostol bol prenesený do Sv. Kríža). Má pôdorys gréckeho kríža, zaklenutý je kríženými drevenými valenými klenbami s poschodovou emporou (kapacita 6 tis. veriacich).

V karpatskom oblúku východného Slovenska sa nachádza rad drobných gréckokatolíckych kostolov, ktoré sú zvyčajne rozdelené na tri priestory. Vstupný (tzv. babinec) je v podveží, za ním nasleduje centrálny priestor lode a presbytérium (oltárna časť). Loď je rozdelená ikonostasom na časť pre verejnosť a na oltárnu časť. Toto delenie chrámu je symbolické a predstavuje Sv. Trojicu a nebeské sily: predsieň (babinec) symbolizuje zem, loď nebo a oltár to, čo prevyšuje nebesá. Priestory kostola sú zaklenuté drevenými klenbami, alebo majú rovné stropy. Rozdelenie pôdorysu na tri priestory sa prenáša aj do exteriérovej kompozície kostola — trojica priestorov pod trojicou striech, ktoré sa končia cibuľovitým zakončením s kovaným trojitým krížom. Takýmto charakteristickým exteriérom s vysokou vežou, nižšou strechou lode a najnižšou strechou svätyne sa vyznačujú najmä kostoly tzv. lemkovského typu na severovýchodnom Slovensku pri hranici s Poľskom, napr. Chrám ochrany presv. Bohorodičky v Miroli (1770), Chrám sv. Paraskievy v Dobroslave (1705, rekonštruovaný 1880), Chrám sv. Bazila Veľkého v Bodružale (obnovený 1658 a v pol. 18. stor.), Chrám sv. Michala archanjela v Šemetkovciach (1752), Chrám zosnutia presv. Bohorodičky v Hunkovciach (koniec 18. stor., drevená zvonica 19. stor.), gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej (1742). V oblasti karpatského oblúka žilo v minulosti viacero etník gréckokatolíckeho vyznania; v Karpatoch na hranici s Ukrajinou a na Zakarpatskej Ukrajine žili Bojkovia. Kostoly bojkovského typu majú tiež trojpriestorovú pôdorysnú skladbu (s rozšírením na priestor lode), ale vzhľad kostolov západného rítu: kostol má celistvú strechu s vežou na západnej strane a s vežičkou (sanktusníkom) nad presbytériom. Patria k nim napr. Chrám sv. Michala archanjela v Ruskom Potoku (1740), Chrám sv. Michala archanjela v Topoli (1700), Chrám sv. Michala archanjela v Uličskom Krivom (1718), Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke (pol. 18. stor.), Chrám prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej (1720 – 30).

Dr. h. c.

Dr. h. c., lat. doctor honoris causa — čestný doktor; titul udeľovaný vysokou školou významným osobnostiam.

drnovka

drnovka — ľudový názov záhradníckej zeminy pripravenej kompostovaním mačín (prízemná časť trávneho porastu tvorená nadzemnými i podzemnými výbežkami tráv, ďatelinovín a iných lúčnych bylín). Drnovka obsahuje 5 – 12 % humusu, má priaznivé fyzikálne vlastnosti, dostatočnú zásobu živín a vysokú biologickú činnosť.

drobenie hrúd

drobenie hrúd — rozpad veľkých pôdnych agregátov (hrúd) na štruktúrne agregáty rôznej veľkosti vplyvom poveternostných podmienok alebo agrotechnickými zásahmi, napr. orbou, tanierovaním, bránením ap. Drobenie hrúd závisí od pôdneho typu a druhu, fyzikálneho a chemického zloženia pôdy, typu použitého náradia a jeho pojazdovej rýchlosti i od ďalších faktorov.

drobné ovocie

drobné ovocie — súborné pomologické označenie rôznych druhov maloplodého ovocia, ktorého plody sú bobule (ríbezle, egreše, vinič hroznorodý), botanicky rôznorodé druhy kôstkovíc (maliny, černice, moruše, drienky) alebo nažky (jahody).

dromománia

dromománia [gr.], poriománia — zriedkavá impulzívna bezdôvodná potreba cestovať, túlať sa bez plánu a cieľa. Niekedy je na epizódu dromománie nepresná a neistá spomienka.

druženie

druženie, kopulácia — najjednoduchší spôsob vrúbľovania ovocných drevín, ktorý sa používa vždy, keď je vrúbeľ rovnako hrubý ako podpník. Vrúbeľ i podpník sa šikmo zrežú, obidve časti sa priložia reznými plochami k sebe a oviažu sa lykom alebo páskou.

drvky

drvkypoľov. úlomky kostí rozdrvených strelou, podľa ktorých možno určiť miesto zásahu. Drvky zostávajú na nástrele alebo v stopovej dráhe unikajúcej zveri.

dualita

dualita [lat.] — dvojnosť, dvojitosť;

1. log. vzťah medzi dvoma formulami, ktoré sú také isté s výnimkou zámeny všeobecného kvantifikátora existenčným, symbolu pre nulovú triedu symbolom pre univerzálnu triedu, zjednotenia množín znakom pre prienik množín, konjunktora disjunktorom, pričom konjunktor, disjunktor a negátor sú základné symboly a všetky ostatné výrokovo-logické spojky sú definovateľné pomocou nich. O dvoch formulách sa potom hovorí, že sú navzájom duálne. Napr. formula p a q je duálna s formulou p alebo q;

2. mat. symetrická relácia v rôznych oblastiach matematiky priraďujúca navzájom dvojice tried objektov, relácií, operácií ap. tak, že ich súčasnou vzájomnou zámenou sa zachováva zmysel definícií, relácií, operácií, výrokov, ako aj pravdivostná hodnota výrokov. Tento fakt spravidla vyjadruje princíp duality v príslušnej oblasti (v matematickej logike, teórii kategórií, projektívnej geometrii a i.).