Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 7 z celkového počtu 7 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

donjon

donjon [-žon; keltské jazyky > fr.], aj donžon — obytná veža stredovekého hradu, posledné útočisko počas obliehania. Je izolovaná od ostatných budov a situovaná buď v strede, alebo na ťažko dostupnom mieste hradu. Zvyčajne má kruhový alebo štvorcový pôdorys a býva prístupná len z vrchných podlaží. V horných priestoroch bývali obytné časti, dostatočne veľké miestnosti s kozubmi osvetlené oknami, v dolných často skladiská a hladomorne. Donjon vznikol v 10. – 11. stor. vo Francúzsku v Normandii (v Spojenom kráľovstve sa označuje ako keep), odkiaľ sa vo viacerých typoch rozšíril do ostatných krajín Európy. Hrady s dominantnou obytnou vežou patria medzi tzv. donžonové dispozície. Na Slovensku boli donjony napr. na Devínskom, Spišskom, Šarišskom a Likavskom hrade.

dorzály

dorzály [lat.] — chrbtové spoluhlásky artikulované za súčinnosti chrbta jazyka (lat. dorsum) s okrajmi podnebnej klenby; v slovenčine napr. ť, ď, ň, ľ, j, k, g, ch.

doslov

doslov — samostatná textová časť knihy, v ktorej sa autor alebo zostavovateľ obracia na čitateľa, aby s istým odstupom upozornil na význam, zmysel a poslanie diela; opak: predslov.

doping

doping [hol. > angl.] — podávanie biologicky účinných látok zo zakázaných farmakologických skupín, resp. používanie zakázaných metód s cieľom zvýšiť športový výkon. Doping odporuje športovej etike, predstavuje riziko poškodenia zdravia športovca a často vedie až k predčasnej smrti. Začal sa uplatňovať už v 19. stor., postupne sa používal heroín, morfín, strychnín, efedrín, amfetamíny a neskôr anabolické steroidy, od 70. rokov 20. stor. aj krvný doping.

V súčasnosti sa podľa Svetového antidopingového kódexu (World Anti-Doping Code, 2015) doping definuje ako porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel: 1. prítomnosť zakázanej látky (jej metabolitov alebo indikátorov) v tele športovca; 2. použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo zakázanej metódy; 3. nepodrobenie sa odberu vzorky, resp. vyhýbanie sa tomuto odberu; 4. neposkytnutie informácií o mieste pobytu športovca; 5. falšovanie alebo pokus o falšovanie počas dopingovej kontroly; 6. držanie zakázanej látky alebo zakázanej metódy; 7. obchodovanie alebo pokus o obchodovanie so zakázanou látkou alebo zakázanou metódou; 8. podanie alebo pokus o podanie akejkoľvek zakázanej látky alebo zakázanej metódy; 9. spoluúčasť na porušení antidopingového pravidla; 10. zakázaná spolupráca.

Zoznam zakázaných látok a metód pravidelne aktualizuje Svetová antidopingová agentúra (World Anti-Doping Agency, WADA); podľa úpravy z 1. 1. 2019 obsahuje androgénne anabolické steroidy; peptidové hormóny, rastové faktory, príbuzné látky a mimetiká; beta-2 agonisty; hormonálne a metabolické modulátory; diuretiká a maskovacie látky; stimulanciá; narkotiká; kanabinoidy; glukokortikoidy a beta-blokátory. Zakázaná je aj manipulácia s krvou alebo krvnými zložkami, chemická a fyzikálna manipulácia a génový a bunkový doping.

V boji proti používaniu dopingu prispievajú dopingové kontroly. Pri dokázaní dopingu je športovec vylúčený zo súťaže (jeho výsledok je anulovaný) a potrestaný zákazom činnosti, t. j. zákazom účasti na akejkoľvek športovej činnosti vrátane súťaží aj tréningov organizovaných niektorým zo signatárov. Podľa stupňa previnenia sa trest ukladá na obdobie od niekoľkých mesiacov až do 4 rokov, po opakovanom porušení antidopingových pravidiel sa trest predlžuje a môže byť až doživotný.

dorzalgia

dorzalgia [lat. + gr.] — bolestivé stavy v oblasti rôznych segmentov chrbtice podmienené vertebrogénnymi ochoreniami (všetky chorobné stavy, pri ktorých je chrbtica ústredným patogénnym orgánom). Bývajú najčastejšie degeneratívneho, pri sekundárnych formách aj zápalového, nádorového alebo metabolického pôvodu. Prejavujú sa bolesťami lokalizovanými na úseky chrbtice alebo vyžarujúcimi do inervačných segmentov na trupe a končatinách.

Doruľa, Ján

Doruľa, Ján, 31. 8. 1933 Ortuťová, okres Bardejov — slovenský jazykovedec. R. 1957 – 59 pôsobil na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe, 1959 – 95 v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave, 1991 – 95 jeho riaditeľ, od 1995 zakladateľ a riaditeľ Slavistického kabinetu SAV (od 2005 Slavistický ústav J. Stanislava SAV); 1993 DrSc., 1996 profesor.

Pracuje v oblasti výskumu slovenského jazyka z historicko-porovnávacieho hľadiska a slovensko-slovanských i slovensko-neslovanských vzťahov. Autor prác Slováci v dejinách jazykových vzťahov (1977) a Tri kapitoly zo života slov (1993), spoluautor Krátkeho slovníka slovenského jazyka (1987). Otázkami slovenského jazykovo-historického a kultúrneho vývinu sa zaoberal aj v knižných prácach O krajine a vlasti starých Slovákov (2011), Čarovný svet a skutočný život v slovenskej rozprávke (2012), O slovensko-nemeckom spolunažívaní v 16. – 18. storočí (2014), Slováci medzi starými susedmi. Môžu byť aj Slováci starí? (2015).

R. 1990 – 2006 predseda Slovenského komitétu slavistov (od 2007 čestný predseda), 1995 – 2004 predseda Jazykového odboru Matice slovenskej, 2003 – 12 hlavný redaktor časopisu Slavica Slovaca; od 2005 člen Učenej spoločnosti SAV, od 2007 čestný člen Medzinárodného komitétu slavistov. Nositeľ viacerých ocenení (o. i. Zlatá čestná plaketa Ľ. Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, 1993; Veľká medaila sv. Gorazda, 1998; Cena Štefana Moyzesa za prínosy k slovenskému národnému životu, 2003; Medaila SAV za podporu vedy, 2004; Zlatá medaila SAV, 2008; Cena SAV za popularizáciu vedy, 2010).