Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 6 z celkového počtu 6 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Doesburg, Theo van

Doesburg [dusbürch], Theo van, vlastným menom Christian Emil Maria Küpper, 30. 8. 1883 Utrecht – 7. 3. 1931 Davos — holandský maliar, architekt, teoretik a spisovateľ. Koncom 19. stor. maľoval realistické obrazy, začiatkom 20. stor. bol silno ovplyvnený H. Daumierom (kreslil karikatúry) a maľoval obrazy v impresionistickom štýle. Od tohto obdobia bol aj významne ovplyvnený teozofiou, mysticizmom a 1914 – 15 tvorbou V. V. Kandinského. R. 1915 spoznal tvorbu P. Mondriana, ktorá ho zásadným spôsobom ovplyvnila. Začal pracovať na organizovaní mesačníka zameraného na moderné umenie a kultúru De Stijl: Mesačník pre nové umenie, vedu a kultúru (De Stijl: Maandblad voor nieuwe kunst, wetenschap en kultur; prvé číslo vyšlo 1917). Po 1916 spolupracoval s architektmi J. J. P. Oudom a Janom Wilsom (*1891, †1972). Začal navrhovať vitráže, ktoré mu umožňovali postupnú redukciu prírodných foriem na zjednodušené geometrické tvary. Redukciou foriem dospel k umeleckému výrazu založenému na čisto matematických princípoch (objekty zredukoval na minimálne množstvo horizontálnych a vertikálnych línii, ktoré krížením delili obraz na farebné plochy).

R. 1917 spoluzakladateľ hnutia De Stijl, hlavný redaktor časopisu De Stijl. Začiatkom 20. rokov 20. stor. sa podieľal na aktivitách hnutia Dada, čo mu prinieslo intenzívne kontakty s medzinárodnou avantgardou (1920 a 1922 prednášal na Bauhause). Spolupracoval s architektmi, vytváral najmä farebné schémy interiérov i exteriérov. Významná bola najmä spolupráca s C. van Eesteren, s ktorým vytvorili príklady architektúry v štýle elementarizmu (nerealizovaný návrh na Dom umelca, 1922 – 23).

Okolo 1924 sa v jeho maľbách objavili diagonály. Maľby, v ktorých ich uplatnil, označil ako kontrakompozície (Simultánna kontrakompozícia, 1929 – 30). Techniku kontrakompozície, založenú na diagonálnom členení farebných plôch, naplno rozvinul v architektúre. R. 1926 – 28 spolu s H. Arpom a S. Taeuberovou-Arpovou vytvoril maľby v interiéri kaviarne Aubette v Štrasburgu (zrekonštruovaná 1994). Od 1925 pracoval na návrhu vlastného domu.

R. 1929 sa podieľal na založení umeleckej skupiny Art Concret (→ konkrétne umenie), krátko pred smrťou vydal jedno číslo časopisu Konkrétne umenie (Art concret) a podieľal sa na aktivitách umelcov, ktorí neskôr vytvorili skupinu Abstraction-Création.

doktor

doktor [lat.] — akademický titul udeľovaný vysokou školou obyčajne po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky (→ akademické tituly).

doktorand

doktorand [lat.] — študent vysokej školy pokračujúci v študijnom programe tretieho stupňa, resp. v doktorandskom študijnom programe (→ doktorandské štúdium).

dolichocefália

dolichocefália [gr.] — dlhohlavosť; tvar ľudskej hlavy, pri ktorej šírka hlavy tvorí 75 % jej dĺžky. Ako opisný znak hlavy sa zvyčajne vyjadruje cefalickým indexom, ktorý je pri dolichocefálnych hlavách nižší ako hodnota 76,9. V Európe od začiatku 13. storočia ubúdalo ľudí s dolichocefáliou (→ brachycefalizácia), od polovice 19. storočia opäť pribúda (debrachycefalizácia). Pri zisťovaní rozmerov lebky sa dolichocefália označuje ako dolichokránia.

dolina

dolina — pretiahnutá, na jednej strane otvorená depresná forma georeliéfu, ktorá sa utvára najmä na pevninách vplyvom zahlbovania sa vodných tokov.

Doliny majú rôzny tvar priečneho profilu. Ak je zahlbovanie vodného toku oveľa intenzívnejšie ako odnosové procesy na svahoch, utvára sa konvexný profil doliny (s narastajúcim sklonom v smere nadol) charakteristický pre tiesňavy, ak je zahlbovanie toku a intenzita svahových procesov v rovnováhe, utvárajú sa doliny s rovnými svahmi tvaru písmena V, ak rieka už hĺbkovo neeroduje, svahy sa v smere nadol zmierňujú (sú konkávne) a utvárajú sa doliny s profilom písmena U.

Na miestach bez tokov alebo len s periodickými tokmi sú suché doliny. Doliny vznikajúce na zlomových líniách (→ tektonická dolina) môžu mať asymetrické svahy (rôzne vysoké alebo rôzne sklonené). Špecifické typy dolín sa utvárajú v krasových horninách (→ slepá dolina, → poloslepá dolina), premodelovaním ľadovcom (→ trog), na okraji ľadovca (→ pradolina), ale i pod hladinou mora (→ podmorská dolina).

domovská stránka

domovská stránka, angl. home page —

1. úvodná stránka webového sídla sprístupňujúca jeho ďalšie webové stránky;

2. stránka, ktorá sa zobrazí po spustení webového prehliadača.