Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 16 z celkového počtu 16 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

docent

docent [lat.] — vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul (skratka doc.) udeľovaný učiteľom vysokých škôl na základe habilitácie, ktorej súčasťou je o. i. posúdenie habilitačnej práce a prednesenej habilitačnej prednášky. Titul docent je udeľovaný rektorom univerzity na základe rozhodnutia vedeckej rady.

dodekafónia

dodekafónia [gr.], dvanásťtónová kompozičná technika — kompozičný smer v hudbe, ktorý rovnocenne využíva dvanásť tónov chromatickej stupnice v rámci oktávy ako samostatný tónový materiál bez tradičnej harmonickej väzby. Popiera hierarchické vzťahy medzi tónmi a akordmi, ktoré vyplývajú z tonality, a smeruje k atonalite. Dodekafónia organizuje tónový materiál pomocou radu obsahujúceho všetkých 12 tónov usporiadaných tak, aby sa v ňom neobjavovali sledy rozložených tradičných akordov a neopakovali sa za sebou rovnaké tóny. Rad tvorí motivický materiál obmieňaný polyfonicky, variačne a rytmicky. Môže byť uskutočnený v základnom tvare, v obrate (inverzii), v račom postupe (uvedenie melódie spiatočne, od posledného tónu) alebo v inverzii račieho postupu.

Prvé pokusy o dvanásťtónovú kompozičnú techniku (založenú na tzv. trópoch) uplatnil v tvorbe Josef Matthias Hauer a svoj systém dodekafónie aj teoreticky sformuloval v prácach z 1919 – 26. Hlavným tvorcom dodekafónie bol Arnold Schönberg, ktorý od 1923 uplatňoval kompozičnú techniku založenú na radoch (Päť klavírnych skladieb op. 23 a nasledujúce diela), po ňom i príslušníci druhej viedenskej školy (Alban Berg, Anton Webern a i.) a neskôr aj predstavitelia európskej hudobnej avantgardy (Pierre Boulez, Ernst Křenek, Luigi Dallapiccola, Luigi Nono, Karlheinz Stockhausen a i.). Skúsenosti s dodekafóniou viedli k tvorbe seriálnej hudby.

Dodekanéz

Dodekanéz, gr. Dodekanisos, aj Dodekanisia — skupina ostrovov v Egejskom mori v blízkosti juhozápadného pobrežia Malej Ázie tvoriaca väčšiu časť súostrovia Južné Sporady patriaca Grécku, z administratívneho hľadiska spadá do kraja Južná Egeis; 2 714 km2, okolo 190-tisíc obyvateľov, administratívnym strediskom je mesto Rodos na ostrove Rodos. Zahŕňa 12 väčších a asi 40 menších ostrovov a útesov, 25 ostrovov je obývaných. Najväčšie ostrovy sú Rodos, Karpathos a Kos.

Ostrovy majú hornatý povrch, horské chrbty dosahujú výšky 500 – 1 200 m n. m., najvyšší vrch Atavyros (1 215 m n. m.) leží v západnej časti Rodosu. Medzi pohoriami sa rozkladajú úrodné nížiny. Ostrovy majú subtropické podnebie stredomorského charakteru, priemerná teplota v januári je 11 °C, v júli 27 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 500 – 800 mm. V dôsledku malej rozlohy ostrovov je slabo rozvinutá riečna sieť. Svahy pohorí sú porastené macchiami (zastúpené sú duby, sosny, cyprusy), v nižších nadmorských výškach rastú suchomilné krovinaté a trávnaté porasty. Pestuje sa vinič, pšenica, tabak, olivovníky a citrusy. Chovajú sa ovce, kozy a priadka morušová, rozvinutý je rybolov a lov morských hubiek. Na ostrovoch sú rozšírené tradičné remeslá – výroba kobercov a keramiky. Dodekanéz ležia na frekventovanej morskej ceste z Čierneho mora do Stredozemného mora a sú hojne navštevované turistami.

Doesburg, Theo van

Doesburg [dusbürch], Theo van, vlastným menom Christian Emil Maria Küpper, 30. 8. 1883 Utrecht – 7. 3. 1931 Davos — holandský maliar, architekt, teoretik a spisovateľ. Koncom 19. stor. maľoval realistické obrazy, začiatkom 20. stor. bol silno ovplyvnený H. Daumierom (kreslil karikatúry) a maľoval obrazy v impresionistickom štýle. Od tohto obdobia bol aj významne ovplyvnený teozofiou, mysticizmom a 1914 – 15 tvorbou V. V. Kandinského. R. 1915 spoznal tvorbu P. Mondriana, ktorá ho zásadným spôsobom ovplyvnila. Začal pracovať na organizovaní mesačníka zameraného na moderné umenie a kultúru De Stijl: Mesačník pre nové umenie, vedu a kultúru (De Stijl: Maandblad voor nieuwe kunst, wetenschap en kultur; prvé číslo vyšlo 1917). Po 1916 spolupracoval s architektmi J. J. P. Oudom a Janom Wilsom (*1891, †1972). Začal navrhovať vitráže, ktoré mu umožňovali postupnú redukciu prírodných foriem na zjednodušené geometrické tvary. Redukciou foriem dospel k umeleckému výrazu založenému na čisto matematických princípoch (objekty zredukoval na minimálne množstvo horizontálnych a vertikálnych línii, ktoré krížením delili obraz na farebné plochy).

R. 1917 spoluzakladateľ hnutia De Stijl, hlavný redaktor časopisu De Stijl. Začiatkom 20. rokov 20. stor. sa podieľal na aktivitách hnutia Dada, čo mu prinieslo intenzívne kontakty s medzinárodnou avantgardou (1920 a 1922 prednášal na Bauhause). Spolupracoval s architektmi, vytváral najmä farebné schémy interiérov i exteriérov. Významná bola najmä spolupráca s C. van Eesteren, s ktorým vytvorili príklady architektúry v štýle elementarizmu (nerealizovaný návrh na Dom umelca, 1922 – 23).

Okolo 1924 sa v jeho maľbách objavili diagonály. Maľby, v ktorých ich uplatnil, označil ako kontrakompozície (Simultánna kontrakompozícia, 1929 – 30). Techniku kontrakompozície, založenú na diagonálnom členení farebných plôch, naplno rozvinul v architektúre. R. 1926 – 28 spolu s H. Arpom a S. Taeuberovou-Arpovou vytvoril maľby v interiéri kaviarne Aubette v Štrasburgu (zrekonštruovaná 1994). Od 1925 pracoval na návrhu vlastného domu.

R. 1929 sa podieľal na založení umeleckej skupiny Art Concret (→ konkrétne umenie), krátko pred smrťou vydal jedno číslo časopisu Konkrétne umenie (Art concret) a podieľal sa na aktivitách umelcov, ktorí neskôr vytvorili skupinu Abstraction-Création.

Dógen

Dógen, aj Dógen Zendži, Dógen Kigen, Eihei Dógen, 1200 – 1253 — najvýznamnejší japonský majster zen-buddhizmu. V rokoch 1223 – 27 študoval a meditoval v najslávnejších čínskych kláštoroch. Po návrate preniesol z Číny do Japonska tradíciu školy sótó. Na ostrove Kjóto založil niekoľko menších kláštorov a neskôr prvý nezávislý zenový kláštor Kóšó Hórindži. V roku 1243 alebo 1244 vybudoval kláštor Daibucudži, neskôr premenovaný na Eihedži, ktorý sa stal najdôležitejším kláštorom japonskej školy sótó.

Hlavné dielo Pokladnica oka pravého zákona (Šóbó genzó) je považované za jeden z najhlbších spisov zen-buddhistickej literatúry a súčasne za najlepšie dielo náboženskej literatúry v Japonsku. Ďalšie dielo Všeobecný výklad princípov zazenu (Fukan zazengi) má skôr charakter úvodu do štúdia zen-buddhizmu.

dohadzovanie

dohadzovanie — v tradičnom dedinskom prostredí sprostredkovanie sobáša osobou, ktorá za určitú odmenu (peniaze, naturálie) vybrala alebo upozornila na vhodných manželských partnerov. Dohadzovaním sa zaoberali staršie ženy – dohadzovačky, ktoré tak robili na požiadanie rodičov hľadajúcich partnera pre svoje deti alebo na žiadosť osoby, ktorá chcela uzavrieť manželstvo.

Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov

Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, angl. Convention on Long-Range Transboundary Air Pollution, CLRTAP — dohovor uzavretý v roku 1979 v Ženeve členskými štátmi Hospodárskej komisie OSN pre Európu s cieľom spolupracovať na zamedzovaní znečisťovania ovzdušia, resp. znižovaní vypúšťania znečisťujúcich látok v medzinárodnom európskom meradle (→ diaľkový prenos znečisťujúcich látok); platný od marca 1983. Postupne boli k nemu prijaté vykonávacie protokoly, ktoré pre európske štáty stanovili národné stropy emisií sledovaných látok a lehoty ich plnenia.

Prvý protokol o znížení emisií síry (Helsinki, 1985) stanovil záväzok redukovať emisie oxidu siričitého do konca roku 1993 v porovnaní s rokom 1980 o 30 % a protokol o znížení emisií oxidov dusíka (Sofia, 1988) zaviazal signatárov zastaviť rast ich emisií do roku 1993. Druhý protokol o znižovaní emisií síry (Oslo, 1994) určil v porovnaní s rokom 1980 zníženie emisií oxidu siričitého do roku 2000 o 60 % a do roku 2005 o 65 % . Viaceré obmedzujúce opatrenia obsahovali protokoly o ťažkých kovoch a perzistentných organických látkach (Aarhus, 1998). Najvýznamnejší bol protokol z roku 1999 (Göteborg) o acidifikácii, eutrofizácii a prízemnom ozóne, ktorý pre všetky európske štáty stanovil individuálne emisné stropy oxidu siričitého, oxidov dusíka, amoniaku a prchavých organických látok, pod ktoré museli národné emisie klesnúť do roku 2010.

Uskutočňovaniu cieľov konvencie pomáha Európsky monitorovací a vyhodnocovací program (angl. European Monitoring and Evaluation Programme, EMEP, plný názov Program spolupráce na monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe, angl. Co-operative Programme for Monitoring and Evaluation of the Long-range Transmission of Air Pollutants in Europe), ktorý poskytuje pravidelné hodnotenia rôzneho druhu založené na systematickom zbere a analýze údajov súvisiacich s cezhraničným prenosom. Plnenie CLRTAP-u prinieslo významné zníženie prenosu znečisťujúcich látok cez hranice štátov, podstatné zmiernenie problému kyslých dažďov v Európe a i. Slovensko splnilo všetky svoje záväzky vyplývajúce z CLRTAP-u a z jeho protokolov. Na dohovor nadviazala smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z roku 2001, ktorá pre členské štáty stanovila od roku 2010 stropy celkových ročných emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín a amoniaku. V roku 2016 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorou sa sprísňujú národné limity emisií vybraných antropogénnych emisií so zreteľom na dosiahnutie strategických cieľov EÚ v kvalite ovzdušia do 2030 a po 2030 (program Čisté ovzdušie pre Európu z 2013). V roku 2018 Európska komisia sformulovala dlhodobý zámer dosiahnuť v Európe do 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov.

doktor

doktor [lat.] — akademický titul udeľovaný vysokou školou obyčajne po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky (→ akademické tituly).

doktorand

doktorand [lat.] — študent vysokej školy pokračujúci v študijnom programe tretieho stupňa, resp. v doktorandskom študijnom programe (→ doktorandské štúdium).

doktorandské štúdium

doktorandské štúdium — študijný program tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania (doktorandský študijný program) zameraný na získanie vedecko-akademickej hodnosti (PhD., philosophiae doctor; ArtD., artis doctor; ThLic., licenciát teológie).

Doktorandský študijný program (v dennej alebo externej forme štúdia) je orientovaný na získavanie najnovších vedeckých či umeleckých poznatkov s aktívnou účasťou študenta. Štúdium prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa, v dennej forme trvá tri alebo štyri, v externej forme štyri alebo päť akademických rokov. Pozostáva zo študijnej (prednášky, semináre, individuálne štúdium odbornej literatúry) a vedeckej (bádanie a samostatná tvorivá činnosť v oblasti súvisiacej s dizertačnou prácou; → dizertácia) časti, v dennej forme štúdia doktorandi vykonávajú aj pedagogickú činnosť. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky a obhajoba dizertačnej práce.

dolichocefália

dolichocefália [gr.] — dlhohlavosť; tvar ľudskej hlavy, pri ktorej šírka hlavy tvorí 75 % jej dĺžky. Ako opisný znak hlavy sa zvyčajne vyjadruje cefalickým indexom, ktorý je pri dolichocefálnych hlavách nižší ako hodnota 76,9. V Európe od začiatku 13. storočia ubúdalo ľudí s dolichocefáliou (→ brachycefalizácia), od polovice 19. storočia opäť pribúda (debrachycefalizácia). Pri zisťovaní rozmerov lebky sa dolichocefália označuje ako dolichokránia.

dolina

dolina — pretiahnutá, na jednej strane otvorená depresná forma georeliéfu, ktorá sa utvára najmä na pevninách vplyvom zahlbovania sa vodných tokov.

Doliny majú rôzny tvar priečneho profilu. Ak je zahlbovanie vodného toku oveľa intenzívnejšie ako odnosové procesy na svahoch, utvára sa konvexný profil doliny (s narastajúcim sklonom v smere nadol) charakteristický pre tiesňavy, ak je zahlbovanie toku a intenzita svahových procesov v rovnováhe, utvárajú sa doliny s rovnými svahmi tvaru písmena V, ak rieka už hĺbkovo neeroduje, svahy sa v smere nadol zmierňujú (sú konkávne) a utvárajú sa doliny s profilom písmena U.

Na miestach bez tokov alebo len s periodickými tokmi sú suché doliny. Doliny vznikajúce na zlomových líniách (→ tektonická dolina) môžu mať asymetrické svahy (rôzne vysoké alebo rôzne sklonené). Špecifické typy dolín sa utvárajú v krasových horninách (→ slepá dolina, → poloslepá dolina), premodelovaním ľadovcom (→ trog), na okraji ľadovca (→ pradolina), ale i pod hladinou mora (→ podmorská dolina).

dolkáreň

dolkáreň — hrnčiarska, kameninová alebo smaltovaná nádoba na pečenie doliek a lievancov. Tvorí ju sústava dvoch alebo viacerých okrúhlych misiek. Na Slovensku boli najrozšírenejšie hrnčiarske dolkárne s hnedou alebo so zelenou glazúrou, s maximálnym počtom 15 misiek zostavených obyčajne v tvare trojuholníka alebo obdĺžnika, s uškom i bez neho. Pôvodne ich vyrábali hrnčiari pre mestské domácnosti, do ľudového prostredia prenikli v 19. stor.

Dolma

Dolma [tibetsky], sanskritsky Tárá — ženské buddhistické božstvo uctievané v Indii a Tibete. Stelesňuje ženský aspekt súcitu a je pokladané za emanáciu bódhisattvu Avalókitéšvaru. Najčastejšími formami božstva Dolma v Tibete sú Zelená Tárá (Doldžang) a Biela Tárá (Dolkar).

domácka výroba

domácka výroba — zhotovovanie predmetov a potrieb samotným výrobcom alebo v spolupráci s rodinnými príslušníkmi v jeho obydlí na vlastné použitie alebo ako jeho hlavné, vedľajšie či doplnkové zamestnanie.

Domácka výroba sa vyvinula z výroby produktov na vlastnú spotrebu. Zdokonaľovaním nástrojov i techniky bol výrobca schopný nadprodukciu odovzdávať feudálovi, neskor i predávať. Pokročilú špecializáciu domáckej výroby už z obdobia raného feudalizmu dosvedčujú niektoré názvy (alebo súčasti názvov) zaniknutých či jestvujúcich obcí na Slovensku (Kováčová, Hrnčiarovce, Plachtince, Žemliare, Štitáre, Strháre a i.). Najväčší význam nadobudla domácka výroba v období neskorého feudalizmu, keď významným zdrojom doplnkového zárobku v horských a podhorských oblastiach Slovenska bolo najmä plátenníctvo. K špecializácii a zvýšenej produkcii domáckej výroby prispel vznik manufaktúr, pre ktoré v 18. stor. a začiatkom 19. stor. podomácky pracovali tisícky výrobcov v mestách i na vidieku. Na Slovensku bolo najviac pracovníkov zamestnaných v textilných odvetviach (napr. šaštínska továreň na výrobu kartúnu zamestnávala v roku 1809 asi 13-tis. pradiarov a česáčov). Ďalšími dôležitými odvetviami domáckej výroby bolo čipkárstvo, výšivkárstvo, výroba hlineného riadu, v horských a podhorských oblastiach rezbárstvo. Od 2. polovice 19. stor. organizoval domácich výrobcov popri jednotlivcoch aj štát prostredníctvom špecializovaných inštitúcií, spolkov a družstiev. V súčasnosti sú organizátormi okrem družstiev a Ústredia ľudovej umeleckej výroby aj rôzne súkromné podniky.

domovská stránka

domovská stránka, angl. home page —

1. úvodná stránka webového sídla sprístupňujúca jeho ďalšie webové stránky;

2. stránka, ktorá sa zobrazí po spustení webového prehliadača.