Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 24 z celkového počtu 24 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

diferenciačné antigény

diferenciačné antigény — molekuly vyskytujúce sa na povrchu buniek. Sú typické pre určitú populáciu alebo subpopuláciu buniek imunitného systému. Označujú sa znakom CD (z angl. cluster of differentiation) a poradovým číslom, napr. CD3 (diferenciačný znak všetkých T lymfocytov), CD4 (diferenciačný znak pomocných T lymfocytov), CD8 (diferenciačný znak cytotoxických T lymfocytov), CD19 (diferenciačný znak všetkých B lymfocytov), CD56 (diferenciačný znak NK buniek), atď. (viac ako 300).

diferenciálne skúšky

diferenciálne skúšky, aj diferenčné skúšky — rozdielové skúšky, ktoré absolvuje študent pri prestupe na iný druh strednej alebo vysokej školy alebo na príbuzný študijný odbor. Predpisuje ich škola, na ktorú študent prestupuje.

diftéria

diftéria [gr. > lat.] —

1. lek. → záškrt;

2. veter. diftéria hydinykiahne (vtáčie).

difuzionizmus

difuzionizmus [lat.] — smer v etnológii vychádzajúci z predstavy, že vývoj kultúr a spoločností je podmienený migráciou kultúrnych prvkov a etník. Jeho základným východiskom je predpoklad, že nové myšlienky a vynálezy vznikajú len vzácne, preto majú pre všetky kultúry a spoločnosti veľký význam výpožičky a preberanie prvkov z iných kultúr. Pritom nejde iba o difúziu konkrétnych javov (napr. znalosť tavby železa), ale aj všeobecných princípov (písomníctvo, štátnosť a pod.).

Difuzionizmus vznikol koncom 19. stor. v európskej (rakúskej, nemeckej, anglickej) etnológii a v americkej kultúrnej antropológii ako reakcia na evolucionistické prístupy. Jeho slabou stránkou bolo preceňovanie kultúrnych a sociálnych vplyvov, problematické datovanie kultúrnych výpožičiek a podcenenie možnosti nezávislého paralelného vývoja. Z podobnej predstavy ako difuzionizmus vychádzala aj teória kultúrnych okruhov.

Digesta Iustiniani

Digesta Iustiniani [jus-; lat.], aj Pandekty, Pandectae — najdôležitejšia a najrozsiahlejšia časť justiniánskej kodifikácie rímskeho práva (→ Corpus iuris civilis) obsahujúca fragmenty spisov 39 právnikov prevažne z klasického obdobia rímskeho práva. Kodifikačné práce začala na pokyn Justiniána I. Veľkého 17-členná komisia 15. 12. 530 s cieľom ukončiť ich o desať rokov, cisár však už 16. 12. 533 uzavrel celé dielo konštitúciou Tanta (gr. Dédoken) a 30. 12. 533 nadobudlo účinnosť. Komisia preštudovala asi 1 625 kníh starej právnickej literatúry s viac ako troma miliónmi riadkov, pričom mala oprávnenie prispôsobiť prevzaté texty novým hospodárskym a sociálnym pomerom (interpolatio). Justiniánova zákonodarná aktivita je hodnotená rozporne, niektorí autori mu kladú za vinu zánik klasickej právnickej literatúry, iní ho pokladajú za záchrancu bohatstva rímskoprávnej učenosti.

Digesta Iustiniani sa rozdeľujú na 50 kníh, ktoré sa delia na tituly (okrem kníh 30 – 32) s osobitnými rubrikami vymedzujúcimi ich predmet (432 titulov). Každý titul obsahuje fragmenty z diel právnikov s uvedením autora a názvu diela (9 142 fragmentov), väčšie fragmenty pozostávajú z paragrafov. Najhodnotnejší rukopis sa od 12. stor. nachádzal v Pise. Keď ju v roku 1406 obsadili Florenťania, rukopis odniesli ako vzácnu korisť do Florencie (littera Florentina). Tam ho najprv uschovávali v Palazzo Vecchio, neskôr bol prenesený (1786) do Lorenzovskej mediciovskej knižnice.

digraf

digraf [gr.] — skupina dvoch písmenových znakov, ktoré spolu tvoria jednu fonému, napr. v slovenčine ch, dz, , v angličtine th, v poľštine sz (š), v nemčine sch (š), v maďarčine gy (ď), v taliančine gn (ň) a i.

dihydroxyacetón

dihydroxyacetón [gr. + lat. + gr.], 1,3-dihydroxypropán-2-ón, HOCH2C(O)CH2OH — trojuhlíkatý monosacharid (ketotrióza); najjednoduchšia ketóza, ktorá nie je opticky aktívna. Biela kryštalická látka existujúca ako dimér, ktorý v roztoku ľahko prechádza na monomér rozpustný vo vode, v etanole, dietyléteri a v acetóne; teplota topenia 75 – 80 °C. Vyrába sa aeróbnou oxidáciou glycerolu baktériami rodu Acetobacter. Používa sa ako účinná látka do kozmetických samoopaľovacích prostriedkov – chemickou reakciou s keratínom obsiahnutým v koži vytvára jej žltohnedé sfarbenie trvajúce niekoľko dní, ktoré však na rozdiel od melanínového zhnednutia pokožky nemá ochranný účinok proti ultrafialovému žiareniu.

dikcia

dikcia [lat.] —

1. jaz. individuálny spôsob ústneho vyjadrovania, vyslovovania (ušľachtilá dikcia, nedbalá dikcia); technika hovoreného slova, reči (básnická dikcia, žurnalistická dikcia); spôsob opísania určitého javu ap. Úlohou dikcie je podávať zrozumiteľné informácie o konaní, myslení, citoch a pocitoch človeka, a tým zabezpečovať jeho kontakt nielen s inými ľuďmi, ale aj s okolitým prostredím. Dobrú dikciu možno definovať nielen ako dokonalé ovládanie rečových orgánov a správne a bezpečné zaobchádzanie so zvukovými prvkami a zložkami reči (fonetická realizácia), ale aj ako ich vhodné a účinné využívanie pri verejných jazykových prejavoch akéhokoľvek druhu;

2. práv. dikcia zákona — jazyk zákona, čiže jazyk všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý sa v teórii práva označuje ako právny jazyk. Požiadavkami na právny jazyk a právnu terminológiu, ako aj na jazykovú čistotu sa zaoberá teória legislatívy a legislatívna technika. Zákon musí byť terminologicky presný a jednotný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy i právnu terminológiu. Účelom týchto a ďalších požiadaviek je, aby zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy boli jasné, správne chápané a v praxi rešpektované a správne uplatňované. Odvolávať sa na dikciu zákona znamená klásť dôraz na to, čo ustanovuje zákon, pretože nie je možné požadovať to a domáhať sa toho, čo dikcia zákona nepripúšťa alebo neurčuje, a realizovať práva a právne povinnosti, ktoré nie sú obsahom zákona alebo iného právneho predpisu vyjadreného pomocou slovenského zákona.

diketén

diketén [gr.] — heterocyklická kyslíkatá zlúčenina. Bezfarebná horľavá kvapalina (teplota vzplanutia v otvorenom tégliku 34 °C) ostrého zápachu, nerozpustná vo vode, rozpustná v bežných organických rozpúšťadlách, stredne toxická a dráždivá; teplota varu 127,4 °C, hustota 1,09 g/cm3. Ľahko polymerizuje. Vyrába sa dimerizáciou keténu H2C=C=O vo vežových reaktoroch pri 35 – 40 °C. Adíciou alkoholov, amoniaku, amínov, hydrazínov a i. za súčasného otvorenia kruhu poskytuje deriváty kyseliny acetoctovej, ktoré sú významnými medziproduktmi pri výrobe farbív, liečiv a pesticídov.

diktát

diktát [lat.] —

1. autoritatívne vydávanie príkazov, vnútený príkaz;

2. predčítavanie textu, ktorý sa doslovne zapisuje, aj text, ktorý vznikol napísaním predčítaného. V školskej praxi je diktát využívaný ako jedna z foriem pravopisného cvičenia žiakov alebo študentov na overovanie úrovne osvojenia si pravopisu, prípadne cudzojazyčných jazykových kompetencií.

Diktonius, Elmer Rafael

Diktonius, Elmer Rafael, 20. 1. 1896 Helsinki – 23. 9. 1961 tamže — fínskošvédsky básnik a novelista píšuci po švédsky, vedúca osobnosť literárnej moderny vo Fínsku. V poézii vychádzal z politického a sociálneho nadšenia a zo sympatií ku komunizmu počas Ruskej revolúcie 1905 – 1907 a fínskej občianskej vojny. V 20. rokoch 20. stor. žil v Londýne, Paríži a Prahe, kde študoval literatúru a hudbu. Básnické zbierky Tvrdé spevy (Hårda sånger, 1922), Kamenné uhlie (Stenkol, 1927) a Mocný, no temný (Stark men mörk, 1930) sú charakteristické expresívnym a výbušným jazykom, revolučným pátosom, kontrastnými obrazmi, porozumením pre slabších a obdivom k porazeným. V neskorších zbierkach Diktoniusovo sociálne rozhorčenie postupne ustúpilo, jeho básne boli viac melodické a citové. Je autorom aforistických portrétov súčasníkov, prírodnej lyriky zachytávajúcej obrazy drsnej fínskej krajiny, expresívnej experimentálnej prózy, napr. krátkeho komentovaného románu Jana Kubiková. Drevoryt slovom (Janne Kubik. Ett träsnitt i ord, 1932), zbierky poviedok Občania Fínskej republiky (Medborgare i republiken Finland, 1935 – 40) a súborných básní Básne (Dikter) i próz Próza (Prosa) a Vety (Meningar) vydaných 1956 – 57.

dimeter

dimeter [gr.], dvojmer — v antickej metrike verš rozčlenený na dve rovnaké metrické jednotky, napr. jambický dimeter: ◡ — / ◡ — // ◡ — / ◡ — .

Dimitrovová, Blaga

Dimitrovová (Dimitrova), Blaga, plné meno Blaga Nikolova Dimitrova, 2. 1. 1922 Biala Slatina – 2. 5. 2003 Sofia — bulharská spisovateľka, literárna kritička, esejistka a politička. V 80. rokoch 20. stor. patrila k bulharským intelektuálom tvoriacim opozíciu proti komunistickému režimu (napr. protestovala proti uväzneniu V. Havla). V roku 1989 a začiatkom 90. rokov 20. stor. sa podieľala na odstránení komunistickej totality a na budovaní základov demokratických princípov v Bulharsku. Od roku 1991 pôsobila ako poslankyňa národného zhromaždenia, v rokoch 1992 – 93 ako viceprezidentka.

Časopisecky publikovala už pred 2. svetovou vojnou. Začiatky jej povojnovej básnickej tvorby boli poznačené zjednodušeným videním reality a patetizmom socialistického realizmu: Verše o vodcovi (Stichove za vožda, 1950). Koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. stor. sa zaradila medzi tvorcov usilujúcich sa vyslobodiť poéziu z prisluhovania ideológii. Významnú úlohu vo vývine bulharskej poézie zohrala Dimitrovovej ľúbostná a intímna lyrika, napr. básnické zbierky Dovidenia zajtra (Do utre, 1959), Svet v hrsti (Svetăt v šepa, 1962) a i. Pohľad do vnútorného sveta ženy, na jej údel a podstatu ženstva zobrazila v básňach, ktoré sama označovala ako lyrické poémy (Opačný čas, Obratno vreme, 1965; Okamihy, Migove, 1968; Ako, Kak, 1974). Ako prozaička debutovala v roku 1965 románom Cesta k sebe (Pătuvane kăm sebe si), ktorý nemá klasickú románovú fabulu, dominuje v ňom však reflexívna zložka, preto je označovaný ako román-esej, podobne ako román Obchádzka (Otklonenie, 1967; slov. 1973). V období americko-vietnamskej vojny Dimitrovová viackrát navštívila Vietnam a angažovala sa v hnutí za ukončenie konfliktu. Výsledkom ciest boli román Posledný súd (Strašnija săd, 1969) a reportážny denník Podzemné nebo (Podzemno nebo, 1972).

Dimitrovovej najúspešnejšným dielom je poetický román Lavína (Lavina, 1971; slov. 1973), v ktorom sa tragický osud skupiny horolezcov stal východiskom filozofického uvažovania o existenciálnych otázkach ľudského bytia. Je tiež autorkou divadelných hier Dr. Faustína (D-r Faustina, 1972; slov. 1983) a Bogomilka (1974, z politických príčin vyšiel až 1990) a esejí (z 80. rokov, keď žila v ústraní, ale aj z 90. rokov 20. stor.). Prekladala z poľskej, ruskej, škandinávskej a starogréckej literatúry.

Dimov, Dimităr

Dimov, Dimităr, vlastným menom Dimităr Todorov Dimov, 25. 6. 1909 Loveč – 1. 4. 1966 Bukurešť — bulharský prozaik a dramatik, jeden zo zakladateľov a najvýraznejších predstaviteľov moderného bulharského románu. Pôvodným povolaním bol veterinárny lekár, od roku 1953 pôsobil ako profesor anatómie, embryológie a histológie v Sofii. Od roku 1964 bol predsedom Zväzu bulharských spisovateľov.

Jeho prvým významným prozaickým dielom bol psychologický román Poručík Bentz (Poručik Benc, 1938) zachytávajúci ľúbostný príbeh na pozadí udalostí 1. svetovej vojny. Inšpiračným zdrojom jeho najúspešnejšieho románu Odsúdené duše (Osădeni duši, 1945; slov. 1976) bol študijný pobyt v Madride. Zobrazil v ňom príbeh lásky jezuitského mnícha (lekára) a dobre situovanej, ale duševne nevyrovnanej a drogovo závislej Angličanky odohrávajúci sa v období občianskej vojny v Španielsku. Román je charakteristický psychologickou kresbou, prepracovanosťou kompozície a dramatickosťou deja, ktorý sa odvíja retrospektívne. Typickým realistickým dielom miestami poznačeným socialistickou ideológiou je román Tabak (Ťuťun, 1951; slov. 1954) zobrazujúci sociálne pohyby a konflikty v 30. rokoch 20. stor. a v období 2. svetovej vojny. Dimov napísal aj drámy Ženy s minulosťou (Ženi s minalo, 1960, slov. 1960) a Vinný (Vinovnijat, 1961) zaoberajúce sa problematikou medziľudských vzťahov (najmä medzi mužom a ženou) a hru Oddych v Arco Iris (Počivka v Arco Iris, 1963; slov. 1976), v ktorej sa vrátil k téme španielskej občianskej vojny.

dingo

dingo [austr. jazyky], Canis dingo — divožijúci pes primitívneho pôvodu, čomu nasvedčuje aj jeho neschopnosť brechať (iba vyje); v staršej kynologickej literatúre aj ako Canis familiaris dingo alebo Canis lupus dingo. Vo voľnej prírode sa vyskytuje najmä vo vnútrozemí Austrálie, kde bol privezený pravdepodobne prvými praobyvateľmi z vých. Ázie v paleolite. V minulosti bol považovaný za významného škodcu pri chove dobytka a oviec, preto sa na ochranu stád stavali ploty dlhé tisícky kilometrov (na niektorých miestach to platí dodnes). Prvé typy dingov mali červenkastozlatú krátku srsť s bielymi znakmi na hrudi, labách a konci chvosta, dnes známe aj s červenogrošovanou, tmavohnedou a čiernou srsťou (dôsledok kríženia s domácimi psami). Podieľal sa na vyšľachtení viacerých austrálskych plemien psov, napr. austrálskeho dobytkárskeho psa. Dingo má typicky huňatý chvost a veľké špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku okolo 45 cm. Žije v skupinách, sučka dinga má ruju iba raz do roka, pri skrížení s európskymi psami sa pri potomstve prejaví rozklad pohlavného cyklu (pri krížencoch sa intervaly ruje skracujú, čo sa považuje za znak kríženca s európskymi črtami). Silno viazaný na prostredie, kde žije, miesto, ktoré si vybral, opúšťa najviac do vzdialenosti 8 km; nevhodný na chov v domácnosti.

dionýzie

dionýzie [gr.] — občianske a náboženské slávnosti konané v antickom Grécku na počesť boha Dionýza (→ Bakchus, → bakchanálie).

Na atickom vidieku (→ Atika) sa na prelome decembra a januára odohrávali tzv. malé (dedinské) dionýzie, po nich nasledovali lénaje (prelom januára a februára), anthestérie (prelom februára a marca) a veľké (mestské) dionýzie (koniec marca), ktoré sa konali počas šiestich dní v Aténach. Začínali sa náboženskými obeťami a tzv. proagónom (predstavovanie básnikov a hercov), pokračovali dionýzovským sprievodom a lyrickou súťažou v dityramboch (2. deň), uvedením piatich komédií (3. deň) a troch tetralógií (4. – 6. deň). V sprievodoch na slávnostiach vystupovali siléni, satyrovia, kentauri, nymfy a Múzy, počas nyktedelií (nočných slávností) ženy predstavujúce bakchantky (nazývané aj bassaridy, mainady a thyiady).

Z dramatických prvkov používaných na dionýziách sa vyvinula grécka komédia a tragédia, ktorej tvorcom bol Thespis. Celkový počet divadelných hier uvedených od začiatku slávností do konca 5. stor. pred n. l. mohol presiahnuť až 1 700.

dioptria

dioptria [gr.], zn. D — jednotka optickej mohutnosti. Optickú mohutnosť 1 D má optická sústava (šošovka, guľové zrkadlo) s ohniskovou vzdialenosťou 1 meter. Keďže optická mohutnosť je nepriamo úmerná ohniskovej vzdialenosti (je jej prevrátenou hodnotou), optickú mohutnosť 2 D má optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,5 m, 4 D optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,25 metra atď.

Dioskuridés Pedanios

Dioskuridés Pedanios, okolo 40 Anazarbus (dnes Anavarza pri Ceyhane, Turecko) – asi 90 tamže — grécky lekár, farmakológ a botanik. Ako vojenský lekár prešiel s rímskymi légiami mnohými krajinami, v ktorých zbieral rastliny a opisoval ich. V 5-zväzkovej po grécky písanej encyklopédii liečiv O liečivých látkach (Peri hylés iatrikés), známejšej pod latinským názvom De materia medica, opísal viac ako 600 druhov rastlín, ktoré usporiadal podľa systému Theofrasta z Eresu, ale aj podľa jednotlivých znakov častí rastlín, napr. podľa plodov. Dielo bolo preložené aj do arabčiny. Významné je najmä z hľadiska poznávania rastlín ako liečiv, uvedené sú aj liečivé účinky napr. medu, mlieka, vína a pod.

Dípavamsa

Dípavamsa, aj Dípavansa, Ostrovná kronika, Ostrovný letopis — najstaršia cejlónska kronika napísaná neznámym autorom vo 4. stor. n. l. v jazyku páli. Zachytáva dejiny Cejlónu až do obdobia panovania kráľa Mahásénu (274 – 301). Pre nejednotný štýl a nedostatočnú organizáciu textu sa považuje za dielo viacerých autorov. Poslúžila pravdepodobne ako hlavný prameň informácií autorovi neskoršej cejlónskej kroniky Mahávansa.

diplomant

diplomant [gr. > lat.] — študent v poslednom ročníku vysokoškolského vzdelávania druhého stupňa (magisterské, inžinierske, doktorské štúdium) pripravujúci záverečnú písomnú, tzv. diplomovú prácu a chystajúci sa na záverečné skúšky.

diplopia

diplopia [gr.] — dvojité videnie (zdvojené videnie jedného predmetu) vznikajúce pri rôznych ochoreniach (napr. pri poruche optického systému, nervov, štítnej žľazy, obrne okohybných svalov), pri ktorom nastáva zmena polohy, postavenia a pohyblivosti očnej gule. Videné obrazy sa zobrazujú na nekorešpondujúcich, neidentických miestach sietnice, preto z nich nemôže v mozgu vzniknúť jeden obraz.

dipsománia

dipsománia [gr.] — občasná impulzívna konzumácia alkoholu, často v mimoriadnych množstvách a spôsobom, ktorý sa vymyká zvykom a úrovni osoby, pričom nejde o alkoholovú závislosť, ale o nekontrolovateľnú túžbu po alkohole. Dipsománia trvá niekoľko dní, niekedy dlhšie (kvartálne pijanstvo) a spomienky na toto obdobie môžu byť znepresnené a zneistené.