Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Alexy, Janko

Alexy, Janko, 25. 1. 1894 Liptovský Mikuláš – 22. 9. 1970 Bratislava — slovenský maliar, spisovateľ a publicista.

R. 1919 – 25 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. V. Bukovaca, M. Pirnera a M. Švabinského, 1919 absolvoval študijný pobyt v Paríži. R. 1920 zostavil album reprodukcií Obrázky zo Slovenska, 1930 získal ateliér v budove Matice slovenskej, 1930 – 33 spolu s M. A. Bazovským, neskôr i so Z. Palugyayom, vytvorili tradíciu putovných výstav, na ktorých popularizovali a propagovali slovenské výtvarné umenie. R. 1933 – 37 organizoval umeleckú kolóniu v Piešťanoch. Patril k medzivojnovej generácii slovenských umelcov ovplyvnených G. Mallým a M. Benkom, ktorí sa usilovali o súdobú modernú štylizáciu a výraz typicky slovenských motívov (Slovenská madona, 1929, Dievča s krčahom, 1932, Poludnie na holiach, 1938). Autor komorných diel, krajín, zátiší i dekoratívne-monumentálnej tvorby (farebné mozaikové okná v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave, 1952). Zaslúžil sa o rekonštrukciu Bratislavského, neskôr i Trenčianskeho a Spišského hradu (kniha Tam ožila sláva, 1970). Priekopník slovenskej tapisérie. Autor impresionisticky ladených poviedok a románov, zväčša s autobiografickými prvkami. Zhromaždil životopisné údaje o niektorých slovenských výtvarníkoch (Osudy slovenských výtvarníkov, 1948).

Aksamit z Lidéřovic a Kosova, Petr

Aksamit z Lidéřovic a Kosova, Petr, ? – 21. 5. 1458 pri Blatnom Potoku, dnes Sárospatak, Maďarsko — veliteľ bratríckych žoldnierskych vojsk operujúcich na Slovensku. Spočiatku pôsobil vo vojsku J. Jiskru z Brandýsa a stal sa kapitánom hradu Plaveč. Neskôr sa osamostatnil a viedol bojové akcie najmä na vých. Slovensku. Bratrícke hnutie za jeho velenia dosiahlo najväčší rozmach (→ bratríci). Padol v bitke pri Blatnom potoku (Sárospatak), v ktorej zvíťazili oddiely kráľa Mateja I. Korvína.

akt

akt [lat.] —

1. úkon, konanie; čin;

2. div. → dejstvo;

3. práv. → právny akt

4. výtv. pôvodne označenie nahého ľudského modelu, ktorý pózoval v pôsobivom pohybe (actus) alebo v postoji. Neskôr sa termín preniesol na štúdiu aktu, predovšetkým kreslenú. Od 19. stor. termín označuje zobrazenie nahého ľudského tela (ženského, mužského alebo detského); polakt je zobrazenie nahého tela po pás. Akty sa nachádzajú na neskoropaleolitických skalných maľbách, maľbách starovekého Orientu, Ďalekého východu a predkolumbovskej Ameriky. V antike bola pre ľudské telo po prvýkrát vytvorená teória proporčného kánonu, ktorý bol v stredoveku nahradený schémou nahosti nerozlišujúcej pohlavie. Akty sa vyskytovali len tam, kde to téma priamo vyžadovala (napr. výjavy z raja, Adam a Eva, Kristov krst, Ukrižovanie, Posledný súd ap.). Nový figurálny kánon, ktorý ovplyvnil manieristické umenie 16. stor. (Parmigianino, Tintoretto, El Greco), vytvoril Michelangelo Buonarroti. Návrat k prirodzenosti ľudskej postavy dosiahli bratia A. a A. Carracciovci, ktorí vytvorili novú tradíciu siahajúcu cez barok a akademizmus až po 19. stor. Proti klasicistickej idealizácii aktu vzniklo opticko-zmyslové chápanie vrcholiace v erotických obrazoch francúzskeho rokoka (F. Boucher). Nahota, ktorá už nie je viazaná na mytologický alebo na historický námet, sa vyskytuje u E. Maneta (Raňajky v tráve, 1863; Olympia, 1863). V umení 20. stor. je akt nositeľom výtvarných tendencií umeleckých názorov (H. Matisse, A. Modigliani).

akče

akče [tur.] — turecká strieborná minca, základná menová jednotka v Osmanskej ríši do konca 17. stor. Vznikla podľa vzoru mince nazývanej asper, razenej v Trapezuntskom cisárstve. Na averze aj reverze bola len legenda. Na Slovensku túto mincu používala turecká okupačná správa v 16. a 17. stor. Obsah striebra v nej sa časom menil, čím sa menila i jej hodnota.

akčná turbína

akčná turbína, rovnotlaková turbína — spoločné pomenovanie rovnotlakovej parnej turbíny a rovnotlakovej vodnej turbíny.

akčné výbory Národného frontu

akčné výbory Národného frontu — represívne orgány bez zákonného podkladu, ktoré po komunistickom štátnom prevrate vo februári 1948 (→ Február 1948) uskutočňovali v Československu politicky motivované čistky v politických stranách, záujmových organizáciách, verejnej správe, štátnom a hospodárskom aparáte a kultúrnych inštitúciách. Po vytvorení Ústredného akčného výboru Národného frontu v Prahe 23. 2. 1948 a následne aj v Bratislave sformovali komunisti tisícky akčných výborov Národného frontu v krajoch, okresoch, obciach, závodoch, úradoch a i. Čistky sa uskutočňovali najintenzívnejšie od konca februára do zač. apríla 1948, ale pokračovali aj neskôr. Národné zhromaždenie prijalo 21. 7. 1948 zákon o úprave niektorých pomerov na ochranu verejných záujmov, podľa ktorého sa spätne legalizovali všetky opatrenia a rozhodnutia akčných výborov Národného frontu, a to aj vtedy, keď neboli v súlade s právnym poriadkom. Akčné výbory Národného frontu v závodoch, inštitúciách a úradoch už vtedy splnili svoje poslanie a zanikli na rozdiel od akčných výborov Národného frontu v ústredí, krajoch, okresoch a obciach, ktoré až do 1954 pôsobili ako koordinačné orgány na presadzovanie politiky režimu v okruhu svojej pôsobnosti.

akčný polomer

akčný polomer, akčný rádius — vzdialenosť, ktorú prekoná motorový dopravný prostriedok (lietadlo, plavidlo) so zásobou energie bez dopĺňania spravidla s návratom na východiskové miesto.

Aken

Aken — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko na ľavom brehu Labe; 7,8 tis. obyvateľov (2015). Priemysel sklársky, lodiarsky, ťažba magnezitu. Založené pravdepodobne v pol. 12. stor. ako sídlo flámskych kolonistov, v 13. stor. plánovito vybudované. Neskororománske kostoly.

Aker

Aker — boh v starovekom Egypte predstavujúci zem, no najmä podsvetie, kde mal ochrannú funkciu. Zobrazovaný ako 2 zrastené sfingy. Podľa jednej zo staroegyptských kozmologických predstáv prechádzal boh Slnka v noci jeho vnútrom; večer vstupoval jeho západnou hlavou a z východnej sa ráno vynáral.

akeramický neolit

akeramický neolit, predkeramický neolit — obdobie formovania hospodárskych znakov neolitu, ale ešte bez znalosti výroby keramiky; často synchronizovaný s protoneolitom. Geograficky a chronologicky nesúrodý pojem. Akeramický neolit je doložený na Blízkom východe, v oblasti Egejského mora, v Strednej Amerike, Južnej Amerike a v juhovýchodnej Ázii. Podľa novších poznatkov najstaršia keramika vznikala v niektorých oblastiach (Japonsko, Taiwan) už pred existenciou poľnohospodárstva. V Tesálii boli doložené znalosť pestovania poľnohospodárskych plodín a chov domácich zvierat bez znalosti výroby keramiky. Tá sa na Blízkom východe objavila až v 7. tisícročí pred n. l.

åkermanit

åkermanit, Ca2MgSi2O7 — minerál, kremičitan vápnika a horčíka. Kryštalizuje v tetragonálnej sústave. Vytvára krátke hrubostĺpcovité kryštály. Je bezfarebný, sivozelený alebo hnedastý. Vyskytuje sa napr. v balvanoch na Vezuve (Taliansko). Nazvaný podľa švéd. metalurga Andersa Richarda Åkermana (*1837, †1922).

Akidos, Ambróz

Akidos, Ambróz, 12. 10. 1894 Odesa, Ukrajina – 9. 11. 1960 Ružomberok — slovenský maliar. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Odese, od 1919 žil vo Viedni, neskôr v Taliansku, vo Švajčiarsku a vo Francúzsku, od 1929 v Brne (Brnianske predmestie, 1930). R. 1937 sa usadil v Ružomberku; motívy čerpal najmä z liptovského prostredia (Ružomberok v zime, 1942). Tvoril prevažne krajinomaľby a sociálne ladené portréty (Cigánka, 1933) ovplyvnené impresionizmom a expresionizmom (O. Kokoschka, M. Chagall a i.).

Aki, Keiiti

Aki, Keiiti, 3. 3. 1930 Jokohama – 17. 5. 2005 Réunion — americký seizmológ japonského pôvodu. Profesor na Massachusettskom technologickom inštitúte, neskôr na univerzite v Los Angeles. Navrhol univerzálnu veličinu charakterizujúcu ohnisko zemetrasenia – seizmický moment, objasnil rozptyl a s ním spojený útlm seizmických vĺn v litosfére, zaviedol nové metódy výskumu laterálnych nehomogenít v Zemi, prispel k poznaniu vulkanickej činnosti. Množstvom a dôležitosťou svojich príspevkov ovplyvnil celú modernú seizmológiu. Spoluautor učebnice seizmológie Kvantitatívna seizmológia (Quantitative Seismology, 1980).

akinakés

akinakés [gr.] — krátky dvojsečný meč zo železa či z bronzu nosený na pravom boku v pošve. Bol obľúbený u Skýtov (nálezy zo skýtskych mohýl Vettersfelde, Kelermes, Čertomlyk a i.), Sarmatov, Peržanov a v Prednej Ázii. Honosné exempláre mali rukoväť potiahnutú zlatým plechom alebo zlatú bohato zdobenú čepeľ. Dolná časť rukoväti bola oddelená od čepele obráteným srdcovitým rozšírením.

akinéza

akinéza [gr.] — neschopnosť pohybovať končatinami, ochrnutie, zmeravenie. Ako porucha hybnosti sa vyskytuje pri niektorých neurologických ochoreniach (nádory mozgu, Parkinsonova choroba), ale aj pri niektorých psychiatrických stavoch (hystéria, stupor).

Akita

Akita — prístavné mesto v Japonsku na severozápade ostrova Honšu, administratívne stredisko a najväčšie mesto prefektúry Akita; 333-tis. obyvateľov (2015). Založené 733 ako pevnosť. Priemysel petrochemický, chemický, textilný, strojársky, v meste a v okolí ťažba ropy. Dopravný uzol a kultúrne centrum. Univerzita (založená 1949), múzeá.

Akkad

Akkad

1. doposiaľ neobjavené historické mesto v Mezopotámii. Pravdepodobne ležalo medzi riekami Eufrat a Tigris v blízkosti Babylonu medzi mestami Kiš a Sippar. Prvé zmienky o jeho existencii sú z 2. pol. 25. stor. pred n. l., keď bol Akkad menej významným regionálnym centrom. Sargon Akkadský (2334 – 2279 pred n. l.) ho značne rozšíril, prestaval a ustanovil ho hlavným mestom Akkadskej ríše;

2. historické územie v starovekej Mezopotámii v severnej Babylonii, ktoré bolo od 1. polovice 3. tisícročia pred n. l. osídlené semitskými Akkadmi hovoriacimi akkadským jazykom a podnikajúcimi výboje do Sumeru v južnej Babylonii. Približne v roku 2334 pred n. l. sa vlády v sumerskom mestskom štáte Kiš zmocnil Sargon Akkadský, ktorý bol akkadského pôvodu. Postupne ovládol zvyšný Sumer (čiastočnú samostatnosť si udržalo iba sumerské náboženské stredisko Nippur) a pod nadvládou Akkadu zjednotil severnú a južnú Babyloniu do Akkadskej ríše (skrátene nazývanej aj Akkad). Svoje hlavné sídlo premiestnil do mesta Akkad. Utvoril tak prvú semitskú ríšu a zároveň prvý centralizovaný štátny útvar v dejinách Mezopotámie (na rozdiel od partikulárnych sumerských mestských štátov). Vojenskými výpravami za hranice Babylonie rozšíril ríšu o Sýriu a časť Malej Ázie, pod jeho kontrolu dostal aj Elam pri Perzskom zálive (na území dnešného juhozápadného Iránu). Sargonovou vládou sa v dejinách Babylonie začalo tzv. akkadské obdobie (2334 – 2154 pred n. l.), počas ktorého v Babylonii vládla akkadská dynastia. Sargonovi synovia Rímuš a Man-ištúšu však Sýriu a Elam stratili, šírili sa aj vnútorné nepokoje. Rozvrat sa podarilo zastaviť Sargonovmu vnukovi Narám-Sínovi (vládol 2254 – 2218 pred n. l.), za ktorého vlády prežívala ríša najväčší rozmach. Rastúce vnútorné rozbroje a oslabovanie ústrednej moci, ako aj prenikanie amorejských kmeňov zo západu však ríšu natoľko oslabili, že okolo 2150 pred n. l. zanikla. Na jej zničení sa pravdepodobne podieľal aj pastiersky kmeň Gutejcov, ktorý po zániku Akkadskej ríše obsadil časť severnej Babylonie, v ostatných častiach regiónu sa vytvorilo viacero samostatných štátnych útvarov.

akkadská dynastia

akkadská dynastia — panovnícka dynastia v Akkade (2334 – 2154 pred n. l.). Spolu 11 panovníkov; zakladateľ Sargon Akkadský (Šarru-kín). Za jeho vlády vznikla prvá centralizovaná ríša na Blízkom východe (siahala od Elamu pri Perzskom zálive až po Sýriu a Malú Áziu), ktorá ovládla aj väčšinu sumerských miest.

2334 – 2279 pred n. l. Sargon Akkadský
2278 – 2270 pred n. l. Rímuš
2269 – 2255 pred n. l. Man-ištúšu
2254 – 2218 pred n. l. Narám-Sín
2217 – 2193 pred n. l. Šar-kali-šarrí
2192 – 2190 pred n. l. obdobie zmätkov
2189 – 2169 pred n. l. Dudu
2168 – 2154 pred n. l. Šú-Turul






Akko

Akko, arabsky ‘Akko — mesto na severozápade Izraela na pobreží Stredozemného mora v sev. časti Haifského zálivu; 47-tis. obyvateľov (76 % populácie tvoria Židia, zvyšok Arabi, 2011). Hutnícky priemysel (železiareň). Prístav pre menšie lode.

Založené začiatkom 2. tisícročia pred n. l., postupne významné obchodné centrum, v 1. tisícročí pred n. l. sa dostalo pod vplyv Feničanov, v helenistickom období nazývané Ptolemais, od 65 pred n. l. bolo rímske, od 636 n. l. arabské. V čase križiackych vojen významný oporný bod križiakov, od 1191 hlavné mesto Jeruzalemského kráľovstva, 1291 dobyté vojskami mamlúckeho sultána Kálila (al-Ašraf Kálil, †1293). Od 1948 po izraelsko-arabskej vojne súčasť Izraela. V meste sa nachádza najväčšia a najvýznamnejšia mešita v Izraeli (1781). Jedno z významných stredísk bahaizmu. Múzeum. R. 2001 bolo staré mesto zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Akkra

Akkra, angl. Accra — hlavné mesto Ghany pri Guinejskom zálive čiastočne ležiace na 8 – 12 m vysokom útese, obklopené zvlnenou nížinou; 2,070 mil. obyvateľov (2010). Hlavné finančné, obchodné, priemyselné a kultúrne stredisko štátu. Priemysel strojársky (automobilový), elektrotechnický, farmaceutický, potravinársky, textilný, drevársky. Tradičná zlatnícka výroba. Dopravná križovatka, medzinárodné letisko, morský prístav. Vzniklo v 19. stor. z 3 opevnených obchodných stredísk založených v 17. stor. Európanmi – z pevností Fort Saint James (Angličania), Fort Crevecoeur (Holanďania) a hradu Christiansborg Castle (Dáni), ktoré boli v 17. – 19. stor. strediskami obchodu s otrokmi. V 19. stor. Akkra obsadená Britmi, 1876 správne stredisko kolónie Zlaté pobrežie (aj Zlatonosné pobrežie), od 1957 hlavné mesto Ghany. Národná knižnica, archív, múzeum, divadlo (1992), katedrála (1947), vedeckovýskumné ústavy, univerzita (založená 1948, sídli na predmestí Legon).

Aklavik

Aklavik — mesto v Kanade v Severozápadných teritóriách severne od severnej polárnej kružnice pri ľavom ramene delty rieky Mackenzie neďaleko úpätia horského pásma Richardson Mountains; 633 obyvateľov (2011). V okolí ložiská ropy a zemného plynu.

aklimácia

aklimácia [gr.] — prispôsobovanie sa organizmu zmene len jedného faktora vonkajšieho prostredia (napr. zmene teploty).

Akkadi

Akkadi — semitské obyvateľstvo, ktoré v 1. polovici 3. tisícročia pred n. l. osídlilo severnú časť Babylonie (južnú časť starovekej Mezopotámie) z etnicko-geografického hľadiska označovanú ako Akkad (južná časť Babylonie sa nazývala Sumer). Zjednotením Akkadu so Sumerom vytvorilo Akkadskú ríšu (→ Akkad). Akkadi hovorili akkadským jazykom. Ich kultúru výrazne ovplyvnili Sumeri, od ktorých prevzali písmo a ďalej ho rozvinuli (→ akkadské písmo), na sumerské tradície nadviazali v mytológii (→ mezopotámska mytológia), ako aj vo výtvarnom umení a v architektúre (→ mezopotámske výtvarné umenie a architektúra).

akkadská literatúra

akkadská literatúra — texty vznikajúce a tradované na území Mezopotámie od polovice 3. do konca 1. tisícročia pred n. l., písané v akkadčine (→ akkadský jazyk) a v obidvoch jej dialektoch (babylončine a asýrčine) klinovým písmom (najčastejšie na hlinené tabuľky). Akkadské literárne texty sú početnejšie a rozličnejšie od 18. stor. pred n. l. Najviac ich vzniklo zrejme koncom starobabylonského obdobia a v kassitskom období. Od 13. stor. pred n. l., keď sa upevnila literárna tradícia a vytvoril sa literárny kánon, tradovalo sa kánonické znenie textov v literárnom jazyku, ktorý nepodliehal vývojovým zmenám hovoreného jazyka; vznikali aj nové diela. Zachované odpisy sú predovšetkým z novoasýrskeho obdobia, najmä z Aššurbanipalovej knižnice v Ninive (7. stor. pred n. l.), a z novobabylonského obdobia. V akkadskej literatúre sú zastúpené mýty a epické skladby o činoch bohov, polobohov, kráľov a legendárnych hrdinov, napr. Epos o Gilgamešovi, epos o Tukultí-Ninurtovi I., mýty o Atramchasísovi, Etanovi, Adapovi, Anzuovi, Nergalovi a Ereškigal, o Errovi, o zostúpení bohyne Ištar do podsvetia, kozmogonický mýtus Enuma eliš a i., historické i pseudohistorické legendy a kroniky spojené najmä s osobnosťami panovníkov akkadskej dynastie Sargonom Akkadským a Narám-Sínom, historické správy, kráľovské nápisy a anály, mnohé s vysokou literárnou hodnotou (napr. Prekliatie Akkadu). V lyrike sú zastúpené chválospevy na bohov (Ištar, Šamaš), panovníkov a chrámy, náreky (Nárek nad skazou mesta Ur), modlitby i žalmy, zriedkavejšie ľúbostná lyrika. Bohato sú dokumentované zaklínania, z múdroslovnej literatúry bájky, literárne spory a príslovia, filozofické úvahy obsahujú skladby Babylonský Jób (Ludlul bél némeki) a Babylonská Teodicea. Zastúpená je aj humoristická literatúra (Dialóg pesimizmu, Príbeh o chudobnom mužovi z Nippuru) či listy fiktívnym adresátom.

aklína

aklína [gr.] — čiara na geomagnetickej mape spájajúca miesta zemského povrchu s nulovou magnetickou inklináciou; nulová izoklína.

akmé

akmé [gr.] — vrchol, vyvrcholenie ochorenia. Vo vzťahu k horúčke sa často používa na označenie jej najvyššej hodnoty, v psychoanalýze ako synonymum orgazmu.

akméizmus

akméizmus [gr.] — smer v ruskej poézii 1912 – 22. Jeho teoretikom bol Sergej Gorodeckij (*1884, †1967), najvýznamnejšími predstaviteľmi N. Gumiľov, A. Achmatovová a O. Mandeľštam združení v skupine Cech poetov (Cech básnikov). Publikovali v časopise Apollon (1909 – 17). V opozícii k mystike symbolizmu sa orientovali na prvotný význam slova a jasnosť básnického vyjadrenia. Akméizmus odmietol kult symbolu a nahradil ho kultom samotných vecí, lebo napr. ruža je ružou, a nie symbolom čohosi iného. Preto sa označoval aj ako klarizmus (z lat. clarus = jasný) a vzhľadom na bezprostredné vnímanie reality a uprednostňovanie prírodných princípov aj ako adamizmus (od praotca Adama). V kontexte európskej literatúry predstavuje odnož neoklasicizmu.

Akmola

Akmola, Aqmola — v období 1992 – 98 názov mesta Nursultan.

akné

akné [gr.], uhry, acne — chronické zápalové ochorenie mazových žliaz a vlasových vačkov. Postihuje najmä dospievajúcich jedincov oboch pohlaví (vo veku medzi 12. a 25. rokom; dĺžka trvania je individuálna). Na jeho vznik vplývajú pohlavné hormóny, istú úlohu hrajú aj dedičnosť a mikrobiálna infekcia. V puberte sa ľahšie formy akné považujú takmer za normálne. Vyskytuje sa na tvári, na horných častiach hrudníka a chrbta a sprevádza ho zvýšený mazotok. Začiatočným prejavom je uhrovitosť – čierne bodkovité uhry (komedá), ktoré upchávajú vývody mazových žliaz. Tvoria ich maz, olúpaná výstelka vývodu, prach a baktérie. Ich zapálením vznikajú pupencovité vyklenutia so začervenaním a následne hnisavé vyrážky. Povrchové formy akné sa hoja bez jazvičiek. Niekedy vznikajú väčšie (v priemere 10 – 15 mm) bolestivé a splývajúce uzly, ktoré môžu hnisať a môžu sa aj zjazviť bez prevalenia hnisu navonok. Následkom tejto formy akné sú jazvy. Liečba nie je jednoduchá a vzhľadom na dlhé trvanie vyžaduje trpezlivosť pacienta. Okrem miestneho dezinfekčného ošetrovania, zlupovania a uvoľňovania uzlov incíziou sa pri liečení využívajú antibiotiká a lieky odvodené od vitamínu A; u žien aj lieky zasahujúce do ovulačného cyklu, ktoré znižujú činnosť mazových žliaz.

Ákóla

Ákóla — mesto v strednej Indii v sev. časti členského štátu Maháraštra; 426-tis. obyvateľov (2011). Pestovanie a spracovanie bavlny, stredisko obchodu s ňou, výroba rastlinných olejov a cigariet. Železničná križovatka.

akonitín

akonitín [gr.] — jedovatý alkaloid, biela kryštalická látka nachádzajúca sa v rastlinách rodu prilbica (Aconitum). Patrí medzi najúčinnejšie rastlinné jedy. Spôsobuje ochromenie srdcovej činnosti a dýchania, tlmí nervovú sústavu. Na koži a slizniciach, ktorými sa vstrebáva, spôsobuje pľuzgiere. Tvorí súčasť mastí používaných pri reumatizme, artritídach a neuralgiách. Tinktúra je zložkou prípravku proti kašľu.

Akosombo Dam

Akosombo Dam — priehrada s hydroelektrárňou (inštalovaný výkon 1 038 MW) v Ghane na rieke Volta vybudovaná 1961 – 65. Výstavba bola financovaná spoločne vládou Ghany, Svet, bankou, USA a Spojeným kráľovstvom. Výška priehradného múru 114 m, dĺžka koruny 660 m. Najväčší producent elektrického prúdu z hydroelektrární v Ghane (elektrickou energiou zásobuje aj susedné krajiny záp. Afriky a veľkú a ekonomicky dôležitú hliníkovú hutu v pobrežnom meste Tema). Vodná nádrž s názvom Lake Volta, ktorú Akosombo Dam vytvára, patrí medzi najväčšie v Afrike (objem 148 000 mil. m3, plocha 8 500 km2, zatopené územie tvorí 3,6 % rozlohy Ghany). Využíva sa na komerčný rybolov a plavbu.

akosť povrchu

akosť povrchu — súhrn vlastností charakterizujúcich geometrický, fyzikálny a chemický stav povrchovej vrstvy materiálu skúmanej plochy. Akosť povrchu závisí od materiálu, od mechanického, tepelného a tepelno-chemického spôsobu jeho spracovania na polotovar, od spôsobu obrobenia plochy a od dodatočných povrchových úprav; → drsnosť povrchu.

Ákošovci

Ákošovci (Ákoš), aj Ákosovci (Ákos) — uhorský veľmožský rod. Jeho najstarší, podľa mena známy príslušník komes Akusis žil v 12. stor. a bol popredným dvoranom uhorského kráľa Štefana II. Meno Ákošovci pravdepodobne pochádza z tur. aq quš (biely sokol). Majetky rodu boli na viacerých miestach v Uhorsku, na Slovensku najmä v Gemeri (Plešivec, Brzotín a i.). Už na prelome 13. a 14. stor. mal rod na Slovensku viacero vetiev; boli to najmä Bubekovci, Štítnickovci a Mičkbánovci, z ktorých mnohí zastávali aj vysoké dvorské funkcie.

akratopegy

akratopegy [gr.] — neminerálne podzemné vody chladnejšie ako 20 °C; chemickým zložením ani fyzikálnymi vlastnosťami nespĺňajú kritériá na zaradenie medzi minerálne vody.

akratotermy

akratotermy [gr.] — podzemné vody s teplotou nad 20 °C, ktoré tak ako akratopegy chemickým zložením ani fyzikálnymi vlastnosťami nespĺňajú kritériá potrebné na zaradenie medzi minerálne vody, charakter minerálnej vody im dodáva iba zvýšená teplota.

akrescencia

akrescencia [lat.] — prírastok;

1. práv. v občianskom práve prírastok dedičského podielu, ak sa uvoľnil dedičský podiel niektorého zo zákonných dedičov príslušnej dedičskej skupiny; uvoľnený dedičský podiel prirastá (akrescenduje) zákonným dedičom tej istej skupiny, ak ich niet, dedia zákonní dedičia ďalšej skupiny; v obchodnom práve prírastok podielu spoločníka po vystúpení z obchodnej spoločnosti ostatným spoločníkom; v medzinárodnom práve spôsob nadobudnutia územného prírastku štátom, a to pôsobením prírodných síl (napr. naplaveninami v ústí rieky ap.) alebo v dôsledku cieľavedomej ľudskej činnosti (napr. výstavba vodných hrádzí či odvodňovanie pobrežia);

2. zool. začiatočné obdobie gradácie populácie (→ gradácia), v ktorom sa hustota populácie začína zvyšovať nad stav latencie. V aplikovanej entomológii má akrescencia mimoriadny význam z hľadiska prognózy ďalšieho vývoja populácie a eventuálnej lokalizácie vznikajúcich ohnísk škodlivého rozmnožovania.

akridioxantín

akridioxantín [gr.] — pigment nachádzajúci sa v hnedých granulách rozložených v epiderme zástupcov čeľadí kobylkovité a modlivkovité, ako aj v bunkách vzdušníc rovnokrídlovcov.

akrocyanóza

akrocyanóza [gr.], acrocyanosis — modrasté sfarbenie kože na zakončeniach končatín objavujúce sa pri spomalenom prietoku krvi kapilárnym riečiskom prstov rúk a nôh. Prejavuje sa zmenou sfarbenia kože domodra, koža je studená a spotená. Komplikáciou môžu byť poruchy výživy prstov končatín, vznik vredov a infekcie. Prsty opúchajú a strácajú citlivosť. Ak je známa príčina (chlad, vibrácie), treba ju odstrániť; podávajú sa lieky rozširujúce cievy končatín.

akrodýnia

akrodýnia [gr.], acrodynia — bolesti končatín, ktorých najčastejšou príčinou sú poruchy výživy alebo zásobovania kyslíkom. Ako príznak býva súčasťou klinického obrazu viacerých chorôb.

akrofónia

akrofónia [gr.] — použitie grafického znaku pôvodne označujúceho slovo na vyznačenie prvej slabiky, resp. prvej hlásky slova v rýdzo fonetickej hodnote. Znalosť princípu sa využíva pri lúštení neznámych písmen.

Akropola

Akropola, Akropolis — skalná vyvýšenina v Aténach, 156 m n. m. Už v mykénskom období tam boli chrámy a sídlo panovníka opevnené kyklopskými múrmi. V 6. stor. pred n. l. dal Peisistratos postaviť Hekatompedon zasvätený bohyni Aténe. Približne v tom období sa začala definitívna premena Akropoly na kultové miesto. R. 480 pred n. l. zničili chrámy Peržania. Najväčší stavebný rozkvet zaznamenala Akropola za vlády Perikla, ktorý v 2. pol. 5. stor. pred n. l. s pomocou architektov Iktina, Kallikrata a Mnésikla i sochára Feidia uskutočnil jej veľkolepú prestavbu. Na záp. strane dal vybudovať monumentálne mramorové schodisko a vstup Propyleje, za ktorými sa nachádzali obrazáreň (pinakotéka) a zbrojnica (chalkotéka), prebudoval starobylý chrám Erechtheion zasvätený mýtickému héroovi Erechtheovi a znova vybudoval chrám bohyne Atény Parthenón, pri vstupe dal postaviť chrám bohyne víťazstva Atény Niké alebo Niké Apteros (bez krídel). V byzantskom období sa z antických stavieb stali kresťanské chrámy, v 14. stor. bola Akropola sídlom franských kniežat, od 1456 tureckou pevnosťou (na streche Parthenónu bol postavený minaret). Po 1833 sa začalo s reštauračnými prácami, ktoré trvajú až do súčasnosti. R. 1987 bol komplex Akropoly zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Akrokorint

Akrokorint — ruiny pôvodnej antickej pevnosti (akropoly) nad gréckym mestom Korint. Jedno z bývalých najdôležitejších opevnení Peloponézu situované na Korintskej šiji spájajúcej polostrov s pevninou. Opevnenie, v ktorom sa nachádzajú zvyšky pôvodných kyklopských hradieb (okolo 1100 pred n. l.), pochádza väčšinou zo 14. – 18. stor., keď bola pevnosť v rukách Janovčanov, Turkov a Byzantskej ríše. Chrám bohyne Afrodity z antického obdobia sa nezachoval.

akrolit

akrolit [gr.] — antická sochárska technika kombinujúca rôzne druhy materiálov. Vzácnejšia bola kombinácia slonoviny a zlata – chryzelefantína, častejšie sa používal mramor s pozláteným drevom alebo s drevom pokrytým tepaným kovom.

akromegália

akromegália [gr.], acromegalia — ochorenie vznikajúce v dospelosti, spôsobené nadbytkom somatotropínu, ktorého zvýšenú produkciu zapríčiňuje nádor podmozgovej žľazy (zvyčajne nie je malígny). Je charakteristická nadmerným zväčšením akrálnych (okrajových) častí tela (prsty, brada, nos, pery a podobne), niektorých vnútorných orgánov a zhrubnutím kože. Choroba sa vyvíja pomaly, vyvoláva stratu libida, poruchy zraku, metabolizmu, poškodenie kostí a nervov, u mužov stratu potencie, u žien poruchy menštruácie. Liečba: operatívne odstránenie nádoru.

akromiale

akromiale [gr.], skr. a — antropometrický bod nachádzajúci sa na nadplecku čo najďalej od stredovej roviny tela. Vzdialenosť medzi pravým a ľavým akromiale udáva šírku ramien (biakromiálna šírka).