Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 401 – 450 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Alcalá Zamora y Torres, Niceto

Alcalá Zamora y Torres [-ka- sa-], Niceto, 6. 7. 1877 Priego de Córdoba – 18. 2. 1949 Buenos Aires, pochovaný v Madride (od 1979) — španielsky politik a právnik. R. 1930 založil stranu Republikánska akcia, podieľal sa na páde diktatúry M. Prima de Riveru a na zvrhnutí monarchie (1931). Od apríla do októbra 1931 predseda vlády, v decembri 1931 zvolený za prvého prezidenta republiky. V apríli 1936 musel podľa ústavy (po druhom rozpustení parlamentu) abdikovať. Po španielskej občianskej vojne žil a zomrel v exile.

alcalde

alcalde [-kal-], alcade, arab. al-kádí —

1. pôvodne administratívna a vojenská funkcia (hodnosť) na území dnešného Španielska vytvorená v období reconquisty, neskôr spojená s právomocami súdneho charakteru. Alcalde bol vymenúvaný kráľom, ktorému zodpovedal za dodržiavanie zákonov na jemu zverenom území (alcaldía). Jedným z typov bol alcalde mayor, ktorého v hlavných mestách provincií, krajov a v mestách nad 6-tis. obyvateľov vymenúval kráľ na návrh pôvodnej kastílskej komory (prvý alcalde mayor bol vymenovaný už Alfonzom VI. Statočným v Tolede po 1085).

2. sudca v španielsky hovoriacich krajinách, starosta obce, predseda obecnej rady a reprezentant vládnej moci v obci. V oblasti samostatnej obecnej pôsobnosti podliehal vládnemu dozoru, v oblasti prenesených správnych úkonov bol podriadený priamo vláde. Ako predseda obecnej rady mal zástupcov (teniente de alcalde). Okrem toho plnil funkciu zmierovacieho sudcu a predbežného vyšetrovateľa v trestných záležitostiach.

ALCAN

ALCAN [-kan] — spôsob výroby hliníka, pri ktorom sa bauxit redukuje uhlíkom v elektrickej oblúkovej peci pri teplote 2 000 °C na zliatinu (50 % hliníka, 30 % železa, 10 % kremíka, 5 % titánu a 5 % uhlíka), ktorá sa spracuje predhriatymi parami chloridu hlinitého pri 1 300 °C. Vznikajúce pary sa pri styku s roztaveným hliníkom pri 700 °C redukujú na kov. Názov procesu je odvodený od kanadskej firmy Alcan Aluminum Limited.

Alcántara

Alcántara [-kan-] — mesto v záp. Španielsku v autonómnej oblasti Estremadura; 1,6 tis. obyvateľov (2015). Stredisko poľnohospodárskej oblasti. Nazvané podľa 6 oblúkov rímskeho mosta (arabsky al-kantara = most) postaveného 105 – 106 pred n. l. cisárom Trajánom. Stavebné pamiatky: zachované ruiny arabských hradieb a hradu, neskorogoticko-renesančný kláštor San Benito (1506 – 76), bývalé sídlo alcántarského rádu, Kostol sv. Márie Almocóbarskej z 13. stor. Mesto spojené autobusovou dopravou s mestami Cáceres a Ceclavín.

alcántarský rád

alcántarský rád [-kan-] — jeden z troch španielskych náboženských a vojenských rytierskych rádov. Založený 1156 bratmi Suerom a Gómezom Fernándezovcami Barrientosovcami a ďalšími rytiermi zo Salamancy na obranu proti Arabom. Spočiatku nazývaný Rád svätého Juliána de Pereiro, 1177 potvrdený pápežom Alexandrom III., od 1218 názov Alcántara podľa rovnomenného mesta, svojho nového sídla získaného darom od veľmajstra calatravského rádu, ktorý ho dostal 1213 od kráľa Alfonza IX. V období 1183 – 1492 stálo na čele rádu 38 veľmajstrov, posledný zložil 1492 svoj úrad do rúk Ferdinanda II. Katolíckeho a odvtedy hodnosť veľmajstra prináležala španielskym kráľom. R. 1546 bol zrušený celibát, 1808 rád sekularizovaný. Zrušený republikánmi 1872, obnovený 1874 Alfonzom XII. ako rád za zásluhy.

Alcázar de San Juan

Alcázar de San Juan [-kásar chuan] — mesto v centre Španielska v autonómnej oblasti Kastília-La Mancha v provincii Ciudad Real; 31-tis. obyvateľov (2015). Priemyselno-poľnohospodárske centrum s výrobou vína a syra (z ovčieho mlieka), hutníctvo železa. Rimanmi nazývané Alcars, Arabmi Al Kazar. R. 1186 dobyté maltézskymi rytiermi a 1292 kráľom Sanchom IV. z Kastílie. Stavebné pamiatky: veža Torreón de don Juan de Austria (14. stor.), kostoly. Mestské archeologické múzeum s rímskymi mozaikami z 2. – 3. stor.

alcell

alcell — bezsírny spôsob výroby buničiny, pri ktorom sa drevné štiepky varia v 50-percentnom vodnom roztoku etanolu. Tento proces poskytuje okrem buničiny aj bezsírny lignínový preparát – alcell lignín.

Alciatus, Andreas

Alciatus, Andreas, aj Alciati, Alciato, 8. 5. 1492 Alzato, dnes Alzate Brianza – 12. 1. 1550 Pavia — taliansky právnik, filológ a básnik. Pôsobil ako advokát a pedagóg v Bologni, vo Ferrare, v Avignone a v Bourges. Zakladateľ školy právneho humanizmu, jeden z troch najvýznamnejších predstaviteľov tohto smeru, ktorých inštitucionálnym centrom bola univerzita v Bourges v strednom Francúzsku. Alciatus a jeho žiaci používali novú metódu prístupu k rímskemu právu a v ich spisoch je zjavná elegancia príznačná pre humanistov a návrat k pôvodným prameňom. Usilovali sa oslobodiť texty justiniánskej kodifikácie od interpretačného zovretia glos a pomocou historických prameňov staroveku ich vykladať novým spôsobom. Hlavné diela: Annotationes in tres libros Codicis Iustiniani (1513), Praetermissorum iuris civilis libri Il (1518), De verborum obligationibus (1519), Emblematum libellus (1522), De verborum significationibus (1530).

ALCOA

ALCOA — spôsob výroby hliníka, pri ktorom sa oxid hlinitý vyrobený Bayerovým procesom chlóruje v prítomnosti uhlíka pri teplote 700 – 900 °C. Pary vzniknutého chloridu hlinitého kondenzujú pri 70 °C. Tuhý čistý chlorid hlinitý sa potom kontinuálne plní do elektrolyzéra, v ktorom sa nachádza tavenina obsahujúca 5 % chloridu hlinitého, 50 % chloridu sodného a 45 % chloridu lítneho pri 700 °C. Pri elektrolýze sa na katóde redukuje kovový hliník a na anóde vzniká plynný chlór, ktorý sa vracia na začiatok procesu na chlórovanie oxidu hlinitého. Názov procesu je odvodený z názvu americkej firmy Aluminum Company of America.

Alcock, John William

Alcock [elkok], John William, sir, 6. 11. 1892 Manchester – 18. 12. 1919 Cottévrard, Francúzsko — britský pilot. Ako prvý preletel v lete 1919 s navigátorom A. W. Brownom lietadlom cez Atlantický oceán zo Saint John (Newfoundland, Kanada) do Clifdenu v Írsku. Zahynul pri leteckej havárii.

Alcoforadová, Mariana

Alcoforadová [alko-] (Alcoforado), Mariana, 22. 4. 1640 Beja – 28. 7. 1723 tamže — portugalská rehoľníčka, klariska. Autorka ľúbostných Portugalských listov (Lettres portugaises) publikovaných 1669 vo francúzštine (v portugalčine až 1819), určených francúzskemu plukovníkovi Noëlovi Boutonovi, markízovi de Chamilly (*1636, †1715), ktorý pôsobil 1663 – 67 v službách generála Frédérica-Armanda de Schomberg (*1615, †1690) v Portugalsku. Autorstvo diela bolo spochybnené, polemiky sa zúčastnili o. i. aj J. J. Rousseau a Voltaire. Dielo bolo viackrát vydané v češtine (1919, 1948, 1970).

Alcor

Alcor [-kor] — hviezda č. 80 v súhvezdí Veľkej Medvedice zdanlivej jasnosti 4,0m vzdialená od Zeme 25 pc; spektroskopická dvojhviezda spektrálneho typu A5 V, na oblohe vzdialená 12 oblúkových minút od hviezdy Mizar. Schopnosť rozoznať tieto dve hviezdy sa často používa ako kritérium dobrého zraku.

Alcoy

Alcoy [-koj] — mesto v juhovýchodnom Španielsku v autonómnej oblasti Valencia v provincii Alicante na rieke Serpis; 60-tis. obyvateľov (2016). Založené 1256. Predstavovalo dôležité centrum textilného priemyslu (1590 malo 140 tkáčskych dielní). R. 1800 tam bola postavená Kráľovská textilná továreň, pri ktorej bola založená prvá španielska priemyselná škola. Priemysel textilný, zlievarenský, strojársky, papiernický (cigaretový papier), mydlársky. Konečná stanica na železničnej trati Barcelona – Valencia – Alicante. Zachovaná oslava dňa sv. Juraja, patróna mesta, je veľkou turistickou atrakciou.

Alčevsk

Alčevsk, oficiálny prepis Alchevs’k, 1931 – 61 Vorošilovsk, do 1991 Kommunarsk — mesto na vých. Ukrajine v Luhanskej oblasti na trati Luhansk – Debaľcevo; 109-tis. obyvateľov (2016). Rozvinutý koksárenský, chemický a stavebný priemysel (výroba prefabrikátov). Založené 1896 v súvislosti s výstavbou hutníckeho závodu. Po vypuknutí ozbrojeného konfliktu medzi ukrajinskými vládnymi silami a oddielmi separatistov od 2014 kontrolované separatistickou Luhanskou národnou republikou. Technická univerzita (založená 1957)..

alčí pes

alčí pes — hovorový názov plemena psa zo skupiny špicov a pôvodných plemien psov (→ nórsky lundehund).

Alda, Alan

Alda, Alan, vlatným menom Alphonso D’Abruzzo, 28. 1. 1936 New York — americký filmový, divadelný a televízny herec, scenárista, režisér a producent. R. 1963 debutoval vo filme To všetko odniesol čas (Gone are the Days). Preslávil sa postavou sarkastického kapitána Hawkeyho Piercea v televíznom seriáli M.A.S.H. (1972 – 83). R. 1981 režíroval svoj prvý film Štyri ročné obdobia (The Four Seasons), účinkoval aj vo filmoch W. Allena Zločiny a poklesky (Crimes and Misdemeanors, 1989) a Tajomná vražda na Manhattane (Manhattan Murder Mystery, 1993). Od polovice 90. rokov 20. stor. sa objavuje vo vedľajších úlohách v romantických komédiách a trileroch, napr. Mesto šialencov (Mad City, 1997), Po čom ženy túžia (What Women Want, 2000) a i.

Aldabra

Aldabra, anglicky Aldabra Group— koralové ostrovy v Indickom oceáne patriace Seychelám.

Aldan

Aldan — rieka v Rusku v Jakutsku, najväčší pravostranný prítok Leny; dĺžka 2 273 km, rozloha povodia 729-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí 5 060 m3/s. Pramení na sev. svahoch Stanového chrbta, v kamenistom koryte s častými prahmi preteká cez Aldanskú plošinu. Počas povodní stúpne hladina o 7 – 10 m. Splavná od prístavu Tommot v dĺžke 1 650 km. Dôležitý rybolov (jeseter). Zamrznutá 7 mesiacov. V povodí náleziská zlata a čierneho uhlia.

Aldanophyton

Aldanophyton [-fi] — fosílna rastlina zo str. kambria prvohôr (Aldanophyton antiquissimum KRIŠTOFOVIČ) z oddelenia psilofyty. Vývojový článok k dnešným cievnatým suchozemským rastlinám. Rod Aldanophyton sa objavil v období keď ešte neboli vyvinuté machorasty. Vyhynul pravdepodobne vo vrchnom devóne.

Aldanov, Mark

Aldanov, Mark, vlastným menom Mark Alexandrovič Landau, 19. 11. 1886 Kyjev – 25. 2. 1957 Nice, Francúzsko — ruský emigrantský spisovateľ židovského pôvodu. Písal historické cykly, historické romány a poviedky, v ktorých zobrazil ruské a európske dejiny od polovice 18. stor. do polovice 20. stor. z pohľadu jednoduchého ruského človeka. V tetralógii Mysliteľ (M., 1921 – 27) zachytil udalosti Francúzskej revolúcie, v trilógii Kľúč (Kľuč, 1929 – 36) prvú svetovú vojnu a Októbrovú revolúciu 1917. Román Začiatok konca (Načalo konca, 1936 – 40) zachytáva obdobie nástupu fašizmu v Nemecku, román Pramene (Istoki, 1950) vypovedá o smrti Alexandra II., román Ži ako chceš (Živi kak chočeš, 1951) nastoľuje tému ruskej emigrácie v Rusku. Autor biografických románov Súčasníci (Sovremenniki, 1928), Portréty (Portrety, 1931) a Príbeh o smrti (Povesť o smerti, 1953), filozofického diela Ulmská noc. Filozofia náhody (Uľmskaja noč. Filosofija slučaja, 1953) a i.

Aldanská plošina

Aldanská plošina, rus. Aldanskoje nagorie, oficiálny prepis Aldanskoe nagor’e — plošina v juhových. Rusku vo vých. Sibíri na juhu Jakutska. Priemerná výška 800 – 1 000 m n. m., maximálna 2 306 m n. m. Povrch rozčlenený hlbokými dolinami. Budovaná komplexmi kryštalických bridlíc, na ktorých sú slabo porušené vrstvy pieskovcov a vápencov preniknuté masívmi žúl. Podnebie sa vyznačuje dlhou zimou so silnými dlhotrvajúcimi mrazmi a krátkym letom. Svahy do výšky 1 200 – 1 300 m n. m. pokrýva tajga (smreky, borovica), vyššie sú machy, lišajníky a kamenistá tundra. Ložiská uhlia, zlata a rúd železa.

Aldebaran

Aldebaran, Palilicium — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Býka zdanlivej jasnosti 0,9m vzdialená od Zeme 20 pc. Vizuálna dvojhviezda skladajúca sa zo zložiek zdanlivej jasnosti 0,9m (hlavná zložka) a 13,5m (vedľajšia zložka) navzájom vzdialených na oblohe 31 oblúkových sekúnd. Hlavná zložka je oranžový obor absolútnej jasnosti –0,6m spektrálneho typu K5 III. Aldebaran patrí medzi tzv. kráľovské hviezdy.

Alder, Kurt

Alder, Kurt, 10. 7. 1902 Königshütte, dnes Chorzów, Poľsko – 20. 6. 1958 Kolín nad Rýnom — nemecký chemik. Žiak O. Dielsa. R. 1930 – 36 pôsobil na univerzite v Kiele, od 1934 profesor. R. 1936 sa stal riaditeľom výskumu v Bayer Werke v Leverkusene (súčasť I. G. Farben). Od 1940 až do smrti pôsobil na univerzite v Kolíne nad Rýnom. Spolu s O. Dielsom objavil cykloadičné reakcie diénov (diénové syntézy; → Dielsova-Alderova reakcia), začo obidvaja získali 1950 Nobelovu cenu za chémiu. Študoval aj stereoselektivitu diénovej syntézy a venoval sa aplikácii diénov v polymerizačných reakciách (butadién, izoprén).

Aldhelm

Aldhelm [el-], sv., asi 639 Wessex – asi 709 Doulting — anglický mních a básnik; opát v Malmesbury, neskôr biskup v Sherborne. Autor latinských prác (napr. práce De septenario obsahúcej jeho vlastné latinské hádanky). Zakladateľ viacerých kláštorov a kostolov.

Aldington, Richard

Aldington [óldingtn], Richard, vlastným menom Edward Godfree Aldington, 8. 7. 1892 Portsmouth – 27. 7. 1962 Sury-en-Vaux, Francúzsko — anglický básnik a prozaik. R. 1915 vydal prvú zbierku imagistickej poézie Obrazy (1910 – 1915) (Images 1910 – 1915, 1915); pod vplyvom básne T. S. Eliota Pustatina a skúseností z vojny vznikli zbierka Obrazy vojny (Images of War, 1919) a báseň Blázon v lese: fantazmagória (A Fool i’ the Forest: A Phantasmagoria, 1924). Vojnové zážitky spracoval aj v románe Smrť hrdinu (Death of a Hero, 1929), román Plukovníkova dcéra (The Colonel’s Daughter, 1931) je naplnený zúfalstvom nad chaosom povojnového života; autor románu Všetci ľudia sú nepriatelia: romanca (All Men Are Enemies: A Romance, 1933; slov. 1948; sfilmovaný 1934, réžia G. Fitzmaurice) a kontroverzných životopisov D. H. a T. E. Lawrenceovcov.

aldinky

aldinky — tlače z konca 15. a zo začiatku 16. stor. vytlačené benátskym tlačiarom A. Manuziom a jeho dedičmi. Ich obsahom sú diela gréckych a rímskych klasických autorov i humanistov, ako aj príručky. Boli vytlačené humanistickou antikvou a kurzívou v malom formáte (oktávo). Aj vďaka mimoriadnej pozornosti venovanej výzdobe väzby patria k najcennejším zberateľským predmetom.

alditoly

alditoly, alkoholické cukry — viacsýtne alkoholy získavané redukciou príslušných monosacharidov, mnohé z nich sú opticky aktívne. Kryštalické látky sladkej chuti rozpustné vo vode. Viaceré sa vyskytujú v prírode (len pravotočivé formy), najmä v rastlinách (napr. v ovocí). V potravinárstve sa využívajú najmä glucitol (sorbitol), ᴅ-manitol (sladidlá nápojov a cukroviniek pre diabetikov) a xylitol. Sladivosť alditolov závisí od ich koncentrácie a pH. Vnem pretrváva dlhšie a sprevádza ho chladivý pocit v ústach.

aldoláza

aldoláza — enzým z triedy lyáz katalyzujúci štiepenie fruktóza-1,6-bisfosfátu na glyceraldehyd-3-fosfát a dihydroxyacetónfosfát (reakcia je vratná), jednej z reakcií glykolýzy. Z orgánov má najvyššiu aktivitu v kostrovom svalstve. Zvýšené hodnoty aldolázy v sére sa zisťujú pri ochoreniach kostrového svalstva, pečene a svaloviny srdca i pri zhubných nádoroch.

aldosterón

aldosterón [arab. + lat. + gr.] — steroidný hormón s mineralokortikoidnými vlastnosťami (→ mineralokortikoidy) produkovaný kôrou nadobličiek. Jeho tvorba sa zvyšuje pri poklese krvného tlaku (pri znížení krvného objemu), napr. pri krvácaní. Podieľa sa na hospodárení s vodou a so sodíkom. Pôsobením aldosterónu na obličky sa v tele zadržiava sodík a v dôsledku toho aj voda (napr. pri obmedzenom príjme solí v potrave, pri strate sodíka po podaní diuretík ap.).

aldózy

aldózy [arab. + lat. + gr. + fr.] — monosacharidy s aldehydovou funkčnou skupinou, polyhydroxyaldehydy. Podľa počtu uhlíkov v molekule sa delia na aldotriózy (ᴅ- a ʟ-glyceraldehyd), aldotetrózy (ᴅ- a ʟ-erytróza, ᴅ- a ʟ-treóza), aldopentózy (napr. ʟ-arabinóza, ʟ-ribóza, ᴅ-xylóza), aldohexózy (napr. ᴅ-galaktóza, ᴅ-glukóza, ᴅ-manóza) atď. Aldózy sú v prírode veľmi rozšírené buď samotné, alebo ako súčasť oligo- a polysacharidov.

Aldridge, James

Aldridge [óldridž], (Harold Edward) James, 10. 7. 1918 White Hills, predmestie mesta Bendigo, Austrália – 23. 2. 2015 Londýn — anglický a austrálsky spisovateľ a publicista, od 1938 žil v Anglicku. Vojnový korešpondent v Nórsku, Dánsku, Egypte, Grécku a Iráne. Známe sú jeho romány Ich cťou podpísané (Signed with Their Honour, 1942), Morský orol (The Sea Eagle, 1944; slov. 1955), Záležitosť mnohých ľudí (Of Many Men, 1946), Diplomat (The Diplomat, 1949; slov. 1952), Lovec (The Hunter, 1950; slov. 1977), Hrdinovia prázdnych obzorov (Heroes of the Empty View, 1954; slov. 1956), Kiežby nezomrel (I Wish He Would Not Die, 1957), Posledný vyhnanec (The Last Exile, 1961; slov. 1979), Zajatec v krajine (A Captive in the Land, 1962; sfilmovaný 1990, réžia John Berry), Môj brat Tom (My Brother Tom, 1966), Scotty a Taff (A Sporting Proposition, 1973; slov. 1976; sfilmovaný 1975, réžia Don Chaffey), Výsmech (Mockery in Arms, 1974; slov. 1978), Posledný záblesk (One Last Glimpse, 1977).

Aldrich, Robert

Aldrich [óldrič], Robert, 9. 8. 1918 Cranston, Rhode Island – 5. 12. 1983 Los Angeles, Kalifornia — americký filmový režisér a producent. Nakrútil nekonvenčné realistické westerny Apač (The Apache, 1954) a Vera Cruz (1954), gangsterskú drámu Bozkávaj ma až do smrti (Kiss Me Deadly, 1955), kritický pohľad do zákulisia Hollywoodu Veľký nôž (The Big Knife, 1955), vojnovú drámu Útok! (Attack!, 1956), dobrodružné a kriminálne filmy Štyria pre Texas (Four for Texas, 1964), Tucet špinavcov (The Dirty Dozen, 1967), Grissomova banda (The Grissom Gang, 1971), Ultimátum (Twilight's Last Gleaming, 1977) a i.

Aldrich, Thomas Bailey

Aldrich [óldrič], Thomas Bailey, 11. 11. 1836 Portsmouth, New Hampshire – 19. 3. 1907 Boston, Massachusetts — americký spisovateľ a vydavateľ. R. 1855 – 65 vydavateľ v New Yorku, od 1865 vydával týždenník Every Saturday (Každá sobota) v Bostone. Člen literárnej skupiny, do ktorej patrili aj H. W. Longfellow, R. Lowell a O. W. Holmes. Jeho najznámejším dielom je autobiografický román Príbeh zlého chlapca (The Story of a Bad Boy, 1870).

aldrín

aldrín, C12H8Cl6 — kontaktný insekticíd, polycyklický chlórovaný uhľovodík. Biela až hnedá kryštalická látka s teplotou topenia 104 – 105,5 °C, nerozpustná vo vode, rozpustná vo väčšine organických rozpúšťadiel. Aldrín je veľmi účinný proti pôdnym škodcom a kobylkám, vzhľadom na vysokú toxicitu a chemickú stálosť sa však v 70. rokoch 20. stor. prestal používať. Na Slovensku je zakázaný. Nazvaný podľa K. Aldera.

Aldrin, Buzz

Aldrin [ól-], Buzz, pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, 20. 1. 1930 Montclair, New Jersey — americký kozmonaut. Pôvodne vojenský pilot (absolvoval vojenskú akadémiu vo West Pointe), do oddielu kozmonautov zaradený 1963. R. 1966 sa zúčastnil štvordňového letu na palube kozmickej lode Gemini 12, počas ktorého strávil 5,5 h vo voľnom priestore. Pilot lunárneho modulu kozmickej lode Apollo 11 (→ Apollo). Spolu s N. A. Armstrongom 20. 7. 1969 o 21. hodine 18. minúte SEČ pristál na Mesiaci a ako druhý človek vstúpil na Mesiac. R. 1972 v hodnosti plukovníka odišiel do zálohy a stal sa odborným konzultantom. Zo svojich spomienok na let na Mesiac napísal knihu Návrat na Zem (Return to Earth, 1973).

Aldringen, Johann

Aldringen, Johann, gróf, 10. 12. 1588 Luxemburg – 22. 7. 1634 Landshut — rakúsky cisársky generál lotrinského pôvodu, poľný maršal (od 1632), jeden z veliteľov v tridsaťročnej vojne. Od 1625 bol dôverníkom Albrechta z Valdštejna, rozišiel sa s ním pred jeho zavraždením. Bojoval pri Dessau (1626), zúčastnil sa mierových rokovaní v Lübecku (1629). R. 1630 dobyl Mantovu, viedol cisárske vojsko na pomoc Maximiliánovi Bavorskému. Po smrti J. T. Tillyho (1632) mu bolo zverené velenie nad armádami Katolíckej ligy. Padol v bitke so Švédmi.

Aldrovandi, Ulisse

Aldrovandi, Ulisse, 11. 9. 1522 Bologna – 4. 5. 1605 tamže — taliansky prírodovedec a lekár. Profesor na univerzite v Bologni, kde 1568 založil botanickú záhradu, zaoberal sa botanikou i zoológiou. Je podľa neho nazvaný rastlinný rod aldrovandka.

aldrovandka

aldrovandka, Aldrovanda — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď rosičkovité. Bezkoreňové byliny rastúce vo vode (ponorené plávajú pri hladine). Patrí sem jediný druh aldrovandka pľuzgierkatá (Aldrovanda vesiculosa) s rozkonárenou, okolo 30 cm dlhou stonkou, s čiarkovitými listami usporiadanými po 6 – 8 v praslenoch a s päťpočetnými bielymi kvetmi, plod tobolka; v súčasnosti už na Slovensku pravdepodobne nerastie. Nazvaná podľa U. Aldrovandiho.

Aldwych Theatre

Aldwych Theatre [ólduič] — jedno z najznámejších londýnskych divadiel. Otvorené 1905, hrávajú tam významní anglickí herci, pravidelne vystupuje Royal Shakespeare Company zo Stratfordu. Okrem Shakespearových hier sa tam uvádzajú aj diela novších anglických a amerických dramatikov (L. Hellmanová, R. E. Sherwood, T. Williams, E. Albee a i.).

Alea, Tomás Gutiérrez

Alea, Tomás Gutiérrez, aj Gutiérrez Alea Tomás, 11. 12. 1928 Havana – 16. 4. 1996 tamže — kubánsky filmový režisér. V dokumentárnych filmoch Je to naša zem (Esta tierra nuestra, 1959) a Národné zhromaždenie (Asamblea general, 1960) zobrazil históriu a súčasnosť kubánskej spoločnosti po revolúcii. V hraných filmoch Povstalci (Historias de la revolución, 1960), Cumbite (1964), Smrť byrokrata (Muerte de un burócrata, 1966), Spomienky (Memorias del subdesarrollo, 1968), Zápas s démonmi (Una pelea cubana contra los demonios, 1971) a Guantanamera (1995) kontroverzne zobrazil život na komunistickej Kube. Film Jahody a čokoláda (Fresa y chocolate, 1993) o homosexuálnom vzťahu mladého umelca a zväzáckeho aktivistu bol nominovaný na Oscara.

alea iacta est

alea iacta est [jakta; lat.] — kocky sú hodené. Výrok Gaia Iulia Caesara pri prekročení rieky Rubikon 10. (podľa iných zdrojov 11.) 1. 49 pred n. l. Zaznamenaný Plutarchom v gréckej (anerrifthó kybos) a Suetoniom v latinskej (iacta alea est) verzii. Caesarov prechod s vojskom z Predalpskej Galie do Itálie, hranicou medzi ktorými bola rieka Rubikon, bol začiatkom občianskej vojny. Výrok sa používa v súvislosti s nejakým významným rozhodnutím; kocka je symbolom hry s neistým koncom (Plutarchos, Životopisy slávnych Grékov a Rimanov, Pompeius; Suetonius, Životopisy rímskych cisárov, Gaius Iulius Caesar).

Aleardi, Aleardo

Aleardi, Aleardo, vlastným menom Gaetano Maria Aleardi, 14. 11. 1812 Verona – 17. 7. 1878 tamže — taliansky básnik. Účastník revolučného hnutia 1848 – 49 v Ríme, neskôr v Benátkach, 1852 a 1859 väznený Rakúšanmi, poslanec zjednoteného parlamentu, neskôr senátor. V básnickej tvorbe pokračoval v tradícii U. Foscola, inšpiroval sa témami začiatku 19. stor., ako sú vlasť, láska a sociálne podmienky. Básne vyšli v zbierke Spevy (Canti, 1860) napísanej voľným jedenásťslabičným veršom, inšpirované sú talianskymi dejinami (Talianske morské a obchodné mestá, Le città italiane marinare e commercianti) a prehistóriou (Vrch Circello, Il monte Circello, Prvé dejiny, Le prime storie).

aleatorika

aleatorika [lat.] — kompozičná metóda založená na využívaní prvkov náhody. Vznikla v 50. rokoch 20. stor. ako protiklad k prísne organizovanej tradičnej hudbe. Je založená na zámere skladateľa už v partitúre globálnym zápisom umožniť interpretovi slobodnú interpretáciu v oblasti rytmu, zvuku a farby a jej cieľom je dosiahnuť zvukovú podobu závislú od interpreta. Základnými variantmi aleatoriky sú náhodnosť sledu jednotlivých tónov za sebou alebo súčasne znejúcich tónov, ale aj náhodnosť poradia jednotlivých formových úsekov.

Malá aleatorika určuje základné znaky priebehu skladby a náhode prenecháva iba detailné prvky, veľká aleatorika ponecháva voľnej improvizácii i podstatné znaky skladby, čím sa umožňuje vznik neobmedzeného množstva odlišných variantov tej istej skladby. Aleatorika skladby alebo jej aleatorické úseky tak dostávajú možnosť mnohých rozdielnych interpretačných podôb závislých od zvukovej predstavivosti dirigenta a hráčov. Príklady prvotnej aleatoriky je možné nájsť v dielach J. Cagea a jeho amerických nasledovníkov, v európskej hudbe v dielach K. Stockhausena, P. Bouleza a i. V 60. rokoch 20. stor. sformulovali nový typ aleatoriky skladatelia poľskej školy, najmä W. Lutosławski v dielach Benátske hry a Tri poémy na H. Michauxa, K. Serocki, H. M. Górecki a K. Penderecki (v diele Tren a i.) a rozvíjali ju ďalší poľskí, ale aj európski skladatelia. Na Slovensku k prvým skladateľom uplatňujúcim aleatorickú techniku patria I. Zeljenka, P. Kolman, L. Kupkovič a i.

Alecsandri, Vasile

Alecsandri [-lek-], Vasile, 14. 6. 1818 Bacău – 22. 8. 1890 Mirceşti — rumunský básnik, prozaik, dramatik. Účastník revolučného hnutia 1848 – 49, v ktorého duchu rozvíjal svoju tvorbu stojacu na hranici klasicizmu a romantizmu. Inšpiroval sa ľudovou tvorbou (balada Jahniatko, Mioriţa). Ľúbostné básne zhrnul do cyklov Doiny a Slzičky (Doine şi Lăcrimioare, 1853) a Suveníry a Perličky (Suvenire şi Mărgăritărele, 1875). Zbierka Pastely (Pasteluri, 1875) je výrazom klasickej harmónie etického a estetického. Autor satirických mravoučných čŕt, situačných komédií a historických romantických drám.

alef

alef [hebr.] — prvé písmeno hebrejskej abecedy (→ hebrejské písmo) zapisované znakom \(\aleph\). Doplnené indexom, ktorým je celé nezáporné číslo, označuje mohutnosť (kardinálne číslo) nekonečných dobre usporiadaných množín. Napr. symbol \(\aleph_0\) označuje mohutnosť všetkých spočítateľných nekonečných množín (napr. množiny prirodzených čísel \(\mathbb{N}\), množiny celých čísel \(\mathbb{Z}\), množiny racionálnych čísel \(\mathbb{Q}\)).

Alef štúdio

Alef štúdio — slovenská filmová spoločnosť so sídlom v Bratislave. Založená 1992 na tvorbu a výrobu hraných, dokumentárnych, publicistických, vzdelávacích a výchovných filmov, dabing filmových a televíznych diel a produkčné služby pre slovenských a zahraničných partnerov. S podporou medzinárodného fondu Eurimages realizovala koprodukčný film režiséra D. Hanáka Papierové hlavy (1995), vyrobila cyklus filmových portrétov 100 plus známych a neznámych osobností Slovenska. R. 1996 prešla organizačnými zmenami a vznikli tri samostatné spoločnosti – ALEF Film & Media Group, ALEF JO Filmštúdio a ALEF SALVO FILM.

Alegre, Manuel

Alegre, Manuel, 12. 5. 1936 Águeda — portugalský neorealistický spisovateľ a politik. Účastník študentských nepokojov proti diktátorovi A. O. Salazarovi začiatkom 60. rokov 20. stor., od 1964 žil v exile v Paríži a v Alžíri. R. 1974 sa vrátil do Portugalska a vstúpil do politiky. Člen parlamentu, štátny tajomník a funkcionár kancelárie predsedu vlády. R. 2006 a 2011 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách. Autor básnických zbierok Námestie piesne (Praça da Canção, 1965), Loď do Itaky (Um Barco para a Ítaca, 1971), Vec lásky (Coisa Amar, 1975), Veci mora (Coisas do Mar, 1976) a próz Cesta do Afriky (Jornada de Áfrika, 1989), Duša (Alma, 1995), Rafael (2003) a i.

Alegría, Ciro

Alegría, Ciro, 4. 11. 1909 Quilca – 17. 2. 1967 Lima — peruánsky spisovateľ. Autor realistických sociálne angažovaných románov s rozsiahlymi lyrickými pasážami, folklórnym bohatstvom a indiánskymi legendami, ktoré zachytávajú situáciu domorodých Indiánov v dôsledku vyvlastňovania ich pôdy. Ich budúcnosť videl v prekonaní tradičného spôsobu života a v politicko-triednom uvedomení.

Autor románov Zlatý had (La serpiente de oro, 1935), Hladní psi (Los perros hambrientos, 1939; sfilmovaný 1977, réžia Luis Figueroa), Šíry a cudzí svet (El mundo es ancho y ajeno, 1941; slov. 1978; prvý slovenský preklad Cválajúci tieň, 1962), Lazar (Lázaro, 1973), zbierok poviedok Súboj rytierov (Duelo de caballeros, 1962), Kamenný milodar (La ofrenda de piedra, 1969), Sedem vešteckých poviedok (Siete cuentos quirománticos, 1978), Slnko jaguárov (El sol de los jaguares, 1979) a memoárov Kubánska revolúcia: osobné svedectvo (La revolución cubana: un testimonio personal, 1971) a Cez trápenie k šťastiu (Mucha suerte con harto palo, 1976).