Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 351 – 400 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Alberty, Július

Alberty, Július, 19. 8. 1925 Vyšná Pokoradz, dnes súčasť Rimavskej Soboty — slovenský historik a pedagóg. Profesor a prvý dekan Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici (1964 – 73), jeden zo spoluzakladateľov modernej regionálnej historickej vedy na Slovensku. Autor, spoluautor a zostavovateľ viacerých regionálnych monografií a prác (Pohorelské železiarne, 1982; Očová, história a súčasnosť, 1999; Gemer – Malohont a Rimavská Sobota 1848 – 1918, 2008), historickej práce Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry, 3. zv. (spolu s P. Uhorskaiom, 2002), ako aj prác z didaktiky dejepisu (Metodika dějepisu jako učebního předmětu, 1964; Didaktika dejepisu, 1992) a i.

albigénci

albigénci, fr. albigeois — náboženské hnutie v 12. – 13. stor. v juž. Francúzsku namierené proti cirkvi a duchovnému životu stredovekého mesta. Tvorili ho prevažne remeselníci, ku ktorým sa pridala časť sedliakov, ako aj miestnej šľachty (Raimond VI., gróf z Toulouse). Hlavné stredisko albigéncov bolo v meste Albi (podľa neho i názov hnutia). Korene hnutia siahajú do Arménska (→ pauliciáni), na Balkán do Bulharska, kde vzniklo spoločenstvo nadväzujúce na gnostické dualistické učenie manicheizmu (→ bogomilstvo), do Bosny, Chorvátska a sev. Talianska (→ pataréni). Albigénci viedli skromný, utiahnutý mravný život, sami seba nazývali čistí, gr. katharoi (→ katari). Odmietali učenie o Najsvätejšej Trojici, uctievanie kríža, ikon a relikvií, neuznávali pápežský primát, sviatosti eucharistie a manželstva, popierali umučenie a vzkriesenie Ježiša Krista. Na sneme v Toulouse, ktorý zvolal 1119 pápež Kalixt II., boli albigénci odsúdení a exkomunikovaní. R. 1167 si na synode v Carcassone schválili vierouku a zorganizovali vlastnú cirkev. Po zavraždení pápežského legáta pápež Inocent III. vyhlásil proti nim 1208 križiacke výpravy; vojny proti albigéncom trvali 1209 – 29 (→ Simon IV. z Montfortu). Hnutie bolo definitívne potlačené okolo 1330 inkvizíciou.

albikácia

albikácia [lat.], listová belosť — choroba rastlín spôsobená genetickou poruchou v tvorbe chlorofylu. Prejavuje sa sfarbením listu, pri ktorom sa striedajú zelené plochy so svetlozelenými, žltými až bielymi. Najčastejšie sa vyskytuje pri repe (→ panašovanie).

Albina românească

Albina românească [-myneaska] — prvý moldavský periodický časopis. Založil ho Gheorghe Asachi (*1788, †1869) v Iaşi, vychádzal ako dvojtýždenník s politicko-literárnym zameraním od júna 1829 do januára 1835 a 1837 – 50, ďalších (posledných) osem rokov 1850 – 58 pod názvom Gazeta de Moldavia (Moldavské noviny). Svojím všeobecným zameraním šíril myšlienky osvietenstva, národného uvedomenia a osvetu.

albinizmus

albinizmus [lat.], albinismus — vrodená porucha v tvorbe pigmentov (v koži, vo vlasoch, v dúhovke oka) spôsobená mutáciou génu určujúceho syntézu enzýmu metabolickej cesty utvárania pigmentov. Vyskytuje sa u ľudí aj pri živočíchoch; postihnutý jedinec (albín) máva veľmi bledú kožu, biele vlasy; nedostatok pigmentu v očnej dúhovke sa prejavuje jej ružovým sfarbením.

Albinoni, Tomaso

Albinoni, Tomaso, 8. 6. 1671 Benátky – 17. 1. 1751 tamže — taliansky skladateľ. Žil v Benátkach, vo Florencii a v Mníchove, kde sa 1722 preslávil operou Praví priatelia (I veri amici). Autor 55 opier, ktoré boli 1694 – 1740 uvedené v Benátkach; z nich najväčší úspech dosiahla Opustená Dido (Didone abbandonata) na text P. Metastasia. Písal aj inštrumentálne sonáty, symfónie a komorné kantáty, je jedným z tvorcov husľového koncertu. Jeho témy použil J. S. Bach vo fúgach b mol pre klavír, A dur a f mol pre organ.

Albínov

Albínov — miestna časť obce Sečovce.

Albión

Albión — historický názov Anglicka, staré pomenovanie Britských ostrovov (podľa white land = biela krajina, lat. albus = biely). Básnické označenie Anglicka (od Alban); doložené zo stredoveku.

Albireo

Albireo — druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Labute zdanlivej jasnosti 3,1m vzdialená od Zeme 118 pc. Vizuálna dvojhviezda skladajúca sa zo zložiek zdanlivej jasnosti 3,2m a 5,4m, ktorých vzájomná vzdialenosť na oblohe je 34,6 oblúkovej sekundy. Hlavná zložka je hviezdou spektrálneho typu K3 II, vedľajšia B8 V. Albireo je viditeľná ako dvojhviezda už v malom ďalekohľade.

Albissola

Albissola — talianske stredisko výroby majoliky v Ligúrii činné od 16. stor. V 17. a 18. stor. ovplyvnené delftskou fajansou, ktorá sa vyznačovala modro maľovanou figurálnou a rastlinnou výzdobou predmetov. K popredným výrobcom patrila rodina Siccardiovcov (značka S alebo S s korunkou).

albitizácia

albitizácia [lat.] — geol. vznik albitu v horninách, zvyčajne na úkor niektorého iného živca, najmä zásaditejšieho plagioklasu (napr. z labradoritu alebo bytownitu v čadičových horninách).

albízia

albízia, Albizia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Opadavé alebo poloopadavé stromy, kry alebo liany pochádzajúce zo subtropických a z tropických oblastí Afriky, Ázie a Austrálie. Majú dvakrát nepárnoperovito zložené listy a husté súkvetia kvetov s dlhými tyčinkami podobnými kefke na umývanie fliaš, plod struk. Patrí sem okolo 150 druhov, napr. Albizia julibrissin.

Albizziovci

Albizziovci [-cci-] (Albizzi) — taliansky šľachtický rod doložený 1199. V 13. – 15. stor. zastávali Albizziovci vo Florencii ako vodcovia guelfov najvyššie hodnosti, dostali sa na špičku oligarchických rodín, bojovali o moc s Mediciovcami. Významní predstavitelia: Pietro, ? Florencia – 23. 12. 1379 tamže — vládol ako člen triumvirátu 1372 – 78, zvrhnutý a zavraždený ghibellinmi; Maso, 1343 Florencia – 2. 10. 1417 tamže — vládol vo Florencii od 1382, otec Rinalda; pripojil Arezzo (1384), Pisu (1406) a Cortonu (1410). Podporoval vedu a umenie; Rinaldo, 1370 Florencia – 1442 Ancona — syn Masa, vládol od 1429. Bojoval s milánskym vojvodom (1423 – 26) a s mestom Lucca (1430 – 33). R. 1433 vyhnal z mesta Cosima (Vecchia) Mediciho, ktorý sa však 1434 vrátil a donútil ho i so synom opustiť Florenciu.

alboráda

alboráda [špan.] —

1. v španielskej hudbe typ rannej piesne (ranné stretnutie) hranej na dulciane (španielsky druh hoboja) a malom bubne. Názov odvodený pravdepodobne od alby;

2. hudobný útvar španielskeho pôvodu, ktorý použili napríklad N. Rimskij-Korsakov v Španielskom capricciu a M. Ravel v klavírnom cykle Zrkadlá (Alborada del gracioso).

Ålborg

Ålborg [olborj] — prístavné mesto v Dánsku na severe Jutského polostrova, administratívne stredisko oblasti Nordjylland (Severné Jutsko); 112-tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto štátu, 2016). Priemysel strojársky (lodiarsky), hutnícky, textilný, cementársky, liehovarnícky, výroba keramiky. Univerzita (zal. 1974).

Albrecht, Alexander

Albrecht, Alexander, 12. 8. 1885 Arad, Rumunsko – 30. 8. 1958 Bratislava — slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg, otec J. Albrechta. Študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti hru na klavíri u Istvána Thomána (*1862, †1940) a B. Bartóka a skladbu u Hansa Koesslera (*1853, †1926). Od 1908 organista v Dóme sv. Martina, učiteľ hry na klavíri a teoretických predmetov v Mestskej hudobnej škole v Bratislave, od 1921 jej riaditeľ a dirigent Dómu, súčasne dirigent Cirkevného hudobného spolku (Kirchenmusikverein), s ktorým predviedol oratóriá J. Haydna, Mozartovo Rekviem, Beethovenovu Missu solemnis, 9. symfóniu a i. Dirigoval aj verejné koncerty rozhlasového orchestra. Na jeho tvorbu poznamenanú intímnou lyrikou vplývali skladatelia J. Brahms, P. Hindemith, R. Strauss, B. Bartók a čiastočne aj francúzski impresionisti. Diela: 2 symfonické básne Šípková Ruženka (1921) a Túžby a spomienky (1935), Variácie pre trúbku a orchester (1946), Humoreska pre orchester (1949), Klavírne kvinteto (1913), Sonatína pre 11 nástrojov (1925), Život Márie pre soprán, zbor a orchester na texty R. M. Rilkeho (1928), Koncertantná suita pre violu a klavír (1952), vokálne a inštrumentálne skladby.

Albrecht, Gerd

Albrecht, Gerd, 19. 7. 1935 Essen – 2. 2. 2014 Berlín — nemecký dirigent. Študoval v Kiele a Hamburgu. Dirigent a generálny hudobný riaditeľ v Mainzi, Lübecku, Kasseli, Berlíne a v Štátnej opere v Hamburgu, 1993 – 96 šéfdirigent Českej filharmónie, 1998 – 2007 šéfdirigent Japonského symfonického orchestra Jomiuri v Tokiu, 2000 – 04 šéfdirigent Dánskeho národného symfonického orchestra. Sústreďoval sa na hudbu obdobia romantizmu a diel 1. pol. 20. stor.

Albrecht, Ján

Albrecht, Ján (Hansi), 7. 1. 1919 Bratislava – 20. 11. 1996 tamže — slovenský violista, pedagóg a muzikológ, syn A. Albrechta. Študoval v Bratislave hru na husliach u T. Gašpareka na konzervatóriu a hru na viole u Rudolfa Hoffmanna (*1903, †?) na VŠMU, ktorú absolvoval 1954 interpretáciou Koncertu pre violu a orchester B. Bartóka (prvé predvedenie v ČSSR). Od 1947 člen orchestra SND, od 1955 pedagóg na Vysokej škole pedagogickej, neskôr na Filozofickej fakulte UK a na VŠMU v Bratislave; 1995 profesor. Venoval sa problémom interpretácie starej hudby a estetike hudby. R. 1973 založil a viedol súbor Musica aeterna zameraný na interpretáciu renesančnej a barokovej hudby. Všestranná osobnosť slovenského hudobného života, ktorá v sebe spájala hudobnú minulosť s najživšou súčasnosťou v úzkej väzbe na ostatné druhy umenia. Autor knižných diel Podoby a premeny barokovej hudby (1982), Eseje o umení (1986), Duchovný svet krásna (Die Geisteswelt des Schönen, 1995), ako aj početných článkov a štúdií.

Albrecht, Wilhelm Eduard

Albrecht, Wilhelm Eduard, 4. 3. 1800 Elbing, dnes Elbląg, Poľsko – 22. 5. 1876 Lipsko — nemecký ústavný právnik. Od 1829 profesor v Königsbergu (dnes Kaliningrad), od 1830 v Göttingene, od 1840 v Lipsku, 1848 zvolený do frankfurtského Národného zhromaždenia. Podieľal sa na vypracovaní návrhu ústavy Nemeckej ríše. Presadzoval koncepciu štátu ako teoretickej právnej entity, ktorou oponoval koncepcii štátu ako kolektívnej osoby reprezentovanej v nemeckej právnej vede O. F. von Gierkem. Najvýznamnejšie dielo: Držba ako základ staršieho nemeckého vecného práva (Die Gewere als Grundlage des älteren deutschen Sachenrechts, 1828).

Albrecht I. Habsburský

Albrecht I. Habsburský, júl 1255 – 1. 5. 1308 na rieke Reuss (kanton Aargau, Švajčiarsko) — rímsko-nemecký kráľ (od 1298), rakúsky a štajerský vojvoda (od 1282), syn Rudolfa I. Habsburského. Po otcovej smrti neuspel v boji o ríšsku korunu, kráľom sa stal až po zosadení Adolfa Nassauského. Zblížil sa s francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným i s pápežom Bonifácom VIII., čím sa neúspešne pokúsil o obmedzenie moci kurfirstov a o presadenie dlhodobej vlády Habsburgovcov v rímsko-nemeckej ríši. R. 1307 porazený v boji o Meissensko, zavraždený synovcom Johannom Parricidom (*1290, †1312/1313).

Albrecht I. Medveď

Albrecht I. Medveď (der Bär), okolo 1100 asi Bernburg – 18. 11. 1170 Stendal — markgróf, syn askaniovskeho grófa Otta von Ballenstedt (*asi 1070, †1123), zakladateľ vlády Askaniovcov na slovanskom území, z ktorého neskôr vzniklo Brandenbursko. R. 1124 dostal do léna lužickú marku (v držbe do 1131) a 1134 za účasť na kráľovskej výprave do Itálie sev. marku. Tam sa spriatelil so slovanským kniežaťom Pribyslavom-Henrichom, po ktorého smrti (1150) zdedil územie Havolanov. Vládu si upevnil pozvaním nemeckých kolonistov a obnovením dvoch biskupstiev, ktoré tam od povstania Slovanov (983) existovali len formálne. Hoci bol verným prívržencom štaufovskej kráľovskej dynastie, nepodarilo sa mu udržať si Saské vojvodstvo v boji s Henrichom Levom (z rodu Welfovcov), ktorý ho získal 1142.

Albrecht II. Habsburský

Albrecht II. Habsburský, 16. 8. 1397 – 27. 10. 1439 Neszmély — rímsko-nemecký kráľ (od 1438), uhorský a český (od 1437) a rakúsky (od 1404) vojvoda. Manžel jedinej dcéry Žigmunda Luxemburského Alžbety Luxemburskej (od 1421), otec Ladislava V. Pohrobka. Angažoval sa v boji proti husitom a pre početné zahraničné výpravy príliš nezasahoval do nemeckých záležitostí. Po rozpustení protitureckej výpravy v Uhorsku zomrel na červienku, ktorá vypukla medzi vojakmi.

Albrecht III. Rakúsky

Albrecht III. Rakúsky, koncom 1349 alebo začiatkom 1350 – 29. 8. 1395 zámok Laxenburg — rakúsky vojvoda. Vládol od 1365 spolu s mladším bratom Leopoldom III., s ktorým si Neuburskou zmluvou rozdelil dedičné krajiny. Albechtovi pripadlo Dolné a Horné Rakúsko a po Leopoldovej smrti prevzal vládu nad celou krajinou. Bojoval so Švajčiarmi, ktorí ho 1388 pri Näfelse porazili. Neúspešne sa usiloval využiť oslabenie Luxemburgovcov za vlády Václava IV. na získanie rímsko-nemeckej koruny.

Albrecht IV. Múdry

Albrecht IV. Múdry (der Weise), 15. 12. 1447 Mníchov – 18. 3. 1508 tamže — bavorsko-mníchovský vojvoda (od 1460). Vo vojne proti falckému kurfirstovi Ruprechtovi (1504 – 05) sa mu podarilo opäť zjednotiť Horné a Dolné Bavorsko a 1506 právne zakotvil jeho nedeliteľnosť. Podporoval renesančné umenie a vedu.

Albrecht Fridrich Rudolf

Albrecht Fridrich Rudolf [frid-], arcivojvoda, 3. 8. 1817 Viedeň – 18. 2. 1895 Arco — tešínsky vojvoda, rakúsky poľný maršal (1863), veľkopodnikateľ a veľkostatkár, miestodržiteľ v Uhorsku (1851 – 60). R. 1866 bol poverený velením juž. armády a zvíťazil nad Talianmi pri Custoze. Po porážke rakúskych vojsk pri Hradci Králové 3. 7. 1866 prevzal po L. A. Benedekovi velenie sev. armády. Z obavy pred rozšírením ruského vplyvu bol stúpencom úzkeho spojenectva s Nemeckom.

Albrecht Hohenzollernský

Albrecht Hohenzollernský [-co-], 17. 5. 1490 Ansbach – 20. 3. 1568 Tapiau, dnes Gvardejsk, Kaliningradská oblasť, Rusko — posledný veľmajster Rádu nemeckých rytierov (od 1510), prvý pruský vojvoda, syn markgrófa Fridricha z Brandenburgu-Ansbachu a matky pochádzajúcej z poľského rodu Jagelovcov. Za jeho pôsobenia sa rád dostal do konfliktu s Poľskom, z ktorého vyšiel oslabený. Pod vplyvom myšlienok M. Luthera, s ktorým bol od 1523 v osobnom kontakte, sa rozhodol premeniť rádový štát na svetské panstvo. R. 1525 prevzal od poľského kráľa pruské vojvodstvo ako dedičné léno (8. 4., Krakovská zmluva) a konvertoval na evanjelické vierovyznanie. R. 1544 založil v Königsbergu (dnes Kaliningrad) univerzitu a udržiaval písomný styk so známymi európskymi učencami a umelcami.

Albrecht Meklenburský

Albrecht Meklenburský, okolo 1340 – 31. 3. 1412 kláštor Doberan — švédsky kráľ (1364 – 88), meklenburský vojvoda. Vo svojej politike zvýhodňoval hanzové mestá a severonemeckú šľachtu. To viedlo k odporu švédskych stavov, ktoré preto obmedzili jeho právomoci. Opozícia presadila voľbu dánskej a nórskej kráľovnej Margaréty I. a neobľúbený Albrecht Meklenburský bol v bitke pri Åsle 1388 porazený a zajatý. Z väzenia bol prepustený až 1395, keď sa vzdal nárokov na švédsky trón.

Albrechtsberger, Johann Georg

Albrechtsberger, Johann Georg, 3. 2. 1736 Klosterneuburg – 7. 3. 1809 Viedeň — rakúsky skladateľ, hudobný teoretik a pedagóg. Absolvoval latinskú školu v Melku a viedenský jezuitský seminár. Organista na rôznych miestach, o. i. v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Bol učiteľom kontrapunktu L. van Beethovena, J. N. Hummela a i. Písal organové a klavírne skladby, komornú hudbu, symfónie, oratóriá, omše a cirkevné skladby, v ktorých sa prelínajú barokové a klasicistické slohové prvky.

Albrecht Srdnatý

Albrecht Srdnatý (der Beherzte), 31. 7. 1443 Grimma – 12. 9. 1500 Emden — saský vojvoda, syn saského kurfirsta Fridricha II., zakladateľ albertínskej vetvy rodu Wettinovcov. Po smrti otca (1464) vládol v Sasku spolu so starším bratom Ernstom a 1485 si s ním rozdelil dedičné územia (získal Meissensko). Ako manžel dcéry Juraja z Poděbrad sa 1471 neúspešne pokúsil získať českú kráľovskú korunu. Neuspel ani ako veliteľ ríšskej výpravy proti uhorskému kráľovi Matejovi I. Korvínovi (1480). R. 1488 – 93 miestodržiteľ Nizozemska.

Albret

Albret — navarrský kráľovský rod nazvaný podľa rovnomenného hradu v Gaskonsku, ktorý patril zakladateľovi rodu Amanieuovi d’Albret (†asi 1060). V 11. – 13. stor. rod vytvoril panstvo na juh od Bordeaux. V storočnej vojne spočiatku podporoval anglických kráľov, potom prešiel na stranu Francúzska. R. 1484 získal sobášmi Navarrské kráľovstvo (→ Navarra), Béarn a Foix, 1525 Alençon a Armagnac. Členovia rodu boli hugenoti, najvýznamnejší bol neskorší francúzsky kráľ Henrich IV.

Albright, Ivan Le Lorraine

Albright [ólbrajt], Ivan Le Lorraine, 20. 2. 1897 Warrenville, Illinois – 18. 11. 1983 Woodstock, Vermont — americký maliar. Študoval v Chicagu, New Yorku a Nantes. Pracoval v spoločnom ateliéri so svojím bratom (dvojčaťom), sochárom Malvinom Marrom Albrightom (*1897, †1983), s ktorým navrhovali dekorácie pre hollywoodské filmy.

Albrightová, Madeleine

Albrightová [ólbrajto-] (Albright), Madeleine, 15. 5. 1937 Praha — americká politička. Dcéra československého diplomata Josefa Korbela (*1909, †1977), ktorý s rodinou emigroval počas 2. svet. vojny do Spojeného kráľovstva, po vojne sa vrátil, po prevzatí moci komunistami 1948 odišiel do USA. Do politiky vstúpila v polovici 70. rokov 20. stor., od 1977 pôsobila v Rade národnej bezpečnosti (National Security Council), poradkyňa viacerých politikov pre zahraničnopolitické otázky, od 1982 profesorka na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Pôsobila vo funkcii veľvyslankyne, 1993 – 97 stálej zástupkyne USA v OSN. R. 1997 sa ako prvá žena stala ministerkou zahraničných vecí USA (do 2001).

Albstadt

Albstadt [alpštat] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko; 44-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, elektrotechnický.

Albuca

Albuca [-ka] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité. Cibuľnaté trvalky s výškou 5 – 100 cm. Majú dlhé úzke kopijovité bazálne listy a biele, bledozelené alebo žlté úzko zvončekovité kvety so zeleným alebo s hnedým pásikom na každom korunnom lupienku; kvitnú zväčša na jar (druh Albuca humilis v lete). Najčastejšie sa pestuje Albuca major (v niektorých systémoch Albuca maxima) a Albuca canadensis (v niektorých systémoch Albuca flaccida).

album

album [lat.] —

1. viazaná kniha slúžiaca na uchovávanie zápisov. Pôvodne v antickom Ríme biela tabuľa, kde sa vyvesovali oznámenia. Od 16. stor. označenie bielej knihy so zbierkami kresieb, znakov, myšlienok významných osobností, od 18. stor. sa album začal používať na súkromné účely ako pamätník na zápisy priateľov, ctiteľov a i. na pamiatku;

2. v súčasnosti zbierka fotografií (fotografický album), poštových známok, autogramov, nálepiek ap. v podobe knihy, zošita alebo voľných listov;

3. súbor hudobných skladieb na zvukovom nosiči;

4. výber básní, hudobných skladieb, výtvarných reprodukcií vydaný ako kniha, súbor gramofónových alebo CD platní, posterov, výtvarných reprodukcií a iných v spoločnej kazete, v spoločnom obale ap.

albumen

albumen [lat.] — 1. bot. → endosperm; 2. zool. → bielok.

albumínový papier

albumínový papier — typ fotografických papierov obsahujúcich nanesenú zaschnutú vrstvu zmesi rozšľahaného vaječného bielka a chloridu sodného, na ktorú sa pred použitím v neprítomnosti svetla nanesie roztok solí striebra (dusičnanu strieborného). Vynájdený 1850 Louisom D. Blanquartom-Evrardom (*1802, †1872), od 1851 až do konca 19. stor. používaný na zhotovovanie fotografických pozitívov z negatívov. Vaječný bielok bol neskôr nahradený trvanlivejším kolódiovým papierom.

albuminúria

albuminúria [lat. + gr.] — prítomnosť sérového albumínu (hlavná bielkovina ľudskej krvi; tvorí sa v pečeni) v moči (→ proteinúria).

albumíny

albumíny [lat.] — globulárne proteíny nachádzajúce sa vo všetkých živočíšnych tkanivách a rastlinných pletivách. Sú bielej farby (lat. albus = biely). Makromolekuly albumínov obsahujú najmä kyslé (Asp, Glu) a neutrálne (Leu, Ile) aminokyselinové stavebné jednotky. Ako minoritné zložky sú na polypeptidovom reťazci viazané cukry a fosfátové skupiny. Makromolekuly albumínov majú molekulovú hmotnosť 20 – 70 kDa, sú rozpustné vo vode a vodných roztokoch solí, pomerne ľahko kryštalizujú. Najznámejšie albumíny: sérový albumín (súčasť krvnej plazmy), laktalbumín (kazeín; nachádza sa v mlieku), ovalbumín (vo vaječnom bielku), leukozín (v obilninách), legumelín (v strukovinách).

Albuquerque

Albuquerque [-bakórki] — mesto v USA v štáte Nové Mexiko na rieke Rio Grande; 559-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 741-tis. obyvateľov (2010). Centrum železničnej a automobilovej dopravy a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, drevársky a potravinársky priemysel, stredisko jadrového a kozmického výskumu. Kúpeľné a turistické stredisko. Založené 1706 španielskymi osadníkmi ako vojenská stanica, početné pamiatky zo španielskeho obdobia. Univerzita (založená 1889). V blízkosti pamiatky pueblových Indiánov.

Albury

Albury [ól-] — mesto v Austrálii na ľavom brehu rieky Murray na juhu štátu Nový Južný Wales; 46-tis. obyvateľov (2011). Významné obchodné centrum s potravinárskym (mliekarstvo, spracovanie medu a tukov), drevárskym, textilným, elektronickým a strojárskym priemyslom. Spolu s mestom Wodongo (štát Viktória) ležiacim asi 7 km nižšie na pravom brehu Murray tvorí aglomeráciu (88-tis. obyvateľov, 2014), ktorá sa za podpory federálnej vlády i vlády obidvoch štátov (začiatkom 70. rokov 20. stor.) mala do roku 2000 stať vzorovým rozvojovým regiónom (s viac ako 150-tis. obyvateľmi); realizácia týchto plánov sa však neuskutočnila.

alcabala

alcabala [-kaba-; arab. > špan.] — daň z predaja a výmeny tovaru a nehnuteľností zavedená 1342 kastílskym kráľom Alfonzom XI. Zákonodarcom. Vyberala sa v celom Španielsku v rozsahu 5 – 14 % ceny tovaru. Jej výška spôsobila úpadok v Kastílii, jej zavedenie v Nizozemsku (→ Holland; od 1516 súčasť Španielska) prispelo k protišpanielskej Nizozemskej revolúcii. Počas napoleonských vojen 1808 zrušená, 1814 obnovená, 1845 definitívne zrušená. V latinskoamerických kolóniách zavedená v 16. stor. vo výške 2 a neskôr 6 %. Posledná alcabala bola zavedená v nezávislom Peru 1891 na predaj koky.

Alcáçovaská zmluva

Alcáçovaská zmluva [-kaso-] — mierová zmluva medzi Kastíliou a Portugalskom uzavretá 1479 v portugalskom meste Alcáçovas; ukončila vojnu o kastílske dedičstvo medzi Izabelou I. Kastílskou (Katolíckou) a Janou nazývanou la Beltraneja (1475 – 78 manželka portugalského kráľa Alfonza V. Afričana, ktorý podporoval jej dedičné nároky) trvajúcu od 1475. Uznala nárok Izabely I. na Kastíliu a vymedzila zámorské sféry vplyvu Portugalska a Kastílie. Portugalsko si udržalo Madeiru, Azorské a Kapverdské ostrovy, Guineu a sev. Maroko, Kastília získala Kanárske ostrovy.

Alcalá de Henares

Alcalá de Henares [-ka- ena-] — mesto v str. Španielsku v autonómnej oblasti Madrid na rieke Henares; 199-tis. obyvateľov (2015). Priemysel textilný, chemický, keramický, potravinársky, strojársky, železničné opravovne. Univerzita (založená 1498, 1836 prenesená do Madridu), technická univerzita (založená 1966). Rodisko M. de Cervantesa Saavedru. Arcibiskupský palác (16. stor.), kostoly.