Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Alabjan, Karo Semionovič

Alabjan, Karo Semionovič, 26. 7. 1897 Jelizavetpoľ, dnes Gäncä, Azerbajdžan – 5. 1. 1959 Moskva — arménsky architekt. Spoluzakladateľ silno ľavicovej skupiny VOPRA. Prvá cena (s Vasilijom Nikolajevičom Simbircevom, *1901, †1982) v súťaži o projekt Paláca sovietov v Moskve (1931 – 33). Po prvých konštruktivistických prácach sa orientoval na tradičné zdroje historickej, najmä arménskej architektúry. S B. M. Jofanom vytvoril pavilón ZSSR na svetovej výstave v New Yorku 1939.

Alaça Hüyük

Alaça Hüyük [-dža hüjük] — sídliskový pahorok v str. Anatólii v Turecku asi 25 km od Boǧazkale. Osídlenie doložené od mladšej kamennej doby až po stredovek. Z ranej bronzovej doby pochádza 13 komorových kráľovských hrobov (2. pol. 3. tisícročia pred n. l.), ktoré sa pripisujú kmeňu Chattov (Chattijcov). Mŕtvi boli pochovávaní v skrčenej polohe v pravouhlých hrobkách budovaných z kameňa a hliny a prekrytých drevenými brvnami. V hroboch sa našli sošky zvierat a ľudí, zlaté a strieborné nádoby, zlaté náramky, diadémy, náušnice, dvojité zlaté terče, medené meče a dýky, nad hrobmi kosti obetovaných zvierat. Počas panstva Chetitov v 13. stor. pred n. l. bolo mesto obohnané hradbami. K najmonumentálnejším pamiatkam patrí brána so sfingami. Výskum sa tam začal v 30. rokoch 20. stor. (Hâmit Zübeyir Koşay, *1897, †1984).

à la carte

à la carte [kart; fr.] — podľa jedálneho lístka.

Aladinova lampa

Aladinova lampa

1. zázračná lampa z anonymnej orientálnej knihy rozprávok Tisíc a jedna noc. Podľa nej Aladin vyniesol zo studne zázračnú lampu, a keď ju pošúchal, objavil sa duch, ktorý mu splnil všetky želania. Predloha viacerých literárnych, baletných, operných a i. spracovaní;

2. svietidlo používané na osvetlenie fotografického laboratória. Podľa druhu práce je možné použiť rôzne farebné filtre (oranžový, červený, zelený). Pri spracovaní čiernobieleho pozitívneho fotografického materiálu je najvhodnejší svetlozelený filter. Namiesto Aladinovej lampy sa môže použiť špeciálna fotografická žiarovka požadovanej farby naskrutkovaná do bežnej lampy.

Aladura

Aladura — západoafrické synkretické náboženské hnutie, ktoré vzniklo v Nigérii v prvých desaťročiach 20. stor., odkiaľ sa rozšírilo do okolitých štátov (jorubské slovo Aladura znamená ten, kto sa modlí). Je syntézou kresťanstva a prvkov afrických tradičných náboženstiev, duchovného liečiteľstva, magických praktík a zariekavania. Ako univerzálny liek sa používa svätená voda. Pri vzniku Aladury stál charizmatický učiteľ a liečiteľ Joseph Ayodele Babalola (*1904, †1959). Hlásia sa k nej desiatky autonómnych cirkví a kongregácií, medzi najvýznamnejšie patrí Cirkev Pána (angl. Church of the Lord) založená 1930. Veľký význam pripisuje písanému slovu a svätým textom vnuknutým zakladateľovi a vodcovi tohto mesianistického hnutia, anglikánskemu katechétovi, učiteľovi a vizionárovi Josiahovi Olunowovi Ositeluovi (*1902, †1966). V čase jeho smrti bola Cirkev Pána rozšírená v 4 afrických krajinách a mala pobočku aj v Londýne. Počet členov Aladury sa v súčasnosti odhaduje na niekoľko miliónov, Cirkev Pána má asi 3 mil. členov.

Alagoas

Alagoas — členský štát Brazílie na severovýchode územia na pobreží Atlantického oceána; 27 768 km2, 3,341 mil. obyvateľov (2015); hlavné mesto Maceió (morský prístav). Zaberá prímorskú piesočnú rovinu, nad ktorou sa dvíha juž. okraj plošiny Borsborema. Rovníkové podnebie, na prímorskej nížine veľmi horúce a vlhké. V Maceió priemerné mesačné teploty 23 – 26 °C, ročné zrážky 2 200 mm, na plošine chladnejšie s nižším úhrnom zrážok. Najväčšia z riek São Francisco (s veľkou hydroelektrárňou pri vodopádoch Paolo Afonso) sa vlieva do Atlantického oceána. Na pobrežnej nížine plantáže cukrovej trstiny a na okraji plošiny plantáže bavlníka; rozvinutý chov dobytka. V Alagoase sú zásoby viacerých nerastných surovín (ťažba ropy, zemného plynu a azbestu). Priemysel potravinársky (cukrovary a liehovary), textilný (bavlnárske závody v Maceió). Hlavné dopravné cesty sú železničná trať Salvador – Maceió – Recife a splavná rieka São Francisco.

Alah

Alah, Alláh — v islame meno jediného Boha. Podľa Koránu, ktorý je jeho slovom zvestovaným prorokovi Mohamedovi pre celé ľudstvo, je pánom neba a zeme. V Koráne sú obsiahnuté aj jeho atribúty (99 prekrásnych mien Alaha). Je večný, vždy existoval a bude existovať, je absolútnym vládcom ním stvoreného sveta a riadi jeho chod. V deň posledného súdu bude ľuďom spravodlivo určovať odmenu a trest. Je vševedúci, nepoznateľný a absolútne transcendentný.

à la hausse

à la hausse [ós; fr.], na vzostup — burzový špekulačný obchod, pri ktorom kupujúci (haussista) kupuje tovar alebo cenné papiere za cenu platnú v okamihu uzavretia zmluvy s dodaním v neskoršom termíne v očakávaní, že sa ich cena medzitým zvýši, pričom už pri samotnej kúpe predpokladá, že tovar alebo cenné papiere vôbec neprevezme, ale že ich bezprostredne pred termínom opäť predá, a to za vyššiu cenu, pričom mu patrí cenový rozdiel.

Alain z Lille

Alain z Lille [alen lil], Alain de Lille, Alanus ab Insulis, medzi 1118 – 1130 asi Prémesque pri Lille – 1203 Cîteaux — francúzsky autor latinských didaktických, teologických, liturgických a moralistických spisov; doctor universalis. Jeho Nárek Prírody (De planctu Naturae, asi 1170) je rozhovor autora s kráľovnou Prírodou podriadenou Bohu, filozofická báseň Anticlaudianus (1182) je plná alegórií, mýtov a vízií, Kniha podobenstiev (Liber parabolarum) obsahuje veršované aforizmy.

Alajská kotlina

Alajská kotlina — medzihorská kotlina v Kirgizsku tiahnuca sa zo západu na východ medzi Alajským chrbtom a Zaalajským chrbtom; rozloha 1 700 km2, dĺžka 150 km, šírka 8 – 25 km. Jej ploché dno budované riečnymi a svahovými uloženinami sa dvíha z 2 240 m n. m. na západe do 3 536 m n. m. na východe (priesmyk Tomurun). Územím preteká rieka Kyzylsu s prítokmi, pozdĺž ktorej, najmä v záp. časti, prevláda závlahové poľnohospodárstvo, veľké plochy tvoria pasienky s dominantným chovom koní, oviec a jakov. Stromy v Alajskej kotline nerastú, z drevín sa vyskytujú len borievkové porasty.

Alajský chrbát

Alajský chrbát, kirgizsky Alaj Kyrka Toosu, tadžicky Qotorkŭhi Oloj, bývalé Kokandské hory — horská reťaz rovnobežkového priebehu v Str. Ázii na území Kirgizska a Tadžikistanu v pamírsko-altajskom horskom systéme. Dĺžka 400 km, maximálna výška 5 880 m n. m. Smerom na juh klesá do Alajskej kotliny, smerom na sever tvorí juž. okraj Ferganskej doliny. Mnohé vrcholy sú pokryté trvalým ľadom a snehom, 811 km2 zaľadnených. Alajský chrbát bol vyvrásnený počas hercýnskej orogenézy, je budovaný prevažne kryštalickými bridlicami a pieskovcami. V podhorí púšťové a stepné rastlinstvo, na svahoch sa rozprestierajú lúky a lesy. Na sev. svahoch ťažba ortuti, antimónu, hnedého uhlia. Priesmykom Taldyk vedie cestná komunikácia okolo jazera Karakuľ. Alajským chrbtom prebieha rozvodie riek Amudarja a Syrdarja. Častý cieľ horolezeckých výprav.

Alajuela

Alajuela [-chu-] — mesto v strednej časti Kostariky neďaleko hlavného mesta krajiny San José, administratívne stredisko provincie Alajuela; 47-tis. obyvateľov, aglomerácia 188-tis. obyvateľov (2016). Založené 1782. Priemysel potravinársky, textilný; umelecké remeslá. Stredisko poľnohospodárskej oblasti s pestovaním kávy, cukrovej trstiny, ovocia. Cez Alajuelu vedie Panamerická diaľnica.

Alakoľ

Alakoľ, Alakuľ — bezodtokové slané jazero v Kazachstane v polopúšťovej tektonickej zníženine Balchašsko-alakoľskej kotliny vo výške 343 m n. m.; plocha okolo 2 220 km2, hĺbka 45 m. Ročné kolísanie hladiny asi 1,2 m, zamŕza od januára do apríla. S jazerami Ujaly, Asykkoľ a Želanaškoľ tvorí jazernú sústavu s rozlohou povodia do 55-tis. km2. Do Alakoľa sa vlieva rieka Emeľ. Rybolov.

Alakraw, Johan

Alakraw, Johann, aj Johannes Alacraw, ? – 1492 pravdepodobne Pasov — nemecký potulný tlačiar. R. 1482 je doložená jeho činnosť v Pasove a 1484 vo Vimperku v Čechách, kde vytlačil jednu českú (nástenný kalendár na rok 1485, tzv. minuce) a dve latinské prvotlače (Soliloquia animae ad deum a Summa de eucharistiae sacramento). Česká tlačovina obsahuje vročenie o jeho tlači.

alália

alália [gr.], alalia — nevyvinutie reči (neschopnosť vyslovovať členené hlásky) pri neporušenom sluchu a neporušených duševných schopnostiach dieťaťa.

Alamani

Alamani, Alemani — západogermánsky kmeňový zväz skladajúci sa zo skupín sídliacich pôvodne pri Labe. Od 213 sa pokúšali preniknúť cez hranice Rímskej ríše, boli však vždy zatlačení späť. Do 5. stor. obsadili oblasti dnešného Alsaska, juhozáp. Nemecka a sev. Švajčiarska. Koncom 5. stor. utrpeli ťažkú porážku od kráľa Chlodovika I. (bitka pri Zülpichu 496) a postupne si ich podrobila Franská ríša. Kresťanstvo začali prijímať v 6. stor. (biskupstvo v Kostnici, nem. Konstanz). Od 9. stor. sa pre kmeňový zväz zaužíval názov Švábi a z ich územia sa vytvorilo švábske vojvodstvo (dnes Bádensko-Württembersko). Niektoré národy (napr. Francúzi a Španieli) preniesli neskôr názov kmeňa na celé Nemecko (fr. Allemagne; špan. Alemania).

Alamanni, Luigi

Alamanni, Luigi, 6. 3. 1495 Florencia – 18. 4. 1556 Amboise, Francúzsko — taliansky básnik. Vychovaný v protimediciovskom krúžku, republikán, vodca sprisahania proti kardinálovi G. Medicimu (neskorší pápež Klement VII.). Po porážke povstalcov ušiel 1530 do Francúzska, kde sa stal chránencom kráľa Františka I., neskôr Henricha II., ktorému venoval hrdinský epos Zdvorilý Girone (Girone il cortese, 1548). Zastával tendenciu obnovy ľudovej literatúry imitovaním klasikov. Autor satír, epigramov, eklog, komédie Flora (uvedená 1555, vydaná 1556) a tragédie Antigona (Antigone, vydaná 1533). Najznámejšia je jeho náučná poéma O obrábaní pôdy (La coltivazione, 6 kníh, 1546), ktorá imituje Vergíliovo klasické dielo Georgika.

Alamejn

Alamejn, Al ’Alamayn — mesto v Egypte v guvernoráte Matrúh záp. od Alexandrie; 7,4 tis. obyvateľov (2007). Odohrala sa tam rozhodujúca bitka 2. svet. vojny na severoafrickom fronte; 23. 10. – 4. 11. 1942 tam britská armáda pod velením generála B. L. Montgomeryho porazila a donútila k ústupu nemecko-talianske vojská pod velením poľného maršala E. Rommela. Nemecko-talianske vojská pôvodne v sile 96-tis. vojakov a 500 tankov stratili 59-tis. mužov a takmer všetky tanky a delá, britskú silu predstavovalo 200-tis. vojakov a 1000 tankov, zaznamenané straty boli 13-tis. mužov a 432 tankov (Montgomery stratil v bojoch 25% pešiakov 8. armády). Bitka pri Alamejne znamenala definitívnu porážku Rommelových vojsk a rozhodla o osude celej nemeckej severoafrickej výpravy (→ Africký zbor). Múzeum a cintorín padlých vojakov.

Alanbrooke, Alan Francis Brooke

Alanbrooke [elenbrúk], Alan Francis Brooke, vikomt, 23. 7. 1883 Bagnères-de-Bigorre, Francúzsko – 17. 6. 1963 Hartley Wintney — britský poľný maršal, predseda imperiálneho generálneho štábu počas 2. svet. vojny. Veliteľ ozbrojených síl vo Francúzsku, organizoval evakuáciu po ústupe pri Dunkerque (26. 5. – 4. 6. 1940). Vybudoval dobré vzťahy s americkou armádou, mal veľký vplyv na stratégiu Spojencov.

Alandy

Alandy [ó-], fínsky Ahvenanmaa, švédsky Åland — súostrovie viac ako 6 500 nízkych malých ostrovov (80 obývaných) oddeľujúce Baltské more od Botnického zálivu; autonómna provincia Fínska; rozloha 1 505 km2, 29-tis. obyvateľov (2016). Budované najmä žulou a rulou. Maximálna výška 132 m n. m., pod hladinou početné skaly. Hlavné mesto a prístav Maarianhamina na najväčšom ostrove Fasta Åland (650 km2). Chladné mierne morské podnebie. Obyvatelia (98 % tvoria Švédi) sa zaoberajú rybolovom, chovom dobytka a roľníctvom (zelenina, jarná pšenica).

Do 1809 súčasť Švédska, 1809 ho mierovou zmluvou spolu s Fínskom získalo Rusko, od 1917 patrí Fínsku; po sporoch so Švédskom 1921 vyhlásená jeho demilitarizácia (potvrdená 1947 v mierovej zmluve s Fínskom); 1951 – 52 získalo autonómiu.

Alangium

Alangium — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď alangiovité. Vždyzelené stromy a kry s trojlaločnatými listami, v lete s bielymi rúrkovitými voňavými kvetmi. Na slnečných stanovištiach sa pestuje Alangium platanifolium, výnimočne opadavý stromovitý ker s trojlaločnatými javorovitými trávovozelenými listami.

Alani

Alani — najvýznamnejší sarmatský kmeň iránskeho pôvodu, nomádskeho charakteru sídliaci v stepiach sev. od Kaspického mora a Kaukazu. V Európe sa objavili až v 1. stor. n. l. Čiernomorskí Alani osídlili oblasti od Azovského mora po Dunaj a v 2. – 3. stor. boli podmanení Gótmi. Časť sa spojila s Vandalmi a Védmi a ustupovala pred Hunmi na západ. R. 409 sa dostali do Hispánie a na popud Rimanov ich 418 porazili Vizigóti. Zvyšky sa uchýlili k Vandalom a spolu s nimi 429 odišli do Afriky, kde zanikli. Galskí Alani bojovali s Rimanmi proti Hunom 451 na Katalaunských poliach a 463 spolu s Vizigótmi a Frankmi proti Rimanom. Väčšina Alanov však zostávala vždy na východ od Donu, odkiaľ podnikala lúpežné nájazdy do Médie, Arménska a Malej Ázie. Alani sa preslávili chovom koní. Tí, ktorí zostali v oblasti Sev. Kaukazu, sa v 7. stor. dostali pod nadvládu Chazarov a boli Mongolmi zatlačení do hôr. Ich potomkami sú dnešní Oseti.

alanín

alanín [lat.], skr. Ala — opticky aktívna aminokyselina, ktorej ʟ-α-izomér CH3CH(NH2)COOH sa nachádza v proteínoch. Podieľa sa na metabolizme cukrov a organických kyselín. Alanín je hlavnou zložkou fibroínu vo vláknach produkovaných priadkou morušovou (prírodný hodváb), z ktorého bol aj po prvý raz izolovaný (1879). Nachádza sa v pečeni a vo svaloch, spolu s glycínom má pomerne veľké zastúpenie v ľudskej krvnej plazme. Používa sa v poľnohospodárstve ako súčasť kŕmnych zmesí. Získava sa hydrolýzou fibroínu, synteticky z acetaldehydu a kyanovodíka (alternatívne z acetanhydridu, acetonitrilu a zo syntézneho plynu) alebo izoláciou z biomasy vznikajúcej bakteriálnym kvasením ropných produktov. β-izomér (H2NCH2CH2COOH) sa vo voľnej forme nachádza v ľudskom mozgu a je zložkou niektorých biologicky významných dipeptidov.

alantoín

alantoín [gr.], diureid kyseliny glyoxylovej — biela kryštalická látka, konečný produkt odbúrania purínových nukleotidov pri väčšine cicavcov (nie však primátov) a nižších živočíchov (plazov, ulitníkov a dvojkrídleho hmyzu). Alantoín bol zistený aj v hemolymfe niektorých druhov motýľov, kyselina močová sa v ich bunkách enzymaticky premieňa na alantoín, ktorý vylučujú. Pri obojživelníkoch, lastúrnikoch a väčšine rýb sa alantoín odbúrava až na močovinu a kyselinu glyoxylovú. Alantoín sa nachádza aj v rastlinách, napr. v koreni kostihoja lekárskeho (Symphytum officinale), ktorý sa používa externe vo forme obkladov a pást pri poranení okostice a pri zlomeninách na podporu tvorby kalusu, vo vňati pľúcnika lekárskeho (Pulmonaria officinalis) a i. Podporuje liečenie rán a má diuretické účinky. Možno ho pripraviť oxidačným štiepením kyseliny močovej manganistanom draselným.

alantois

alantois [gr.], allantois — predný tubulárny výbežok embryonálneho čreva vyskytujúci sa pri plazoch, vtákoch a cicavcoch. U ľudí je zakrpatený, z jeho krvných ciev sa tvorí pupočná šnúra plodu. Vo vajíčku plazov a vtákov má funkciu pri uskladňovaní moču, neskôr pri výmene plynov.

Alaotra

Alaotra — najväčšie jazero na Madagaskare, 750 m n. m.; plocha 220 km2, hĺbka 1 až 2 m. Meliorovaním močiarneho pobrežia sa získavajú ryžové polia. Rybolov.

Alapajevsk

Alapajevsk, oficiálny prepis Alapaevsk — mesto v Rusku vo Sverdlovskej oblasti pri rieke Nejva severových. od Jekaterinburgu; 38-tis. obyvateľov (2015). Založené 1781. Jedno z najstarších stredísk ťažby železnej rudy a hutníctva železa na Urale (prvý závod vznikol 1702). Ťažba rúd, strojársky, potravinársky a drevársky priemysel. Železničný uzol.

Alarcón y Ariza, Pedro Antonio de

Alarcón y Ariza [-kón -sa], Pedro Antonio de, 10. 3. 1833 Guadix, provincia Granada – 10. 7. alebo 19. 7. 1891 Madrid — španielsky spisovateľ. Od liberálneho postoja prešiel po páde republiky do tábora krajnej reakcie. Začiatok jeho literárnej tvorby bol poznamenaný romantizmom (román Finále z Normy, El final de Norma, 1855), neskôr uplatnil realistický pohľad na obdobie vojny za nezávislosť v zbierke poviedok Príbehy z národných dejín (Historietas nacionales, 1881). V kronike Denník svedka africkej vojny (Diario de un testigo de la guerra de África, 1859) vtipne zobrazil španielsko-marocký konflikt, ktorého sa zúčastnil ako dobrovoľník. Na obhajobe katolíckeho náboženstva a téze o výnimočnosti silného indivídua postavil ďalšie prózy, z ktorých vyniká román Trojrohý klobúk (El sombrero de tres picos, 1874; slov. 1960; zhudobnený ako balet 1919, skladateľ M. de Falla; viackrát sfilmovaný) inšpirovaný ľudovou romancou Mlynár z Arcosu (El molinero de Arcos), vyznačujúci sa dramatickosťou, psychologickou hĺbkou, situačným humorom založeným na kontrastoch, skvele vystupňovanou zápletkou i štylistickou sviežosťou.

Autor románov Škandál (El escándalo, 1875; viackrát sfilmovaný), Chlapec s guľou (El Niño de la Bola, 1880; viackrát sfilmovaný), Kapitán Veneno (El Capitán Veneno, 1881; viackrát sfilmovaný), Márnotratnica (La pródiga, 1882; viackrát sfilmovaný), zbierok poviedok Ľúbostné poviedky (Cuentos amatorios, 1881), Nepravdepodobné historky (Narraciones inverosímiles, 1882) a pamätí História mojich kníh (Historia de mis libros, 1885).

alare

alare [gr.], skr. al — antropometrický bod na krídle nosa najďalej od stredovej roviny tela. Vzdialenosť medzi ľavostranným a pravostranným alare udáva u človeka šírku nosa.

Alarich I.

Alarich I., okolo 370 – 410 Consentia, dnes Cosenza, Taliansko — vizigótsky kráľ (od 395). Ako panovník rímskych vojenských spojencov Vizigótov sa niekoľkokrát vzbúril a vyplienil rozsiahle územia na Balkáne. R. 401 začal výpravu do Itálie, kde bol 402 porazený, 408 – 410 trikrát obliehal a nakoniec dobyl Rím. Zomrel počas výpravy, ktorej cieľom bolo zmocniť sa Sicílie a Afriky. Pochovaný v koryte rieky Busentus (dnes Busento).

Alarich II.

Alarich II., 484 – 507 — vizigótsky kráľ, Eurichov syn. Ovládal rozsiahle územia medzi Loirou a Pyrenejami i niektoré oblasti Pyrenejského polostrova. Udržiaval dobré vzťahy s ostrogótskym kráľom Theoderichom (→ Teodorich I. Veľký), usiloval sa o priateľské spolužitie Vizigótov a podriadeného rímskeho obyvateľstva. R. 506 vydal zákonník Breviarium Alarici. Vo vojne, ktorú 507 vyvolal franský kráľ Chlodovik I., bol v bitke pri Vouillé neďaleko Poitiers porazený a padol.

alarm

alarm [lat. > tal. > fr.] —

1. zastarano poplach;

2. zabezpečovacie zariadenie vydávajúce výstražný zvukový signál (napr. pri pokuse o odcudzenie zaparkovaného automobilu, pri vlámaní do budovy ap.).

alas

alas [jakutsky] — poklesnutá forma georeliéfu s rovným plochým dnom, kruhovým alebo oválnym pôdorysom a so strmými svahmi, často vyplnená plytkými jazierkami a močiarmi. Vytvára sa v miestach existencie trvalo zamrznutej pôdy (permafrost), typická pre nížinatý kryogénny reliéf (napr. ázijská časť Ruska). Vzniká roztopením ľadu nahromadeného v horninách a následnou deformáciou hornín spojenou s poklesom povrchu (→ termokras) a so sufóziou. Dosahuje plochu od desiatok m2 po niekoľko km2 a hĺbku 15 – 30 m.

Alas.

Alas. — skratka Aljašky.

Alas, Leopoldo

Alas, Leopoldo, plným menom Leopoldo García-Alas y Ureña, pseudonym Clarín, 25. 4. 1852 Zamora – 13. 6. 1901 Oviedo — španielsky prozaik. Uviedol sa ako kritik literatúry a umenia: eseje Clarínove sóla (Solos de Clarín, 1881), Literatúra v roku 1881 (La literatura en 1881, 1882), Stratená kázeň (Sermón perdido, 1885), Nový kraj (Nueva campaña, 1887), Eseje a časopisy (Ensayos y revistas, 1892), Táranie (Palique, 1893). Preslávil sa dvojdielnym psychologickým mravopisným románom Lásky pani Ozoresovej (La regenta, 1884 – 85; slov. 1999; sfilmovaný 1975, réžia Gonzalo Suárez), v ktorom vyslovil neľútostnú kritiku cirkvi a jej spôsobov v úsilí o zachovanie svetskej moci. Úsmevným humorom je preniknutá jeho poviedka Doña Berta (vydaná vo výbere Doña Berta, Havran, Podvod, Doña Berta, Cuervo, Superchería, 1892) vykresľujúca svojrázne dobové pomery v Španielsku, svet drobnej šľachty plný predsudkov a tragický rozpor medzi čistými ľudskými citmi a konzervatívnym chápaním cti. Autor zbierky poviedok Pipá (1886) a románu Jeho jediný syn (Su único hijo, 1890).

Ala-šan

Ala-šan, Alashan — púšťové územie v Číne na západ od mohutného oblúka Žltej rieky, juž. časť púšte Gobi. Zaberá časť autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko a sever provincie Kan-su; rozloha 1 mil. km2. Jedna z najpustejších oblastí sveta, plošina s maximálnymi výškovými rozdielmi 200 m, v depresiách slané jazerá. Územie suchých stepí a polopúští. Riedko osídlené Mongolmi.

Alatau

Alatau — názov viacerých horských hrebeňov v Strednej Ázii a na Sibíri. Horské reťaze sú prevažne v Kirgizsku a Kazachstane a patria najmä k Ťanšanu (Džungársky Alatau, Terskej Alatau, Zailijský Alatau, Kungej-Alatau, Talaský Alatau, Kirgizský Alatau). Najväčší je Zailijský Alatau v sev. hrebeni záp. Ťanšanu, súbežne s ním sa nad jazerom Issyk-Kuľ ťahá oblúk Kungej-Alatau. Jeho záp. predĺžením (oddelený riekou Ču) je Kirgizský chrbát; smerom na juhozápad vybieha nad dolinou Talasu Talaský Alatau. Vo vnútornom Ťanšane leží Terskej Alatau, ktorý na juhu ohraničuje Issykkuľskú kotlinu. Džungársky Alatau leží vo vých. časti Kazachstanu na hranici s Čínou. Na svahoch výrazná výšková stupňovitosť.

Aláuddín Riájat Šáh

Aláuddín Riájat Šáh [-ajat], aj Rádža Alí, Rádža Alaudín, ? – 1564 pravdepodobne Aceh — johorský sultán (od 1528); s otcom Mahmudom Šáhom (posledný sultán Melaky) považovaný za zakladateľa ríše Johor. R. 1564 ríšu dobyli a vyplienili Acehovia, Aláuddín Riájat Šáh bol pravdepodobne zajatý a odvlečený do Acehu, za možné miesto smrti sa však považuje aj Johor.

Alauta româneascã

Alauta româneascã [-myneaska] — literárna príloha časopisu Albina româneascã. Vychádzala nepravidelne od 14. 3. 1837 do sept. 1838 v Iaşi (13 čísel). Cieľmi pôvodných článkov i prekladov boli šírenie národných myšlienok, rumunského jazyka a potreba nahradiť cyriliku latinkou.

Alaverdi

Alaverdi — mesto v sev. časti Arménska pri rieke Debed (pravostranný prítok Kury) na železničnej trati Jerevan – Tbilisi; 13-tis. obyv. (2011). Najstaršie stredisko spracúvania medi v Arménsku. Priemysel chemický (výroba kyseliny sírovej a fosforečných hnojív), ľahký, potravinársky. Jeden z oporných bodov arménskych boľševikov v boji o nastolenie sovietskej moci.