Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 201 – 250 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

akustická rýchlosť

akustická rýchlosť — rýchlosť kmitania častíc prostredia (molekúl plynu) okolo rovnovážnych polôh vyvolaného zvukovou vlnou prechádzajúcou prostredím. Udáva sa v m/s. Akustická rýchlosť nie je totožná s rýchlosťou šírenia zvuku.

akustické pole

akustické pole, zvukové pole — časť priestoru, v ktorom sa šíri akustické vlnenie vypĺňajúce tento priestor. Každému bodu prostredia možno priradiť určitú hodnotu niektorej zo základných fyzikálnych veličín (akustického tlaku, akustickej rýchlosti, hustoty prostredia). Vlnenie prostredia v akustickom poli možno opísať pomocou časových a priestorových zmien niektorej z uvedených základných fyzikálnych veličín. Funkčnú závislosť týchto veličín od miesta a času možno získať riešením diferenciálnej vlnovej rovnice. Ak zdroj zvuku pôsobí v uzavretom priestore, je akustické pole vytvorené súčasným pôsobením priamych vĺn a veľkého počtu odrazených vĺn. Podľa toho, ktoré zvukové vlny prevládajú vo výslednom akustickom poli, rozoznáva sa akustické pole priamych vĺn a akustické pole odrazených vĺn; podľa tvaru vlnoplochy sa akustické polia delia na rovinné a guľové. Akustické pole priamych vĺn je časť akustického poľa, v ktorom je vplyv odrazených zvukových vĺn zanedbateľný. Vzniká v uzavretých priestoroch v blízkosti zdroja zvuku alebo na voľných priestranstvách, kde neexistujú odrazené zvukové vlny. Akustické pole odrazených vĺn (aj difúzne alebo dozvukové pole) je časť akustického poľa, v ktorom prevláda vplyv odrazených zvukových vĺn nad priamou zvukovou vlnou. Taký prípad nastáva v uzavretých priestoroch. Rovinné akustické pole charakterizujú rovinné vlny a najčastejšie vzniká kmitaním rovinnej plochy. Guľové akustické pole je vytvorené guľovými vlnami, ktoré vznikajú rozruchom spôsobeným bodovým zdrojom zvuku. Podľa vzdialenosti vlnoplochy od zdroja zvuku sa akustické polia delia na blízke a vzdialené. Blízke akustické pole vzniká v blízkom okolí zdroja zvuku v približne rovnakých vzdialenostiach ako vlnová dĺžka zvuku. Akustické pole medzi blízkym a difúznym poľom má vlastnosti voľného poľa, v ktorom pri dvojnásobnej vzdialenosti klesne hladina zvuku o 6 dB. Vzdialené akustické pole je časť akustického poľa, kde je vzdialenosť od zdroja zvuku v porovnaní s vlnovou dĺžkou zvuku a rozmermi zdroja veľká.

akustický lokátor

akustický lokátor, sodar — zariadenie využívajúce odraz akustických vĺn v atmosfére na rozhraní dvoch vrstiev vzduchu s rozdielnymi vlastnosťami. Pracuje v oblasti počuteľných frekvencií. Odrazený akustický signál sa prijíma citlivým mikrofónom. Pomocou akustického lokátora sa zisťujú vlastnosti a polohy nehomogenít v atmosfére, lokalizujú sa náhle zmeny vo vertikálnom profile teploty vzduchu (inverzia teploty vzduchu). Prístroje využívajúce Dopplerov jav je možné využiť na meranie vertikálneho profilu rýchlosti vetra.

akustický materiál

akustický materiál — stavebný materiál zabezpečujúci zvukovú nepriepustnosť konštrukcie pohlcovaním alebo odrážaním zvuku. Mäkký akustický materiál (minerálne vlákna, guma, korok, plsť) zabraňuje ďalšiemu šíreniu zvuku jeho pohltením tuhou látkou. Tvrdý akustický materiál (betón, drevo, sklo) zvyšuje nepriezvučnosť konštrukcií proti zvuku šíriacemu sa vzduchom; z hľadiska vedenia zvuku tuhou látkou je však nevýhodný, pretože rýchlosť šírenia zvuku je značná a jeho útlm nepatrný.

akustický signál

akustický signál — nositeľ informácie o časovej a priestorovej zmene jednej zo základných fyzikálnych veličín akustického poľa (akustického tlaku, akustickej rýchlosti) spôsobenej akustickým rozruchom pri činnosti zdroja zvuku alebo vyslovením nejakej správy. Svojou frekvenčnou skladbou a dynamikou je prispôsobený ľudskému sluchu (počuteľný frekvenčný rozsah 16 Hz – 20 kHz a dynamika v rozsahu od prahu počuteľnosti po prah bolesti). Akustický signál môže byť jednoduchý harmonický signál, periodický signál a signál so spojitým frekvenčným spektrom alebo kombinovaný z niektorých uvedených signálov. Za akustický signál sa považuje aj infrazvukový (s frekvenciou nižšou ako približne 16 Hz; → infrazvuk) a ultrazvukový (s frekvenciou vyššou ako približne 20 kHz; → ultrazvuk) signál, ktorý ľudský sluch nezaregistruje, ale možno ho zachytiť vhodnými senzormi. Infrazvuk obsahuje cenné informácie o seizmických procesoch, vibráciách strojov a budov ap. Ultrazvuk umožňuje nedeštruktívne skúmať vnútornú štruktúru telies a materiálov, využíva sa napr. v lekárskej ultrasonografii alebo defektoskopii.

akustický tlak

akustický tlak — striedavý tlak superponovaný k okamžitému rovnovážnemu tlaku v plynoch a kvapalinách, v ktorých sa šíri zvuk. V prípade postupnej rovinnej vlny šíriacej sa v tekutine je amplitúda akustického tlaku daná vzťahom \(p_m = \rho · v_m · c\), kde \(\rho\) je hustota prostredia, \(v_m\) amplitúda akustickej rýchlosti a \(c\) rýchlosť vlnenia v prostredí.

akustický výkon

akustický výkon — fyzikálna veličina, ktorá je definovaná ako podiel zvukovej energie a príslušného časového intervalu, za ktorý je táto energia vyžiarená, prijatá alebo prejde zvolenou plochou:

\(P= \frac{E}{\Delta t}\).

Základnou jednotkou akustického výkonu je watt. Veličinou odvodenou od akustického výkonu je hladina akustického výkonu.

V prípade rovinnej akustickej vlny, ktorá sa šíri plochou \(S\) kolmou na smer jej šírenia, je akustický výkon vyjadrený vzťahom

\(\displaystyle{P = IS = p_{e}{v}_eS = \frac{p_e^{2}}{\rho c}S},\)

kde \(I\) je intenzita zvuku, \(p_e\) efektívna hodnota akustického tlaku, \(v_e\) efektívna hodnota akustickej rýchlosti (→ efektívna hodnota), \(\rho\) hustota vzduchu, \(c\) rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu. Akustický výkon zdroja zvuku možno zistiť meraním akustického tlaku alebo meraním intenzity zvuku na uzatvorenej ploche obklopujúcej zdroj zvuku. Najčastejšie to býva povrch gule alebo kvádra. Veľkosť celkového akustického výkonu zdroja zvuku je potom stanovená súčinom intenzity zvuku a povrchu gule alebo kvádra.

akustoelektronika

akustoelektronika [gr.] — odvetvie elektroniky zaoberajúce sa využívaním ultrazvukových zariadení na transformáciu elektromagnetických signálov rádiových frekvencií na ultrazvukové, resp. hyperzvukové vlny a naopak. Využívajú sa pritom vlastnosti ultrazvukových vĺn, napr. ich malá rýchlosť šírenia v prostredí v porovnaní s rýchlosťou svetla (oneskorovacie linky), zvláštnosti ich vzájomného pôsobenia s prostredím (nelineárne javy), ako aj ich malá absorpcia. Akustoelektronické zariadenia umožňujú spomalenie šírenia signálov, predĺženie ich trvania, fázové posunutie, zmenu frekvencie, zmeny amplitúdy (zosilnenie, moduláciu), kódovanie signálov, ale aj ďalšie zložitejšie operácie. Takéto operácie sú často nevyhnutné v rádiolokačnej technike, pri diaľkovom prenose signálov, v automatizovaných systémoch riadenia, v počítačoch a i. Využívajú sa pritom ultrazvukové až hyperzvukové vlny s frekvenciami približne 106 – 1011 Hz šíriace sa materiálom (objemové akustické vlny) alebo jeho povrchom (povrchové akustické vlny). Na transformáciu elektromagnetických vĺn na ultrazvukové vlny, ako aj na ich spätnú transformáciu sa využívajú magnetostrikčné alebo piezoelektrické meniče.

Z fyzikálneho hľadiska možno akustoelektronické zariadenia deliť na pasívne (spomaľovacie linky, filtre), aktívne (zosilňovače signálov) a nelineárne (modulátory, násobiče frekvencie).

akút

akút [lat.] — druh prízvuku (intonácie), ktorý možno hodnotiť ako razený a stúpavý. Vyskytuje sa v gréčtine, litovčine a i. Akútový prízvuk a intonácia sa označujú znamienkom ’ (apostrof).

A-ku-ta

A-ku-ta, Aguda, 1068 – august 1123 — džürčenské knieža, zakladateľ dynastie Ťin (1115 – 1234; → Džürčeni). Jeho otec bol vodcom džürčenského kmeňa Wan-jen (Wanyan). Začiatkom 12. stor. A-ku-ta zjednotil jednotlivé džürčenské kmene a 1115 vyhlásil v severových. Číne dynastiu Ťin s hlavným mestom v blízkosti dnešného Charbinu. Zaslúžil sa o vybudovanie ekonomických a politických základov ríše umožňujúcich jej neskoršiu expanziu, uzatvoril spojenectvo s čínskou dynastiou Sung proti kitanskej dynastii Liao (→ Kitanská ríša). Posmrtne označovaný ako cisár Ťin Tchaj-cu (Jin Taizu).

Akutagawa, Rjúnosuke

Akutagawa, Rjúnosuke, 1. 3. 1892 Tokio – 24. 7. 1927 tamže — japonský prozaik a esejista. Študoval anglickú literatúru; vplývala naňho čínska klasika, ako aj Ó. Mori a S. Nacume. Jeho krátke prózy (asi 100), často čerpajúce z minulosti, vynikajú psychologickou kresbou a vycibreným štýlom. Viedol školu tzv. nového majstrovstva (šingikóha), odporca naturalizmu. Zo strachu z duševnej choroby spáchal samovraždu. Diela: Brána Rašó (Rašómon, 1915), Nos (Hana, 1916), Vodníci (Kappa, 1927, slov. 1958). Podľa Akutagawu je nazvaná prestížna jap. literárna cena.

akútny

akútny [lat.] — prudký, náhly, prudko nastupujúci a prebiehajúci (napr. chorobný stav). Opak: chronický.

akuzácia

akuzácia [lat.], akuzačný princíp — obžalovacia zásada uplatňovaná v trestnom a v občianskom aj v správnom súdnom konaní (sporové konanie); vyjadruje rozdelenie základných procesných funkcií medzi rôzne procesné subjekty. V trestnom konaní sú to obžalobca (prokurátor), obžalovaný a súd; v civilnom sporovom konaní a v správnom súdnom konaní žalobca (navrhovateľ), žalovaný (odporca) a súd.

akuzatív

akuzatív [lat.] — štvrtý pád v sústave pádov. Jeho funkciou je poukazovať na priamy kontakt medzi činiteľom a objektom deja. Odpovedá na otázku koho?, čo?. Napr.: Sused poznal otca (koho, čo poznal?). Na vzťah medzi podmetom a predmetom poukazuje predmetové sloveso (čítať, vidieť, robiť...) alebo predložky (na, za, o, pre ap.).

akva-

akva- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom voda, vodný.

akvakomplexy

akvakomplexy [lat.] — komplexy, v ktorých sa na centrálny atóm viaže molekula vody H2O ako ligand. Akvakomplexy [M(H2O)x]n+ vznikajú často pri rozpúšťaní solí prechodných i neprechodných kovov vo vode. Sú súčasťou kryštálovej štruktúry mnohých kryštalohydrátov, napr. kamencov a skalíc. Voda v akvakomplexoch môže byť nahradená inými molekulami alebo iónmi, ktoré sú silnejšími Lewisovými zásadami, napr. NH3 alebo CN, za vzniku ammin-, resp. kyanidokomplexov.

[Cu(H2O)6]2+ + 4 NH3 ⇌ [Cu(H2O)2(NH3)4]2+ + 4 H2O

Akvakomplexy sa správajú vo vode ako Brønstedove kyseliny (→ Brønstedova teória kyselín a zásad). Odštiepením protónu z koordinovanej molekuly vody vo vodnom roztoku vznikajú z akvakomplexov hydroxidokomplexy.

akvalung

akvalung [lat. + angl.] — potápačský dýchací prístroj na stlačený vzduch so samočinným regulátorom, ktorý upravuje prívod vzduchu automaticky podľa tlaku vody v určitej hĺbke. Zásoba vzduchu je v tlakových fľašiach upevnených na chrbte potápača.

akvaplaning

akvaplaning [lat. + angl.], kĺzanie pneumatiky na vode — nebezpečná jazdná situácia, pri ktorej pneumatika za určitej rýchlosti vozidla a výšky súvislej vodnej vrstvy v stope kolesa stratí priľnavosť k vozovke a začne sa kĺzať po vodnej vrstve. Rýchlosť, pri ktorej k akvaplaningu dochádza, závisí od schopnosti dezénu pneumatiky odvádzať vodu zo stopy. Vznik akvaplaningu prvýkrát objasnila 1960 firma Dunlop, odvtedy sa zásadne zmenili dezény pneumatík, ktoré majú v súčasnosti bočné kanáliky na odvod vody.

akváriové rastliny

akváriové rastliny — vodné alebo močiarne rastliny pestované v akváriách pre estetickú funkciu, ale aj na udržanie biologickej rovnováhy. Pôvodne sa vyskytovali prevažne v trópoch alebo v teplejších oblastiach. Patria sem rožkatec (Ceratophyllum), vodomor (Elodea), valiznéria (Valisneria), echinodorus (Echinodorus) a i.

akváriové ryby

akváriové ryby — všetky druhy rýb, ktoré je možné chovať v zajatí v akváriách. Najčastejšie drobné, zväčša pestrofarebné tropické rybky z Južnej Ameriky, z Afriky a juhových. Ázie chované v zajatí, napr. rody gupka (Poecilia, hovorovo pávie očko), mečovka (Xiphophorus), bojovnica (Betta), tetra (Gymnocorymbus), skalár (Pterophyllum), danio (Danio). Obľúbené sú najmä ryby žijúce v moriach s výskytom koralových útesov.

akvárium

akvárium [lat.] — človekom vytvorená (najčastejšie sklená alebo plexisklová) nádrž naplnená vodou, umožňujúca chov a pozorovanie vodných živočíchov (zvyčajne rýb a obojživelníkov), prípadne okrasná nádržka s vodnými rastlinami. Akvárium môže byť morské, sladkovodné alebo brakické (→ brakická voda). V minulosti bola snaha vytvárať tzv. biotopové akváriá, ale pre nemožnosť úplne napodobniť prirodzené prostredie sa to darilo len pri niektorých druhoch rýb umiestnených v nádržiach bez rastlín. Najčastejšie sa zhotovujú tzv. spoločenské akváriá, v ktorých sa kombinujú viaceré druhy rýb (→ akváriové ryby) a vodných živočíchov (napr. slimákov, rakov a kreviet) s podobnými nárokmi na životné prostredie a viaceré druhy rastlín (→ akváriové rastliny). Kvalitná akvaristická technika umožňuje vytvárať malé okrasné nádržky, tzv. nanoakváriá, existuje aj súťaž v aranžovaní (aquascaping) takýchto akvárií. Podľa funkcie sa akváriá v akvaristike hovorovo nazývajú napr. vytieračky (akváriá na neres rýb) alebo rozplávačky (akváriá, v ktorých sa plôdik rýb odchová po strávení žĺtkového vrecka).

akvatolýza

akvatolýza [lat. + gr.] — premiestňovanie častí zvetraného materiálu z hornín a pôdy najmä vo vodnom prostredí na miesta ich usádzania pôsobením vonkajších činiteľov (slnečných lúčov, vody, ľadu, mrazu, vzduchu, vetra ap.) na zemský povrch. Počas premiestňovania (transportu) a usádzania (sedimentácie) má úlomkovitý materiál (detritus) v kratšom či dlhšom časovom úseku možnosť reagovať s vodou. Nastávajú javy transportného zvetrávania, ktoré vplývajú na zmenu prenášaných častíc nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne a pokračujú v štádiu ich usádzania, niekedy aj spevňovania (diagenézy) vzniknutej usadeniny v sladkovodnom sedimentačnom prostredí.

akvavit

akvavit [lat. > nem.], aquavit — alkoholický nápoj s prevládajúcou rascovou chuťou, ktorý sa v Európe rozšíril najmä z Dánska a zo Škandinávie. Patrí medzi ochutené liehoviny. Jeho základ tvoria alkohol vysokej čistoty (najmenej 38 objemových %) vyrobený z poľnohospodárskych plodín, semená rasce lúčnej (Carum carvi) a zmes korenín, ktorá je tajomstvom každého výrobcu. Na ochucovanie sa používa silica získaná opakovanou destiláciou zo zmesi korenín, ktorá sa mieša s neutrálnym liehom a destilovanou vodou, alebo sa alkohol priamo destiluje v prítomnosti korenín.

akvifer

akvifer [lat.] — menej používaný hydrogeologický termín prevzatý z angloamerickej terminológie, zodpovedajúci pojmu hydrogeologický kolektor alebo zvodnený kolektor vody.

akvitán

akvitán [fr.], akvitanien — geol. najstarší stupeň (vek) miocénu. Pojem zaviedol 1858 švajčiarsky geológ a paleontológ Karl David Wilhelm Mayer-Eymar (*1826, †1907). Akvitán je typicky vyvinutý v Akvitánskej panve (Francúzsko). K hlavným skamenelinám tohto stupňa patria Amussium subplenronectes (d’Orb), Miogypsina gunteri Cole a Globigerinoides primordius Blow. Pretože akvitán sa nepodarilo presne definovať, niekedy sa uprednostňuje názov eger.

Akvitánia

Akvitánia, fr. Aquitaine — historické územie v juhozáp. Francúzsku pri Biskajskom zálive, do 2016 jeden z metropolitných regiónov zahŕňajúci 5 departementov: Dordogne, Gironde, Landes, Lot-et-Garonne, Pyrénées-Atlantiques; 41-tis. km2, 3,286 mil. obyvateľov (2012; v juž. časti menšina Baskov). Dnes súčasť metropolitného regiónu Nová Akvitánia. Strediskom Akvitánie je Bordeaux, ďalšie významné mestá sú Bayonne a Pau. Akvitánia zaberá záp. časť Akvitánskej panvy, krajinu Landes a sev. časť Pyrenejí. Rieky Garonne a Dordogne estuárom ústia do Biskajského zálivu. Mierne oceánske podnebie. Územie Landes je pokryté borovicovými a borovicovo-dubovými lesmi. Poľnohospodársky región; jedna z hlavných oblastí pestovania viniča (okolie Bordeaux), tabaku, ako aj pšenice, kukurice a slnečnice; sady, najmä slivkové; chov dobytka a hydiny (husí). Ťažba a spracovanie zemného plynu (Lacq), rafinérie (importovaná ropa), rafinácia sírovodíka (Lacq), lodenice (Bordeaux), drevársky a spotrebný priemysel. V Blayais jadrová elektráreň. Turistika (o. i. slané kúpele Biarritz). Diaľnice, železnice (Paríž – Bordeaux – Španielsko; Bordeaux – Marseille), potrubná doprava (plynovod z Lacqu do Paríža), námorný prístav v Bordeaux, letiská v Bordeaux a Bayonne.

Najstaršími známymi obyvateľmi Akvitánie boli kmene Iberov (podľa jedného z nich, Aquitáncov, aj nazvané). V 6. a 5. stor. pred n. l. sa tam usádzali Kelti. R. 56 pred n. l. pripojil Caesar Akvitániu k Rímu, za cisára Augusta tam bola vytvorená provincia Gallia Aquitania (zaberala tretinu územia celej Galie). Vo 4. stor. bola rozdelená na tri provincie (Aquitania Prima, Aquitania Secunda a Aquitania Tertia, resp Novempopulania, neskoršie Gaskonsko). Od zač. 5. stor. sa rozvíjala v rámci Vizigótskej ríše, neskôr ju dobyl Chlodovik I. a pripojil k Franskej ríši. V 7. stor. povýšená na vojvodstvo, dlhodobo najmocnejšie v ríši (zaberalo jej štvrtinu). Karol Veľký ju 781 povýšil na kráľovstvo, na čele ktorého stál Ľudovít I. Pobožný. Po rozdelení Franskej ríše 843 sa Akvitánia opäť ako suverénne vojvodstvo stala súčasťou Západofranskej ríše. Od 10. stor. titul vojvodov vlastnil rod de Poitou a po sobáši ich dedičky Eleonóry Akvitánskej s budúcim anglickým kráľom Henrichom II. Plantagenetom (1152) tvorila Akvitánia súčasť jeho dŕžav vo Francúzsku (→ Angevinská ríša). Od konca 12. stor. boli Angličania postupne z jednotlivých miest vytláčaní (najmä vďaka vojenským aktivitám francúzskych kráľov Filipa II. Augusta a Ľudovíta IX. Sv.) a počas storočnej vojny (1337 – 1453) stratilo Anglicko aj zvyšné územia. Najdlhšie boli v ich držbe Bordeaux a juhozápadná časť Gaskonska, ktoré k Francúzsku pripojil až Karol VII. (1451). Názov Akvitánia sa odvtedy používal len v spojení s historickou provinciou alebo vo všeobecnom označení juhozápadného Francúzska. Tomuto chápaniu zodpovedal aj územný rozsah bývalého administratívneho regiónu Akvitánia.

Akvitánska panva

Akvitánska panva, fr. Bassin d’Aquitaine, Garonnská panva — nížina v juhozáp. Francúzsku pri pobreží Biskajského zálivu medzi Pyrenejami, Centrálnym masívom a bránou Poitou v povodí Garonne a Dordogne; 80-tis. km2, priemerná výška 135 m n. m. Geologicky je Akvitánska panva sedimentárnou panvou s druhohornými (jurskými) až treťohornými usadeninami (v striedajúcom sa slede kontinentálneho a morského vývoja) prekrytými štvrtohornými uloženinami. Odvodňovaná riekami Garonne a Adour s prítokmi. Má nížinatý charakter, na východe a juhu sa dvíha do výšky 300 m n. m. Juhozáp. časť (Landes) je aluviálna piesočnatá nížina oddelená od Atlantického oceána pásom vysokých dún. V 19. stor. bola piesočnatá krajina zalesnená (borovica), v súčasnosti lesy veľmi utrpeli požiarmi. Ložiská ropy (Parentis-en-Borry), soli, lignitu a zemného plynu s veľkou prímesou síry (Lacq). Hlavný prístav Bordeaux. Priemysel potravinársky (víno, koňak, syry), drevársky, strojársky, chemický (Bordeaux, Toulouse). Poľnohospodárstvo rozvinuté na celom území okrem Landes; pestuje sa pšenica, kukurica, vinič, tabak a ovocie.

akvizícia

akvizícia [lat.] — získavanie, získanie, nadobúdanie; aj vec, ktorú niekto nadobudol;

1. ekon. a) nadobudnutie, získaný prírastok (nových zákazníkov, predplatiteľov ap.); aj súbor presviedčacích činností, ktorých poslaním je dosiahnuť umiestnenie tovaru na trhu a jeho realizáciu, súčasť marketingovej politiky. Dôležitá je akosť ponúkaného tovaru, rozsah služieb spojených s predajom, poznanie cenových kalkulácií a cien konkurenčného tovaru, ale i schopnosť akvizitéra poukázať na prednosti ponúkaného tovaru. K formám akvizície patria akvizičné návštevy ako forma osobného styku s potenciálnymi zákazníkmi, náborové listy obsahujúce prehľadné informácie o ponúkaných výrobkoch a o ich vlastnostiach i prednostiach, ale aj dodacie lehoty a služby v súvislosti s dodávkou výrobkov ap. Pri akvizícii sa používajú rozličné predajné pomôcky (prospekty, propagačné materiály); b) operácia, pri ktorej jedna spoločnosť kúpi druhú, pričom kúpená spoločnosť fakticky zanikne. Spravidla ide o kvalitatívne rozdielne spoločnosti, kvalitnejšia spoločnosť pohltí menej kvalitnú spoločnosť. V prípade spojenia dvoch rovnocenných partnerov ide o fúziu. Akvizícia i fúzia môžu prebehnúť dobrovoľne, so súhlasom preberanej spoločnosti, alebo násilne. Pri násilnom prevzatí (uskutočňuje sa skupovaním podielov akcionárov) sa útočiaca spoločnosť dostáva do predstavenstva druhej spoločnosti bez jej súhlasu. V rámci fúzií a akvizícií (angl. Mergers and Acquisitions, M&A) sa rozlišujú čisté akvizície (angl. company takeover), ktoré sa na celkovom objeme realizovaných transakcií podieľajú dvoma tretinami, ďalej rozpredávanie majetku (angl. asset held for sales) a výzva na predaj (angl. tender offer), pri ktorej sú akcionári preberanej spoločnosti prostredníctvom verejnej výzvy oslovení, aby svoje vlastnícke podiely ponúkli na predaj. Akvizície a fúzie sa začali objavovať začiatkom 20. stor. v USA (malé firmy sa spájali do trastov s cieľom získať väčší podiel na trhu), v súčasnosti sú bežnou súčasťou rastovej stratégie spoločností na celom svete.

2. súhrn pracovných procesov súvisiacich s výberom a získavaním dokumentov (publikácií) do knižničného fondu. Dopĺňanie knižničného fondu sa vykonáva na základe funkcií a zamerania knižnice, profilu knižničného fondu a potrieb používateľov. Tlačené dokumenty získava knižnica prostredníctvom nákupu, daru a výmeny s inými knižnicami, vybrané knižnice aj prostredníctvom povinného výtlačku.

akvizitér

akvizitér [lat. > fr.] — osoba ponúkajúca výrobky, služby a i. priamo zákazníkom; zberateľ objednávok pre podnik (distribučný, poisťovací, nakladateľský a vydavateľský).

Akwa Ibom

Akwa Ibom — členský štát Nigérie.

akyn

akyn [turkické jazyky > rus.] — stredoázijský (kazašský, karakalpacký, kirgizský) ľudový básnik, spevák improvizujúci epické skladby vo forme piesňového recitatívu so sprievodom hudobného nástroja (dombra, kobza). Obľúbené boli súťaže akynov nazývané ajtys.

AKZO N. V.

AKZO N. V. — medzinárodný koncern so sídlom v Arnheme v Holandsku. Vznikol 1969 zlúčením holandských chemických spoločností AKU (Algemeene Kunstzijde Unie založenej 1929 a patriacej medzi najväčších svetových výrobcov umelého hodvábu a syntetických vláken) a KZO (Koninklijke Zout-Organon založenej 1967 zlúčením dvoch veľkých holandských chemických spoločností). AKZO N. V. sa zlúčil 1994 so švédskym chemickým koncernom Nobel Industries AB (založený 1984 zlúčením dvoch švédskych spoločností KemaNobel a Bofors) a vytvorili Akzo Nobel N. V., jednu z najväčších chemických spoločností na svete so sídlom v Amsterdame, neskôr sa pričlenili aj britské spoločnosti Courtaulds (1998) a Imperial Chemical Industries (ICI, 2008). Koncern má pobočky vo viac ako 80 krajinách sveta a asi tri štvrtiny jeho aktivít patria do oblasti chémie. Produkuje syntetické vlákna, plasty, chemikálie, humánne a veterinárne liečivá a diagnostiká, náterové látky, detergenty, výrobky papiernického priemyslu a i.

Al

Alchem. značka hliníka.

à la

à la [fr.] — podľa (niečoho), na spôsob.

Ala-Arča

Ala-Arča — národný park v Kirgizsku v Kirgizskom chrbte 40 km od Biškeku; vyhlásený 1976, rozloha 194 km2. Hornaté územie sa rozkladá pozdĺž rieky Ala-Arča vo výškach 1 500 – 4 875 m n. m. Zmiešané lesy prechádzajú vo vyšších nadmorských výškach do jedľových s výskytom borievky, nad nimi alpínske lúky, najvyššie oblasti sú zaľadnené; územie má 20 väčších i menších ľadovcov. V národnom parku žijú srnec, svišť, sup, vzácne sa vyskytujúci leopard škvrnitý a i. Obľúbená turistická oblasť vyhľadávaná turistami, horolezcami a lyžiarmi a vzhľadom na blízkosť hlavného mesta obľúbené miesto víkendových piknikov.

à la baisse

à la baisse [bes; fr.], na pokles — burzový špekulačný obchod, pri ktorom predávajúci (baissista) predpredáva tovar alebo cenné papiere (ktoré ešte nemá) za dojednanú cenu s dodaním v neskoršom termíne za predpokladu, že cena medzitým poklesne a on ich potom nakúpi za nižšiu cenu a kupujúcemu predá za zjednanú vyššiu cenu, pričom mu patrí rozdiel.

Alabama

Alabama, skratka Ala. — štát na juhu USA medzi pobrežím Mexického zálivu na juhu a juž. výbežkami Apalačských vrchov, ktoré vypĺňajú sev. časť štátu. V juž. časti sa prímorskou, miestami močaristou rovinou začína Mississippská nížina. Teplé subtropické podnebie, ročný úhrn zrážok 1 500 mm. K najväčším riekam patria Tennessee a Tensaw. V porovnaní s inými štátmi USA je Alabama hospodársky menej rozvinutým štátom. Pri Birminghame na severe ťažba čierneho uhlia, železnej rudy, bauxitov. Priemysel drevársky, nábytkársky, papiernický, ťažobný, kovospracujúci (Birmingham), textilný, chemický. Dôležité priemyselné strediská: Birmingham, Gadsden, Mobile (veľký námorný prístav); v doline rieky Tennessee sú sústredené energeticky náročné odvetvia. V Huntsville je sídlo Marshall Space Flight Center (vedúce vedecké a konštrukčné stredisko NASA). V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba (chov hydiny, hovädzieho dobytka); pestuje sa bavlník, kukurica, podzemnica olejná a krmoviny.

Alabama bola objavená Španielmi 1519 a 1528, v 17. stor. osídlená Angličanmi (provincia Carolina), v 18. stor. Francúzmi (mesto Fort Louis, 1702). Sedemročnú vojnu medzi anglickými a francúzskymi kolonistami ukončil 1763 Parížsky mier. Francúzsko odstúpilo územie na východ od Mississippi (vrátane Alabamy) Veľkej Británii, juž. časť pripadla Španielsku, ktoré ju 1810 – 13 odstúpilo USA. Po Americkej revolúcii sa väčšia časť Alabamy stala súčasťou USA. R. 1817 získala status teritória, od 1819 je dvadsiatym druhým štátom USA. Počas občianskej vojny v USA (1861 – 65) patrila k štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. V najznámejšej bitke na území Alabamy pri Mobile Bay 5. 8. 1865 námorné jednotky Únie pod velením admirála D. G. Farraguta porazili jednotky Konfederácie. Od apríla 1865 do 1877 okupovali Alabamu vojská Únie. V septembri 1865 ústavné zhromaždenie odvolalo rozhodnutie o odtrhnutí a zrušilo otroctvo. R. 1866 – 68 pod vojenskou správou, 1901 prijatá súčasná ústava. Rasové nepokoje pretrvávali aj po 2. svet. vojne. Zrodilo sa tam aj hnutie za práva Afroameričanov pod vedením M. L. Kinga. V Kongrese USA má Alabama 2 senátorov a 7 poslancov.

Alabama

Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km2. Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m3/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.

Alabán, František

Alabán, František, aj Ferenc, 25. 2. 1951 Husiná, okres Rimavská Sobota — literárny historik a kritik maďarskej literatúry na Slovensku. Od 1974 pôsobil na Vysokej škole pedagogickej, resp. na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (1990 – 96 vedúci Katedry maďarského jazyka a literatúry, 1994 – 96 prodekan fakulty), 1996 – 2015 na Filologickej fakulte, resp. na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (1998 – 2007 vedúci Katedry hungaristiky, 2004 – 05 dekan Filologickej fakulty), od 2015 na Univerzite J. Selyeho v Komárne; 2006 profesor. Zaoberá sa dejinami maďarskej literatúry v Maďarsku a na Slovensku po 1948 i vzťahmi medzi nimi. Autor štúdií Výberová bibliografia maďarskej literárnej kritiky v Československu (A csehszlovákiai magyar irodalomkritika válogatott bibliográfiája, 1976), Pokračovanie a zmena (Folytatás és változás, 1984), V blízkosti literatúry (Irodalomközelben, 1992), Po stopách dvoch básnikov (Két költő nyomában, 1995), Hodnota a osobitosť literatúry (Irodalmi érték és sajátosság, 2003), Preklad a jazyková kultúra (2014) a Metamorfózy kultúrnej identity (A kulturális identitás metamorfózisai, 2016).

alabandit

alabandit, starší názov alabandín, Mn2+S — minerál, sírnik mangánatý. Kryštalizuje v kubickej sústave. Vzácne tvorí kryštáliky tvaru kocky alebo oktaédra, často sa vyskytuje ako zrnitý agregát, niekedy je i celistvý. Je čierny alebo čiernosivý s hnedým nádychom. Vyskytuje sa v sedimentárnych a hydrotermálnych ložiskách mangánových rúd najmä v Rumunsku, Turecku (nazvaný podľa tamojšieho náleziska Alabanda), Mexiku a USA.

alabastrón

alabastrón [gr.] — egyptská, neskôr grécka toaletná nádobka (→ grécke vázy) na masti a vonné oleje hruškovitého alebo valcovitého tvaru so zaobleným dnom, s úzkym krátkym hrdlom a roztieracou plôškou. Zhotovovala sa z alabastru, keramiky, zo skla, z hliny alebo z kovu.

Alabastrová jaskyňa

Alabastrová jaskyňa — jaskyňa na Slovensku v Belianskych Tatrách, súčasť Belianskeho krasu. Nachádza sa v masíve Bujačieho vrchu, 1 390 m n. m. Vznikla v gutensteinských strednotriasových vápencoch ako vrstevno-rútivá jaskyňa. Dĺžka chodieb je 300 m. Výplň tvoria zvetrané kvapľové útvary.

Aľabiev, Alexandr Alexandrovič

Aľabiev, Alexandr Alexandrovič, 15. 8. 1787 Toboľsk – 6. 3. 1851 Moskva — ruský skladateľ. Ako účastník hnutia dekabristov väznený, od 1828 vo vyhnanstve na Sibíri. Od konca 30. rokov 19. storočia žil a tvoril v Moskve. Jeden z najvýznamnejších ruských autorov romancí (vyše 150, z nich Slávik, 1826, známy aj z Lisztovej klavírnej transkripcie). Autor opier (Mesačná noc, 1822) a singspielov (Dedinský filozof, 1823), komorných diel a prvej ruskej symfónie pre dychový orchester (1830).