Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

aktivita vody

aktivita vody — pomer parciálneho tlaku vodných pár nad povrchom potraviny (roztokom ap.) a parciálneho tlaku vodných pár nad hladinou čistej vody pri rovnakej teplote a rovnakom atmosférickom tlaku. Nadobúda hodnoty 0 – 1. Je meradlom mobility vody v potravinách a jej využiteľnosti pri nežiaducich procesoch mikrobiálneho aj nemikrobiálneho kazenia potravín. Na hodnotu aktivity vody vplývajú adsorpcia vody, kapilárna kondenzácia, osmotický tlak a prítomnosť kryštalických hydrátov. Od hodnoty aktivity vody potravín závisí schopnosť rastu a rozmnožovania mikroorganizmov. Na posúdenie stability výrobku a jeho skladovateľnosti sa využívajú orientačné údaje o aktivite vody. Najnižšie hodnoty aktivity vody potrebné na činnosť mikroorganizmov: pre baktérie sa uvádza hodnota 0,90 až 0,95 (pre halofilné baktérie 0,75), pre kvasinky 0,88 (osmofilné kvasinky 0,61), pre plesne 0,80 (xerofilné plesne 0,65).

aktivita v systéme

aktivita v systémeinform. na zvolenej úrovni pohľadu na diskrétny systém elementárna, ďalej nedeliteľná činnosť trvajúca konečný čas. Začiatok aj ukončenie aktivity v systéme je udalosťou v systéme. Pomocou aktivity v systéme je možné opísať správanie systému.

aktivitný koeficient

aktivitný koeficientchem. bezrozmerná intenzitná veličina, ktorá vyjadruje mieru odchýlky správania zložky sústavy od ideálneho stavu. Aktivitný koeficient \(\gamma\) zložky \(i\) je definovaný: \(\gamma_i = \frac{a_i}{c_i}\), kde \(a_i\) je aktivita zložky \(i\) a \(c_i\) jej koncentrácia (→ aktivita). Čím je hodnota aktivitného koeficientu bližšia k 1, tým menšia je odchýlka medzi reálnym a ideálnym stavom. V roztokoch elektrolytov sa hodnota aktivitného koeficientu individuálneho iónu nedá stanoviť, používa sa stredný aktivitný koeficient, ktorý je geometrickým priemerom aktivitného koeficientu aniónu a katiónu.

aktivizácia

aktivizácia [lat.] — 1. podnecovanie k (intenzívnejšej) činnosti, rozvinutie činnosti, aktivity; 2. uvádzanie do činnosti, obnovovanie činnosti.

aktivizmus

aktivizmus [fr.] — činorodosť, aktivita;

1. filoz. názor uznávajúci prvoradý význam činného princípu v živote;

2. lit. v nemeckej literatúre po 1. svetovej vojne ľavé krídlo expresionizmu (L. Frank, G. Kaiser, E. Toller a i.).

aktívna anténa

aktívna anténa, elektronická anténa — typ vysielacej aj prijímacej smerovej antény skladajúci sa z niekoľkých žiaričov napájaných cez aktívne dvojbrány s predpísanou amplitúdovou a fázovou frekvenčnou charakteristikou, čím sa zabezpečuje správne fázovanie týchto žiaričov, a tým aj požadovaná smerová charakteristika.

aktívna bezpečnosť

aktívna bezpečnosť — súhrn opatrení v konštrukcii dopravných prostriedkov na zníženie pravdepodobnosti výskytu nebezpečných situácií a dopravných nehôd. Aktívna bezpečnosť môže byť operačná a kondičná. Operačná bezpečnosť zahŕňa vlastnosti charakterizujúce ovládateľnosť vozidla: akceleračné a brzdné vlastnosti, riaditeľnosť a stabilitu, citlivosť na vonkajšie rušivé vplyvy, zvukovú a svetelnú signalizáciu, osvetlenie vozidla a výhľad vodiča. Kondičná bezpečnosť zahŕňa vlastnosti dopravného prostriedku znižujúce únavu vodiča: pohodlie a klímu vnútorného prostredia, ergonomické riešenie, primerané ovládacie sily, dobré videnie a výhľad, informácie o dopravnej situácii a i. Prínosom k aktívnej bezpečnosti sú novšie elektronické asistenčné systémy vodiča, napr. ABS, parkovací asistent, kamerový systém, asistent jazdy v jazdných pruhoch, automatické tlmenie svetlometov, tempomat (udržiavanie rýchlosti jazdy), regulácia odstupu a i.

aktívna legitimácia

aktívna legitimáciapráv. spôsobilosť na strane žalobcu byť subjektom práv a povinností, ktoré sú predmetom súdneho alebo iného konania. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že kto podľa platného práva nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnych povinností, o ktoré v súdnom alebo v inom konaní ide, nemôže byť ani žalobcom. Analogicky sa postupuje aj z hľadiska práv a povinností žalovaného, kde sa skúma dostatok alebo nedostatok pasívnej legitimácie.

aktívna telesná hmota

aktívna telesná hmota — ustálený termín hmoty svalov, kostí, orgánov a telesných tekutín ako metabolicky aktívnej hmoty tela (na rozdiel od tukového tkaniva, ktoré je metabolicky pasívne). Do aktívnej telesnej hmoty však patrí aj určité stále množstvo tuku obsiahnutého v kostnej dreni, nervovom systéme a telesných orgánoch.

aktívne Slnko

aktívne Slnko — pomenovanie Slnka v období maxima cyklu slnečnej aktivity, ktoré sa opakuje približne každých 11 rokov. Vtedy sa na povrchu Slnka pozoruje veľké množstvo slnečných škvŕn, protuberancií, erupcií, intenzívnych lokálnych magnetických polí, zvýšenie toku röntgenového, ultrafialového a rádiového žiarenia ap. Táto zvýšená aktivita Slnka vplýva na Zem a jej biosféru.

aktívne uhlie

aktívne uhlie — práškový, granulovaný alebo peletizovaný amorfný uhlík charakterizovaný veľkou plochou povrchu na jednotku objemu. Vyrába sa karbonizáciou dreva a aktivuje sa čiastočnou oxidáciou horúcim vzduchom a prehriatou vodnou parou. Používa sa na zachytávanie plynných uhľovodíkov a organických rozpúšťadiel, na čistenie a odfarbovanie roztokov. V porovnaní s inými komerčnými adsorbentmi má aktívne uhlie široké spektrum adsorpčnej schopnosti, výbornú fyzikálnu a chemickú stálosť.

Vo farmácii sa pre jeho veľkú adsorpčnú schopnosť nazýva adsorpčným uhlím. Je účinným a univerzálnym črevným adsorbenciom, má schopnosť viazať na seba plyny, toxíny, baktérie, vírusy a viaceré jedy. Používa sa pri hnačkách, otravách skazenými potravinami a jedmi (najmä neznámymi). Získava sa zuhoľnatením rastlinného materiálu ako jemný pórovitý čierny prášok bez chuti a zápachu.

aktívny filter

aktívny filter — druh elektrického filtra, ktorý sa skladá z pasívnych obvodových prvkov (rezistory R, kondenzátory C, cievky L) a aktívnych prvkov (zosilňovače). Aktívne filtre obsahujúce len prvky R a C kombinované s aktívnymi prvkami sa nazývajú aktívne filtre RC. Použitím aktívnych prvkov sa získa vyššia kvalita filtrov tak, že jednotlivé články filtrov spojené v kaskáde prenášajú signál len jedným smerom – od vstupu k výstupu. Pasívne filtre prenášajú signál obidvoma smermi, takže ich články sa ovplyvňujú aj spätne.

aktívny povrch

aktívny povrchmeteorol. styčná plocha medzi litosférou alebo hydrosférou a atmosférou Zeme (povrch pôdy, vodná hladina, povrch ciest alebo striech domov ap.), na ktorej sa odráža a absorbuje slnečné žiarenie a premieňa na iné druhy energie, najmä na teplo. V prípade rastlinného porastu je aktívny povrch rozložený do veľkého počtu jednotlivých plôch; ide o aktívnu zónu. Aktívny povrch, ktorý svojimi vlastnosťami (albedo, drsnosť, teplota a vlhkosť) ovplyvňuje najnižšie vrstvy ovzdušia, patrí k hlavným klimatickým faktorom vytvárajúcim klímu. Pojem aktívny povrch zaviedol ruský klimatológ Alexandr Ivanovič Vojejkov (*1824, †1916).

aktívny prvok

aktívny prvok — zdroj elektrickej energie. Môže plniť funkciu zdroja elektrického napätia alebo elektrického prúdu. Ak výstupné napätie alebo prúd aktívneho prvku nezávisí od obvodových veličín (napätí a prúdov) obvodu, v ktorom je aktívny prvok zapojený, ide o nezávislý aktívny prvok, v opačnom prípade ide o závislý aktívny prvok, resp. riadený aktívny prvok. Medzi nezávislé aktívne prvky patria galvanický článok, zdroje rôznych signálov, medzi závislé aktívne prvky tranzistor a Hallov článok. Zdrojom energie závislého prvku je napätie alebo prúd daného prvku či inej časti obvodu, napr. spätná väzba v obvode a transformácia energie iného zdroja (zosilnenie tranzistora je podmienené dodávaním energie zdroja jednosmerného napájania, Hallov článok využíva energiu magnetického poľa a napätie článku je riadené prúdom, ktorý ním prechádza ap.).

aktívny snímač

aktívny snímač, generátorový snímač, aktívny senzor — snímač správajúci sa pri pôsobení meranej veličiny ako zdroj elektrického napätia alebo prúdu závislý od veľkosti meranej veličiny. Na rozdiel od pasívneho snímača nepotrebuje na svoju funkciu osobitné elektrické napájanie. Medzi aktívne snímače patria termoelektrický snímač, ktorého napätie závisí od teplotného gradientu, resp. teplotného rozdielu; indukčný snímač pracujúci na princípe elektromagnetickej indukcie (pohyb cievky v magnetickom poli alebo, opačne, pohyb magnetu v cievke), ktorý generuje časovo premenné elektrické napätie; piezoelektrický snímač, ktorý generuje elektrické napätie v dôsledku deformácie meniča, resp. silového pôsobenia na menič; fotoelektrický snímač, ktorý generuje elektrické napätie pôsobením dopadajúceho svetelného žiarenia. Aktívnym snímačom je aj dvojica elektród umiestnených na povrchu alebo vnútri telesa na meranie gradientu alebo rozdielu potenciálu (napätie generované gradientom koncentrácie iónov v kvapaline alebo v živom organizme – EKG, EEG ap).

aktívny transport

aktívny transport — jeden z možných mechanizmov vstrebávania liečiv. Vyznačuje sa pohybom liečiva cez membránu proti koncentračnému gradientu (→ gradient). Na rozdiel od pasívnej difúzie je to proces spotrebujúci energiu. Týmto spôsobom sa vstrebávajú aminokyseliny, niektoré cukry, čiastočne aj vo vode rozpustné vitamíny. Aktívny transport sa predpokladá s veľkou pravdepodobnosťou pri liečivách, ktoré sú týmto látkam chemicky blízke.

aktívny žiarič

aktívny žiarič — časť anténového systému bezprostredne spojená s prívodom elektromagnetickej energie zo zdroja (→ anténový žiarič). Aktívnym žiaričom napr. v Yagiho anténe je polvlnový dipól.

aktivovaný kal

aktivovaný kal — mikrobiálna populácia schopná aeróbnymi procesmi rozkladať organickú hmotu v odpadových vodách (priemyselných, poľnohospodárskych) na oxid uhličitý a vodu (→ biologické čistenie odpadových vôd). Mikrobiálna populácia aktivovaného kalu závisí od typu odpadu a má pomerne malú pestrosť druhového zastúpenia. Podstatnú časť tvoria heterotrofné baktérie patriace ku gramnegatívnym nesporulujúcim druhom (napr. Achromabacter, Flavobacterium, Alcaligenes, Pseudomonas), prípadne ku grampozitívnym druhom baktérií zastúpeným čeľaďou Micrococcaceae. Na čistiacom procese sa zúčastňujú aj niektoré pohyblivé prvoky, napr. Paramecium, a to pohlcovaním baktérií. Ak sú zastúpené v nedostatočnom množstve, voda po čistení odteká zakalená od množstva baktérií. Z aktívneho kalu je možné izolovať aj zástupcov vláknitých húb a kvasiniek.

aktivovaný komplex

aktivovaný komplex — osobitné usporiadanie reagujúcich častíc (atómov, molekúl), v ktorom dochádza k prerozdeleniu energie a k preskupeniu väzieb, t. j. existujúce väzby sa čiastočne narušia a nové čiastočne vytvoria. Formálne sa môže považovať za molekulu, ktorej energia a geometria usporiadania zodpovedajú vrcholu aktivačnej bariéry (→ aktivačná energia). Aktivovaný komplex je nestabilný komplex s určitým prebytkom energie v porovnaní s reaktantmi, s ktorými je v rovnováhe, a môže sa rozpadnúť na východiskové látky alebo na produkty (→ teória aktivovaného komplexu).

aktograf

aktograf [lat. + gr.] — prístroj na registráciu pohybov používaný napr. pri spánkovej liečbe živočícha alebo na zistenie cirkadiálnej periodicity niektorého jeho správania, napr. pri hľadaní potravy.

aktomyozín

aktomyozín [lat. + gr.] — komplex bielkovín svalových vláken aktínu a myozínu tvoriaci spolu s myogénom podstatnú časť bielkovinového obsahu svaloviny. Vznik a rozpad aktomyozínu je základným procesom umožňujúcim skracovanie svalu. Z hľadiska potravinárstva je významné, že aktomyozín má schopnosť viazať vodu. Po porážke zvieraťa sa porušuje dynamická rovnováha vo svalovom vlákne a nastáva premena aktínu a myozínu na asociovaný, skrátený a čiastočne napučaný aktomyozín, čo sa navonok prejaví ako posmrtné stuhnutie – rigor mortis (→ zrenie mäsa).

aktovka

aktovka [lat.] — divadelný žáner v rozsahu jedného aktu (dejstva). Má všetky dejové a kompozičné zložky dramatického diela; obyčajne sa končí pointou.

aktualita

aktualita [lat.] — aktuálna udalosť i správa o nej v médiách (v novinách, rozhlase, televízii ap.).

aktualizmus

aktualizmus [gr.] — geol. vedeckovýskumná metóda na zisťovanie pomerov v geologickej minulosti Zeme. Vychádza z predpokladu, že pozorovania súčasných procesov na zemskom povrchu umožňujú pochopiť analogické procesy z dávnych geologických dôb. Princíp aktualizmu sformulovali 1788 J. Hutton (použil názov aktualizmus) a 1830 Ch. Lyell, ktorý aktualizmus označil ako uniformitaristickú metódu a zavrhol názory G. Cuviera o katastrofách a o náhlom vyhynutí organizmov (→ katastrofizmus). Posledné desaťročia ukázali potrebu doplnenia aktualizmu o princíp vývoja.

aktuálna nekonečnosť

aktuálna nekonečnosťfiloz. neohraničenosť abstraktnej negácie každej účinnosti bytia a zároveň abstraktné potvrdenie jeho celostnosti a zakončenosti. V aktuálnej nekonečnosti vyjadrujúcej všeobecnosť a celostnosť určitej kvality je zároveň obsiahnutá negácia jej kvantitatívnej ohraničenosti. Aktuálna nekonečnosť ako jeden aspekt protirečivého charakteru kvantitatívnej nekonečnosti je úzko spätá s potenciálnou nekonečnosťou a umožňuje zaviesť do matematiky kategóriu nekonečno ako jeden zo základných momentov celkovej súvislosti sveta.

aktuálne členenie výpovede

aktuálne členenie výpovede — členenie výpovede (vety) na 2 časti. Veta zaradená do konkrétnej situácie sa člení na východisko (V), teda na časť nadväzujúcu na predchádzajúci známy text, a jadro (J), ktorým je aktuálna zložka výpovede. Objektívne, neutrálne poradie týchto zložiek: 1. východisko (V), 2. jadro (J), napr. Otec odišiel (V – J). Subjektívne poradie zložiek: 1. jadro (J), 2. východisko (V), napr. Odišiel otec (J – V). Poradie V – J harmonizuje s textom, poradie J – V zdôrazňuje J.

aktuariát

aktuariát [lat.] — finančná matematika, aplikácia matematickej štatistiky pri výpočte pravdepodobnosti v oblasti poistenia a finančných operácií. Vznikla na základe štúdia zákonitostí úmrtnosti. Skonštruovaním zodpovedajúcich finančných mechanizmov umožnil aktuariát určiť pravidlá aj pri technike kapitalizácie spájajúcej sa so začiatkom vývoja životného poistenia. Používaný pri všetkých finančných operáciách s rozhodnutím, ktoré je založené na výpočtoch pravdepodobnosti: pri kúpe a predaji na trhu cenných papierov s premenlivou hodnotou, pri rozhodovaní o použití hotovosti aj pri výbere investícií (na základe metódy aktualizácie výsledkov).

aktuogeológia

aktuogeológia [lat. + gr.] — odvetvie geológie študujúce geologické činitele pôsobiace v súčasnosti a výsledky ich činnosti. Závery výskumov aktuogeológie sa využívajú pri vysvetľovaní priebehu geologických procesov v minulosti.

aktuopaleontológia

aktuopaleontológia [lat. + gr.] — odvetvie paleontológie posudzujúce podmienky života v geologickej minulosti Zeme na základe všestranného skúmania dnešnej živej prírody. Zaoberá sa funkčnou morfológiou dnešných organizmov, prejavmi ich životnej činnosti, schopnosťou ich fosilizácie ap.

Akty Svetovej poštovej únie

Akty Svetovej poštovej únie — súborné vydanie ústavy a generálneho poriadku Svetovej poštovej únie (SPÚ), svetovej poštovej dohody a jej vykonávacieho poriadku, prípadne záverečné protokoly prijaté na kongrese SPÚ, ktoré upravujú jednotným spôsobom medzinárodnú poštovú službu.

akuarióza

akuarióza [gr.] — invázne ochorenie hydiny a holubov spôsobené niekoľkými druhmi akuárií (parazitických červov), pri holuboch napr. Acuaria spiralis. Spôsobuje poruchy na sliznici žalúdka, odumieranie tkaniva ap. Vzniká najmä v letných mesiacoch, postihnutý živočích slabne a časom hynie. Prevencia predpokladá odstraňovanie medzihostiteľov a udržiavanie prísnej čistoty.

akulturácia

akulturácia [lat.] — proces kultúrnych zmien, v ktorých kontakty medzi rôznymi kultúrami vedú postupne k získavaniu a osvojovaniu nových kultúrnych prvkov a vzorov jednej kultúry od inej alebo navzájom medzi nimi. Predpokladom akulturácie je spravidla dlhodobejšie spolužitie skupín s rozdielnou kultúrou, jej dôležitým katalyzátorom môžu byť vojny, obchodné kontakty, náboženské misie ap. Proces môže byť jedno-, dvoj- alebo viacsmerný, označovaný aj ako transkulturácia. Úzko súvisí s adaptáciou, asimiláciou, difúziou a i. Rozlišuje sa násilná a nenásilná akulturácia, ako aj akulturácia spôsobená modernou civilizáciou. Termín v tomto zmysle pôvodne používali kultúrni antropológovia, najmä americkí. V súčasnosti sa používa aj v širšom zmysle na označenie akéhokoľvek prenosu kultúry medzi skupinami vrátane generácií (v tomto prípade častejšie enkulturácia alebo socializácia).

akumulácia

akumulácia [lat.] — hromadenie, prírastok;

1. biol. proces získavania a hromadenia uhlíka a kyslíka, ale aj celého radu iných prvkov organizmami z pôdy. Intenzita akumulácie daného prvku sa určuje množstvom atómov tohto prvku prijatého organizmom za určitý časový úsek v pomere k množstvu sledovaného prvku v pôde alebo vo vode, kde tento organizmus žije. V praxi sa intenzita biologickej akumulácie vyjadruje koeficientom biologickej akumulácie Ax = lx/nx, kde lx je obsah prvku v popole (napr. rastlín) a nx vyjadruje obsah prvku v pôde (hornine);

2. farm. hromadenie liečiv v organizme spojené s rizikom toxického prejavu; je spôsobené ich nedostatočným vylučovaním;

3. geol. hromadenie usadenín (sedimentov) neživého (abiotického) a živého (biotického) pôvodu na súši (na zemskom povrchu) a na dne riek alebo vodných bazénov. Opak denudácie. Uskutočňuje sa všetkými spôsobmi prenosu: mechanicky i chemicky, svahovou modeláciou, vodnými tokmi, vlnením morskej a jazernej vody, ľadovcami, vetrom a organizmami. Množstvo a rýchlosť akumulácie sú podmienené najmä podnebím a tektonikou. Pri ukladaní a hromadení horninového materiálu na zemskom povrchu alebo pod hladinou morí vznikajú akumulačné formy reliéfu. Podľa geomorfologického činiteľa, ktorý materiál prenášal, sa rozoznáva ľadovcová (glaciálna), riečna (fluviálna), jazerná (limnická), morská (marinná), veterná (eolická) a snehová (nivačná) akumulácia, ako aj akumulácia živými organizmami a akumulácia podmienená človekom (biogénna a antropogénna). Ak sa pri usádzaní biologického materiálu na dne vodného bazéna (mora) vyskytujú zachované (horľavé) organické látky, môžu z nich neskôr vznikať kaustobiolity (uhlie, plyn). V prípade, že usadeniny obsahujú väčšie nahromadeniny hnilobnokalových (sapropelových) organických látok, môžu slúžiť ako zdroj ropy. Intenzita i zloženie akumulácie sú nestále, čo je podmienené rytmickosťou prejavov jednotlivých foriem organizmov a procesov usádzania zvyškov organizmov počas celého procesu vzniku usadenín. Okrem nahromadenín úlomkov hornín, minerálov a odumretých zvyškov organizmov môžu vznikať nahromadeniny napr. amorfného oxidu kremičitého, zlúčenín fosforu, mangánu, železa ap. Nahromadeniny týchto látok môžu za určitých podmienok dosiahnuť také množstvo, že sa stávajú ich ložiskami, t. j. sú ekonomicky využiteľné v priemysle;

4. chem. hromadenie materiálu alebo energie v systéme počas procesu. V dôsledku akumulácie sa sledovaná vlastnosť systému mení s časom – systém je neustálený (nestacionárny). Číselná hodnota akumulácie (hmotnosti, energie, hybnosti) sa zahŕňa do bilancie príslušnej veličiny. Pri úbytku zo systému má akumulácia zápornú hodnotu;

5. jaz. a) funkčné vyratúvanie jednotlivých zložiek celku namiesto použitia zhrňujúceho hyperonyma, napr.: zradili svoju vlasť, svoj národ, svoju matku i svoj jazyk; b) rečová figúra, ktorá zahŕňa viac pomenovaní do jediného hyperonyma, napr.: mihnutím oka som ho prečítal. Akumulácia je častý štylistický prostriedok na opis osoby, prostredia a situácie. Používa sa v umeleckej i vo vecnej próze;

6. výtv. postup formujúci plastické dielo zhromaždením, nakopením a spojením rôznych predmetov. Podobný postup je kompresia, pri ktorej sú predmety alebo časti predmetov stlačené tak, aby vytvárali pevný celok.

akumulácia energie

akumulácia energie — hromadenie energie s možnosťou jej neskoršieho využitia. Akumulovať možno rôzne druhy energie. Mechanická polohová energia sa akumuluje vo zdvihnutom závaží, mechanická pohybová energia v roztočenom zotrvačníku, polohová energia vody v akumulačných vodných elektrárňach alebo vo vyššie položených nádržiach, tlaková energia v zásobníkoch naplnených stlačeným vzduchom (plynom), tepelná energia v nádržiach naplnených horúcou vodou alebo parou, chemická alebo jadrová energia v palivách a umelo pripravených palivových článkoch, elektrická energia v elektrických akumulátorových batériách. Energia sa akumuluje v pracovných prestávkach alebo pri poklese odberu. Akumulovaná energia sa využíva pri špičkovom odbere alebo na vyrovnávanie kolísavého zaťaženia.

akumulácia kapitálu

akumulácia kapitálu — vo všeobecnosti proces zväčšovania existujúcej zásoby kapitálu prostredníctvom investícií, pričom hrubé investície musia presiahnuť amortizáciu, t. j. prostredníctvom tzv. čistých investícií. Finančnými zdrojmi investícií sú časť ziskov podnikov a úspory obyvateľov, na úrovni podnikov okrem vlastného zisku aj úvery a emisia akcií. Akumulácia kapitálu nastáva ako výsledok investovania do tzv. reálnych aktív (reálne investície; nákup kapitálových statkov, t. j. strojov a zariadení pre výrobu), finančných aktív (finančné investície; nákup depozitných certifikátov, dlhopisov, akcií) s cieľom dosiahnuť zisk, ako aj do neproduktívnych aktív (nákup budov, umeleckých diel) s cieľom uchovať hodnotu peňazí a zveľadiť ich.

Pojem akumulácie kapitálu sa začal objavovať v období priemyselnej revolúcie v 18. stor., keď dochádzalo k zavádzaniu nových a k rozširovaniu existujúcich výrobných zariadení. V období rozvoja neoklasickej školy ekonómie sa začali označovať a merať reálne aktíva (stroje a zariadenia) prostredníctvom homogénneho meradla nazývaného reálny kapitál, pričom akumuláciou kapitálu sa rozumelo zvyšovanie jeho zásoby. Súčasne sa rozvíjal marxistický pohľad na akumuláciu kapitálu, ktorou sa rozumelo vykorisťovanie robotníckej triedy triedou kapitalistov, a to odčerpávaním prebytku z práce, ako aj zvyšovaním podielu triedy kapitalistov v spoločnosti. V súčasnosti sa pojem akumulácia kapitálu používa aj v oblasti ľudského či spoločenského kapitálu. Akumulácia ľudského kapitálu je zvyšovanie schopností jednotlivcov vzdelávaním a praxou, procesom nadobúdania nových poznatkov, znalostí a zručností. Akumuláciou spoločenského kapitálu (→ kapitál, význam 2) sa rozumie zvyšovanie bohatstva a produkčných schopností spoločnosti nad rámec jednotlivcov či firiem prostredníctvom fungovania rôznych zhmotnených či nehmotným noriem, zvykov a pravidiel v spoločnosti.

akumulácia veku

akumulácia vekudemogr. nepresnosti pri zisťovaní a vyjadrovaní vekovej štruktúry obyvateľstva určitej populácie, ktoré sa prejavujú v koncentrácii početnosti obyvateľov v niektorých vekových kategóriách. Je to dôsledok určitých tendencií obyvateľov zaokrúhľovať svoj vek na počty rokov končiace sa 0 alebo 5. Tieto nepresnosti vo vekovej štruktúre sa vyjadrujú pomocou indexu vekovej akumulácie (koncentrácie) a eliminujú sa napr. náhradou reálnych početností kĺzavými priemermi. V novodobých sčítaniach sa tento problém nevyskytuje, vek obyvateľov sa stanovuje z údajov o dátume narodenia.

akumulácia vody

akumulácia vody — cieľavedomý postup zadržiavania vody z povrchových alebo podpovrchových zdrojov. Potreba akumulácie vody nastáva, ak v určitom období sú nároky na odber vody väčšie, ako je výdatnosť zdroja. Nároky sú tým väčšie, čím väčšia je variabilita zdroja a čím dlhšie sú obdobia, keď odber prevyšuje jeho výdatnosť. Premenlivosť výdatnosti vodných zdrojov podmieňujú prírodné podmienky prostredia (najmä zrážky, teplota, geologické a pedologické pomery) a činnosť človeka v oblasti vzniku. Voda sa akumuluje vo vodných nádržiach (→ akumulačná vodná nádrž) alebo v nadzemných či podzemných vodojemoch.

akumulačná terasa

akumulačná terasageomorfol., geol. druh riečnej terasy, ktorá vznikla akumuláciou riečnych štrkov a pieskov na staršom eróznom alebo akumulačnom podklade. Akumulačné terasy sa nachádzajú na svahoch riečnych dolín a kotlín, môžu byť hrubé desiatky metrov. Predstavujú niekdajšie dná dolín, ktoré sa presunuli do dnešnej polohy hĺbkovou eróziou.

akumulačné čerpadlo

akumulačné čerpadlo — odstredivé čerpadlo prečerpávacích vodných elektrární na prečerpávanie vody v čase nadbytku elektrickej energie z dolnej, vyrovnávacej nádrže do hornej, akumulačnej nádrže. Pri väčších dopravných výškach čerpadla sa vyžaduje väčší priemer obežného kolesa akumulačného čerpadla alebo väčší počet stupňov čerpadla. Ako elektromotor na pohon čerpadla slúži generátor, ktorý je s čerpadlom spojený rozpojiteľnou spojkou.

akumulačné kúrenie

akumulačné kúrenie — spôsob elektrického vykurovania, pri ktorom sa teplo akumuluje v látke s veľkou tepelnou kapacitou. Látka sa ohrieva v noci lacnejším elektrickým prúdom a naakumulované teplo sa odoberá podľa potreby. Akumulačné kúrenie sa využíva v elektrických akumulačných peciach, ktoré môžu byť statické, dynamické alebo hybridné (s akumulačnou a priamovýhrevnou časťou), a v elektrických ohrievačoch vody (bojleroch).

akumulačný prstenec

akumulačný prstenec — prídavné zariadenie urýchľovačov elementárnych častíc na hromadenie a udržanie nabitých častíc, pokiaľ sa nezíska dostatočne intenzívny zväzok, ktorý sa ďalej urýchľuje. Používa sa na akumuláciu častíc, na ktoré neexistujú dostatočne intenzívne zdroje, napr. na antiprotóny pri výskume interakcií protónov s antiprotónmi (→ urýchľovače častíc).

akumulátorový vozík

akumulátorový vozík — malý vozík s plošinou na náklad 800 – 1 500 kg. Je poháňaný jednosmerným elektromotorom napájaným z akumulátorovej batérie a vybavený stúpadlom, na ktorom stojí vodič. Pri opustení stúpadla vodičom sa samočinne vypne elektrický prúd a zapnú sa brzdy vozíka. Akumulátorový vozík sa používa v priemysle, na nádražiach ap.

akupresúra

akupresúra [lat.] — liečebná metóda pochádzajúca z Číny, ktorá spočíva v pôsobení mierneho tlaku (najmä pomocou prstov) na určené miesta povrchu tela. Používa sa na odstránenie alebo na zmiernenie vnútorných bolestí; predpokladá sa nervovoreflexný mechanizmus účinku. V čínskej medicíne sa akupresúrou liečia aj vnútorné choroby.

akupunktúra

akupunktúra [lat.] — stará čínska liečebná metóda založená na vpichovaní kovových ihiel do určitých miest na povrchu tela stanovených na základe empirických skúseností a zodpovedajúcich vnútorným orgánom, tkanivám, ktoré sú cieľom liečebného zásahu. Mechanizmus účinku nie je objasnený, predpokladá sa, že pri ovplyvnení bolesti má dôležitú úlohu dráždenie zodpovedajúcich nervových zakončení. Rozšírená je najmä v Ázii (napr. anestézia, priedušková astma, ekzém), inde vo svete sa využíva ako cielená reflexná metóda predovšetkým na ovplyvňovanie bolesti.

Akure

Akure — mesto v juhozáp. Nigérii, hlavné mesto členského štátu Ondo; 571-tis. obyvateľov (2011). Stredisko oblasti pestovania ryže, palmy olejnej, spracovania kakaového zrna a obchodu s ním. Drevársky priemysel, remeslá (tkáčstvo). Obchodná a poľnohospodárska škola.

Akureyri

Akureyri [akürej-] — prístavné mesto na severe Islandu v regióne Norðurland vestra v zátoke Eyjafjörður; 18-tis. obyvateľov (4. najväčšie mesto a 2. najväčšia aglomerácia krajiny, 2016). Významné hospodárske stredisko. Rybolov, spracovanie rýb a vlny. Letisko. Východisko do turisticky vyhľadávanej oblasti jazier Mývatn.

akustická impedancia

akustická impedancia — fyzikálna veličina vyjadrujúca reakciu prostredia na šírenie akustického rozruchu v tomto prostredí. Definovaná je ako pomer akustického tlaku \(P_a\) pôsobiaceho na určitú plochu \(S\) a objemovej rýchlosti \(Q_a\), ktorú tento tlak spôsobuje. Akustická impedancia \(Z_a\) je určená vzťahom

\(Z_a=\frac{P_a}{Q_a}=R_a+iX_a\),

pričom objemová rýchlosť \(Q_a\) je daná súčinom akustickej rýchlosti \(v_a\) a plochy \(S\) kolmej na smer šírenia sa rozruchu. V analógii s elektrickou impedanciou je akustická impedancia zavedená ako komplexná veličina, ktorá má reálnu časť \(R_a\) tzv. akustickú rezistanciu súvisiacu s disipáciou energie v prostredí a imaginárnu časť \(X_a\) tzv. akustickú reaktanciu, ktorá je dôsledkom pôsobenia síl pružnosti alebo zotrvačnosti častíc prostredia. V medzinárodnej sústave jednotiek SI je jednotkou akustickej impedancie Pa·s/m3.