Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 551 – 565 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Alexandrove ostrovy

Alexandrove ostrovy, angl. Alexander Archipelago — ostrovná skupina, okolo 1 200 ostrovov pri severozápadnom pobreží Sev. Ameriky patriacich USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 36 800 km2, okolo 37-tis. obyvateľov. Predstavujú zatopené horské pásmo Kordiller prechádzajúce pod morskú hladinu. Strmé a členité brehy vytvárajú početné fjordy. Vrchovitý povrch ostrovov pokrývajú do výšky 1 100 m n. m. husté ihličnaté lesy. Najväčšie ostrovy Chichagof (5-tis. km2), Baranof (4,5 tis. km2), Kupreanof (3-tis. km2). Pôvodný názov dokazuje, že prvými bielymi osadníkmi boli Rusi (bádatelia, lovci, obchodníci s kožušinami).

Alexejev, Fiodor Jakovlevič

Alexejev, Fiodor Jakovlevič, medzi 1753 – 55 Petrohrad – 11. 11. 1824 tamže — ruský maliar, profesor Akadémie výtvarných umení v Petrohrade. Priekopník vedutového maliarstva v Rusku. Namaľoval cyklus náladových pohľadov na Moskvu a Petrohrad.

alexia

alexia [gr.], alexia — strata schopnosti čítať pri zachovaní zraku a schopnosti hovoriť; môže byť čiastočná alebo úplná. Vzniká najčastejšie pri poškodení temenného laloka dominantnej mozgovej hemisféry (→ fatické poruchy).

Alexios I. Komnénos

Alexios I. Komnénos, 1048 Konštantínopol, dnes Istanbul – 15. alebo 16. 8. 1118 tamže — byzantský cisár od 1081, zakladateľ dynastie Komnénovcov (1081 – 1185). Na začiatku vlády musel bojovať so seldžuckými Turkami, s Normanmi (1081 – 85) a s bulharskými povstalcami (1082). R. 1091 porazil Pečenehov, ktorí obkľúčili Konštantínopol. Stála hrozba zo strany tureckých susedov ho prinútila žiadať o pomoc v záp. Európe (→ križiacke výpravy). Počas svojej vlády posilnil cisársku autoritu a zreorganizoval vnútornú správu krajiny, ktorej hranice siahali od Jadranu až po Sýriu.

Alexios III. Angelos

Alexios III. Angelos, ? – 1211 Nikaia — byzantský cisár (1195 – 1203). Trón uzurpoval bratovi Izákovi II. Angelovi, ktorého oslepil a uväznil. Počas križiackej výpravy a obliehania Konštantínopola 1203 nevykonal žiadne prípravy na obranu mesta a ušiel i so štátnym pokladom.

Alexios IV. Angelos

Alexios IV. Angelos, 1183 – 8. 2. 1204 Konštantínopol — byzantský cisár (od 1203). R. 1195 ušiel do záp. Európy, kde pomáhal organizovať 4. križiacku výpravu. Spolu s otcom Izákom II. Angelom, zosadeným z trónu Alexiom III. Angelom, bol 1203 vyhlásený za cisára. Obaja boli počas ľudového povstania zvrhnutí a zavraždení.

Alexios V. Dukas Murtzuflos

Alexios V. Dukas Murtzuflos (Zamračený), ? – 1204 Konštantínopol — byzantský cisár, na trón dosadený začiatkom februára 1204 počas dobýjania Konštatínopolu (4. križiacka výprava). Po dobytí Konštantínopola 13. 4. 1204 vodcami križiakov Bonifácom z Montferratu a benátskym dóžom Enricom Dandolom (→ Dandolovci) sa uchýlil k tesťovi Alexiovi III. Angelovi, ktorý ho však dal zajať a oslepiť. Cisárom Balduinom I. Flámskym odsúdený na smrť.

Alexis, Willibald

Alexis, Willibald, vlastným menom Georg Wilhelm Heinrich Häring, nazývaný brandenburský Scott, 29. 6. 1798 Vroclav – 16. 12. 1871 Arnstadt — nemecký spisovateľ. V realistických, epicky široko koncipovaných kultúrno-historických románoch Berlínsky Roland (Der Roland von Berlin, 3 zv., 1840), Nohavice pána von Bredowa (Die Hosen des Herrn von Bredow, 2 časti, 1846 – 48; sfilmovaný 1973, réžia Konrad Petzold) a Pokoj je prvou povinnosťou občana (Ruhe ist die erste Bürgerpflicht, 5 zv., 1852) pútavo zachytil najmä prusko-brandenburské prostredie.

alexitýmia

alexitýmia [gr.], alexithymiapsychol. rozrušenie väzieb medzi emočne-afektívnymi a mentálne-intelektovými procesmi. Nepokladá sa za psychiatrický syndróm, ale je nápadnou črtou osobnosti (emočne chladní ľudia, tzv. suchári).

Alexy, Jakob Eduard

Alexy, Jakob Eduard, 14. 12. 1916 Červený Kláštor, okres Kežmarok – 23. 7. 1987 Kulmbach, Bavorsko — nemecký spisovateľ, editor a učiteľ. Študoval v Kežmarku a v Bratislave, pôsobil ako učiteľ v Dolných Držkovciach (dnes súčasť Veľkých Držkoviec) a v Topoľčanoch. Od 1947 žil v Nemecku. Autor štúdií o ľudových zvykoch na Spiši, hier Sedliak, tvorca počasia (Der Bauer als Wettermacher, 1952), V našom meste (In unserer Stadt, 1952), U nás v maštali (Bei uns im Stall, 1970). Spoluautor diela Nemecká ľudová hra v Čechách, na Morave a na Slovensku (Das deutsche Volksschauspiel in Böhmen, Mähren und der Slowakei, 3 zväzky, 1984 – 86).

Alexy, Janko

Alexy, Janko, 25. 1. 1894 Liptovský Mikuláš – 22. 9. 1970 Bratislava — slovenský maliar, spisovateľ a publicista.

R. 1919 – 25 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. V. Bukovaca, M. Pirnera a M. Švabinského, 1919 absolvoval študijný pobyt v Paríži. R. 1920 zostavil album reprodukcií Obrázky zo Slovenska, 1930 získal ateliér v budove Matice slovenskej, 1930 – 33 spolu s M. A. Bazovským, neskôr i so Z. Palugyayom, vytvorili tradíciu putovných výstav, na ktorých popularizovali a propagovali slovenské výtvarné umenie. R. 1933 – 37 organizoval umeleckú kolóniu v Piešťanoch. Patril k medzivojnovej generácii slovenských umelcov ovplyvnených G. Mallým a M. Benkom, ktorí sa usilovali o súdobú modernú štylizáciu a výraz typicky slovenských motívov (Slovenská madona, 1929, Dievča s krčahom, 1932, Poludnie na holiach, 1938). Autor komorných diel, krajín, zátiší i dekoratívne-monumentálnej tvorby (farebné mozaikové okná v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave, 1952). Zaslúžil sa o rekonštrukciu Bratislavského, neskôr i Trenčianskeho a Spišského hradu (kniha Tam ožila sláva, 1970). Priekopník slovenskej tapisérie. Autor impresionisticky ladených poviedok a románov, zväčša s autobiografickými prvkami. Zhromaždil životopisné údaje o niektorých slovenských výtvarníkoch (Osudy slovenských výtvarníkov, 1948).

Alexy, Július

Alexy, Július, 19. 6. 1926 Krompachy, okr. Spišská Nová Ves — slovenský ekonóm. R. 1953 – 91 pôsobil na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU) v Bratislave, 1969 – 70 dekan fakulty, 1972 profesor. Patrí k zakladateľom uplatňovania matematických metód v ekonomike, v praxi aj v pedagogickom procese. Hlavné diela: Ekonomika chemického priemyslu (1957), Operačná analýza v podnikovej praxi (1967), Systémová a operačná analýza v riadení podnikov (1986), Technicko-ekonomické rozbory podnikov (1989), Finančná a ekonomická analýza (2005), Trh práce a manažment ľudských zdrojov (2003), Manažment znalostí a organizačné správanie (2011).

Alexy, Karol

Alexy, Karol, 8. 2. 1816 Poprad – 10. 5. 1880 Viedeň — slovenský sochár, tvorca a priekopník drobnej plastiky. Študoval na Umeleckopriemyselnej škole vo Viedni, od 1843 v Mníchove, v Drážďanoch a v Norimbergu. Navštívil Taliansko a Francúzsko. R. 1852 – 61 žil v Londýne, od 1867 pôsobil v Pešti, od 1879 na penzii vo Viedni. R. 1841 vytvoril model anglickej kráľovnej na koni, 1844 terakotový model kráľa Mateja I. Korvína. Autor búst L. van Beethovena, F. Schuberta, C. M. von Webera, L. Kossutha a Ľ. Baťána. Jeho tvorba je poznačená klasicizmom.

Alexy, Tibor

Alexy, Tibor, 22. 7. 1929 Padarovce, okres Rimavská Sobota — slovenský urbanista. Od 1955 pôsobil na Fakulte architektúry SVŠT (dnes STU) v Bratislave; 1986 DrSc., 1987 profesor. Získal viaceré ocenenia v urbanistických súťažiach: historické jadro Bratislavy (1966, s kolektívom, 1. cena), Bratislava-Petržalka (1967, s kolektívom, 1. cena), Viedeň-Juh (1971, s kolektívom, 2. cena) a i. Autor teoretickej práce Rekonštrukcia sídel (1983).