Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 565 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

akomodácia oka

akomodácia oka — prispôsobenie oka vzdialenosti pozorovaného predmetu tak, aby jeho obraz bol na sietnici čo najostrejší. Keďže vzdialenosť očnej šošovky od sietnice je stála, oko sa akomoduje zmenou tvaru (zakrivenia) šošovky, na čo slúži vráskovcový sval. Najvzdialenejší bod, ktorý sa na sietnici zobrazí ostro, bez akomodácie, je ďaleký bod (pri normálnom oku je v nekonečne). Zväzok rovnobežných lúčov vychádzajúcich z neho sa spája na sietnici v ohnisku F2, vráskovcový sval je uvoľnený (obrázok 1). Ak je pozorovaný predmet vzdialený menej ako 5 m, na vytvorenie ostrého obrazu na sietnici treba zmeniť ohniskovú vzdialenosť optickej sústavy oka. Ohnisko F’2 sa posunie pred sietnicu (obrázok 2). Obraz B pozorovaného predmetu A sa vytvorí na sietnici oka. Najbližší bod, na ktorý je oko schopné sa ešte akomodovať, sa nazýva blízky bod; body ležiace ešte bližšie k oku sa zobrazujú neostro. S vekom akomodačná schopnosť oka klesá. Vzdialenosť, pri ktorej možno pozorovať predmety bez väčšej únavy, sa nazýva konvenčná zraková vzdialenosť (d = 25 cm). Asi od 45. roku života už normálne oko nevidí v konvenčnej zrakovej vzdialenosti ostro, stáva sa starozrakým (→ starecké videnie).

akonitín

akonitín [gr.] — jedovatý alkaloid, biela kryštalická látka nachádzajúca sa v rastlinách rodu prilbica (Aconitum). Patrí medzi najúčinnejšie rastlinné jedy. Spôsobuje ochromenie srdcovej činnosti a dýchania, tlmí nervovú sústavu. Na koži a slizniciach, ktorými sa vstrebáva, spôsobuje pľuzgiere. Tvorí súčasť mastí používaných pri reumatizme, artritídach a neuralgiách. Tinktúra je zložkou prípravku proti kašľu.

akontácia

akontácia [tal.], avans, preddavok — platba vopred, zálohová platba celej ceny alebo časti kúpnej ceny dodávky v tuzemskom platobnom styku, a najmä v medzinárodnom obchode. Akontáciu požadujú vývozcovia, ak dodávajú výrobok s dlhou výrobnou lehotou a zo záloh financujú náklady, ktoré dovtedy vznikli výrobcovi (dodávky stavieb a investičných celkov ap.); používa sa aj v prípadoch, keď si dovozca chce zaistiť dodávku pred konkurenciou, príp. ako platobná podmienka vynútená vývozcom a akceptovaná dovozcom. Využíva sa napr. aj pri lízingových obchodoch.

akord

akord [lat. > fr.] —

1. ekon. a) akordná práca; práca odmeňovaná podľa dohodnutých úloh, resp. kusov (práca za akord – za ucelenú časť výrobku alebo diela s uvedeným termínom skončenia práce); b) druh úkolovej mzdy, mzda za konkrétne stanovenú pracovnú úlohu;

2. hud. súzvuk, ktorý v daných podmienkach (historických, formových) pôsobí ako jednotka, nie ako zloženina. Skladá sa najmenej z 3 rôznych tónov; za rôzne sa pritom nepokladajú tóny líšiace sa o jednu alebo o viac (čistých) oktáv. Podľa počtu rôznych tónov sa rozoznávajú trojzvuky, štvorzvuky, päťzvuky ap. Dvojzvuky možno pokladať za neúplné akordy. Tóny, z ktorých je akord zložený, sa nazývajú akordické tóny. Ich preskupovaním (prekladaním pomocou oktávových postupov) možno jednoduché akordy upraviť z ľubovoľného tvaru do (redukovaného) základného tvaru, v ktorom sú medzi dvoma susednými akordickými tónmi (keď sa doplnia vynechané) intervaly toho istého základného druhu. Podľa toho sa rozoznávajú akordy terciovej, kvartovej a sekundovej stavby. Najnižší tón akordu v akejkoľvek úprave sa nazýva basový tón; v základnom tvare je basovým tónom základný tón. V tradičnej harmónii prevláda terciová stavba akordu. Názvy akordických tónov: základný tón, tercia, kvinta, septima, nóna atď. Názvoslovie i najčastejšie označovanie jednotlivých tvarov troj- a štvorzvukov historicky vzniklo z generálneho basu. Podľa druhu (t. j. intervalového zloženia základného tvaru) najdôležitejšími akordmi v diatonike sú trojzvuky: durový (napr. ceg), molový (cesg), zmenšený (cesges), zväčšený (cegis); štvorzvuky: durovo malý (cegb), zmenšený (cesgesheses), zmenšene malý (cesgesb), molový alebo malý (cesgb), durový alebo veľký (cegh); aj → obrat akordu.

akordant

akordant [fr.] — robotník pracujúci v akorde (v úkole); aj označenie malého podnikateľa, obyčajne v stavebníctve (napr. vo Švajčiarsku).

akordeón

akordeón [fr.] — názov, ktorým 1827 pomenoval francúzsky nástrojár Marie Candide Buffet (*1797, †1859) prvotné harmónium a ktorý 1829 použil nástrojár Cyrill Demian (*1772, †1847) vo Viedni na označenie zdokonalenej ťahacej harmoniky.

Akosombo Dam

Akosombo Dam — priehrada s hydroelektrárňou (inštalovaný výkon 1 038 MW) v Ghane na rieke Volta vybudovaná 1961 – 65. Výstavba bola financovaná spoločne vládou Ghany, Svet, bankou, USA a Spojeným kráľovstvom. Výška priehradného múru 114 m, dĺžka koruny 660 m. Najväčší producent elektrického prúdu z hydroelektrární v Ghane (elektrickou energiou zásobuje aj susedné krajiny záp. Afriky a veľkú a ekonomicky dôležitú hliníkovú hutu v pobrežnom meste Tema). Vodná nádrž s názvom Lake Volta, ktorú Akosombo Dam vytvára, patrí medzi najväčšie v Afrike (objem 148 000 mil. m3, plocha 8 500 km2, zatopené územie tvorí 3,6 % rozlohy Ghany). Využíva sa na komerčný rybolov a plavbu.

akosť povrchu

akosť povrchu — súhrn vlastností charakterizujúcich geometrický, fyzikálny a chemický stav povrchovej vrstvy materiálu skúmanej plochy. Akosť povrchu závisí od materiálu, od mechanického, tepelného a tepelno-chemického spôsobu jeho spracovania na polotovar, od spôsobu obrobenia plochy a od dodatočných povrchových úprav; → drsnosť povrchu.

Ákošovci

Ákošovci (Ákoš), aj Ákosovci (Ákos) — uhorský veľmožský rod. Jeho najstarší, podľa mena známy príslušník komes Akusis žil v 12. stor. a bol popredným dvoranom uhorského kráľa Štefana II. Meno Ákošovci pravdepodobne pochádza z tur. aq quš (biely sokol). Majetky rodu boli na viacerých miestach v Uhorsku, na Slovensku najmä v Gemeri (Plešivec, Brzotín a i.). Už na prelome 13. a 14. stor. mal rod na Slovensku viacero vetiev; boli to najmä Bubekovci, Štítnickovci a Mičkbánovci, z ktorých mnohí zastávali aj vysoké dvorské funkcie.

akrálny

akrálny [lat.] — anat. ležiaci na odľahlom okraji tela, vzdialený; vyčnievajúci nad povrch tela (nos, uši, brada, ruky, nohy).

akratopegy

akratopegy [gr.] — neminerálne podzemné vody chladnejšie ako 20 °C; chemickým zložením ani fyzikálnymi vlastnosťami nespĺňajú kritériá na zaradenie medzi minerálne vody.

akratotermy

akratotermy [gr.] — podzemné vody s teplotou nad 20 °C, ktoré tak ako akratopegy chemickým zložením ani fyzikálnymi vlastnosťami nespĺňajú kritériá potrebné na zaradenie medzi minerálne vody, charakter minerálnej vody im dodáva iba zvýšená teplota.

akrázie

akrázie, Acrasiomycetes, bunkové slizovky — trieda slizoviek. Efemérne, v prírode ťažko pozorovateľné organizmy žijúce na rastlinných zvyškoch a v pôde. Základom stielky sú voľné jednojadrové améby, ktoré sa pred tvorbou rozmnožovacích orgánov zoskupujú do pseudoplazmódia. Rozmnožovacím orgánom je plodnička (sorokarp) tvorená stopkou, ktorá nesie jednu spóru, prípadne zhluk spór (sórus).

akráziotvaré

akráziotvaré, Acrasida — rad jednobunkových eukaryontných organizmov. Majú meňavkovité formy s eruptívnymi panôžkami. Nemajú bičíkaté štádium, sú voľne žijúce.

akrécia

akrécia [lat.] —

1. astron. proces, pri ktorom centrálny objekt, najčastejšie hviezda, pôsobením gravitácie akumuluje látku z okolitého prostredia. Môže ísť o medzihviezdnu hmotu alebo o látku z blízkej susednej hviezdy. Akrécia často nastáva v tesných dvojhviezdach, keď sa hmota prenáša z jednej zložky na druhú priamo (sférická akrécia) alebo vytvára okolo nej akrečný disk (disková akrécia). Pri polaroch (bielych trpaslíkoch so silným magnetickým poľom) dochádza k akrécii na magnetických póloch (lokálna akrécia). Disková akrécia prebieha aj pri tvorbe nových hviezd z medzihviezdnej hmoty, v aktívnych jadrách galaxií a v kvazaroch (akreujúcim objektom je superhmotná čierna diera). Akréciou plynu na neutrónovú hviezdu alebo na čiernu dieru vzniká röntgenové žiarenie;

2. geol. postupné prirastanie tektonickej jednotky štruktúrnym privteľovaním nových častí k jej okraju. V oblasti s kontinentálnou (pevninovou) kôrou k tomuto jadru postupne prirastajú nové časti konsolidovanej kôry z mobilných zón;

3. paleontol. zväčšovanie kostry alebo schránky živočíchov prirastaním nových vrstiev (napr. schránky mäkkýšov začínajú rásť od vrcholu a na povrchu nesú koncentrické prírastkové čiary).

akrečný disk

akrečný disk — útvar diskového tvaru vznikajúci pri akrécii, ktorý obklopuje centrálny objekt. V tesnej dvojhviezde s prenosom hmoty medzi zložkami obklopuje kompaktnú zložku (biely trpaslík, neutrónová hviezda alebo čierna diera). V dôsledku trenia sa látka v akrečnom disku premiestňuje po špirále do jeho centrálnych oblastí, ktoré sú zdrojom röntgenového žiarenia. Fyzikálne procesy v akrečnom disku vysvetľujú celý rad pozorovaných javov v röntgenových dvojhviezdach, v kataklizmatických premenných hviezdach (novy, trpasličie novy) a v aktívnych jadrách galaxií.

akreditácia

akreditácia [lat. > fr.] — zjednotenie dôvery, poverenie vykonávať určitú činnosť;

1. proces potvrdenia povereného vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu ako jeho oficiálneho reprezentanta v prijímajúcom štáte počas prijatia u hlavy prijímajúceho štátu alebo u ministra zahraničných vecí. Vedúci diplomatickej misie (veľvyslanec, vyslanec, príp. chargé d’affaires) začína výkon funkcie odovzdaním poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu alebo ministrovi zahraničných vecí na slávnostnej audiencii a od tohto okamihu je vysielajúci štát viazaný jeho výrokmi a konaním;

2. novin. poverenie vyslaného redaktora zastupovaním média na podujatí alebo v určitej krajine. Podľa mediálneho zákona môžu na území Slovenska vyvíjať činnosť pracovníci zahraničných spravodajských agentúr a stáli zahraniční spravodajcovia iba vtedy, ak sú akreditovaní na ministerstve zahraničných vecí. Akreditovaní žurnalisti majú zo zákona právo na pomoc štátnych orgánov potrebnú na riadne vykonávanie ich činnosti. Ak akreditovaný žurnalista poruší zákonom chránené záujmy spoločnosti alebo medzinárodné dohody, môže ministerstvo zahraničných vecí akreditáciu zrušiť. Akreditáciu potrebujú spravidla aj vyslaní korešpondenti odchádzajúci do zahraničia na určité obdobie na významné udalosti (štátne návštevy, konferencie, kongresy, festivaly, medzinárodné športové podujatia a i.); vykonávajú ju u organizátorov podujatia. Akreditáciu môžu vyžadovať aj organizátori domácich podujatí, ak sú obmedzené ich kapacity (napr. z priestorových príčin);

3. ped. overenie spôsobilosti verejnej pedagogickej inštitúcie vykonávať pedagogickú činnosť alebo overenie spôsobilosti právnickej alebo fyzickej osoby organizovať vzdelávanie na základe akreditácie vzdelávacieho programu (→ Akreditačná komisia).

Akreditačná komisia

Akreditačná komisia — poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti správy vysokého školstva. Jeho úlohou je sledovanie, posudzovanie a nezávislé hodnotenie úrovne vzdelávania, vedeckej alebo umeleckej činnosti na vysokých školách a fakultách v Slovenskej republike. Akreditačná komisia je oprávnená pri plnení svojich úloh požadovať od ústredných orgánov štátnej správy, vysokých škôl a fakúlt potrebné informácie, podklady a súčinnosť. Členov komisie (21 osôb) vymenúva vláda na obdobie 6 rokov spomedzi významných osobností s vysokou odbornou úrovňou, morálnym kreditom a autoritou.

akreditív

akreditív [lat. > fr.], angl. letter of credit, L/C — ekon. písomný záväzok banky vystavený na žiadosť klienta poskytnúť tretej osobe plnenie (finančné prostriedky), ak budú splnené podmienky stanovené v akreditíve. Využíva sa ako platobný nástroj v obchodnom styku, v minulosti sa využíval aj v cestovnom ruchu. Osobný akreditív (najmä cestovný akreditív) je poverovací list (poukážka), ktorým banka dáva príkaz inej banke, aby majiteľovi akreditívu alebo osobe poverenej v akreditíve vyplatila sumu uvedenú v akreditíve. V súčasnosti sa využíva len výnimočne, nahradili ho platobné karty a šeky. Dokumentárny akreditív je záväzok (vo forme dokumentu), ktorým sa banka na účet žiadateľa (kupujúceho) alebo na svoj vlastný účet zaväzuje zaplatiť oprávnenému hodnotu zmenky a/alebo dokumentov za predpokladu, že sú splnené podmienky v ňom stanovené. Ako platobný nástroj dokumentárneho charakteru je založený na používaní dokladov, plnenie z titulu akreditívu je teda podmienené predložením dokladov, ktoré sú predpísané, a presným splnením všetkých stanovených podmienok. Dokumentárny akreditív nesmie obsahovať nedokumentárne podmienky, t. j. podmienky, ktorých splnenie by nebolo možné overiť na základe dokumentov. Je abstraktnej povahy, t. j. transakcie sú oddelené od kúpnych, prípadne od iných zmlúv, ktoré sú podkladom na jeho použitie. Pre tento typ platobného nástroja sa obchodní partneri rozhodnú väčšinou vtedy, ak sa navzájom nepoznajú a realizujú svoj prvý spoločný obchodný kontrakt, ak na základe určitej previerky odberateľa hrozí jeho platobná neschopnosť, prípadne ak politické, ekonomické alebo právne pomery v krajine importéra nie sú konsolidované s pomermi v krajine exportéra. R. 1993 vydala Medzinárodná obchodná komora Jednotné pravidlá a zvyklosti pre dokumentárne akreditívy (angl. Uniform Customs and Practice for Documentary Credits), ktoré boli niekoľkokrát revidované, naposledy 2000.

Účastníkmi dokumentárneho akreditívu sú: príkazca (kupujúci, importér; žiada o vystavenie akreditívu), vystavujúca banka (otvára akreditív na príkaz kupujúceho), beneficient (exportér; od importéra požaduje otvorenie akreditívu s cieľom zabezpečiť svoju platbu), banka beneficienta (korešpondenčná banka; môže ňou byť napr. avizujúca banka – oznamuje beneficientovi otvorenie akreditívu, potvrdzujúca banka – je poverená potvrdením akreditívu, vyplácajúca banka – je zmocnená platiť).

Dokumentárne akreditívy sa rozdeľujú podľa použiteľnosti na: akreditívy na videnie – vyplácajú sa priamo pri predložení požadovaných dokumentov; s odloženou splatnosťou – sú splatné určitý čas po predložení dokumentov; s akceptáciou – spojené s použitím cudzej zmenky (vystavovateľom cudzej zmenky je oprávnený subjekt uvedený v akreditíve, t. j. vystavujúca alebo potvrdzujúca banka, ktorej vyplýva povinnosť honorovať zmenku v čase jej splatnosti); negociačné – beneficient získa peňažné prostriedky, len ak predloží predpísané dokumenty (môžu byť negociované v druhej banke, ak cudziu zmenku spolu s dokumentmi odkúpi banka určená v akreditíve, alebo voľne negociované, ak beneficient predloží dokumenty na negociovanie ktorejkoľvek banke);

podľa formy na: odvolateľné – ak je to priamo v texte uvedené; pre exportéra sú málo bezpečné, preto sa používajú zriedkavo; využívajú ich najmä obchodní partneri, ktorí sa dobre poznajú; neodvolateľné – vystavujúca banka preberá akreditívom na seba neodvolateľný záväzok, že poskytne plnenie vyplývajúce z akreditívu, ak beneficient splní všetky podmienky;

podľa avizovania na: potvrdené – druhá banka ich potvrdí beneficientovi na príkaz vystavujúcej banky; nepotvrdené – akreditívy vystavujúcej banky, ktoré druhá banka beneficientovi len avizuje, banka nevstupuje do žiadneho právneho vzťahu a neprijíma žiaden záväzok.

Zvláštnymi druhmi dokumentárnych akreditívov sú remburzné (akceptačné) akreditívy – namiesto hotovostného plnenia akceptuje banka na základe príkazu prikazujúcej banky zmenku, ktorú na ňu vystaví beneficient, pričom zmenka znie na hodnotu dokladov a musí mať v akreditíve predpísanú splatnosť. Otvárajú sa ako neodvolateľné akreditívy. Ak remburzná banka oznámi ochotu akceptovať zmenku, dodávateľ môže odoslať tovar importérovi a zmenku zaslať prostredníctvom svojej banky remburznej banke. Remburzná banka po splnení podmienok akreditívu akceptuje zmenku a následne ju pošle exportérovi. Exportér môže zmenku potom eskontovať v banke, čím získa peniaze za svoj tovar skôr ako odberateľ za tovar reálne zaplatí. Táto forma (eskont) je výhodná napr. pri dodávkach tovaru námornou cestou; revolvingové akreditívy – po vyčerpaní akreditívnej sumy sa obnovujú tak, že beneficient získa opätovnú možnosť realizácie obchodu v pôvodnej výške bez nevyhnutnosti meniť pôvodný akreditív. Využívajú sa pri predpoklade určitej kontinuity dodávok (teda nie pri jednorazových obchodoch); prevediteľné akreditívy – využívajú sa pri realizácii obchodov zabezpečených sprostredkovateľom, ktorý na otvorenie akreditívu nevyužíva vlastné finančné prostriedky. Výnos akreditívnej sumy môže banka poverená platbou vyplatiť aj inému beneficientovi (nie iba beneficientovi, ktorý je uvedený v texte akreditívnej dokumentácie). Akreditív otvára v tomto prípade importér v prospech sprostredkovateľa, ktorý akreditív prevedie v prospech exportéra. Časť akreditívnej sumy ostane sprostredkovateľovi; stand-by akreditívy (aj záložné akreditívy) – kombinácia akreditívu a bankovej záruky, resp. záruka banky vo forme akreditívu. Od bežných akreditívov sa odlišujú formou predloženia dokumentov. Kým pri bežných akreditívoch beneficient preukazuje splnenie akreditívnych podmienok, pri stand-by akreditíve beneficient preukazuje neplnenie určitých podmienok stanovených pri otvorení akreditívu. Využívajú sa v prípadoch, keď legislatíva niektorých krajín (napr. USA) nepripúšťa vystavovanie bankových záruk; domicilové akreditívy – banka otvárajúca akreditív poverí inú banku, aby realizovala výplatu; globálne akreditívy – umožňujú úhrady dodávok tovaru z toho istého zdroja viacerým dodávateľom. Zvláštnym druhom akreditívu je aj poverovací list (angl. Commercial Letter of Credit).

V súčasnosti existujú internetové aplikácie na otvorenie akreditívov a na ich zmeny, na avíza o exportných akreditívoch, uskutočnených platbách, na výpisy z účtov ap. Bol vyvinutý systém Bolero na elektronický prenos obchodných údajov a dokumentov v sieti logistických a bankových spoločností (využíva digitálny podpis), ako aj systém @Global Trade, ktorý vynecháva pri realizácii akreditívnej operácie avizujúcu banku a akreditív avizuje beneficientovi cez dokumentárne zúčtovacie centrum. Beneficient môže následne elektronicky realizovať ďalšie úkony. Elektronické dokumenty sa kontrolujú v dokumentárnom zúčtovacom centre.

akrescencia

akrescencia [lat.] — prírastok;

1. práv. v občianskom práve prírastok dedičského podielu, ak sa uvoľnil dedičský podiel niektorého zo zákonných dedičov príslušnej dedičskej skupiny; uvoľnený dedičský podiel prirastá (akrescenduje) zákonným dedičom tej istej skupiny, ak ich niet, dedia zákonní dedičia ďalšej skupiny; v obchodnom práve prírastok podielu spoločníka po vystúpení z obchodnej spoločnosti ostatným spoločníkom; v medzinárodnom práve spôsob nadobudnutia územného prírastku štátom, a to pôsobením prírodných síl (napr. naplaveninami v ústí rieky ap.) alebo v dôsledku cieľavedomej ľudskej činnosti (napr. výstavba vodných hrádzí či odvodňovanie pobrežia);

2. zool. začiatočné obdobie gradácie populácie (→ gradácia), v ktorom sa hustota populácie začína zvyšovať nad stav latencie. V aplikovanej entomológii má akrescencia mimoriadny význam z hľadiska prognózy ďalšieho vývoja populácie a eventuálnej lokalizácie vznikajúcich ohnísk škodlivého rozmnožovania.

akridín

akridín [gr.] — aromatická heterocyklická zlúčenina, bledožltá látka s teplotou topenia 110 °C kryštalizujúca vo viacerých kryštalických modifikáciách; jej roztoky fluoreskujú. Nachádza sa v kamennouhoľnom dechte. Priemyselne sa vyrába kondenzáciou difenylamínu s kyselinou mravčou HCOOH. Samotný akridín, ako aj jeho deriváty sa používajú v chémii farbív. Niektoré deriváty majú antiseptické vlastnosti.

akridioxantín

akridioxantín [gr.] — pigment nachádzajúci sa v hnedých granulách rozložených v epiderme zástupcov čeľadí kobylkovité a modlivkovité, ako aj v bunkách vzdušníc rovnokrídlovcov.

akro-

akro- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom najvyšší, vrcholný, konečný.

akrobacia

akrobacia [gr.] — dynamické pohyby charakterizované otáčavým pohybom tela okolo pozdĺžnej, šírkovej a priečnej osi (spády, premety, saltá) a statické cvičenia (rovnovážne polohy, mosty);

1. súčasť športovej a modernej gymnastiky, aj špecifická disciplína v lyžovaní na snehu a na vode, aj druh moderného tanca;

2. samostatné odvetvie športu (→ športová akrobacia);

3. súhrn leteckých akrobatických prvkov (→ letecká akrobacia).

akrobat

akrobat [gr.] — cvičenec vynikajúci mimoriadnou obratnosťou celého tela v akrobacii na zemi alebo na náradí, prípadne ako artista na špeciálnych náradiach (šikmom, zvislom i vodorovnom lane, perzskej tyči, voľnom rebríku, visutej hrazde ap.); pôvodne označenie povrazolezca.

akrobatické lietadlo

akrobatické lietadlo — špeciálne lietadlo určené na vykonávanie akrobatických leteckých prvkov (premet, výkrut, zvrat, vývrtka, let na chrbte ap.) s jedno- alebo dvojmiestnou kabínou.

akrocyanóza

akrocyanóza [gr.], acrocyanosis — modrasté sfarbenie kože na zakončeniach končatín objavujúce sa pri spomalenom prietoku krvi kapilárnym riečiskom prstov rúk a nôh. Prejavuje sa zmenou sfarbenia kože domodra, koža je studená a spotená. Komplikáciou môžu byť poruchy výživy prstov končatín, vznik vredov a infekcie. Prsty opúchajú a strácajú citlivosť. Ak je známa príčina (chlad, vibrácie), treba ju odstrániť; podávajú sa lieky rozširujúce cievy končatín.

akrodýnia

akrodýnia [gr.], acrodynia — bolesti končatín, ktorých najčastejšou príčinou sú poruchy výživy alebo zásobovania kyslíkom. Ako príznak býva súčasťou klinického obrazu viacerých chorôb.

akrofóbia

akrofóbia [gr.] — pretrvávajúci (chorobný) strach z hĺbok; → fóbia.

akrofónia

akrofónia [gr.] — použitie grafického znaku pôvodne označujúceho slovo na vyznačenie prvej slabiky, resp. prvej hlásky slova v rýdzo fonetickej hodnote. Znalosť princípu sa využíva pri lúštení neznámych písmen.

Akrokorint

Akrokorint — ruiny pôvodnej antickej pevnosti (akropoly) nad gréckym mestom Korint. Jedno z bývalých najdôležitejších opevnení Peloponézu situované na Korintskej šiji spájajúcej polostrov s pevninou. Opevnenie, v ktorom sa nachádzajú zvyšky pôvodných kyklopských hradieb (okolo 1100 pred n. l.), pochádza väčšinou zo 14. – 18. stor., keď bola pevnosť v rukách Janovčanov, Turkov a Byzantskej ríše. Chrám bohyne Afrodity z antického obdobia sa nezachoval.

akrolit

akrolit [gr.] — antická sochárska technika kombinujúca rôzne druhy materiálov. Vzácnejšia bola kombinácia slonoviny a zlata chryzelefantína, častejšie sa používal mramor s pozláteným drevom alebo s drevom pokrytým tepaným kovom.

akromegália

akromegália [gr.], acromegalia — ochorenie vznikajúce v dospelosti, spôsobené nadbytkom somatotropínu, ktorého zvýšenú produkciu zapríčiňuje nádor podmozgovej žľazy (zvyčajne nie je malígny). Je charakteristická nadmerným zväčšením akrálnych (okrajových) častí tela (prsty, brada, nos, pery a podobne), niektorých vnútorných orgánov a zhrubnutím kože. Choroba sa vyvíja pomaly, vyvoláva stratu libida, poruchy zraku, metabolizmu, poškodenie kostí a nervov, u mužov stratu potencie, u žien poruchy menštruácie. Liečba: operatívne odstránenie nádoru.

akromiale

akromiale [gr.], skr. a — antropometrický bod nachádzajúci sa na nadplecku čo najďalej od stredovej roviny tela. Vzdialenosť medzi pravým a ľavým akromiale udáva šírku ramien (biakromiálna šírka).

Akron

Akron [ekren] — mesto v USA v štáte Ohio asi 50 km juž. od Erijského jazera; 198-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 570-tis. obyvateľov (2010). Založené 1807 ako obchodné stredisko medzi riekami Cuyahoga a Tuscarawas. Veľký rozvoj mesta po vybudovaní prvej továrne na spracovanie kaučuku a výrobu požiarnych hadíc. Hlavné centrum gumárskeho priemyslu a výroby pneumatík v USA (závody Goodyear, Goodrich, Firestone), ďalej chemický, strojársky (poľnohospodárske stroje), spotrebný, zápalkársky priemysel. Dopravné centrum, letisko, univerzita (založená 1870) a výskumné ústavy.

akrón

akrón [gr.] — začiatočná časť tela hmyzu. Nemá celóm, preto netvorí samostatný článok tela. Patrí k nemu nervový uzol archicerebrum.

akronym

akronym [gr.] — skratka, pomenovanie utvorené zo začiatočných hlások alebo slabík. Napr.: OSN – Organizácia Spojených národov, SĽUK – Slovenský ľudový umelecký kolektív, NR SR – Národná rada Slovenskej republiky. Niektoré akronymy sa v kontexte chápu ako stabilné celky, ktoré sa môžu skloňovať, napr. v SĽUK-u, niektoré sú neohybné, napr. v OSN.

akropetálny

akropetálny, Acropetaus — v botanike vystupujúci, smerujúci k vrcholu, napr. postupné kvitnutie kvetov strapca.

akroplast

akroplast [gr.], akrofyl — vrcholová časť vývojovo (ontogeneticky) mladého listu, z ktorého sa neskôr vyvinú listová čepeľ a stopka; vyskytuje sa pri rastlinách s dobre vyvinutou listovou pošvou alebo so stopkatými listami.

akropodion

akropodion [gr.], skr. ap — najprednejší antropometrický bod zaťaženej nohy; nachádza sa na konci prvého alebo druhého prsta.

Akropola

Akropola, Akropolis — skalná vyvýšenina v Aténach, 156 m n. m. Už v mykénskom období tam boli chrámy a sídlo panovníka opevnené kyklopskými múrmi. V 6. stor. pred n. l. dal Peisistratos postaviť Hekatompedon zasvätený bohyni Aténe. Približne v tom období sa začala definitívna premena Akropoly na kultové miesto. R. 480 pred n. l. zničili chrámy Peržania. Najväčší stavebný rozkvet zaznamenala Akropola za vlády Perikla, ktorý v 2. pol. 5. stor. pred n. l. s pomocou architektov Iktina, Kallikrata a Mnésikla i sochára Feidia uskutočnil jej veľkolepú prestavbu. Na záp. strane dal vybudovať monumentálne mramorové schodisko a vstup Propyleje, za ktorými sa nachádzali obrazáreň (pinakotéka) a zbrojnica (chalkotéka), prebudoval starobylý chrám Erechtheion zasvätený mýtickému héroovi Erechtheovi a znova vybudoval chrám bohyne Atény Parthenón, pri vstupe dal postaviť chrám bohyne víťazstva Atény Niké alebo Niké Apteros (bez krídel). V byzantskom období sa z antických stavieb stali kresťanské chrámy, v 14. stor. bola Akropola sídlom franských kniežat, od 1456 tureckou pevnosťou (na streche Parthenónu bol postavený minaret). Po 1833 sa začalo s reštauračnými prácami, ktoré trvajú až do súčasnosti. R. 1987 bol komplex Akropoly zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

akropola

akropola, gr. akropolis —

1. vyvýšené miesto v starovekých gréckych mestách obyčajne ohradené hradbami, za ktorými sa v čase nebezpečenstva ukrývalo obyvateľstvo. V najstarších časoch bývalo na akropole umiestnené sídlo panovníka (Mykény, Tiryns), neskôr posvätný okrsok s náboženskými stavbami. Najznámejšia je aténska Akropola;

2. ústredná časť pravekých a ranostredovekých, spravidla silne opevnených hradísk.

akrostich

akrostich [gr.] —

1. báseň alebo verš, v ktorom spravidla prvé alebo posledné písmená vytvárajú slovo, vetu, ale najčastejšie meno autora alebo adresáta. Ak je akrostich vytvorený z prvých písmen jednotlivých veršov, nazýva sa abecedárius (alfabetický akrostich), ak z prostredných písmen verša, mezostich, a ak posledných slabík verša, telestich;

2. peňažná renta, ktorú platili roľníci z pôvodne byzantských dŕžav v juž. Grécku (na Peloponéze) v období nadvlády západoeurópskych feudálov (1204 – 61), účastníkov 4. križiackej výpravy. Akrostich závisel od veľkosti pozemkov.

akrotónia

akrotónia [gr.] — typ rozkonárovania stonky, mohutnejšie vyvíjanie sa bočných konárov a púčikov v hornej časti výhonku, čím vzniká stromovitý vzhľad rastliny; ďalším typom rozkonárovania je bazitónia.

akrylaldehyd

akrylaldehyd [gr. + arab.], akroleín, propenál, CH2=CHCHO — najjednoduchší nenasýtený aldehyd. Bezfarebná kvapalina s ostrým zápachom a so slzotvornými účinkami, teplota varu 52,1 °C. Akrylaldehyd je veľmi reaktívny, ľahko polymerizuje. Pôvodne sa vyrábal kondenzáciou acetaldehydu s formaldehydom, dnes takmer výhradne oxidáciou propénu. Je surovinou na výrobu glycerolu a kyseliny akrylovej. Rýchlo rastie jeho význam ako suroviny pri výrobe esenciálnej aminokyseliny metionínu, ktorá sa pridáva do bielkovinových koncentrátov pri výrobe krmív najmä pre hydinu.