Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 21 z celkového počtu 21 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

deň Jahveho

deň Jahveho, hebr. Jom Jahve — v ľudovom judaizme pôvodne deň, ktorý mal prísť v čase medzi panovaním kráľa Šalamúna a vystúpením proroka Amosa (10. – 8. stor. pred n. l.). Očakávalo sa, že Jahve prinesie blahobyt a zničí nepriateľov Izraela. Po babylonskom zajatí sa tieto nádeje eschatologizovali. Proroci hovorili o súdnom dni, v ktorý mali byť zničení pohania, očistení Židia a mal prísť Mesiáš. V kresťanstve sa deň Jahveho stal dňom očakávanej parúzie Ježiša Krista.

denotácia

denotácia [lat.] — vzťah označovania medzi určitým výrazom (alebo podľa G. Fregeho vlastným menom) a predmetom, ktorý označuje. Napr. meno (vo Fregeho zmysle) autor románu Waverley denotuje Waltera Scotta. Z hľadiska odlišných denotátov sa rozlišujú základné druhy mien: mená indivíduí, mená vlastností, mená vzťahov a mená pravdivostných hodnôt. Pre denotáciu podľa Fregeho platí princíp funkcionality (extenzionality): denotát zloženého výrazu je jednoznačne určený denotátmi jeho zložiek alebo zložky denotátu a spôsob ich spojenia určujú výsledný denotát.

Podľa Fregeho denotačnej teórie významu (1892) každé meno vyjadruje zmysel a označuje denotát. Zmysel mena (výrazu) je spôsob danosti denotátu, metóda jeho identifikácie. Práve zmysly výrazov sú tým, čo tvorí spoločnú zásobu myšlienok a každý si ju osvojuje pri učení sa jazyka. Výrazy s odlišnými zmyslami môžu označovať to isté. Napr. výrazy najjasnejší objekt rannej oblohy (okrem Slnka a Mesiaca), skrátene Zornička, a najjasnejší objekt večernej oblohy, skrátene Večernica, vyjadrujú odlišné zmysly, ale majú ten istý denotát – označujú tú istú planétu Venušu. Podobne v Churchovom dopracovaní Fregeho sémantiky výrazy obyvatelia najväčšieho mesta SR a obyvatelia hlavného mesta SR vyjadrujú odlišné vlastnosti (vo všeobecnosti najväčšie mesto nemusí byť hlavným mestom krajiny), ale v tomto prípade označujú tú istú množinu obyvateľov Bratislavy. Mená vzťahov vyjadrujú vzťahy a označujú relácie (množiny usporiadaných n-tíc indivíduí), napr. meno (výraz) byť starší ako... vyjadruje vzťah a označuje množinu usporiadaných dvojíc, v ktorých prvý prvok je starší ako druhý). Výroky vyjadrujú objektívne myšlienky (súdy) či technickejšie propozície a označujú jednu z pravdivostných hodnôt pravda, nepravda.

dentalgia

dentalgia [lat. + gr.] — bolesť zubov vznikajúca najčastejšie pri zápale zubnej drene.

dentícia

dentícia [lat.] — prerezávanie (erupcia) zubov; → chrup.

Deň zmierenia

Deň zmierenia, Jom Kipur, aj Dlhý deň, Pôstny deň — najvýznamnejší sviatok židovského kalendára; pôstny deň pripadajúci na desiaty deň mesiaca tišri, ktorým sa začína židovský rok (september/október). V čase jestvovania prvého jeruzalemského chrámu sa v tento deň konali zmierlivé obety a vyznávanie hriechov obce, ktoré veľkňaz prenášal na obetného capa. Po obrade ho vyniesli do púšte, kde zahynul (→ Azázél). Celé obdobie medzi židovským Novým rokom (1. tišri) a Dňom zmierenia (10. tišri) je obdobím pokánia a meditácie a vrcholí v Deň zmierenia. V tento deň je nariadený úplný 24-hodinový pôst týkajúci sa jedenia aj pitia. Často ho dodržiavajú aj Židia, ktorí sú k náboženským príkazom počas celého roka celkom ľahostajní.

Ústrednou myšlienkou sviatka je zmierenie človeka s Hospodinom, ale aj človeka s jeho blížnymi a očistenie svedomia prostredníctvom úprimného pokánia. V Deň zmierenia môže veriaci žid získať od Hospodina odpustenie za hriechy s výnimkou tých, ktorými sa previnil proti svojim blížnym. Na zmierenie medzi ľuďmi je potrebné odpustenie človeka, ktorému bolo ublížené.

depalatalizácia

depalatalizácia [lat.] — zmena foneticky mäkkej (palatálnej) spoluhlásky na tvrdú založená na posune jej artikulácie k tvrdému podnebiu (palatu); opak: palatalizácia. V staršom období vývinu slovenčiny (asi v 11. – 12. stor.) prebiehala depalatalizácia napr. v spoluhláskových skupinách v koreni slov, a to na celom území (deňdňa) alebo na jeho častiach (tma v strednej slovenčine a cma v časti západnej a východnej slovenčiny). V mladšom období vývinu slovenčiny (13. – 16. stor.) sa takmer na celom území depalatalizovali mäkké párové i nepárové spoluhlásky.

depersonalizácia

depersonalizácia [lat.] — odosobnenie; psychol. psychická porucha subjektívneho prežívania vlastnej identity, ktorá sa prejavuje pocitmi odcudzenia a celkovou stratou zmyslu pre skutočnosť vo vzťahu k vlastným myšlienkam, citom a ďalším psychickým prejavom (autopsychická depersonalizácia), k vlastnému telu, ktoré človeku pripadá zmenené (somatopsychická depersonalizácia), alebo k iným ľuďom a okoliu (alopsychická depersonalizácia).

derealizácia

derealizácia [lat.] — chorobné odcudzenie od reality; prežívanie má ráz snivosti, inscenovanosti, neskutočnosti vo vzťahu k okoliu, pričom býva zachovaný kritický odstup od poruchy (chorý realitu vníma, ale jeho pocit je zmenený). Derealizácia môže byť prechodná, napr. pri ťažkej únave, intoxikáciách (LSD), alebo dlhodobá, napr. pri depresii, epilepsii a poruchách najmä spánkového laloka mozgu.

dermatovenerológia

dermatovenerológia [gr. + lat. + gr.] — súhrnný názov medicínskeho odboru zaoberajúceho sa problematikou kožných (dermatológia) a pohlavných (venerológia) chorôb.

dermatóza

dermatóza [gr.] — všeobecné označenie kožných chorôb. Dermatológia zahŕňa viac než 600 dermatóz, ktoré patria k najčastejším chorobám v lekárskej praxi; postihujú 15 – 20 % pacientov všetkých vekových kategórií.

derviš

derviš [perzsky] — príslušník mystického islamského bratstva vyznačujúci sa asketickým spôsobom života, cvičením vo viere, rozjímaním a celoživotnou cestou za poznaním; v neskoršom období aj pejoratívne označenie žobrákov.

Na Blízkom východe sa derviši začali objavovať v 8. – 10. stor. a postupne sa združovali okolo významného učiteľa (arabsky taríka; aj vo význame cesta poznania) do voľných skupín, v 11. – 12. stor. do inštitucionizovaných dervišských rádov. Dervišov charakterizoval skromný odev, zvyčajne zo záplat (arab. chirka) alebo z hrubej vlny (arab. súf, z čoho je odvodený názov súfizmus), a charakteristická pokrývka hlavy (arab. tádž). Celibát pre dervišov nebol povinný, smeli uzavrieť manželstvo a žiť v rádovom útulku, ale spravidla putovali, žobrajúc od jedného rádového domu k druhému.

dervišské rády

dervišské rády — islamské mystické bratstvá dervišov, ktorí sa v rádových domoch a útulkoch na svojej celoživotnej ceste za poznaním venovali pod vedením predstavených a zároveň učiteľov (arabsky šajch, pír) duchovným a extatickým cvičeniam, meditácii a sebazdokonaľovaniu. Dervišské rády nie je možné stotožňovať s kresťanskými rádmi.

desať rán egyptských

desať rán egyptských — podľa Biblie (2 M 7 – 12) tresty zoslané Bohom na Egypt, keď egyptský faraón neposlúchol Boží príkaz a ani na opakovanú Mojžišovu výzvu nechcel prepustiť Izraelitov z otroctva: 1. premena vody na krv, 2. veľké rozmnoženie žiab, 3. rozmnoženie komárov (moskytov), 4. záplava ovadov, 5. mor dobytka, 6. všetci Egypťania pokrytí vredmi, 7. krupobitie sprevádzané búrkami, 8. mračná kobyliek, 9. tma v celej krajine, 10. pozabíjanie egyptských prvorodencov (ľudí aj zvierat) anjelom smrti.

desiderata pia

desiderata pia [dézíderá-; lat.] — zbožné priania. Túžby, ktoré nemajú nádej na splnenie. Slovné spojenie sa častejšie vyskytuje v jednotnom čísle (→ pium desiderium).

destilovaná voda

destilovaná voda, aqua destillata — voda zbavená rozpustných solí a plynov. Pripravuje sa destiláciou pitnej vody. Obsahuje zvyčajne stopy CO2 pohlteného zo vzduchu, ktorý sa odstraňuje zahriatím na teplotu varu a následným ochladením bez prístupu vzduchu. Destilovaná voda používaná na prípravu injekčných a infúznych roztokov sa musí pripravovať osobitným postupom a uchovávať bez styku so vzduchom.

determinácia

determinácia [lat.] — určovanie, ohraničovanie, vymedzovanie;

1. biol. a) určovanie (identifikácia) príslušnosti jednotlivého organizmu k taxónu na základe jeho vlastností, proces zistenia vedeckého názvu organizmu; b) určenie vývinu určitej časti zárodku (buniek a orgánových základov) na určitú časť (bunkový, tkanivový či fyziologický typ s určitou funkčnou a tvarovou charakteristikou) dospelého jedinca počas individuálneho vývinu mnohobunkových organizmov, napr. determinácia kmeňovej bunky pri krvotvorbe na červenú alebo na bielu krvinku; → diferenciácia, → organogenéza;

2. genet. determinácia pohlavia — mechanizmus určenia pohlavia. Pri niektorých druhoch organizmov je pohlavie určované v čase oplodnenia skladbou chromozómov samčej pohlavnej bunky – spermie oplodňujúcej samičiu pohlavnú bunku – vajíčko (typ drozofila známy aj ako cicavčí typ; napr. človek, drozofila, konopa). Pri tomto type spermia s chromozómom Y určuje vývin samčieho pohlavia a spermia s chromozómom X vývin samičieho pohlavia; samčie pohlavie má skladbu pohlavných chromozómov XY a samičie XX. Pri iných druhoch rozhodujú o pohlaví ďalšej generácie pohlavné bunky samičieho organizmu (typ abraxas; aj vtáčí typ, napr. vtáky, motýle, jahoda), vtedy má samičie pohlavie pohlavné chromozómy XY a samčie XX;

3. jaz., log. určovanie — významový vzťah, pri ktorom jeden prvok bližšie určuje (špecifikuje) druhú zložku spojenia. Určujúci člen rozvíja, obohacuje obsahovú náplň určovaného člena, ale zároveň zužuje jeho rozsah. Napr. strom – ovocný strom, plávať – vrcholovo plávať.

determinatív

determinatív [lat.] — jaz. určovaný člen zloženého slova umiestnený spravidla na druhom (koncovom) mieste: veľkomesto, černozem.

determinatívna syntagma

determinatívna syntagma, podraďovací sklad — druh syntagmy, ktorý vyjadruje závislosť (subordináciu) určujúceho (vedľajšieho) člena od riadiaceho, hlavného člena syntagmy. Determinatívna syntagma je najfrekventovanejším druhom syntagmy. Rozlišujú sa substantívne (náš otec, vysoký strom), slovesné (pekne píše, píše matke, píše ceruzkou), adjektívne (málo sladké) a príslovkové determinatívne syntagmy (neskoro večer).

detrit

detrit [lat.] —

1. biol., ekol., aj detritus — zmes organického materiálu, odumreté časti rastlín (napr. opadané lístie), živočíchov (ich časti, trus) a odumretých mikroorganizmov vo vode a v pôde; významné pre vznik organickej zložky pôdy – humusu;

2. geol. klastický materiál alebo drvina, ktoré vznikli nahromadením úlomkov hornín a minerálnych zŕn, úlomkov schránok alebo živočíšnych a rastlinných tiel. V užšom zmysle v uhoľnej petrografii zmes veľmi drobných, väčšinou mikroskopických úlomkov rastlín, ktorých zuhoľnatením vzniká uhoľná hmota.