Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

dehiscencia

dehiscencia [lat.] —

1. bot. → pukanie plodu;

2. lek. rozstup, rozostúpenie, prasknutie, napr. dehiscencia vulneris – rozostúpenie okrajov rany. Dehiscencia rany môže vzniknúť ako dôsledok pôsobenia zvýšeného tlaku alebo ťahu na ranu (napr. opuch pri zápale rany).

Dei gratia

Dei gratia [deí grácijá; lat.], D. G. — z Božej milosti. Predikát používaný už od 5. stor. biskupmi a arcibiskupmi na znamenie pokory a zbožnosti, ako aj toho, že za svoj úrad ďakujú Bohu. Od obdobia vlády Pipina III. Krátkeho (751 – 768) ho vo svojej titulatúre používali franskí a neskôr všetci kresťanskí panovníci, čím chceli vyjadriť božský pôvod svojej vladárskej moci.

deixa

deixa [gr.] — priame odkazovanie na objekty reality pomocou zámen (osobných alebo ukazovacích), prísloviek, prípadne aj vlastných mien.

déjà vu

déjà vu [deža vü; fr.] — už videné; zdanie, klamný pocit (ilúzia), pri ktorej človek akoby to, čo v skutočnosti vidí alebo prežíva po prvýkrát, videl alebo prežil (déjà vécu) už v minulosti.

dejekčný kužeľ

dejekčný kužeľ, sutinový kužeľ, úsypový kužeľ — forma georeliéfu utváraná akumuláciou horninového materiálu vo vyústení skalných žľabov najmä vo vysokých pohoriach. Forma má tvar časti plášťa kužeľa a tvorí ju neopracovaná skalná sutina. Ak kužeľ formuje najmä opadávanie skalných úlomkov, utvára sa kužeľ s priamym profilom a s gravitačne triedeným materiálom (väčšie úlomky majú väčšiu hybnosť, a preto sa skotúľajú až na spodný okraj, menšie ostávajú v jeho hornej časti). Kužeľ výraznejšie modelovaný aj občasnými vodnými tokmi nemá takto triedený materiál a v smere nadol sa jeho sklon zmierňuje.

Na území Slovenska sú najväčšie dejekčné kužele vo Vysokých Tatrách, a to najmä v záveroch trogov.

dekapsulácia

dekapsulácia [lat.] — operačné odstránenie puzdra (kapsuly) niektorého orgánu, pričom orgán sa ponechá na pôvodnom mieste (v súčasnosti sa nevykonáva).

delenie slov

delenie slov — rozdeľovanie slov v písme, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Delia sa iba viacslabičné slová, a to na rozhraní morfém (chlap-mi, roz-ísť sa) alebo slabík (ka-me-nár). V slovenčine sa nerozdeľujú zložkové písmená ch, dz, .

delič

delič, oddeľovač — súčasť žacieho mechanizmu zberových strojov na krmoviny, obilniny a niektoré špeciálne plodiny. Zabezpečuje oddelenie pása koseného porastu pri pohybe zberového stroja od ostatného (nekoseného) porastu v pozdĺžnom smere. Podľa konštrukčného vyhotovenia sa deliče rozdeľujú na pasívne (nepohyblivé), ktoré oddeľujú porast svojím tvarom, polohou a vplyvom pohybu stroja, a aktívne (pohyblivé), ktoré oddeľujú kosený porast aj vlastným pohybom (rotačný alebo priamočiary – vratný pohyb).

délsky problém

délsky problém, délska úloha — jedna z troch najslávnejších klasických úloh gréckej antickej matematiky. Jej obsahom je konštrukcia hrany kocky, ktorej objem sa rovná dvojnásobku objemu danej kocky. Pôvod úlohy sa podľa tradície prisudzuje veštbe, podľa ktorej mali obyvatelia ostrova Délos sužovaní morovou epidémiou dvojnásobne zväčšiť oltár boha Apolóna v tvare kocky pri zachovaní tvaru, aby ich za to boh zbavil nákazy (pod dvojnásobným zväčšením sa rozumelo zväčšenie charakteristickej miery telesa – jeho objemu). Algebraizácia úlohy vedie k rovnici tvaru \(x^3=2 a^3\), kde \(a\) je dĺžka hrany pôvodnej kocky a \(x\) hľadaná dĺžka hrany novej kocky. Riešením úlohy sa zaoberali mnohí poprední matematici antiky aj neskorších období. Hippokratés z Chia (5. stor. pred n. l.) pretransformoval úlohu na zloženú úmeru \(a : x = x : y = y : 2a\), ktorú využil Menaichmos (4. stor. pred n. l.) na riešenie úlohy pomocou prieniku kužeľosečiek. Archytas z Tarentu (5. – 4. stor. pred n. l.) podal riešenie pomocou prieniku troch rotačných plôch – anuloidu, rotačnej valcovej plochy a rotačnej kužeľovej plochy. Riešením úlohy sa zaoberali aj Eudoxos z Knidu, Platón, Eratosthenés z Kyrény, Nikomédés, Apollónios z Pergy, Herón, Filón Byzantský, Dioklés, Sporos (3. stor.), Pappos z Alexandrie a iní význační matematici antiky a stredovekých arabských krajín. Všetky geometrické riešenia vykonané prostriedkami euklidovských konštrukcií (pravítko, kružidlo) majú aproximatívny charakter. Povahu úlohy v novovekej európskej matematike vysvetlil François Viète, ktorý ukázal, že každú kubickú rovnicu s kladným diskriminantom (→ diskriminant algebraickej rovnice) možno previesť na rovnicu „zdvojnásobenia“ kocky.

delta

delta [gr.] — forma georeliéfu, ktorá sa utvára v ústiach riek do morí a jazier v dôsledku náhleho poklesu rýchlosti, a teda i energie riečneho prúdu, pričom dochádza k usádzaniu prenášaného materiálu.

Rieka sa štiepi na ramená, ktoré sa ukladaním materiálu posúvajú k moru či jazeru. Na formovaní delty sa podieľajú i morské (jazerné) prúdy a vlnenie. Utvára sa tak forma podobná náplavovému kužeľu, v pôdoryse často tvaru gréckeho písmena Δ (je však veľmi plochá). Ak delta vypĺňa morský záliv, nazýva sa výplňová, ak utvára výbežky v mori, výbehová (pôsobením morských prúdov môžu byť výbežky spájané kosami, pričom vznikajú lagúny).

Ak vývoj delty nenarúšajú intenzívne pobrežné procesy, môže rásť veľmi rýchlo (rieka Terek v ústí do Kaspického mora postupuje až 500 m ročne, Mississippi 40 – 100 m, Pád 70 m). Niektoré delty dosahujú značnú plochu (Níl 22 000 km2, Mississippi 95 000 km2 , Ganga 150 000 km2).

De Morgan, Augustus

De Morgan, Augustus, 27. 6. 1806 Madura (dnes Madurai, India) – 18. 3. 1871 Londýn — britský logik a matematik. R. 1828 – 66 (s výnimkou 1831 – 36) profesor matematiky na University College v Londýne. Spoluzakladateľ (1866) a prvý prezident Londýnskej matematickej spoločnosti, 1866 člen Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Zaviedol a definoval pojem matematickej indukcie. Rozvíjal sylogistiku (teóriu → sylogizmov), teóriu pravdepodobnosti, algebru, a najmä matematickú logiku. Sú po ňom nazvané De Morganove pravidlá. Autor diel Základy aritmetiky (The Elements of Arithmetic, 1830), Formálna logika alebo kalkul dedukcie, nevyhnutného a očakávaného (Formal Logic, or The Calculus of Inference, Necessary and Probable, 1847), Trigonometria a dvojitá algebra (Trigonometry and Double Algebra, 1849). Napísal viac ako 700 článkov do Penny Cyclopædia.

de mortuis nil nisi bene

de mortuis nil nisi bene [dé -tuís -zi; lat.] — o mŕtvych len dobre. Latinská parafráza gréckej sentencie, ktorú Diogenés Laërtský (Životopisy slávnych filozofov) prisudzuje Sparťanovi Cheilónovi (6. stor. pred n. l.) a Demostenes (Reč proti Leptinovi) aténskemu zákonodarcovi Solónovi.