Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 30 z celkového počtu 30 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

ďasno

ďasno, gingivaanat. sliznica pokrývajúca zubné výbežky čeľustných a sánkových kostí. Medzi krčkami zubov tvorí medzizubné papily.

Dassin, Jules

Dassin [dasen], Jules, vlastným menom Julius Dassin, 18. 12. 1911 Middletown, Connecticut – 31. 3. 2008 Atény — americký filmový režisér, scenárista, producent a herec, manžel Meliny Mercouriovej, ktorú 1957 – 66 obsadzoval do hlavných postáv väčšiny svojich filmov.

Po štúdiách v Európe sa vrátil do USA, kde pôsobil ako herec, autor a režisér v divadle a rozhlase. V Hollywoode začínal ako asistent réžie u Alfreda Hitchcocka, v roku 1940 debutoval filmom Zradné srdce (Tell-Tale Heart). Umelecky hodnotnejšie filmy, ktoré sú označované za americkú obdobu talianskych neorealistických filmov, vytvoril až po vojne: Hrubá sila (Brute Force, 1947), Obnažené mesto (The Naked City, 1948), Cesta zlodejov (Thieves’ Highway, 1949), Noc a mesto (Night and the City, 1950). Za pokrokové názory bol prenasledovaný Výborom pre vyšetrovanie neamerickej činnosti, v roku 1950 opustil USA a odišiel do Francúzska. V roku 1954 sa mu gangsterskou drámou Ruvačka medzi mužmi (Du rififi chez les hommes, 1954) podarilo nadviazať na úspechy svojich amerických filmov. Striedavo nakrúcal v rôznych európskych krajinách, najmä v Grécku: Ten, ktorý musí zomrieť (Celui qui doit mourir, 1957), Nikdy v nedeľu (Pote tin Kyriaki, 1960), Faidra (Phaedra, 1962), Sen o vášni (A Dream of Passion, 1978), Krúžok dvoch (Circle of Two, 1980) a i. V roku 1967 nakrútil v USA film s rasovou problematikou Napätie (Uptight) s černošským obsadením.

dat, donat, dedicat

dat, donat, dedicat [dédikat; lat.], aj dat, dicat, dedicavit alebo dono dat, dedicat, skr. d. d. d., aj D. D. D. — dáva, daruje, zasväcuje; aj dáva, venuje, zasvätil alebo dáva darom a venuje. Dedikačná formula. V podobe skratky ju autor uvádzal na spise venovanom osobe, ktorá sa o knihu zaslúžila. Ako nápis sa spolu s menom darcu vyskytuje i na zvonoch.

datív

datív [lat.] — tretí pád v sústave pádov, nepriamy pád vyjadrujúci nepriamy objekt (napr. venovať niekomu niečo), príslovkové určenie miesta alebo cieľ (k stanici). Odpovedá na otázku komu?, čomu?. Vyčleňuje sa napr. prospechový datív (vystrúhať chlapcovi píšťalku), datív príslušnosti (rozbiť susedovi okno), stavový datív (bola mi zima), etický datív a i.

DAV

DAV — revue, resp. časopis slovenskej ľavicovo a komunisticky orientovanej inteligencie (→ davisti) venovaný problematike kultúry a umenia a politického života. Vychádzal nepravidelne v rokoch 1924 – 26, 1929 a 1931 – 37 v rôznej periodicite a rôznom rozsahu, redakčne striedavo pripravovaný v Prahe a Bratislave. Jeho vydavatelia, majitelia a zodpovední redaktori sa často menili. Literatúre a umeniu sa venovali najmä prvé ročníky, neskôr sa ťažiskovými témami stali politické otázky súvisiace so zámermi a cieľmi komunistickej strany, predovšetkým v oblasti kultúry, riešili sa aj otázky hospodárskeho stavu buržoáznej spoločnosti, triedneho boja, propagácia života v ZSSR, boj proti fašizmu, národnostné otázky a pod. Jeho líniu určovali najmä E. Urx, V. Clementis a L. Novomeský. Okrem nich tvorili okruh spolupracovníkov prevažne básnici J. Poničan, D. Okáli, J. Tomášik-Dumín, J. Elen, Joža Zindr (vlastné meno Jozef, *1899, †1929), F. Kráľ, prozaik P. Jilemnický, publicisti A. Sirácky, L. Szántó a i. Vo svojich začiatkoch DAV reprezentoval nástup slovenskej revolučnej literárnej a umeleckej avantgardy, postupne sa stal tribúnou progresívnej, marxisticky orientovanej literárnej kritiky, filozofie a publicistiky, sústavne sa venoval aj sociálnej problematike.

Davidovičová, Bella Michajlovna

Davidovičová (Davidovich), Bella Michajlovna, 16. 7. 1928 Baku, Azerbajdžan — americká klaviristka azerbajdžanského pôvodu.

Hru na klavíri študovala na moskovskom konzervatóriu u Jakova Vladimiroviča Fliera a Henricha Gustavoviča Nejgauza. V roku 1949 sa stala víťazkou klavírnej súťaže Fryderyka Chopina vo Varšave. Účinkovala aj v Bratislave s orchestrom Slovenskej filharmónie. V roku 1978 emigrovala do USA, 1979 debutovala s veľkým úspechom v Carnegie Hall v New Yorku. Ako interpretka hudby Piotra Iľjiča Čajkovského, Dmitrija Šostakoviča, Georgea Gershwina a i. dosiahla veľký medzinárodný úspech. Od roku 1982 vyučuje na Juilliard School of Music v New Yorku.

dávka

dávka — vymedzené množstvo;

1. ekon., práv. a) jednorazová alebo pravidelne opakovaná peňažná platba odvádzaná fyzickými a právnickými osobami v prospech štátu, spravidla viazaná na určitý majetok alebo úkon; jeden zo zdrojov príjmov verejných rozpočtov. Predstavuje druh priamej alebo nepriamej dane. Daňovým základom pri nej je hodnota majetku k určitému okamihu alebo prírastok na majetku za určitý čas. V tejto podobe sa u nás uplatňovala napr. dávka z majetku, dávka z majetkového prírastku, milionárska dávka (bežné označenie mimoriadnych dávok z 1947 postihujúcich vyššie dôchodky a dôchodky milionárov i nadmerné zisky), b) pravidelne sa opakujúci výdavok z verejného rozpočtu alebo z iného peňažného fondu alebo vecné plnenie fyzickým osobám na základe všeobecného záväzného právneho predpisu. Má sociálne stimulačnú a stabilizačnú funkciu, formu nenávratnej pôžičky, resp. dotácie, výpomoci, príspevku ap., napr. dávka nemocenského poistenia, dávka sociálnej pomoci;

2. farm., lat. dosis — hmotnostné alebo objemové množstvo biologicky aktívnej látky (liečiva). Rozoznáva sa liečivá (dosis curativa, therapeutica), toxická (dosis toxica), smrteľná (dosis letalis) a najvyššia dávka (dosis maxima);

3. fyz. → absorbovaná dávka; dávka ožiarenia → dávkový ekvivalent;

4. inform., angl. batch — skupina prvkov (príkazov, dát), ktoré sa vykonávajú alebo spracovávajú ako celok (→ režim spracovania po dávkach);

5. voj. a) niekoľko po sebe nasledujúcich výstrelov z automatickej zbrane vyvolaných jedným stlačením spúšte; b) určité kalkulačné množstvo potravín, napr. denná dávka, t. j. množstvo potravín určené normou stravnej dávky na jedného vojaka na 24 h. Denná dávka jednotky (útvaru, zväzku) je súhrn dennej dávky pre celkový počet osôb jednotky (útvaru, zväzku). Na zásobovanie vojsk sa používajú denné dávky potravín (ddp), konzervové dávky potravín (kdp) a dávky predpripravených potravín (dpp).

dcéra

dcéra — ženský potomok rodičov. Na Slovensku v tradičnej patriarchálnej rodine vychovávaná na vydaj, na majetok mala právo ako prirodzená dedička len v rodine so samými dcérami. V súčasnosti sú si synovia a dcéry v rodine rovní. Z obyčajového práva pretrvala príprava výbavy pre dcéru, na vidieku usídlenie mladomanželov v rodine muža. Všeobecne sa traduje patriarchálny úzus preberania manželovho priezviska ženou sobášom.

dcérska generácia

dcérska generácia — potomstvo vznikajúce krížením rodičovskej generácie rastlín alebo živočíchov. Poradie generácií sa označuje písmenom F (z lat. filia – dcéra) s indexom označujúcim príslušnú generáciu (napr. F1 – prvá generácia, F2 – druhá generácia).

de auditu

de auditu [dé audítú; lat.] — z počutia.

debata

debata [fr.] — typ rečovej komunikácie medzi dvoma alebo viacerými osobami, ktorej cieľom je navzájom sa oboznámiť so svojimi stanoviskami k jednotlivým otázkam, prípadne sa aj spoločným úsilím pokúšať riešiť nejaký problém. Na rozdiel od diskusie, s ktorou má podobné mnohé prvky, nie je oficiálna, organizovaná ani riadená.

debilita

debilita [lat.], debilitas — zastaraný pojem, ktorým sa označovala najľahšia forma duševnej zaostalosti.

debitor

debitor [lat.], dlžník — v rímskom súkromnom práve strana, ktorá je v záväzkovoprávnom vzťahu (→ obligatio) z určitého právneho dôvodu zaviazaná niečo plniť veriteľovi (→ creditor). Za dlžníka sa považoval ten, od koho bolo možné vymáhať žalobou peniaze. Povinnosti, ktoré dlžník mohol mať voči veriteľovi, sa vyjadrovali slovami dare (dať; dlžník mal obstarať prevod vlastníckeho práva alebo iného vecného práva), facere (robiť; dlžník mal niečo konať, prípadne nekonať) a praestare (všeobecný výraz pre povinnosť dlžníka poskytnúť plnenie, ale aj výraz pre povinnosť zodpovedať, ručiť za splnenie záväzku či za spôsobenie škody a pod.).

debut

debut [fr.] — prvé verejné vystúpenie; prvé literárne dielo alebo iný umelecký prejav (knižný, režisérsky, herecký), s ktorým autor prvýkrát verejne vystúpil.

decidua

decidua [lat.] —

1. modifikovaná sliznica vystielajúca počas gravidity maternicu. Po pôrode sa odlučuje;

2. tkanivo okolo ektopicky (nenormálne) lokalizovaného oplodneného vajíčka (napr. vo vajcovode, v peritoneálnej dutine).

decies repetita placebit

decies repetita placebit [-cijés -tí- -cé-; lat.] — aj desiatykrát sa zapáči. Neúplný citát z Horácia (O umení básnickom, 365. verš) o hodnotení a vnímaní umenia (poézie). Celý hexameter znie: haec placuit semel, haec decies repetita placebit (toto sa zapáči raz, iné i desiatykrát).

decima

decima [lat.] —

1. hist. → desiatok;

2. hud. a) desiaty stupeň k danému tónu; zložený interval oktávy + tercie (c-e1), b) v organe pomocný hlas triapolstopovej tercie;

3. lit. aj espinela (podľa básnika V. Espinela, ktorý sa pokladá za jej autora) — strofa alebo báseň provensalského pôvodu. Skladá sa z 10 rýmovaných, väčšinou osemslabičných trochejských, neskôr jambických veršov schémy abbaaccddc alebo ababacdccd. Uplatňovala sa najmä v románskej poézii a v dramatickej tvorbe neskorého stredoveku, najmä v Španielsku, v slovenskej literatúre napr. v poézii S. H. Vajanského a P. O. Hviezdoslava.

Děčínska vrchovina

Děčínská vrchovina, nem. Elbsandsteingebirge — pohorie v severnej časti Česka a vo východnej časti Nemecka pozdĺž rieky Labe medzi mestami Děčín (Česko) a Pirna (Nemecko); rozloha okolo 700 km2 (z toho na území Česka 278 km2). Priemerná výška územia 358 m n. m., najvyšší vrch Děčínský Sněžník, 723 m n. m., sa nachádza na území Česka, najvyšší vrch na území Nemecka je Grosser Zschirnstein, 561 m n. m.

Pohorie sa nachádza v zlomovej zóne medzi žulovým masívom Lausitzer na severovýchode a Krušnými horami budovanými kryštalickými horninami na juhozápade, kde v druhohorách v období kriedy došlo v dôsledku poklesu morského dna k ukladaniu hornín (pieskovcov, prachovcov a zlepencov), vo vrchnej kriede more ustúpilo a sedimentácia bola ukončená. Počas treťohôr bola pieskovcová tabuľa vyzdvihnutá a rozlámaná, na povrch vystúpili prvohorné a druhohorné čadičové horniny, následne bola vodnou eróziou pozdĺž puklín rozčlenená na hustú sieť dolín, ktoré sú v súčasnosti väčšinou suché.

Územie charakteristické veľkými teplotnými rozdielmi, priemerná ročná teplota v južnej časti okolo 7 °C, priemerný ročný úhrn zrážok okolo 800 mm, smerom na východ zrážky narastajú. Oblasť relatívne chudobná na povrchové vody, významnejšie zásoby podzemných vôd. Vodné toky pretekajú často dolinami kaňonovitého charakteru, rieka Labe vytvára kaňon hlboký do 300 m, ďalšími riekami sú Kamenice, Biela a Lachsbach.

Zachovalé lesy (borovice, brezy, smreky, buky a javory), výskyt deväťsilu bieleho, vresu obyčajného, chlpane hájnej, zvončeka konáristého a i. Fauna zastúpená výrom veľkým, krkavcom veľkým, bocianom čiernym, rysom ostrovidom.

Geomorfologicky atraktívne územie (skalné mestá, skalné okná, výklenky, jaskyne a i.) je na území Česka chránené v CHKO Labské pískovce a v národnom parku Národní park České Švýcarsko, na území Nemecka v národnom parku Nationalpark Sächsische Schweiz.

Dědeček, Pavel

Dědeček, Pavel, 27. 12. 1885 Praha – 23. 11. 1954 tamže — český dirigent, zbormajster a pedagóg.

V rokoch 1900 – 05 študoval hru na husliach v Prahe, 1920 – 22 kompozíciu u Vincenta d’Indyho v Paríži. V rokoch 1917 – 19 bol dirigentom Českej filharmónie, 1919 – 20 dirigentom opery v Plzni, 1923 – 24 pôsobil v SND v Bratislave, 1925 – 48 bol profesorom dirigovania na pražskom konzervatóriu a na AMU, súčasne 1945 – 46 riaditeľom opery v Plzni. Je autorom dvojzväzkovej učebnice Základy dirigovania (1942) a skladieb Les mélodies slovaques a Slovenská rapsódia.

dedičný majetok

dedičný majetok — podľa obyčajového práva (v nadväznosti na rodové zriadenie) rodinné vlastníctvo nehnuteľností, resp. i hnuteľností, postupované z predkov na potomkov. Dedičný majetok nepatril jednotlivcovi, ktorý bol jeho zákonným vlastníkom, ale celému rodinnému spoločenstvu. Pri deľbe sa dedičný majetok delil medzi všetkých potomkov, pokrvných príbuzných (do 20. stor. iba synov). S dedičným majetkom obyčajne splynul aj nadobudnutý majetok (prikúpená alebo vyklčovaná pôda, nové stavby, inventár a pod.).

dedinské spoločenstvo

dedinské spoločenstvo — skupina pozemkových a domových vlastníkov, ktorí sa narodili a žijú v jednej obci. Sú spojení susedskými a príbuzenskými vzťahmi v dedine a chotári, dodržiavajú pravidlá sociálnej komunikácie (navzájom sa poznať, tolerovať sa, na verejnosti mať v úcte odlišné zvyklosti suseda). Vzájomná kooperácia vytvorila spolužitie v stavovsky, konfesionálne i etnicky zmiešaných dedinských spoločenstvách. Kultivovaním a dodržiavaním noriem vyplývajúcich z právnych, majetkových, pracovných, rodinných a kalendárnych obyčají vznikal pocit spolupatričnosti a vytváral sa tzv. suicentrizmus obyvateľov obce. Prejavoval sa zvýrazňovaním pozitívnych a utajovaním negatívnych stránok obce, hrdosťou smerom dovnútra i navonok pred príslušníkmi okolitých dedín a zároveň mobilizujúcim prvkom, ktorý podnecoval príslušníkov dedinského spoločenstva do činov, ktoré boli prospešné pre celú obec. Slabnúť začal v 2. polovici 20. stor. pri zužovaní významu obecnej samosprávy, kolektivizácii poľnohospodárstva, ako aj pri pracovnej a sobášnej migrácii.

dedo

dedo

1. otcov alebo matkin otec; lineárny predok druhej vzostupnej generácie. V spojení s predponami pra-, prapra- základ slovného vyjadrenia ďalších vzostupných generácií predkov;

2. všeobecné označenie starého muža.

défense musculaire

défense musculaire [defans müskülér; fr.] — reflexné (samovoľné) napätie svalstva prednej brušnej steny pri dráždení alebo pri rozsiahlom zápale pobrušnice, ktorým sa organizmus snaží chrániť pred bolesťou zvyšujúcou sa tlakom na prednú brušnú stenu. Pri niektorých ochoreniach sa vyskytuje len v časti prednej brušnej steny (napr. pri zápale slepého čreva v pravom podbrušku), pri iných je stiahnutá celá predná brušná stena (difúzne; napr. pri prederavenom žalúdkovom a dvanástnikovom vrede).

defibrilátor

defibrilátor [lat.] — prístroj umožňujúci odstrániť fibriláciu srdca elektrickým výbojom (napr. pri poruchách srdcového rytmu), najmä fibriláciu srdcových komôr. Defibrilátor môže byť stacionárny (pripojený na elektrickú sieť) alebo prenosný (zdrojom energie je batéria); → defibrilácia.

defilé

defilé [fr.] — slávnostný pochod, prehliadka (vojska); prenesene sled (napr. defilé slávnych mien); geomorfol. odkryv v horninovom masíve, ktorý odhaľuje geologickú stavbu územia, pričom rez odkryvu prebieha spravidla šikmo k smeru sklonu vrstiev hornín; aj výrazné formy georeliéfu (skalné a bralnaté steny na svahoch).

deflorácia

deflorácia [lat.], defloratio — fyziologické roztrhnutie panenskej blany počas prvej súlože, pri operácii alebo pri vaginálnom vyšetrení. V niektorých prípadoch sa u ženy panenská blana nevyvinie, čo však nevylučuje panenstvo, ani nepotvrdzuje predchádzajúci pohlavný styk. V ojedinelých prípadoch je panenská blana veľmi tuhá, na jej defloráciu je potrebný chirurgický zákrok. K otehotneniu môže dôjsť aj pri nedeflorovanej panenskej blane.