Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 7 z celkového počtu 7 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Da

Da — značka daltonu.

dafnia

dafnia [gr.], Daphnia — rod kôrovcov z radu dafniotvaré (Anomopoda), čeľaď dafniovité (Daphnidae). Mikroskopické živočíchy vyskytujúce sa v periodických (väčšie hnedožlté až červenkasté druhy) alebo v trvalých vodách (drobnejšie priehľadné druhy) najmä mierneho a subtropického pásma, v tropickom pásme iba vo vyšších nadmorských výškach. Majú oválne, zo strán mierne sploštené 1,1 – 6,0 mm dlhé telo zakončené schránkovým ostňom (spina). Pohybujú sa striedavými zábermi tykadiel. Živia sa fytoplanktónom alebo baktérioplanktónom. Patrí sem okolo 75 druhov, z ktorých 17 sa vyskytuje aj na Slovensku, napr. v planktóne najmä väčších vôd od nížin až po tatranské plesá do 2,2 mm dlhá Daphnia longispina. Dafnie sú významnou potravou rýb.

Damko, Jozef

Damko, Jozef, aj Gyula Damkó, Giuseppe Damko, 15. 10. 1872 Nitrianske Pravno, okr. Prievidza – 11. 12. 1955 Budapešť — nemecký sochár žijúci na Slovensku, predstaviteľ expresívne ladeného realizmu z prelomu 19. a 20. stor. R. 1888 – 93 študoval na Umeleckopriemyslovej škole, 1893 – 99 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. A. Štróbl), 1899 na Académie Julian v Paríži, 1904 – 07 na Uhorskom inštitúte v Ríme. Venoval sa komornej i monumentálnej tvorbe. R. 1911 zverejnil na Výstave svetového umenia v Ríme prácu Donna ungarese, známa je jeho práca na náhrobku pápeža Silvestra II. v Ríme-Lateráne (1910). Viaceré diela z obdobia pred 1. svetovou vojnou prekračujú úroveň dobovej sochárskej produkcie, neskôr sa tematicky viažu k frontovým motívom a majú skôr dokumentárnu ako umeleckú hodnotu. V medzivojnovom období sa stal predstaviteľom opisného realizmu s naturalistickými črtami.

damnant, quod non intellegunt

damnant, quod non intellegunt [kvod nón; lat.] — odsudzujú, čomu nerozumejú (voľne podľa Quintiliana: Základy rétoriky, 10. kniha, 1. kapitola, 26. časť). Obdoba slovenského: Čo nepoznáš, neodsudzuj.

Darwin, Erasmus

Darwin, Erasmus, 12. 12. 1731 Elton, Nottinghamshire – 18. 4. 1802 Derby, Derbyshire — anglický lekár, prírodovedec a básnik, starý otec Ch. R. Darwina a F. Galtona. Predchodca prvej evolučnej teórie – lamarckizmu. V najvýznamnejšej práci Zoonómia alebo náuka o zákonoch života zvierat (Zoonomia or the Laws of Organic Life, 1794 – 96) sa venoval vývoju živočíchov; predpokladal podobnosť medzi embryonálnym vývojom organizmov a vývojom druhu. Zastával názor o premenlivosti druhov podľa toho, či používajú alebo nepoužívajú určité orgány. V evolúcii pripisoval veľký význam prírodnému výberu.

Darwin, Charles Robert

Darwin, Charles Robert, 12. 2. 1809 The Mount, Shrewsbury, Shropshire – 19. 4. 1882 Down House, Downe, Kent — anglický prírodovedec a mysliteľ, zakladateľ modernej biológie, autor evolučnej teórie (→ evolúcia); vnuk E. Darwina. Začal študovať medicínu v Edinburghu, štúdiá nedokončil, 1827 – 31 vyštudoval na Cambridgeskej univerzite teológiu. Už na štúdiách sa zaujímal o prírodné vedy, najmä o geológiu a biológiu, a 1831 – 36 sa stal účastníkom vedeckej expedície na lodi Beagle okolo Juž. Ameriky a ostrovov v Tichom oceáne. Počas 5-ročnej cesty, ktorú opísal v diele Cesta prírodovedca okolo sveta (Voyage of a Naturalist Round the World, 1839), zhromaždil množstvo materiálu (najmä z Galapág) na svoje neskoršie výskumy. Po návrate žil krátko v Cambridgei, od 1837 v Londýne a od 1842 na svojom majetku v Downe, kde sa venoval vedeckému bádaniu. Jeho dielo bolo ovplyvnené najmä učením J.-B. Lamarcka, C. Linného a i. vtedajších významných prírodovedcov, myšlienkami anglického národohospodára T. R. Malthusa a cestou okolo sveta. Zaoberal sa predovšetkým otázkou vzniku jednotlivých druhov v prírode.

Veľkú rozmanitosť života na Zemi vysvetľoval ako výsledok dlhého, zložitého a dodnes prebiehajúceho procesu, v priebehu ktorého sa dnešné rozmanité organizmy vyvinuli z (mála) jednoduchých, vývojovo nízko organizovaných foriem (evolúcia organizmov). Darwin pracoval na tomto probléme 20 rokov, kým sa výsledky svojho bádania rozhodol zverejniť. Jeho teória označovaná ako darvinizmus (názov navrhol A. R. Wallace, ktorý ju formuloval nezávisle od Darwina) sa stala základom modernej teórie evolúcie. V základnej práci O vzniku druhov prírodným výberom alebo uchovávanie prospešných plemien v boji o život (On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life, 1859), ktorá spôsobila revolúciu v myslení nielen mnohých prírodovedcov, ale aj vtedajších mysliteľov vôbec, svojou teóriou o vzniku rastlinných a živočíšnych druhov evolučnou cestou poprel tvrdenie o stálosti a nemennosti druhov. Pre vznik druhov určil tri hlavné činitele: premenlivosť, prírodný výber (starší termín prirodzený výber) a dedičnosť získaných vlastností. V diele Premenlivosť živočíchov a rastlín vplyvom domestikácie (The Variation of Animals and Plants under Domestication, 1868) vysvetlil vznik domácich zvierat a kultúrnych rastlín cestou umelého výberu (človek má možnosť zasahovať do prírodného výberu tak, že pri pestovaní, chovaní a šľachtení rastlín a živočíchov vyberá druhy s vlastnosťami pre človeka najužitočnejšími a najvýhodnejšími a potom ich zámerne usmerňuje a zosilňuje). Teóriu vzniku druhov vývojovou cestou (descendenčná teória) rozšíril v diele Pôvod človeka a jeho pohlavný výber (The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex, 1871) aj na človeka, ktorého zaradil medzi živočíšne druhy a podal vysvetlenie jeho pôvodu zo zvieracích predkov. Postavil ho síce na najvyššie miesto, ale považoval ho za tvora, ktorý má mnoho spoločného s ostatnými cicavcami. Aj človek sa pomalými prechodmi biologicky vyvíjal z vývojovo nižšie stojacich predkov, čomu nasvedčuje prítomnosť niektorých zakrpatených orgánov (atavistických abnormít, napr. kostrče).

Podľa Darwina spoločným živočíšnym predkom človeka a dnes žijúcich antropoidných opíc (ľudoopov) boli treťohorné opice žijúce na stromoch; → antropogenéza. Ich vývoj sa ďalej uberal dvoma smermi: k človeku (uvoľnenie rúk prechodom k životu na zemi, vznik článkovanej reči a i.) a k dnešným antropoidným opiciam. Darwinova evolučná teória sa od svojho vzniku až dodnes stretávala s mnohými odporcami najmä preto, že sa dostáva do rozporu s biblickým vysvetlením stvorenia sveta (a človeka). Často sa tvrdí, že Darwin popieral existenciu Boha. Ide však o sporné tvrdenia, pretože sám Darwin bol naklonený argumentu, že adaptácia organizmov na ich prostredie poukazuje na existenciu dobromyseľného Stvoriteľa. Jeho teória však stále ponecháva veľa nevysvetlených otázok (najmä vznik druhov ako takých, pôvod jazyka u ľudského druhu a i.). Darwinove diela spôsobili prevrat v prírodovedných názoroch a metodike. Jeho teórie potvrdil najmä objav mechanizmov dedičnosti a vývoj molekulárnej genetiky v 20. storočí, ktoré sa stali základom modernej biológie. Napísal aj viacero ďalších cenných geologických, zoologických a botanických prác.

Darwinov hrbolček

Darwinov hrbolček — chrupkovitý hrbolček na zadnom vonkajšom okraji ušnice (ušnicový prívesok) embrya. Ak sa vyskytne u dospelého jedinca, ide o vrodenú anomáliu (→ atavizmus) dokazujúcu vývojovú príbuznosť človeka a ostatných cicavcov.