Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 27 z celkového počtu 27 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Da

Da — značka daltonu.

Dačolomská planina

Dačolomská planina — geomorfologický oddiel Slovenska v strede Krupinskej planiny, 300 – 700 m n. m. Je budovaný andezitovými tufmi a tufitmi, na ktorých sa vytvorili ploché chrbty rozrezané úzkymi dolinami. Najvyšší vrch Kopaný závoz, 775 m n. m. Čiastočne odlesnená krajina miestami s výskytom krovín.

dafnia

dafnia [gr.], Daphnia — rod kôrovcov z radu dafniotvaré (Anomopoda), čeľaď dafniovité (Daphnidae). Mikroskopické živočíchy vyskytujúce sa v periodických (väčšie hnedožlté až červenkasté druhy) alebo v trvalých vodách (drobnejšie priehľadné druhy) najmä mierneho a subtropického pásma, v tropickom pásme iba vo vyšších nadmorských výškach. Majú oválne, zo strán mierne sploštené 1,1 – 6,0 mm dlhé telo zakončené schránkovým ostňom (spina). Pohybujú sa striedavými zábermi tykadiel. Živia sa fytoplanktónom alebo baktérioplanktónom. Patrí sem okolo 75 druhov, z ktorých 17 sa vyskytuje aj na Slovensku, napr. v planktóne najmä väčších vôd od nížin až po tatranské plesá do 2,2 mm dlhá Daphnia longispina. Dafnie sú významnou potravou rýb.

Dafnis

Dafnis, klasický genitív Dafnida, lat. Daphnis — v gréckej mytológii syn boha Herma a jednej z nýmf, prvý skladateľ a spevák pastierskych piesní. Zomrel z nešťastnej lásky, podľa inej verzie ho nymfa Echenais pre jeho neveru potrestala slepotou.

Obľúbená postava gréckeho folklóru a antickej literatúry (Vergílius, Bucolica), ako aj bukolickej poézie 17. a 18. stor.

Dafnis a Chloé

Dafnis a Chloé — ľúbostný román z pastierskeho prostredia v štyroch knihách od starogréckeho autora Longa (2. – 3. stor. n. l.). Odložené deti Dafnis a Chloé sú vychovávané pastiermi, zaľúbia sa do seba a po rôznych prekážkach sú spoznané vlastnými bohatými rodičmi.

V období rokoka i neskôr častý námet básní (A. Marvell) a diel výtvarného (Pierre Paul Prud’hon, *1758, †1823; F. Boucher) i hudobnodramatického umenia (M. Ravel).

Dagupan

Dagupan — prístavné mesto na Filipínach na západnom pobreží ostrova Luzon v provincii Pangasinan pri ústí rieky Dagupan do zálivu Lingayen (Juhočínske more); 171-tis. obyvateľov (2015). Je dôležitým priemyselným, finančným a obchodným strediskom nielen provincie Pangasinan, ale celej časti ostrova severne od hlavného mesta Manila. V 19. stor. bolo mesto známe produkciou morskej soli získavanej odparovaním morskej vody v plytkých depresiách v blízkosti zálivu, v súčasnosti je známe chovom, lovom a spracovaním ryby chanos strieborný (Chanos chanos, → chanos) považovanej za národnú rybu Filipín. V meste je rozvinutý automobilový priemysel, prudký rozvoj zaznamenal priemysel informačných technológií, tradičná je výroba alkoholického nápoja z palmy nipa a spracovanie iných poľnohospodárskych produktov. Dagupan je sídlom viacerých bánk a nebankových inštitúcií a obchodným strediskom priľahlej úrodnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže, cukrovej trstiny, kukurice, kokosovníka, ovocia, tabaku). S väčšími mestami ostrova je spojený sieťou štátnych ciest, námorný prístav je najvýznamnejším obchodným prístavom provincie, vyváža sa z neho najmä cukrová trstina, ryža, kopra a soľ do iných častí krajiny, ale i do zámoria.

Mesto bolo založené v roku 1590 misionármi; jeho význam vzrástol v období 1892 – 1900 vďaka výhodnej dopravnej polohe (pobrežie, konečný bod dnes zaniknutého úseku železničnej trate z Manily). Počas 2. svetovej vojny bolo mesto okupované japonskou armádou.

V meste sa nachádzajú dve univerzity a mestské múzeum zamerané predovšetkým na artefakty z čias 2. svetovej vojny.

Dahlacké ostrovy

Dahlacké ostrovy, amharsky Desotoch Dahlak — súostrovie v juhozápadnej časti Červeného mora pri pobreží Eritrey (jej súčasť) oproti mestu Mitsíwa zložené z dvoch veľkých (Dahlak Kabír, 750 km2; Nora, 130 km2) a 124 menších koralových ostrovov; 900 km2, okolo 2,8 tis. obyvateľov. Trvalo obývané sú ostrovy Dahlak Kabír (okolo 2-tis. obyvateľov), Nora a Dohul. Ostrovy majú nížinný reliéf, maximálna výška územia je okolo 50 m n. m. Sú lemované koralovými útesmi, podnebie je horúce suché, prevláda suchomilná vegetácia, pobrežia sú porastené mangrovami. Obyvateľstvo sa živí chovom dobytka, rybolovom, lovom perál a korytnačiek. Časť ostrovov s priľahlými vodami predstavuje morský park Dahlak Marine National Park (jeden z dvoch národných parkov Eritrey) a ako hniezdisko mnohých morských vtákov boli Dahlacké ostrovy vyhlásené za významné vtáčie územie. Územie je perspektívnou turistickou oblasťou s podmienkami na kúpanie, rybárčenie, potápanie či jachting. Väčším mestom je prístav Nokra (na ostrove Dahlak Kabír).

Počas studenej vojny bolo na Dahlackých ostrovoch prístavisko sovietskych vojnových lodí, začo poskytoval Sovietsky zväz vojenskú pomoc Etiópii, ktorej súčasťou bola v tom čase aj Eritrea.

Dahná

Dahná, Malý Nafúd, arabsky ad-Dahná — piesočná púšť v strednej časti Arabského polostrova v severovýchodnej časti Saudskej Arábie; dĺžka okolo 1 300 km, šírka 24 – 80 km. Spája púšť Nafúd na severe s púšťou Rub al-Chálí na juhu. Povrch je mierne zvlnený, priemerná výška územia je 450 m n. m. Sedem piesočných hrebeňov oddeľujú roviny využívané ako zimné pastviny. Dahná má suché tropické podnebie s ročným úhrnom zrážok menej ako 100 mm. Vo vápencovom podloží sa nachádzajú rozsiahle krasové priestory (v minulosti niektoré využívané beduínmi ako zdroj pitnej vody). Charakteristická je xerofilná vegetácia s nízkymi riedkymi krovinami. Na severe je rozšírený kočovný chov oviec a kôz. V južnej časti východne od Rijádu sú bohaté náleziská ropy spojené ropovodmi s Perzským zálivom.

Dahome

Dahome

1. → Dahomejská ríša;

2. Dahomejská republika — názov štátu Benin v rokoch 1960 – 1975.

Dachstein

Dachstein [-štajn] — horská skupina v strednom Rakúsku v Salzburských Vápencových Alpách. Začína sa skupinou Kaisergebirge, pokračuje skupinami Steinernes Gebirge, Hagengebirge a Tennengebirge, vrcholí v mohutnom amfiteátri skupiny Dachstein štítom Hoher Dachstein (2 995 m n. m.). Rozvinuté sú krasové formy, vo vyšších polohách ľadovce. V severnej časti Dachsteinu sú dva veľké jaskynné systémy: jaskyňa Rieseneishöhle (typický predstaviteľ vysokohorského krasu, jedna z najväčších zaľadnených jaskýň sveta) a 20 km dlhá jaskyňa Mammuthöhle. Južné úpätie Dachsteinu tvorí vysoká denudačná plošina s príkrymi zrázmi, na ktorú vedú lanovky. Vo vrcholových častiach je šesť ľadovcov. Lesný porast siaha do 1 700 m n. m. Turisticky vyhľadávaná oblasť (vysokohorská turistika, horolezectvo, zimné športy). Najväčšie horské strediská: Schladming, Hallstatt, Ramsau, Gosau.

Dalaj-núr

Dalaj-núr, čínsky Chu-lun-čch’, medzinárodný prepis Hulun Nur — jazero v severovýchodnej Číne v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko na juhozápadnom úpätí pohoria Veľký Chingan, 539 m n. m.; plocha 1 101 km2, hĺbka 6 – 9 m. Nízke, na mnohých miestach močaristé brehy. Vteká doň rieka Kerulen. Jazero je väčšinou bez odtoku, v období vysokých vodných stavov počas rokov bohatých na zrážky sa vylievajú vody na severný breh a jazero sa spája s riekou Arguň, ktorá vtedy predstavuje jeho odtok.

Dalälven

Dalälven — rieka v strednom Švédsku; dĺžka 240 km, vrátane hlavnej zdrojnice Österdalälven 542 km, rozloha povodia 29-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí 379 m3/s. Vzniká sútokom riek Västerdalälven a Österdalälven, ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Na hornom toku a medzi jazerami, ktorými preteká na dolnom toku, vytvára vodopády a pereje. Jedinečnosť prírodnej a kultúrnej krajiny pozdĺž rieky podnietila vznik viacerých chránených území v dolnej časti povodia – národného parku Färnebofjärden (vyhlásený 1998, rozloha 10 100 ha), biosférickej rezervácie a i. Rieka je energeticky využívaná (v povodí je viac ako 40 vodných elektrární), je splavná do vzdialenosti 10 km od ústia. V povodí bolo od stredoveku rozvinuté baníctvo a ťažba dreva a rieka slúžila na splavovanie guľatiny (do 1971).

Ďaleký východ

Ďaleký východ — súhrnné označenie krajín východnej Ázie pozdĺž pobrežia Tichého oceána najčastejšie zahŕňajúce Japonsko, KĽDR, Kórejskú republiku, východnú časť Číny s Taiwanom a severovýchodné územie Ruska (časť Sibíri na východ od rieky Leny). V širšom zmysle sa vzťahuje aj na štáty juhovýchodnej Ázie; v užšom zmysle sa za Ďaleký východ považuje severovýchodné územie Ruska (Daľnij Vostok).

Pojem Ďaleký východ vychádza z eurocentristického názoru na svet, z dnes už prekonanej predstavy o Európe ako o strede sveta. Preto je v súčasnosti vhodnejšie používať označenie východná Ázia.

Politický vývoj krajín na tomto území mal tri fázy: 1. vytvorenie samostatného spoločenského systému (najmä v Číne, Japonsku a Kórei); 2. kolonizácia európskymi štátmi (najmä Spojeným kráľovstvom); 3. vytvorenie samostatných štátov s hľadaním vlastnej cesty vývoja, inej ako v Európe. Politický vývoj bol výrazne ovplyvnený dlhou históriou ich vlastnej štátnosti (Čína, Japonsko, Kórea) a domácimi náboženstvami (šintoizmus, buddhizmus, konfucianizmus a i.). V 20. stor. do politického vývoja výraznejšie vstúpilo Japonsko pokusom o pripojenie celého kontinentálneho tichomorského pobrežia. Vojenskou porážkou Japonska v 2. svetovej vojne sa táto etapa skončila. Väčšina krajín Ďalekého východu využíva niektoré atribúty politického pluralizmu (parlament, volebný systém, rozdelenie moci medzi legislatívu a exekutívu), domáce náboženstvá však vytvárajú iný hodnotový systém, preto je fungovanie tradičných politických inštitúcií odlišné. V krajinách Ďalekého východu sú silné tradície politického centralizmu a totalitarizmu, ktoré sú konfrontované s uznaním ekonomického liberalizmu (slobodný trh, súkromné vlastníctvo). Európskemu chápaniu politického pluralizmu je najbližší systém v Japonsku. Krajiny Ďalekého východu sa výraznejšie orientujú na uchovanie mieru a nízku angažovanosť vo vojenských zoskupeniach (výnimkou bola východná Sibír ako súčasť bývalého Sovietskeho zväzu). Zvláštnosťou Ďalekého východu bolo rozdelenie niektorých krajín (Kórea, Vietnam, Čína) na dve časti s opačnou politickou orientáciou, ako aj zachovanie malých častí krajín v pôvodne koloniálnej závislosti oddelene od územia suverénneho národa (Hongkong pod správou Spojeného kráľovstva, vrátený Číne v roku 1997; Macao pod správou Portugalska, vrátené Číne v roku 1999).

Dalila

Dalila — v Starom zákone (Sdc 16,4 – 22) žena, ktorá od Samsona vylákala tajomstvo jeho nebývalej sily ukrytej vo vlasoch a za peniaze ho vyzradila Filištíncom.

Dâmboviţa

Dâmboviţa [dim- -ca], bývalý prepis Dîmboviţa — rieka v Rumunsku; dĺžka 237 km, rozloha povodia 2 837 km2, priemerný ročný prietok 19,1 m3/s. Pramení v priesmyku Fagarašských vrchov, preteká Bukurešťou, vlieva sa do rieky Argeş. Na rieke sú tri veľké priehradné nádrže – na hornom toku (s vodnou elektrárňou dodávajúcou elektrinu okolitým obciam), na náhornej planine v blízkosti mesta Târgovişte (slúži na zavlažovanie) a v Bukurešti (vybudovaná na ochranu pred povodňami v meste a na rekreáciu).

Damdinsüren, Cendín

Damdinsüren, Cendín, 14. 9. 1908 – 1986 — mongolský básnik, prozaik a literárny vedec. Profesor na univerzite v Ulanbátare, jeden zo zakladateľov súčasnej mongolskej literatúry a jazyka písaného azbukou. Autor textu mongolskej hymny, prekladateľ z ruštiny. Hlavné diela: zbierky básní Moja šedivá matička (Búral édž miň, 1934), Mongolská vlasť (Mongol nutag, 1957), novela Odvrhnuté dievča (Gologdson chüchen, 1929).

Damko, Jozef

Damko, Jozef, aj Gyula Damkó, Giuseppe Damko, 15. 10. 1872 Nitrianske Pravno, okr. Prievidza – 11. 12. 1955 Budapešť — nemecký sochár žijúci na Slovensku, predstaviteľ expresívne ladeného realizmu z prelomu 19. a 20. stor. R. 1888 – 93 študoval na Umeleckopriemyslovej škole, 1893 – 99 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. A. Štróbl), 1899 na Académie Julian v Paríži, 1904 – 07 na Uhorskom inštitúte v Ríme. Venoval sa komornej i monumentálnej tvorbe. R. 1911 zverejnil na Výstave svetového umenia v Ríme prácu Donna ungarese, známa je jeho práca na náhrobku pápeža Silvestra II. v Ríme-Lateráne (1910). Viaceré diela z obdobia pred 1. svetovou vojnou prekračujú úroveň dobovej sochárskej produkcie, neskôr sa tematicky viažu k frontovým motívom a majú skôr dokumentárnu ako umeleckú hodnotu. V medzivojnovom období sa stal predstaviteľom opisného realizmu s naturalistickými črtami.

damnant, quod non intellegunt

damnant, quod non intellegunt [kvod nón; lat.] — odsudzujú, čomu nerozumejú (voľne podľa Quintiliana: Základy rétoriky, 10. kniha, 1. kapitola, 26. časť). Obdoba slovenského: Čo nepoznáš, neodsudzuj.

Dámódar

Dámódar — rieka vo východnej Indii v členských štátoch Džhárkhand a Západné Bengálsko, pravostranný prítok rieky Huglí (západné rameno Gangy); dĺžka 580 km, rozloha povodia 20-tis. km2, priemerný ročný prietok 330 m3/s. Pramení na plošine Čchota-nagpur, preteká východným okrajom Indogangskej nížiny, do Huglí ústi 35 km juhozápadne od Kalkaty. Hlavný prítok: Barakar. Splavná na dolnom toku, plavebným kanálom (okolo 140 km) spojená s Kalkatou. Využívaná energeticky (na rieke a jej prítokoch je viacero vodných elektrární) a na zavlažovanie (hustá sieť zavlažovacích kanálov v dĺžke 2 480 km, zavlažovaná plocha okolo 500-tis. ha). Dolina rieky je jednou z najpriemyselnejších oblastí Indie a hlavnou oblasťou ťažby čierneho uhlia, ako aj rúd železa a sľudy. Významné mestá v doline rieky: Ásansól, Durgápur, Bardhamán.

Damoklés

Damoklés, genitív Damokla, 4. stor. pred n. l. — dvoran syrakúzskeho tyrana Dionysia II. Mladšieho. Keď prehnane obdivoval bohatstvo vládcu i jeho moc a pokladal ho za najšťastnejšieho človeka na svete, Dionysios mu pripravil hostinu, na ktorej ho posadil na čestné miesto. Nad hlavou mu však visel ostrý meč upevnený len na tenkom konskom vlásí.

Výraz Damoklov meč sa tak stal symbolom hrozby a neistého osudu.

Dan

Dan

1. skratka Knihy proroka Daniela (→ Daniel);

2. meno jedného z dvanástich synov biblického Jákoba;

3. jeden z dvanástich biblických kmeňov Izraela, ktorý svoj pôvod odvodzuje od Jákobovho syna Dana; pochádzal z neho napr. aj známy hrdina Samson.

Dang Tran Con

Dang Tran Con, 1710 – 1745 — vietnamský básnik. Autor klasického literárneho diela Plač ženy vojaka napísaného čínskymi znakmi. Spolu 408 veršov zachytáva poryvy duše a srdca ženy, ktorej muž odišiel na front. V diele sa prejavuje nesmierny humanizmus a protifeudálne cítenie. Do vietnamčiny ho preložila Doan Thi Diem.

Danticatová, Edwidge

Danticatová [dãntika-] (Danticat), Edwidge, 19. 1. 1969 Port-au-Prince, Haiti — americká spisovateľka haitského pôvodu. Rané detstvo strávila u príbuzných, pretože jej rodičia emigrovali (1971 otec a 1973 matka) do New Yorku, kam sa za nimi v roku 1981 prisťahovala. V roku 1990 získala bakalársky titul z francúzskej literatúry na Barnardovom kolégiu (Barnard College) v New Yorku, 1993 magisterský titul z tvorivého písania na Brownovej univerzite (Brown University) v Providence, 1993 – 94 pôsobila ako asistentka produkcie a výskumu na klinike Clinica Estetico, 1996 – 97 vyučovala tvorivé písanie na Newyorskej univerzite (New York University), 2000 a 2008 hosťovala na Miamskej univerzite (The University of Miami) v Coral Gables.

Vo svojej tvorbe sa zameriava na komplexnú históriu Haiti a špecifiká haitskej imigrantskej skúsenosti, ale venuje sa aj otázkam moci, sociálnej nespravodlivosti a chudoby. Debutovala čiastočne autobiografickým románom Dych, oči, pamäť (Breath, Eyes, Memory, 1994) o dievčati, ktoré sa vysťahuje z Haiti za matkou žijúcou v New Yorku. Tu prežíva pocity vykorenenosti vyvolané novou kultúrou a jazykom i komplikovaným vzťahom s matkou. V nej dcérina prítomnosť oživuje spomienky na násilný čin, pri ktorom bola počatá. Úspech dosiahla aj zbierka poviedok Krik? Krak! (1995) prinášajúca osudy jednoduchých Haiťanov bojujúcich o prežitie počas diktatúry F. Duvaliera, pociťujúcich rozpor medzi túžbou a ťaživou skutočnosťou. Historický román Trstinobranie (The Farming of Bones, 1998) rozpráva príbeh lásky odohrávajúci sa na pozadí masakry haitských emigrantov dominikánskym diktátorom R. Trujillom. Zbierka navzájom prepojených poviedok Ten, čo chodí s rosou (The Dew Breaker, 2004) sa zameriava na postavu haitského prisťahovalca, ktorý mučil a vraždil disidentov počas diktatúry F. Duvaliera. Oceňované sú i jej memoáre Braček, zomieram (Brother, I’m Dying, 2007) o histórii svojej rodiny, zbierka esejí Nebezpečná tvorba. Umelec – prisťahovalec pri práci (Create Dangerously. The Immigrant Artist at Work, 2010) o rizikách písania o Haiti z pozície prisťahovalca v Spojených štátoch amerických a román pre mládež Rozuzlenie (Untwine, 2015) o šestnásťročnom dievčati vyrovnávajúcom sa so stratou sestry dvojičky pri automobilovej nehode.

Danticatová je autorkou cestopisu Po tanci. Prechádzka karnevalom v haitskom Jacmele (After the Dance. A Walk Through Carnival in Jacmel, Haiti, 2002), kníh pre deti a mládež Za horami (Behind the Mountains, 2004), Anacaona. Zlatý kvet. Haiti, 1490 (Anacaona. Golden Flower. Haiti, 1490, 2005), Osem dní. Príbeh Haiti (Eight Days. A Story of Haiti, 2010), Posledný mapou (The Last Mapou, 2013) a Mamin slávik. Príbeh imigrácie a separácie (Mama’s Nightingale. A Story of Immigration and Separation, 2015), románu Claire morského svetla (Claire of the Sea Light, 2013) a memoárov Umenie smrti. Ako sa píše posledný príbeh (The Art of Death. Writing the Final Story, 2017). Je nositeľkou viacerých ocenení, napr. Medzinárodnej literárnej ceny Neustadt (2018).

Darwin, Erasmus

Darwin, Erasmus, 12. 12. 1731 Elton, Nottinghamshire – 18. 4. 1802 Derby, Derbyshire — anglický lekár, prírodovedec a básnik, starý otec Ch. R. Darwina a F. Galtona. Predchodca prvej evolučnej teórie – lamarckizmu. V najvýznamnejšej práci Zoonómia alebo náuka o zákonoch života zvierat (Zoonomia or the Laws of Organic Life, 1794 – 96) sa venoval vývoju živočíchov; predpokladal podobnosť medzi embryonálnym vývojom organizmov a vývojom druhu. Zastával názor o premenlivosti druhov podľa toho, či používajú alebo nepoužívajú určité orgány. V evolúcii pripisoval veľký význam prírodnému výberu.

Darwin, Charles Robert

Darwin, Charles Robert, 12. 2. 1809 The Mount, Shrewsbury, Shropshire – 19. 4. 1882 Down House, Downe, Kent — anglický prírodovedec a mysliteľ, zakladateľ modernej biológie, autor evolučnej teórie (→ evolúcia); vnuk E. Darwina. Začal študovať medicínu v Edinburghu, štúdiá nedokončil, 1827 – 31 vyštudoval na Cambridgeskej univerzite teológiu. Už na štúdiách sa zaujímal o prírodné vedy, najmä o geológiu a biológiu, a 1831 – 36 sa stal účastníkom vedeckej expedície na lodi Beagle okolo Juž. Ameriky a ostrovov v Tichom oceáne. Počas 5-ročnej cesty, ktorú opísal v diele Cesta prírodovedca okolo sveta (Voyage of a Naturalist Round the World, 1839), zhromaždil množstvo materiálu (najmä z Galapág) na svoje neskoršie výskumy. Po návrate žil krátko v Cambridgei, od 1837 v Londýne a od 1842 na svojom majetku v Downe, kde sa venoval vedeckému bádaniu. Jeho dielo bolo ovplyvnené najmä učením J.-B. Lamarcka, C. Linného a i. vtedajších významných prírodovedcov, myšlienkami anglického národohospodára T. R. Malthusa a cestou okolo sveta. Zaoberal sa predovšetkým otázkou vzniku jednotlivých druhov v prírode.

Veľkú rozmanitosť života na Zemi vysvetľoval ako výsledok dlhého, zložitého a dodnes prebiehajúceho procesu, v priebehu ktorého sa dnešné rozmanité organizmy vyvinuli z (mála) jednoduchých, vývojovo nízko organizovaných foriem (evolúcia organizmov). Darwin pracoval na tomto probléme 20 rokov, kým sa výsledky svojho bádania rozhodol zverejniť. Jeho teória označovaná ako darvinizmus (názov navrhol A. R. Wallace, ktorý ju formuloval nezávisle od Darwina) sa stala základom modernej teórie evolúcie. V základnej práci O vzniku druhov prírodným výberom alebo uchovávanie prospešných plemien v boji o život (On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life, 1859), ktorá spôsobila revolúciu v myslení nielen mnohých prírodovedcov, ale aj vtedajších mysliteľov vôbec, svojou teóriou o vzniku rastlinných a živočíšnych druhov evolučnou cestou poprel tvrdenie o stálosti a nemennosti druhov. Pre vznik druhov určil tri hlavné činitele: premenlivosť, prírodný výber (starší termín prirodzený výber) a dedičnosť získaných vlastností. V diele Premenlivosť živočíchov a rastlín vplyvom domestikácie (The Variation of Animals and Plants under Domestication, 1868) vysvetlil vznik domácich zvierat a kultúrnych rastlín cestou umelého výberu (človek má možnosť zasahovať do prírodného výberu tak, že pri pestovaní, chovaní a šľachtení rastlín a živočíchov vyberá druhy s vlastnosťami pre človeka najužitočnejšími a najvýhodnejšími a potom ich zámerne usmerňuje a zosilňuje). Teóriu vzniku druhov vývojovou cestou (descendenčná teória) rozšíril v diele Pôvod človeka a jeho pohlavný výber (The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex, 1871) aj na človeka, ktorého zaradil medzi živočíšne druhy a podal vysvetlenie jeho pôvodu zo zvieracích predkov. Postavil ho síce na najvyššie miesto, ale považoval ho za tvora, ktorý má mnoho spoločného s ostatnými cicavcami. Aj človek sa pomalými prechodmi biologicky vyvíjal z vývojovo nižšie stojacich predkov, čomu nasvedčuje prítomnosť niektorých zakrpatených orgánov (atavistických abnormít, napr. kostrče).

Podľa Darwina spoločným živočíšnym predkom človeka a dnes žijúcich antropoidných opíc (ľudoopov) boli treťohorné opice žijúce na stromoch; → antropogenéza. Ich vývoj sa ďalej uberal dvoma smermi: k človeku (uvoľnenie rúk prechodom k životu na zemi, vznik článkovanej reči a i.) a k dnešným antropoidným opiciam. Darwinova evolučná teória sa od svojho vzniku až dodnes stretávala s mnohými odporcami najmä preto, že sa dostáva do rozporu s biblickým vysvetlením stvorenia sveta (a človeka). Často sa tvrdí, že Darwin popieral existenciu Boha. Ide však o sporné tvrdenia, pretože sám Darwin bol naklonený argumentu, že adaptácia organizmov na ich prostredie poukazuje na existenciu dobromyseľného Stvoriteľa. Jeho teória však stále ponecháva veľa nevysvetlených otázok (najmä vznik druhov ako takých, pôvod jazyka u ľudského druhu a i.). Darwinove diela spôsobili prevrat v prírodovedných názoroch a metodike. Jeho teórie potvrdil najmä objav mechanizmov dedičnosti a vývoj molekulárnej genetiky v 20. storočí, ktoré sa stali základom modernej biológie. Napísal aj viacero ďalších cenných geologických, zoologických a botanických prác.

Darwinov hrbolček

Darwinov hrbolček — chrupkovitý hrbolček na zadnom vonkajšom okraji ušnice (ušnicový prívesok) embrya. Ak sa vyskytne u dospelého jedinca, ide o vrodenú anomáliu (→ atavizmus) dokazujúcu vývojovú príbuznosť človeka a ostatných cicavcov.