Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 97 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Da

Da — značka daltonu.

Darwin, Erasmus

Darwin, Erasmus, 12. 12. 1731 Elton, Nottinghamshire – 18. 4. 1802 Derby, Derbyshire — anglický lekár, prírodovedec a básnik, starý otec Ch. R. Darwina a F. Galtona. Predchodca prvej evolučnej teórie – lamarckizmu. V najvýznamnejšej práci Zoonómia alebo náuka o zákonoch života zvierat (Zoonomia or the Laws of Organic Life, 1794 – 96) sa venoval vývoju živočíchov; predpokladal podobnosť medzi embryonálnym vývojom organizmov a vývojom druhu. Zastával názor o premenlivosti druhov podľa toho, či používajú alebo nepoužívajú určité orgány. V evolúcii pripisoval veľký význam prírodnému výberu.

Darwin, Charles Robert

Darwin, Charles Robert, 12. 2. 1809 The Mount, Shrewsbury, Shropshire – 19. 4. 1882 Down House, Downe, Kent — anglický prírodovedec a mysliteľ, zakladateľ modernej biológie, autor evolučnej teórie (→ evolúcia); vnuk E. Darwina. Začal študovať medicínu v Edinburghu, štúdiá nedokončil, 1827 – 31 vyštudoval na Cambridgeskej univerzite teológiu. Už na štúdiách sa zaujímal o prírodné vedy, najmä o geológiu a biológiu, a 1831 – 36 sa stal účastníkom vedeckej expedície na lodi Beagle okolo Juž. Ameriky a ostrovov v Tichom oceáne. Počas 5-ročnej cesty, ktorú opísal v diele Cesta prírodovedca okolo sveta (Voyage of a Naturalist Round the World, 1839), zhromaždil množstvo materiálu (najmä z Galapág) na svoje neskoršie výskumy. Po návrate žil krátko v Cambridgei, od 1837 v Londýne a od 1842 na svojom majetku v Downe, kde sa venoval vedeckému bádaniu. Jeho dielo bolo ovplyvnené najmä učením J.-B. Lamarcka, C. Linného a i. vtedajších významných prírodovedcov, myšlienkami anglického národohospodára T. R. Malthusa a cestou okolo sveta. Zaoberal sa predovšetkým otázkou vzniku jednotlivých druhov v prírode.

Veľkú rozmanitosť života na Zemi vysvetľoval ako výsledok dlhého, zložitého a dodnes prebiehajúceho procesu, v priebehu ktorého sa dnešné rozmanité organizmy vyvinuli z (mála) jednoduchých, vývojovo nízko organizovaných foriem (evolúcia organizmov). Darwin pracoval na tomto probléme 20 rokov, kým sa výsledky svojho bádania rozhodol zverejniť. Jeho teória označovaná ako darvinizmus (názov navrhol A. R. Wallace, ktorý ju formuloval nezávisle od Darwina) sa stala základom modernej teórie evolúcie. V základnej práci O vzniku druhov prírodným výberom alebo uchovávanie prospešných plemien v boji o život (On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life, 1859), ktorá spôsobila revolúciu v myslení nielen mnohých prírodovedcov, ale aj vtedajších mysliteľov vôbec, svojou teóriou o vzniku rastlinných a živočíšnych druhov evolučnou cestou poprel tvrdenie o stálosti a nemennosti druhov. Pre vznik druhov určil tri hlavné činitele: premenlivosť, prírodný výber (starší termín prirodzený výber) a dedičnosť získaných vlastností. V diele Premenlivosť živočíchov a rastlín vplyvom domestikácie (The Variation of Animals and Plants under Domestication, 1868) vysvetlil vznik domácich zvierat a kultúrnych rastlín cestou umelého výberu (človek má možnosť zasahovať do prírodného výberu tak, že pri pestovaní, chovaní a šľachtení rastlín a živočíchov vyberá druhy s vlastnosťami pre človeka najužitočnejšími a najvýhodnejšími a potom ich zámerne usmerňuje a zosilňuje). Teóriu vzniku druhov vývojovou cestou (descendenčná teória) rozšíril v diele Pôvod človeka a jeho pohlavný výber (The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex, 1871) aj na človeka, ktorého zaradil medzi živočíšne druhy a podal vysvetlenie jeho pôvodu zo zvieracích predkov. Postavil ho síce na najvyššie miesto, ale považoval ho za tvora, ktorý má mnoho spoločného s ostatnými cicavcami. Aj človek sa pomalými prechodmi biologicky vyvíjal z vývojovo nižšie stojacich predkov, čomu nasvedčuje prítomnosť niektorých zakrpatených orgánov (atavistických abnormít, napr. kostrče).

Podľa Darwina spoločným živočíšnym predkom človeka a dnes žijúcich antropoidných opíc (ľudoopov) boli treťohorné opice žijúce na stromoch; → antropogenéza. Ich vývoj sa ďalej uberal dvoma smermi: k človeku (uvoľnenie rúk prechodom k životu na zemi, vznik článkovanej reči a i.) a k dnešným antropoidným opiciam. Darwinova evolučná teória sa od svojho vzniku až dodnes stretávala s mnohými odporcami najmä preto, že sa dostáva do rozporu s biblickým vysvetlením stvorenia sveta (a človeka). Často sa tvrdí, že Darwin popieral existenciu Boha. Ide však o sporné tvrdenia, pretože sám Darwin bol naklonený argumentu, že adaptácia organizmov na ich prostredie poukazuje na existenciu dobromyseľného Stvoriteľa. Jeho teória však stále ponecháva veľa nevysvetlených otázok (najmä vznik druhov ako takých, pôvod jazyka u ľudského druhu a i.). Darwinove diela spôsobili prevrat v prírodovedných názoroch a metodike. Jeho teórie potvrdil najmä objav mechanizmov dedičnosti a vývoj molekulárnej genetiky v 20. storočí, ktoré sa stali základom modernej biológie. Napísal aj viacero ďalších cenných geologických, zoologických a botanických prác.

Darwinov hrbolček

Darwinov hrbolček — chrupkovitý hrbolček na zadnom vonkajšom okraji ušnice (ušnicový prívesok) embrya. Ak sa vyskytne u dospelého jedinca, ide o vrodenú anomáliu (→ atavizmus) dokazujúcu vývojovú príbuznosť človeka a ostatných cicavcov.

ďasno

ďasno, gingivaanat. sliznica pokrývajúca zubné výbežky čeľustných a sánkových kostí. Medzi krčkami zubov tvorí medzizubné papily.

dávka

dávka — vymedzené množstvo;

1. ekon., práv. a) jednorazová alebo pravidelne opakovaná peňažná platba odvádzaná fyzickými a právnickými osobami v prospech štátu, spravidla viazaná na určitý majetok alebo úkon; jeden zo zdrojov príjmov verejných rozpočtov. Predstavuje druh priamej alebo nepriamej dane. Daňovým základom pri nej je hodnota majetku k určitému okamihu alebo prírastok na majetku za určitý čas. V tejto podobe sa u nás uplatňovala napr. dávka z majetku, dávka z majetkového prírastku, milionárska dávka (bežné označenie mimoriadnych dávok z 1947 postihujúcich vyššie dôchodky a dôchodky milionárov i nadmerné zisky), b) pravidelne sa opakujúci výdavok z verejného rozpočtu alebo z iného peňažného fondu alebo vecné plnenie fyzickým osobám na základe všeobecného záväzného právneho predpisu. Má sociálne stimulačnú a stabilizačnú funkciu, formu nenávratnej pôžičky, resp. dotácie, výpomoci, príspevku ap., napr. dávka nemocenského poistenia, dávka sociálnej pomoci;

2. farm., lat. dosis — hmotnostné alebo objemové množstvo biologicky aktívnej látky (liečiva). Rozoznáva sa liečivá (dosis curativa, therapeutica), toxická (dosis toxica), smrteľná (dosis letalis) a najvyššia dávka (dosis maxima);

3. fyz. → absorbovaná dávka; dávka ožiarenia → dávkový ekvivalent;

4. inform., angl. batch — skupina prvkov (príkazov, dát), ktoré sa vykonávajú alebo spracovávajú ako celok (→ režim spracovania po dávkach);

5. voj. a) niekoľko po sebe nasledujúcich výstrelov z automatickej zbrane vyvolaných jedným stlačením spúšte; b) určité kalkulačné množstvo potravín, napr. denná dávka, t. j. množstvo potravín určené normou stravnej dávky na jedného vojaka na 24 h. Denná dávka jednotky (útvaru, zväzku) je súhrn dennej dávky pre celkový počet osôb jednotky (útvaru, zväzku). Na zásobovanie vojsk sa používajú denné dávky potravín (ddp), konzervové dávky potravín (kdp) a dávky predpripravených potravín (dpp).

dcérska generácia

dcérska generácia — potomstvo vznikajúce krížením rodičovskej generácie rastlín alebo živočíchov. Poradie generácií sa označuje písmenom F (z lat. filia – dcéra) s indexom označujúcim príslušnú generáciu (napr. F1 – prvá generácia, F2 – druhá generácia).

debilita

debilita [lat.], debilitas — zastaraný pojem, ktorým sa označovala najľahšia forma duševnej zaostalosti.

decidua

decidua [lat.] —

1. modifikovaná sliznica vystielajúca počas gravidity maternicu. Po pôrode sa odlučuje;

2. tkanivo okolo ektopicky (nenormálne) lokalizovaného oplodneného vajíčka (napr. vo vajcovode, v peritoneálnej dutine).

défense musculaire

défense musculaire [defans müskülér; fr.] — reflexné (samovoľné) napätie svalstva prednej brušnej steny pri dráždení alebo pri rozsiahlom zápale pobrušnice, ktorým sa organizmus snaží chrániť pred bolesťou zvyšujúcou sa tlakom na prednú brušnú stenu. Pri niektorých ochoreniach sa vyskytuje len v časti prednej brušnej steny (napr. pri zápale slepého čreva v pravom podbrušku), pri iných je stiahnutá celá predná brušná stena (difúzne; napr. pri prederavenom žalúdkovom a dvanástnikovom vrede).

defibrilátor

defibrilátor [lat.] — prístroj umožňujúci odstrániť fibriláciu srdca elektrickým výbojom (napr. pri poruchách srdcového rytmu), najmä fibriláciu srdcových komôr. Defibrilátor môže byť stacionárny (pripojený na elektrickú sieť) alebo prenosný (zdrojom energie je batéria); → defibrilácia.

deflorácia

deflorácia [lat.], defloratio — fyziologické roztrhnutie panenskej blany počas prvej súlože, pri operácii alebo pri vaginálnom vyšetrení. V niektorých prípadoch sa u ženy panenská blana nevyvinie, čo však nevylučuje panenstvo, ani nepotvrdzuje predchádzajúci pohlavný styk. V ojedinelých prípadoch je panenská blana veľmi tuhá, na jej defloráciu je potrebný chirurgický zákrok. K otehotneniu môže dôjsť aj pri nedeflorovanej panenskej blane.

dehiscencia

dehiscencia [lat.] —

1. bot. → pukanie plodu;

2. lek. rozstup, rozostúpenie, prasknutie, napr. dehiscencia vulneris – rozostúpenie okrajov rany. Dehiscencia rany môže vzniknúť ako dôsledok pôsobenia zvýšeného tlaku alebo ťahu na ranu (napr. opuch pri zápale rany).

déjà vu

déjà vu [deža vü; fr.] — už videné; zdanie, klamný pocit (ilúzia), pri ktorej človek akoby to, čo v skutočnosti vidí alebo prežíva po prvýkrát, videl alebo prežil (déjà vécu) už v minulosti.

dekapsulácia

dekapsulácia [lat.] — operačné odstránenie puzdra (kapsuly) niektorého orgánu, pričom orgán sa ponechá na pôvodnom mieste (v súčasnosti sa nevykonáva).

delič

delič, oddeľovač — súčasť žacieho mechanizmu zberových strojov na krmoviny, obilniny a niektoré špeciálne plodiny. Zabezpečuje oddelenie pása koseného porastu pri pohybe zberového stroja od ostatného (nekoseného) porastu v pozdĺžnom smere. Podľa konštrukčného vyhotovenia sa deliče rozdeľujú na pasívne (nepohyblivé), ktoré oddeľujú porast svojím tvarom, polohou a vplyvom pohybu stroja, a aktívne (pohyblivé), ktoré oddeľujú kosený porast aj vlastným pohybom (rotačný alebo priamočiary – vratný pohyb).

délsky problém

délsky problém, délska úloha — jedna z troch najslávnejších klasických úloh gréckej antickej matematiky. Jej obsahom je konštrukcia hrany kocky, ktorej objem sa rovná dvojnásobku objemu danej kocky. Pôvod úlohy sa podľa tradície prisudzuje veštbe, podľa ktorej mali obyvatelia ostrova Délos sužovaní morovou epidémiou dvojnásobne zväčšiť oltár boha Apolóna v tvare kocky pri zachovaní tvaru, aby ich za to boh zbavil nákazy (pod dvojnásobným zväčšením sa rozumelo zväčšenie charakteristickej miery telesa – jeho objemu). Algebraizácia úlohy vedie k rovnici tvaru \(x^3=2 a^3\), kde \(a\) je dĺžka hrany pôvodnej kocky a \(x\) hľadaná dĺžka hrany novej kocky. Riešením úlohy sa zaoberali mnohí poprední matematici antiky aj neskorších období. Hippokratés z Chia (5. stor. pred n. l.) pretransformoval úlohu na zloženú úmeru \(a : x = x : y = y : 2a\), ktorú využil Menaichmos (4. stor. pred n. l.) na riešenie úlohy pomocou prieniku kužeľosečiek. Archytas z Tarentu (5. – 4. stor. pred n. l.) podal riešenie pomocou prieniku troch rotačných plôch – anuloidu, rotačnej valcovej plochy a rotačnej kužeľovej plochy. Riešením úlohy sa zaoberali aj Eudoxos z Knidu, Platón, Eratosthenés z Kyrény, Nikomédés, Apollónios z Pergy, Herón, Filón Byzantský, Dioklés, Sporos (3. stor.), Pappos z Alexandrie a iní význační matematici antiky a stredovekých arabských krajín. Všetky geometrické riešenia vykonané prostriedkami euklidovských konštrukcií (pravítko, kružidlo) majú aproximatívny charakter. Povahu úlohy v novovekej európskej matematike vysvetlil François Viète, ktorý ukázal, že každú kubickú rovnicu s kladným diskriminantom (→ diskriminant algebraickej rovnice) možno previesť na rovnicu „zdvojnásobenia“ kocky.

De Morgan, Augustus

De Morgan, Augustus, 27. 6. 1806 Madura (dnes Madurai, India) – 18. 3. 1871 Londýn — britský logik a matematik. R. 1828 – 66 (s výnimkou 1831 – 36) profesor matematiky na University College v Londýne. Spoluzakladateľ (1866) a prvý prezident Londýnskej matematickej spoločnosti, 1866 člen Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Zaviedol a definoval pojem matematickej indukcie. Rozvíjal sylogistiku (teóriu → sylogizmov), teóriu pravdepodobnosti, algebru, a najmä matematickú logiku. Sú po ňom nazvané De Morganove pravidlá. Autor diel Základy aritmetiky (The Elements of Arithmetic, 1830), Formálna logika alebo kalkul dedukcie, nevyhnutného a očakávaného (Formal Logic, or The Calculus of Inference, Necessary and Probable, 1847), Trigonometria a dvojitá algebra (Trigonometry and Double Algebra, 1849). Napísal viac ako 700 článkov do Penny Cyclopædia.

denotácia

denotácia [lat.] — vzťah označovania medzi určitým výrazom (alebo podľa G. Fregeho vlastným menom) a predmetom, ktorý označuje. Napr. meno (vo Fregeho zmysle) autor románu Waverley denotuje Waltera Scotta. Z hľadiska odlišných denotátov sa rozlišujú základné druhy mien: mená indivíduí, mená vlastností, mená vzťahov a mená pravdivostných hodnôt. Pre denotáciu podľa Fregeho platí princíp funkcionality (extenzionality): denotát zloženého výrazu je jednoznačne určený denotátmi jeho zložiek alebo zložky denotátu a spôsob ich spojenia určujú výsledný denotát.

Podľa Fregeho denotačnej teórie významu (1892) každé meno vyjadruje zmysel a označuje denotát. Zmysel mena (výrazu) je spôsob danosti denotátu, metóda jeho identifikácie. Práve zmysly výrazov sú tým, čo tvorí spoločnú zásobu myšlienok a každý si ju osvojuje pri učení sa jazyka. Výrazy s odlišnými zmyslami môžu označovať to isté. Napr. výrazy najjasnejší objekt rannej oblohy (okrem Slnka a Mesiaca), skrátene Zornička, a najjasnejší objekt večernej oblohy, skrátene Večernica, vyjadrujú odlišné zmysly, ale majú ten istý denotát – označujú tú istú planétu Venušu. Podobne v Churchovom dopracovaní Fregeho sémantiky výrazy obyvatelia najväčšieho mesta SR a obyvatelia hlavného mesta SR vyjadrujú odlišné vlastnosti (vo všeobecnosti najväčšie mesto nemusí byť hlavným mestom krajiny), ale v tomto prípade označujú tú istú množinu obyvateľov Bratislavy. Mená vzťahov vyjadrujú vzťahy a označujú relácie (množiny usporiadaných n-tíc indivíduí), napr. meno (výraz) byť starší ako... vyjadruje vzťah a označuje množinu usporiadaných dvojíc, v ktorých prvý prvok je starší ako druhý). Výroky vyjadrujú objektívne myšlienky (súdy) či technickejšie propozície a označujú jednu z pravdivostných hodnôt pravda, nepravda.

dentalgia

dentalgia [lat. + gr.] — bolesť zubov vznikajúca najčastejšie pri zápale zubnej drene.

dentícia

dentícia [lat.] — prerezávanie (erupcia) zubov; → chrup.

depersonalizácia

depersonalizácia [lat.] — odosobnenie; psychol. psychická porucha subjektívneho prežívania vlastnej identity, ktorá sa prejavuje pocitmi odcudzenia a celkovou stratou zmyslu pre skutočnosť vo vzťahu k vlastným myšlienkam, citom a ďalším psychickým prejavom (autopsychická depersonalizácia), k vlastnému telu, ktoré človeku pripadá zmenené (somatopsychická depersonalizácia), alebo k iným ľuďom a okoliu (alopsychická depersonalizácia).

derealizácia

derealizácia [lat.] — chorobné odcudzenie od reality; prežívanie má ráz snivosti, inscenovanosti, neskutočnosti vo vzťahu k okoliu, pričom býva zachovaný kritický odstup od poruchy (chorý realitu vníma, ale jeho pocit je zmenený). Derealizácia môže byť prechodná, napr. pri ťažkej únave, intoxikáciách (LSD), alebo dlhodobá, napr. pri depresii, epilepsii a poruchách najmä spánkového laloka mozgu.

dermatovenerológia

dermatovenerológia [gr. + lat. + gr.] — súhrnný názov medicínskeho odboru zaoberajúceho sa problematikou kožných (dermatológia) a pohlavných (venerológia) chorôb.

dermatóza

dermatóza [gr.] — všeobecné označenie kožných chorôb. Dermatológia zahŕňa viac než 600 dermatóz, ktoré patria k najčastejším chorobám v lekárskej praxi; postihujú 15 – 20 % pacientov všetkých vekových kategórií.

destilovaná voda

destilovaná voda, aqua destillata — voda zbavená rozpustných solí a plynov. Pripravuje sa destiláciou pitnej vody. Obsahuje zvyčajne stopy CO2 pohlteného zo vzduchu, ktorý sa odstraňuje zahriatím na teplotu varu a následným ochladením bez prístupu vzduchu. Destilovaná voda používaná na prípravu injekčných a infúznych roztokov sa musí pripravovať osobitným postupom a uchovávať bez styku so vzduchom.

dextrokardia

dextrokardia [lat. + gr.] — vrodená anomália charakteristická uložením srdca v pravej časti hrudníkovej dutiny, pričom jeho dlhá os i hrot smerujú doprava. Môže sa vyskytovať ako izolovaná anomália uloženia srdca (situs solitus) alebo aj ostatných vnútorných orgánov (situs viscerum inversus totalis). Dextrokardia sa často spája s inými vrodenými chybami srdca. Ak nie je združená s inými chybami, nespôsobuje zdravotné problémy, a preto nevyžaduje liečbu.

dezorganizácia

dezorganizácia [fr. + gr.] — rozpad, hrubé narušenie organizácie, neporiadok v organizácii; zmätok, chaos.

diabetický

diabetický [gr.] — vzťahujúci sa na cukrovku; určený pre chorých na cukrovku.

diafýza

diafýza [gr.] — telo dlhej kosti (→ kosť), ktoré prechádza na koncoch do hrubších zakončení, epifýz.

diamóniumfosfát

diamóniumfosfát [gr.] — dvojzložkové priemyselné hnojivo s vysokým obsahom dusíka a fosforu (18 % N, 46 % P2O5) vhodné na hnojenie všetkých poľnohospodárskych plodín. Vyrába sa neutralizáciou kyseliny fosforečnej amoniakom; brečka sa granuluje. Používa sa aj na výrobu komplexných NPK hnojív ako nositeľ vodorozpustnej fosforečnej zložky.

diapedéza

diapedéza [gr.] — prestup krvných elementov, najmä leukocytov, z krvného riečiska (osobitne z mikrocirkulácie) neporušenou cievnou stenou do okolitého prostredia (tkaniva). Uskutočňuje sa na začiatku zápalovej reakcie za účasti leukoadhezívnych molekúl na povrchu cirkulujúcich leukocytov a cievnych endotelových buniek. Regulačne ju ovplyvňujú rôzne cytokíny a mediátory zápalu.

diatermia

diatermia [gr.] — liečebná metóda využívajúca teplo, ktoré vzniká prechodom vysokofrekvenčných prúdov tkanivami.

didaktická technológia

didaktická technológia — náuka o spôsoboch (prostriedkoch, procese, štruktúre) vedúcich k dosahovaniu cieľov vo vyučovaní, ktorými sa rozvíja aj samoučenie jedinca.

didaktické princípy

didaktické princípy — zovšeobecnené požiadavky na obsah a proces vyučovania. Ich dodržiavanie ovplyvňuje dosahovanie vzdelávacích cieľov a celkovú efektívnosť výchovno-vzdelávacieho procesu.

didaktické testy

didaktické testy — zisťovanie učebných výsledkov pomocou štandardizovaných alebo neštandardizovaných súborov otázok a úloh.

Didyma

Didyma — archeologická lokalita na maloázijskom pobreží neďaleko mesta Söke v dnešnom Turecku asi 15 km južne od gréckeho antického mesta Milét, v staroveku preslávená Apolónovým chrámom.

Pôvodne posvätné miesto Károv, ktorí už pred gréckou kolonizáciou (11. – 10. stor. pred n. l.) uctievali tamojší vodný prameň. Mýtickým zakladateľom veštiarne bol pastier Branchos, ktorý dostal dar veštenia od Apolóna, po výstavbe druhého Apolónovho chrámu pôsobili v chráme a vo veštiarni veštci odvodzujúci od neho svoj pôvod (veštiareň nazývaná podľa rodu veštcov aj Branchidai). Ako významná veštiareň vých. gréckeho sveta zažila vrchol svojho rozkvetu a vplyvu v archaickom období. Posvätný okrsok, ktorého centrom bol chrám, bol spojený s mestom Milét (resp. s jeho prístavom Panormos) svätou cestou, ktorá bola v blízkosti vstupu do chrámu pôvodne lemovaná votívnymi sochami.

Približne v období 700 – pol. 6. stor. pred n. l. bol pri prameni postavený prvý chrám Apolóna Didymaia (Didymaios; označovaný ako archaický chrám I), spolu s Apolónom tam boli uctievané aj bohyne Létó, Artemida a Hekata. V pol. 6. – zač. 5. stor. pred n. l. vznikol na jeho mieste druhý, väčší chrám v iónskom štýle (archaický chrám II). Jeho súčasťou bol rozsiahly vnútorný otvorený (nekrytý) dvor obkolesený peristylom, v ktorého strede bol malý antový chrám s pôvodným prameňom (označovaný ako Naiskos I, vybudovaný okolo 574 – okolo 550 pred n. l.). Chrám zničil 494 pred n. l. perzský kráľ Dareios I. Veľký alebo 479 pred n. l. Xerxés I.

Okolo 300 pred n. l. sa začala výstavba tretieho chrámu, ktorý nebol nikdy dostavaný (stavba pokračovala až do rímskeho obdobia) a ktorý patril k najväčším chrámom gréckeho antického sveta (→ grécky antický chrám). Navrhli ho architekti Dafnis z Miléta (†okolo 300 pred n. l.) a Paiónios z Efezu (*okolo 350 pred n. l., †okolo 310 pred n. l.). Bol koncipovaný ako pendant Artemidinho chrámu v Efeze (Apolón a Artemida boli dvojčatá, gr. didymos = dvojča, pravdepodobne odtiaľ názov), mal podobu hypaithra. Počas dlhého obdobia jeho výstavby bola vztýčená približne polovica z plánovaných 120 stĺpov a vzhľadom na obrovské rozmery nebol nikdy zastrešený. Vnútorný otvorený dvor bol obkolesený okolo 25 m vysokým múrom s pilastrami. V záp. časti dvora sa nachádzal antový chrám s prameňom (Naiskos II; 1. pol. 3. stor. pred n. l.), vo vých. strane dvora fasáda s monumentálnym schodiskom vedúcim k trom portálom, ktoré ústili do predsiene vysokej okolo 20 m s dvoma voľne stojacimi korintskými stĺpmi. Chrámový okrsok bol od 6. stor. pred n. l. opevnený a prístupný bránou. Okrem chrámu sa v ňom nachádzali aj dalšie stavby a menšie svätyne (zasvätené Artemide a Afrodite). V období antiky sa na štadióne nachádzajúcom sa južne od chrámu každoročne konali hry (atletické a umelecké súťaže). Okolo 100 – 101 n. l. dal cisár Traján vydláždiť svätú cestu, v 2. stor. tam vznikli bazilika a trh. Okolo roku 250 bol peristyl Apolónovho chrámu premenený na pevnosť (pravdepodobne proti Gótom), vo 4. stor. bol komplex čiastočne deštruovaný zemetrasením. V 5. – 6. stor. bola v chrámovom dvore vybudovaná kresťanská bazilika. V stredoveku bol chrám využívaný ako pevnosť (rozšírená v 10. – 13. stor.), 1453 zničený zemetrasením. Archeologické výskumy a rekonštrukčné práce uskutočnila 1906 – 13 nemecká expedícia na čele s Theodorom Wiegandom (*1864, †1936), obnovené boli 1975.

dietetická liečba

dietetická liečba, dietoterapia — liečba niektorých chorôb pomocou diéty, súčasť liečebno-preventívnej starostlivosti, ktorá významne ovplyvňuje liečebný proces – napomáha navrátiť a upevniť zdravie; liečebná výživa. Odborné usmernenie a zabezpečenie liečebnej výživy chorých (→ výživa) sa realizuje podľa diétneho systému pre nemocnice (→ diéta).

diferenciačné antigény

diferenciačné antigény — molekuly vyskytujúce sa na povrchu buniek. Sú typické pre určitú populáciu alebo subpopuláciu buniek imunitného systému. Označujú sa znakom CD (z angl. cluster of differentiation) a poradovým číslom, napr. CD3 (diferenciačný znak všetkých T lymfocytov), CD4 (diferenciačný znak pomocných T lymfocytov), CD8 (diferenciačný znak cytotoxických T lymfocytov), CD19 (diferenciačný znak všetkých B lymfocytov), CD56 (diferenciačný znak NK buniek), atď. (viac ako 300).

diferenciálne skúšky

diferenciálne skúšky, aj diferenčné skúšky — rozdielové skúšky, ktoré absolvuje študent pri prestupe na iný druh strednej alebo vysokej školy alebo na príbuzný študijný odbor. Predpisuje ich škola, na ktorú študent prestupuje.

diftéria

diftéria [gr. > lat.] —

1. lek. → záškrt;

2. veter. diftéria hydinykiahne (vtáčie).

dimeter

dimeter [gr.], dvojmer — v antickej metrike verš rozčlenený na dve rovnaké metrické jednotky, napr. jambický dimeter: ◡ — / ◡ — // ◡ — / ◡ — .

dingo

dingo [austr. jazyky], Canis dingo — divožijúci pes primitívneho pôvodu, čomu nasvedčuje aj jeho neschopnosť brechať (iba vyje); v staršej kynologickej literatúre aj ako Canis familiaris dingo alebo Canis lupus dingo. Vo voľnej prírode sa vyskytuje najmä vo vnútrozemí Austrálie, kde bol privezený pravdepodobne prvými praobyvateľmi z vých. Ázie v paleolite. V minulosti bol považovaný za významného škodcu pri chove dobytka a oviec, preto sa na ochranu stád stavali ploty dlhé tisícky kilometrov (na niektorých miestach to platí dodnes). Prvé typy dingov mali červenkastozlatú krátku srsť s bielymi znakmi na hrudi, labách a konci chvosta, dnes známe aj s červenogrošovanou, tmavohnedou a čiernou srsťou (dôsledok kríženia s domácimi psami). Podieľal sa na vyšľachtení viacerých austrálskych plemien psov, napr. austrálskeho dobytkárskeho psa. Dingo má typicky huňatý chvost a veľké špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku okolo 45 cm. Žije v skupinách, sučka dinga má ruju iba raz do roka, pri skrížení s európskymi psami sa pri potomstve prejaví rozklad pohlavného cyklu (pri krížencoch sa intervaly ruje skracujú, čo sa považuje za znak kríženca s európskymi črtami). Silno viazaný na prostredie, kde žije, miesto, ktoré si vybral, opúšťa najviac do vzdialenosti 8 km; nevhodný na chov v domácnosti.

dioptria

dioptria [gr.], zn. D — jednotka optickej mohutnosti. Optickú mohutnosť 1 D má optická sústava (šošovka, guľové zrkadlo) s ohniskovou vzdialenosťou 1 meter. Keďže optická mohutnosť je nepriamo úmerná ohniskovej vzdialenosti (je jej prevrátenou hodnotou), optickú mohutnosť 2 D má optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,5 m, 4 D optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,25 metra atď.

diplomant

diplomant [gr. > lat.] — študent v poslednom ročníku vysokoškolského vzdelávania druhého stupňa (magisterské, inžinierske, doktorské štúdium) pripravujúci záverečnú písomnú, tzv. diplomovú prácu a chystajúci sa na záverečné skúšky.

diplopia

diplopia [gr.] — dvojité videnie (zdvojené videnie jedného predmetu) vznikajúce pri rôznych ochoreniach (napr. pri poruche optického systému, nervov, štítnej žľazy, obrne okohybných svalov), pri ktorom nastáva zmena polohy, postavenia a pohyblivosti očnej gule. Videné obrazy sa zobrazujú na nekorešpondujúcich, neidentických miestach sietnice, preto z nich nemôže v mozgu vzniknúť jeden obraz.