Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 104 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

diftéria

diftéria [gr. > lat.] —

1. lek. → záškrt;

2. veter. diftéria hydinykiahne (vtáčie).

dimeter

dimeter [gr.], dvojmer — v antickej metrike verš rozčlenený na dve rovnaké metrické jednotky, napr. jambický dimeter: ◡ — / ◡ — // ◡ — / ◡ — .

dingo

dingo [austr. jazyky], Canis dingo — divožijúci pes primitívneho pôvodu, čomu nasvedčuje aj jeho neschopnosť brechať (iba vyje); v staršej kynologickej literatúre aj ako Canis familiaris dingo alebo Canis lupus dingo. Vo voľnej prírode sa vyskytuje najmä vo vnútrozemí Austrálie, kde bol privezený pravdepodobne prvými praobyvateľmi z vých. Ázie v paleolite. V minulosti bol považovaný za významného škodcu pri chove dobytka a oviec, preto sa na ochranu stád stavali ploty dlhé tisícky kilometrov (na niektorých miestach to platí dodnes). Prvé typy dingov mali červenkastozlatú krátku srsť s bielymi znakmi na hrudi, labách a konci chvosta, dnes známe aj s červenogrošovanou, tmavohnedou a čiernou srsťou (dôsledok kríženia s domácimi psami). Podieľal sa na vyšľachtení viacerých austrálskych plemien psov, napr. austrálskeho dobytkárskeho psa. Dingo má typicky huňatý chvost a veľké špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku okolo 45 cm. Žije v skupinách, sučka dinga má ruju iba raz do roka, pri skrížení s európskymi psami sa pri potomstve prejaví rozklad pohlavného cyklu (pri krížencoch sa intervaly ruje skracujú, čo sa považuje za znak kríženca s európskymi črtami). Silno viazaný na prostredie, kde žije, miesto, ktoré si vybral, opúšťa najviac do vzdialenosti 8 km; nevhodný na chov v domácnosti.

dioptria

dioptria [gr.], zn. D — jednotka optickej mohutnosti. Optickú mohutnosť 1 D má optická sústava (šošovka, guľové zrkadlo) s ohniskovou vzdialenosťou 1 meter. Keďže optická mohutnosť je nepriamo úmerná ohniskovej vzdialenosti (je jej prevrátenou hodnotou), optickú mohutnosť 2 D má optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,5 m, 4 D optická sústava s ohniskovou vzdialenosťou 0,25 metra atď.

diplomant

diplomant [gr. > lat.] — študent v poslednom ročníku vysokoškolského vzdelávania druhého stupňa (magisterské, inžinierske, doktorské štúdium) pripravujúci záverečnú písomnú, tzv. diplomovú prácu a chystajúci sa na záverečné skúšky.

diplopia

diplopia [gr.] — dvojité videnie (zdvojené videnie jedného predmetu) vznikajúce pri rôznych ochoreniach (napr. pri poruche optického systému, nervov, štítnej žľazy, obrne okohybných svalov), pri ktorom nastáva zmena polohy, postavenia a pohyblivosti očnej gule. Videné obrazy sa zobrazujú na nekorešpondujúcich, neidentických miestach sietnice, preto z nich nemôže v mozgu vzniknúť jeden obraz.

dipsománia

dipsománia [gr.] — občasná impulzívna konzumácia alkoholu, často v mimoriadnych množstvách a spôsobom, ktorý sa vymyká zvykom a úrovni osoby, pričom nejde o alkoholovú závislosť, ale o nekontrolovateľnú túžbu po alkohole. Dipsománia trvá niekoľko dní, niekedy dlhšie (kvartálne pijanstvo) a spomienky na toto obdobie môžu byť znepresnené a zneistené.

diskriminant algebraickej rovnice

diskriminant algebraickej rovnice \(a_0x^n + a_1x^{n-1} + \dots + a_{n-1}x + a_n = 0,\ a_0 ≠ 0\) — výraz \(D\) zostavený z koreňov \(c_1, c_2,\dots, c_n\) rovnice podľa vzorca

\(\displaystyle{D = a_{0}^{2n-2}\prod_{k < j}(c_k-c_j)^2},\)

v ktorom sa činitele \((c_k - c_j)\) tvoria pre všetky také dvojice indexov \((k, j)\), kde \(k < j\); napríklad diskriminant kvadratickej rovnice

\(ax^2 + bx + c = 0,\ a ≠ 0,\)

má tvar

\(D = b^2 - 4ac.\)

distorzia

distorzia [lat.] — pretočenie, skrútenie;

1. fyz. → skreslenie;

2. lek. vytknutie, vyvrtnutie kĺbu.

distrakcia

distrakcia [lat.] — rozčlenenie; lek. roztiahnutie, zväčšenie pôvodnej vzdialenosti medzi navzájom súvisiacimi štruktúrami; spôsob liečby – naprávanie zlomenín ťahom a protiťahom.

dišputa

dišputa [lat.] — vedecká rozprava, diskusia.

dlátovanie pôdy

dlátovanie pôdy — agrotechnické opatrenie, ktorého cieľom je hlboko prekypriť obrábanú, častými prejazdmi mechanizačných prostriedkov uľahnutú pôdu a pripraviť optimálne podmienky na rozvoj a činnosť koreňového systému kultúrnych rastlín. Dlátovanie pôdy priaznivo ovplyvňuje prevzdušnenie, vodný režim a mikrobiálnu činnosť pôdy. Na dlátovanie pôdy sa používajú kypriče s úzkymi dlátovitými radličkami, ktoré sú namontované na spoločnom ráme. Dlátovanie pôdy sa robí do hĺbky 0,35 – 0,40 metra alebo aj hlbšie.

dobytčia jednotka

dobytčia jednotka, DJ — spoločný menovateľ, na ktorý sa pomocou prepočítavacích koeficientov prevádzajú rôzne druhy a kategórie hospodárskych zvierat; prepočet živých zvierat chovaných na hospodárstve na 500 kg živej hmotnosti. Jedna DJ sa rovná 500 kg živej hmotnosti.

doktor

doktor [lat.] — akademický titul udeľovaný vysokou školou obyčajne po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky (→ akademické tituly).

doktorand

doktorand [lat.] — študent vysokej školy pokračujúci v študijnom programe tretieho stupňa, resp. v doktorandskom študijnom programe (→ doktorandské štúdium).

dolichocefália

dolichocefália [gr.] — dlhohlavosť; tvar ľudskej hlavy, pri ktorej šírka hlavy tvorí 75 % jej dĺžky. Ako opisný znak hlavy sa zvyčajne vyjadruje cefalickým indexom, ktorý je pri dolichocefálnych hlavách nižší ako hodnota 76,9. V Európe od začiatku 13. storočia ubúdalo ľudí s dolichocefáliou (→ brachycefalizácia), od polovice 19. storočia opäť pribúda (debrachycefalizácia). Pri zisťovaní rozmerov lebky sa dolichocefália označuje ako dolichokránia.

domovská stránka

domovská stránka, angl. home page —

1. úvodná stránka webového sídla sprístupňujúca jeho ďalšie webové stránky;

2. stránka, ktorá sa zobrazí po spustení webového prehliadača.

donjon

donjon [-žon; keltské jazyky > fr.], aj donžon — obytná veža stredovekého hradu, posledné útočisko počas obliehania. Je izolovaná od ostatných budov a situovaná buď v strede, alebo na ťažko dostupnom mieste hradu. Zvyčajne má kruhový alebo štvorcový pôdorys a býva prístupná len z vrchných podlaží. V horných priestoroch bývali obytné časti, dostatočne veľké miestnosti s kozubmi osvetlené oknami, v dolných často skladiská a hladomorne. Donjon vznikol v 10. – 11. stor. vo Francúzsku v Normandii (v Spojenom kráľovstve sa označuje ako keep), odkiaľ sa vo viacerých typoch rozšíril do ostatných krajín Európy. Hrady s dominantnou obytnou vežou patria medzi tzv. donžonové dispozície. Na Slovensku boli donjony napr. na Devínskom, Spišskom, Šarišskom a Likavskom hrade.

dorzalgia

dorzalgia [lat. + gr.] — bolestivé stavy v oblasti rôznych segmentov chrbtice podmienené vertebrogénnymi ochoreniami (všetky chorobné stavy, pri ktorých je chrbtica ústredným patogénnym orgánom). Bývajú najčastejšie degeneratívneho, pri sekundárnych formách aj zápalového, nádorového alebo metabolického pôvodu. Prejavujú sa bolesťami lokalizovanými na úseky chrbtice alebo vyžarujúcimi do inervačných segmentov na trupe a končatinách.

drevené kostoly

drevené kostoly — sakrálne budovy vybudované prevažne z dreva (→ drevené stavby). Na Slovensku sú postavené najčastejšie ľudovou technikou zrubu, v mnohých prípadoch obíjané doskami; väčšinou sú dielom anonymných majstrov. Stavali ich všetky kresťanské konfesie (rímskokatolíci, evanjelici augsburgského vyznania, grékokatolíci a pravoslávni). Charakteristické požiadavky jednotlivých vierovyznaní, ale i historické determinanty sa potom prejavili v pôdorysnej koncepcii i v hmotovej skladbe.

Najstaršie sú rímskokatolícke kostoly, ktoré (hoci boli postavené technikou zrubu) majú rovnaké členenie (loď a presbytérium) ako murované gotické kostoly. K najvzácnejším patrí hornooravský rímskokatolícky Kostol všetkých sv. v Tvrdošíne (pol. 15. stor.) s loďou s kazetovým maľovaným stropom (okolo 1650) a s prevýšenou svätyňou zaklenutou vysokou valenou drevenou klenbou. Strmá, šindľom krytá strecha kostola s vežičkou pokračuje strechou nad ochodzou (prelomenou nad vstupom). Po rekonštrukcii bol 1994 zaradený do zoznamu európskych pamiatok Europa Nostra. Výrazné gotické črty má aj drevený zrubový Kostol sv. Františka Serafína v Hervartove, okr. Bardejov (15./16. stor.), postavený z tvrdého tisového dreva. Monumentalita jednoloďovej stavby s polygonálnym sanktuáriom a vysokou šindľovou strechou je umocnená aj podmurovkou, ktorá vyrovnáva nerovnosť terénu cintorína s ohradou okolo kostola, a neskôr predstavanou vežou pokrytou šindľom. Novšie sú napr. zrubový kostol zo Zábreže (miestna časť Oravskej Poruby) s bohato vymaľovaným interiérom (1651, dnes v Múzeu oravskej dediny v Zuberci) a renesančno-barokový kostolík z Rudna, okr. Turčianske Teplice (1790 – 92, dnes v Múzeu slovenskej dediny v Martine).

Druhou skupinou drevených kostolov na Slovensku sú evanjelické artikulárne kostoly (→ artikulárne miesta) stavané v období protireformácie pod podmienkou, že budú bez základov, bez veže a postavené počas jednej sezóny (od jari do zimy). Z pôvodne postavených 20 artikulárnych kostolov (resp. z celkového počtu 40 považovaných za artikulárne) dodnes stojí 5. V evanjelických chrámoch sa pri obradoch kládol dôraz na poznanie Božieho slova (Biblie) v národnom jazyku, najdôležitejšou časťou liturgie sa tak stala kázeň; okrem oltára je preto najvýznamnejším miestom kazateľnica, na ktorej je dobre vidieť a z ktorej je dobre počuť kňaza. Pre interiér sú charakteristické oltár, kazateľnica a krstiteľnica v centre chrámu, ako aj empory (všetky artikulárne kostoly majú vstavanú troj- alebo štvorstrannú emporu). K najstarším patria kostol v Istebnom (1686, rozšírený 1730) s pôdorysom predĺženého gréckeho kríža a kostol v Leštinách (1688, od konca 17. stor. do 1775 postupne vymaľovaný) s pôdorysom gréckeho kríža a s emporami z troch strán. Kostol v Hronseku (1725 – 26; pôvodne na ostrove v Hrone) s pôdorysom gréckeho kríža je postavený na murovanom základe technikou hrazdenia a s drevenými valenými klenbami. Kostol v Kežmarku (1711 – 17, staviteľ Juraj Müttermann z Popradu), postavený pôvodne za hradbami mesta na mieste staršieho provizórneho kostola, má pôdorys gréckeho kríža a je zaklenutý drevenými valenými klenbami s krížením (kapacita 1 600 veriacich). Najväčší evanjelický drevený chrám postavil 1773 – 74 na mieste pôvodného artikulárneho kostola (1693) tesársky majster Jozef Lang v Paludzi (dnes zaniknutá obec) na Liptove (kostol bol prenesený do Sv. Kríža). Má pôdorys gréckeho kríža, zaklenutý je kríženými drevenými valenými klenbami s poschodovou emporou (kapacita 6 tis. veriacich).

V karpatskom oblúku východného Slovenska sa nachádza rad drobných gréckokatolíckych kostolov, ktoré sú zvyčajne rozdelené na tri priestory. Vstupný (tzv. babinec) je v podveží, za ním nasleduje centrálny priestor lode a presbytérium (oltárna časť). Loď je rozdelená ikonostasom na časť pre verejnosť a na oltárnu časť. Toto delenie chrámu je symbolické a predstavuje Sv. Trojicu a nebeské sily: predsieň (babinec) symbolizuje zem, loď nebo a oltár to, čo prevyšuje nebesá. Priestory kostola sú zaklenuté drevenými klenbami, alebo majú rovné stropy. Rozdelenie pôdorysu na tri priestory sa prenáša aj do exteriérovej kompozície kostola — trojica priestorov pod trojicou striech, ktoré sa končia cibuľovitým zakončením s kovaným trojitým krížom. Takýmto charakteristickým exteriérom s vysokou vežou, nižšou strechou lode a najnižšou strechou svätyne sa vyznačujú najmä kostoly tzv. lemkovského typu na severovýchodnom Slovensku pri hranici s Poľskom, napr. Chrám ochrany presv. Bohorodičky v Miroli (1770), Chrám sv. Paraskievy v Dobroslave (1705, rekonštruovaný 1880), Chrám sv. Bazila Veľkého v Bodružale (obnovený 1658 a v pol. 18. stor.), Chrám sv. Michala archanjela v Šemetkovciach (1752), Chrám zosnutia presv. Bohorodičky v Hunkovciach (koniec 18. stor., drevená zvonica 19. stor.), gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej (1742). V oblasti karpatského oblúka žilo v minulosti viacero etník gréckokatolíckeho vyznania; v Karpatoch na hranici s Ukrajinou a na Zakarpatskej Ukrajine žili Bojkovia. Kostoly bojkovského typu majú tiež trojpriestorovú pôdorysnú skladbu (s rozšírením na priestor lode), ale vzhľad kostolov západného rítu: kostol má celistvú strechu s vežou na západnej strane a s vežičkou (sanktusníkom) nad presbytériom. Patria k nim napr. Chrám sv. Michala archanjela v Ruskom Potoku (1740), Chrám sv. Michala archanjela v Topoli (1700), Chrám sv. Michala archanjela v Uličskom Krivom (1718), Chrám sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke (pol. 18. stor.), Chrám prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej (1720 – 30).

Dr. h. c.

Dr. h. c., lat. doctor honoris causa — čestný doktor; titul udeľovaný vysokou školou významným osobnostiam.

drnovka

drnovka — ľudový názov záhradníckej zeminy pripravenej kompostovaním mačín (prízemná časť trávneho porastu tvorená nadzemnými i podzemnými výbežkami tráv, ďatelinovín a iných lúčnych bylín). Drnovka obsahuje 5 – 12 % humusu, má priaznivé fyzikálne vlastnosti, dostatočnú zásobu živín a vysokú biologickú činnosť.

drobenie hrúd

drobenie hrúd — rozpad veľkých pôdnych agregátov (hrúd) na štruktúrne agregáty rôznej veľkosti vplyvom poveternostných podmienok alebo agrotechnickými zásahmi, napr. orbou, tanierovaním, bránením ap. Drobenie hrúd závisí od pôdneho typu a druhu, fyzikálneho a chemického zloženia pôdy, typu použitého náradia a jeho pojazdovej rýchlosti i od ďalších faktorov.

drobné ovocie

drobné ovocie — súborné pomologické označenie rôznych druhov maloplodého ovocia, ktorého plody sú bobule (ríbezle, egreše, vinič hroznorodý), botanicky rôznorodé druhy kôstkovíc (maliny, černice, moruše, drienky) alebo nažky (jahody).

dromománia

dromománia [gr.], poriománia — zriedkavá impulzívna bezdôvodná potreba cestovať, túlať sa bez plánu a cieľa. Niekedy je na epizódu dromománie nepresná a neistá spomienka.

druženie

druženie, kopulácia — najjednoduchší spôsob vrúbľovania ovocných drevín, ktorý sa používa vždy, keď je vrúbeľ rovnako hrubý ako podpník. Vrúbeľ i podpník sa šikmo zrežú, obidve časti sa priložia reznými plochami k sebe a oviažu sa lykom alebo páskou.

drvky

drvkypoľov. úlomky kostí rozdrvených strelou, podľa ktorých možno určiť miesto zásahu. Drvky zostávajú na nástrele alebo v stopovej dráhe unikajúcej zveri.

dualita

dualita [lat.] — dvojnosť, dvojitosť;

1. log. vzťah medzi dvoma formulami, ktoré sú také isté s výnimkou zámeny všeobecného kvantifikátora existenčným, symbolu pre nulovú triedu symbolom pre univerzálnu triedu, zjednotenia množín znakom pre prienik množín, konjunktora disjunktorom, pričom konjunktor, disjunktor a negátor sú základné symboly a všetky ostatné výrokovo-logické spojky sú definovateľné pomocou nich. O dvoch formulách sa potom hovorí, že sú navzájom duálne. Napr. formula p a q je duálna s formulou p alebo q;

2. mat. symetrická relácia v rôznych oblastiach matematiky priraďujúca navzájom dvojice tried objektov, relácií, operácií ap. tak, že ich súčasnou vzájomnou zámenou sa zachováva zmysel definícií, relácií, operácií, výrokov, ako aj pravdivostná hodnota výrokov. Tento fakt spravidla vyjadruje princíp duality v príslušnej oblasti (v matematickej logike, teórii kategórií, projektívnej geometrii a i.).

duranzia

duranzia — plod slivky guľatoplodej duranziovej (Prunus insititia convarieta praecox). Je modrej farby, veľmi sladký, stredne veľký, guľatý alebo oválny, so zlatistou až žltohnedou dužinou prirastenou ku kôstke. Dozrieva v 2. polovici septembra. Slivka guľatoplodá duranziová sa používala ako podpník pre marhule. Nazvaná podľa talianskeho názvu albánskeho mesta Drač (Durazzo).

dutina

dutina

1. bot. cavitas — väčší medzibunkový priestor, napr. mliečnica; lacuna – priestor v oplodí nesúvisiaci so spôsobom zrastu plodolistov, napr. pri tekvici (Cucurbita);

2. zool., lek. — prvotná telová dutina blastocel; druhotná telová dutina celóm; → ústna dutina.

duzén

duzén [fr.], Malus pumila varieta praecox — forma jablone používaná ako podpník najmä pre nižšie tvary jabloní (zákrpok, štvrťkmeň).

dvanástnik

dvanástnik, duodenum — prvý, najkratší a najširší úsek tenkého čreva medzi žalúdkom a lačníkom dlhý 25 – 30 cm (smerom k lačníku sa mierne zužuje). Delí sa na hornú, zostupnú, vodorovnú a výstupnú časť. Do zostupnej časti na väčšej bradavke dvanástnika ústi spoločne žlčovod a vývod podžalúdkovej žľazy, na menšej bradavke dvanástnika, ktorá je položená o niečo vyššie, prídatný vývod podžalúdkovej žľazy.

dvojak

dvojak — poľovná sklopná guľová zbraň s dvoma hlavňami (s drážkovým vývrtom) vedľa seba.

dvojka

dvojka — poľovná sklopná broková zbraň s dvoma hlavňami (s hladkým vývrtom) vedľa seba.

dvojkový kód

dvojkový kód, binárny kód — zápis údajov pomocou dvojkových číslic 0 a 1 používaný v digitálnej výpočtovej technike. Na zápis alfanumerických znakov sa používajú štandardizované kódovania, v ktorých sú jednotlivé znaky reprezentované postupnosťou núl a jednotiek (→ kódovanie znakov v počítači). Na zápis čísel sa používajú viaceré postupy (→kódovanie celých čísel v počítači, →kódovanie reálnych čísel v počítači). V dvojkovom kóde sa reprezentujú aj inštrukcie počítača (→ strojový jazyk).

dysfemizmus

dysfemizmus [gr.] — slovo alebo výraz so silným negatívnym citovým zafarbením, ktorý zhoršuje predstavu o danom jave, veci, osobe alebo obsahu výpovede. Používa sa namiesto neutrálneho výrazu, napr. líška (o prešibanom človeku); opak → eufemizmus.

dysfónia

dysfónia [gr.] — porucha hlasu prejavujúca sa chripotom až stratou hlasu. Môže byť organická (následkom poškodenia hrtana) alebo funkčná (napr. pri nadmernom zaťažovaní hlasu).

dysfória

dysfória [gr.] — porucha afektivity; pocit nepríjemnej, mrzutej, podráždenej nálady (rozladenosť). Môže sa prejaviť aj ako zlostná zapáravosť. Vyskytuje sa pri depresii, abstinenčných stavoch, organických psychopatologických stavoch, ako aj pri epilepsii.

dysgamaglobulinémia

dysgamaglobulinémia [dyz-; gr. + lat.] — starší, menej používaný termín na označenie selektívnej imunoglobulínovej deficiencie, t. j. nedostatočnej hladiny jednej triedy alebo podtriedy imunoglobulínov (→ imunodeficiencie).

dysgenitalizmus

dysgenitalizmus [dyz-; gr.] — chorobný stav spôsobený abnormálnym vývinom genitálií. Ak sa vývin pohlavných orgánov počas embryonálneho vývinu zastaví pred ich diferenciáciou, chýba u žien tkanivo vaječníkov, u mužov tkanivo semenníkov. Ak vznikne vývinová porucha po diferenciácii pohlavných orgánov, vzniká dysgenéza gonád (→ dysgenéza).

dyskrázia

dyskrázia [gr.] —

1. chorobné zloženie telových tekutín, najmä krvi;

2. znížená odolnosť organizmu.

dysmorfofóbia

dysmorfofóbia [dyz-; gr.] — chorobný strach (→ fóbia), obava zo zdeformovania niektorých častí tváre, ktorá nezodpovedá hodnoteniu iných osôb. Prejavuje sa obavami chorého, že sa mu mení, deformuje nos, ústa, brada, hlava ap.

dysplázia

dysplázia [gr.] — neúplný, nedostatočný alebo chybný vývin orgánu alebo tkaniva. Môže postihovať rôzne časti, ale aj celé orgány ľudského tela. S poškodením anatomickej stavby súvisí aj porucha funkcie, ktorá môže byť do určitej miery kompenzovaná inými (náhradnými) mechanizmami.

dysproteinémia

dysproteinémia [gr.] — súbor porúch v látkovej premene proteínov krvnej plazmy; kvantitatívna alebo kvalitatívna porucha ich zloženia podmienená chorobným procesom. Najčastejšími príčinami dysproteinémie sú nadmerné vylučovanie proteínov (obličkami, črevom, pri popáleninách), nedostatočná syntéza proteínov v pečeni (ochorenia pečene), akútne a chronické zápaly, nekrotické procesy a malígne nádory, ako aj vrodená alebo získaná nedostatočná syntéza špecifických proteínov.

dystopia

dystopia [gr.] — chybné uloženie orgánu alebo časti tkaniva na anatomicky nesprávnom, nezvyklom mieste; napr. dystopia obličky – vrodená abnormálna poloha obličky zvyčajne v malej panve; dystopia sliznice žalúdka – chybná poloha sliznice v Meckelovom výbežku – Meckelovom divertikule tenkého čreva.