Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 178 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Da

Da — značka daltonu.

Dačolomská planina

Dačolomská planina — geomorfologický oddiel Slovenska v strede Krupinskej planiny, 300 – 700 m n. m. Je budovaný andezitovými tufmi a tufitmi, na ktorých sa vytvorili ploché chrbty rozrezané úzkymi dolinami. Najvyšší vrch Kopaný závoz, 775 m n. m. Čiastočne odlesnená krajina miestami s výskytom krovín.

dafnia

dafnia [gr.], Daphnia — rod kôrovcov z radu dafniotvaré (Anomopoda), čeľaď dafniovité (Daphnidae). Mikroskopické živočíchy vyskytujúce sa v periodických (väčšie hnedožlté až červenkasté druhy) alebo v trvalých vodách (drobnejšie priehľadné druhy) najmä mierneho a subtropického pásma, v tropickom pásme iba vo vyšších nadmorských výškach. Majú oválne, zo strán mierne sploštené 1,1 – 6,0 mm dlhé telo zakončené schránkovým ostňom (spina). Pohybujú sa striedavými zábermi tykadiel. Živia sa fytoplanktónom alebo baktérioplanktónom. Patrí sem okolo 75 druhov, z ktorých 17 sa vyskytuje aj na Slovensku, napr. v planktóne najmä väčších vôd od nížin až po tatranské plesá do 2,2 mm dlhá Daphnia longispina. Dafnie sú významnou potravou rýb.

Dafnis

Dafnis, klasický genitív Dafnida, lat. Daphnis — v gréckej mytológii syn boha Herma a jednej z nýmf, prvý skladateľ a spevák pastierskych piesní. Zomrel z nešťastnej lásky, podľa inej verzie ho nymfa Echenais pre jeho neveru potrestala slepotou.

Obľúbená postava gréckeho folklóru a antickej literatúry (Vergílius, Bucolica), ako aj bukolickej poézie 17. a 18. stor.

Dafnis a Chloé

Dafnis a Chloé — ľúbostný román z pastierskeho prostredia v štyroch knihách od starogréckeho autora Longa (2. – 3. stor. n. l.). Odložené deti Dafnis a Chloé sú vychovávané pastiermi, zaľúbia sa do seba a po rôznych prekážkach sú spoznané vlastnými bohatými rodičmi.

V období rokoka i neskôr častý námet básní (A. Marvell) a diel výtvarného (Pierre Paul Prud’hon, *1758, †1823; F. Boucher) i hudobnodramatického umenia (M. Ravel).

Dagupan

Dagupan — prístavné mesto na Filipínach na západnom pobreží ostrova Luzon v provincii Pangasinan pri ústí rieky Dagupan do zálivu Lingayen (Juhočínske more); 171-tis. obyvateľov (2015). Je dôležitým priemyselným, finančným a obchodným strediskom nielen provincie Pangasinan, ale celej časti ostrova severne od hlavného mesta Manila. V 19. stor. bolo mesto známe produkciou morskej soli získavanej odparovaním morskej vody v plytkých depresiách v blízkosti zálivu, v súčasnosti je známe chovom, lovom a spracovaním ryby chanos strieborný (Chanos chanos, → chanos) považovanej za národnú rybu Filipín. V meste je rozvinutý automobilový priemysel, prudký rozvoj zaznamenal priemysel informačných technológií, tradičná je výroba alkoholického nápoja z palmy nipa a spracovanie iných poľnohospodárskych produktov. Dagupan je sídlom viacerých bánk a nebankových inštitúcií a obchodným strediskom priľahlej úrodnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže, cukrovej trstiny, kukurice, kokosovníka, ovocia, tabaku). S väčšími mestami ostrova je spojený sieťou štátnych ciest, námorný prístav je najvýznamnejším obchodným prístavom provincie, vyváža sa z neho najmä cukrová trstina, ryža, kopra a soľ do iných častí krajiny, ale i do zámoria.

Mesto bolo založené v roku 1590 misionármi; jeho význam vzrástol v období 1892 – 1900 vďaka výhodnej dopravnej polohe (pobrežie, konečný bod dnes zaniknutého úseku železničnej trate z Manily). Počas 2. svetovej vojny bolo mesto okupované japonskou armádou.

V meste sa nachádzajú dve univerzity a mestské múzeum zamerané predovšetkým na artefakty z čias 2. svetovej vojny.

Dahlacké ostrovy

Dahlacké ostrovy, amharsky Desotoch Dahlak — súostrovie v juhozápadnej časti Červeného mora pri pobreží Eritrey (jej súčasť) oproti mestu Mitsíwa zložené z dvoch veľkých (Dahlak Kabír, 750 km2; Nora, 130 km2) a 124 menších koralových ostrovov; 900 km2, okolo 2,8 tis. obyvateľov. Trvalo obývané sú ostrovy Dahlak Kabír (okolo 2-tis. obyvateľov), Nora a Dohul. Ostrovy majú nížinný reliéf, maximálna výška územia je okolo 50 m n. m. Sú lemované koralovými útesmi, podnebie je horúce suché, prevláda suchomilná vegetácia, pobrežia sú porastené mangrovami. Obyvateľstvo sa živí chovom dobytka, rybolovom, lovom perál a korytnačiek. Časť ostrovov s priľahlými vodami predstavuje morský park Dahlak Marine National Park (jeden z dvoch národných parkov Eritrey) a ako hniezdisko mnohých morských vtákov boli Dahlacké ostrovy vyhlásené za významné vtáčie územie. Územie je perspektívnou turistickou oblasťou s podmienkami na kúpanie, rybárčenie, potápanie či jachting. Väčším mestom je prístav Nokra (na ostrove Dahlak Kabír).

Počas studenej vojny bolo na Dahlackých ostrovoch prístavisko sovietskych vojnových lodí, začo poskytoval Sovietsky zväz vojenskú pomoc Etiópii, ktorej súčasťou bola v tom čase aj Eritrea.

Dahná

Dahná, Malý Nafúd, arabsky ad-Dahná — piesočná púšť v strednej časti Arabského polostrova v severovýchodnej časti Saudskej Arábie; dĺžka okolo 1 300 km, šírka 24 – 80 km. Spája púšť Nafúd na severe s púšťou Rub al-Chálí na juhu. Povrch je mierne zvlnený, priemerná výška územia je 450 m n. m. Sedem piesočných hrebeňov oddeľujú roviny využívané ako zimné pastviny. Dahná má suché tropické podnebie s ročným úhrnom zrážok menej ako 100 mm. Vo vápencovom podloží sa nachádzajú rozsiahle krasové priestory (v minulosti niektoré využívané beduínmi ako zdroj pitnej vody). Charakteristická je xerofilná vegetácia s nízkymi riedkymi krovinami. Na severe je rozšírený kočovný chov oviec a kôz. V južnej časti východne od Rijádu sú bohaté náleziská ropy spojené ropovodmi s Perzským zálivom.

Dahome

Dahome

1. → Dahomejská ríša;

2. Dahomejská republika — názov štátu Benin v rokoch 1960 – 1975.

Damko, Jozef

Damko, Jozef, aj Gyula Damkó, Giuseppe Damko, 15. 10. 1872 Nitrianske Pravno, okr. Prievidza – 11. 12. 1955 Budapešť — nemecký sochár žijúci na Slovensku, predstaviteľ expresívne ladeného realizmu z prelomu 19. a 20. stor. R. 1888 – 93 študoval na Umeleckopriemyslovej škole, 1893 – 99 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. A. Štróbl), 1899 na Académie Julian v Paríži, 1904 – 07 na Uhorskom inštitúte v Ríme. Venoval sa komornej i monumentálnej tvorbe. R. 1911 zverejnil na Výstave svetového umenia v Ríme prácu Donna ungarese, známa je jeho práca na náhrobku pápeža Silvestra II. v Ríme-Lateráne (1910). Viaceré diela z obdobia pred 1. svetovou vojnou prekračujú úroveň dobovej sochárskej produkcie, neskôr sa tematicky viažu k frontovým motívom a majú skôr dokumentárnu ako umeleckú hodnotu. V medzivojnovom období sa stal predstaviteľom opisného realizmu s naturalistickými črtami.

damnant, quod non intellegunt

damnant, quod non intellegunt [kvod nón; lat.] — odsudzujú, čomu nerozumejú (voľne podľa Quintiliana: Základy rétoriky, 10. kniha, 1. kapitola, 26. časť). Obdoba slovenského: Čo nepoznáš, neodsudzuj.

Damoklés

Damoklés, genitív Damokla, 4. stor. pred n. l. — dvoran syrakúzskeho tyrana Dionysia II. Mladšieho. Keď prehnane obdivoval bohatstvo vládcu i jeho moc a pokladal ho za najšťastnejšieho človeka na svete, Dionysios mu pripravil hostinu, na ktorej ho posadil na čestné miesto. Nad hlavou mu však visel ostrý meč upevnený len na tenkom konskom vlásí.

Výraz Damoklov meč sa tak stal symbolom hrozby a neistého osudu.

Darwin, Erasmus

Darwin, Erasmus, 12. 12. 1731 Elton, Nottinghamshire – 18. 4. 1802 Derby, Derbyshire — anglický lekár, prírodovedec a básnik, starý otec Ch. R. Darwina a F. Galtona. Predchodca prvej evolučnej teórie – lamarckizmu. V najvýznamnejšej práci Zoonómia alebo náuka o zákonoch života zvierat (Zoonomia or the Laws of Organic Life, 1794 – 96) sa venoval vývoju živočíchov; predpokladal podobnosť medzi embryonálnym vývojom organizmov a vývojom druhu. Zastával názor o premenlivosti druhov podľa toho, či používajú alebo nepoužívajú určité orgány. V evolúcii pripisoval veľký význam prírodnému výberu.

Darwin, Charles Robert

Darwin, Charles Robert, 12. 2. 1809 The Mount, Shrewsbury, Shropshire – 19. 4. 1882 Down House, Downe, Kent — anglický prírodovedec a mysliteľ, zakladateľ modernej biológie, autor evolučnej teórie (→ evolúcia); vnuk E. Darwina. Začal študovať medicínu v Edinburghu, štúdiá nedokončil, 1827 – 31 vyštudoval na Cambridgeskej univerzite teológiu. Už na štúdiách sa zaujímal o prírodné vedy, najmä o geológiu a biológiu, a 1831 – 36 sa stal účastníkom vedeckej expedície na lodi Beagle okolo Juž. Ameriky a ostrovov v Tichom oceáne. Počas 5-ročnej cesty, ktorú opísal v diele Cesta prírodovedca okolo sveta (Voyage of a Naturalist Round the World, 1839), zhromaždil množstvo materiálu (najmä z Galapág) na svoje neskoršie výskumy. Po návrate žil krátko v Cambridgei, od 1837 v Londýne a od 1842 na svojom majetku v Downe, kde sa venoval vedeckému bádaniu. Jeho dielo bolo ovplyvnené najmä učením J.-B. Lamarcka, C. Linného a i. vtedajších významných prírodovedcov, myšlienkami anglického národohospodára T. R. Malthusa a cestou okolo sveta. Zaoberal sa predovšetkým otázkou vzniku jednotlivých druhov v prírode.

Veľkú rozmanitosť života na Zemi vysvetľoval ako výsledok dlhého, zložitého a dodnes prebiehajúceho procesu, v priebehu ktorého sa dnešné rozmanité organizmy vyvinuli z (mála) jednoduchých, vývojovo nízko organizovaných foriem (evolúcia organizmov). Darwin pracoval na tomto probléme 20 rokov, kým sa výsledky svojho bádania rozhodol zverejniť. Jeho teória označovaná ako darvinizmus (názov navrhol A. R. Wallace, ktorý ju formuloval nezávisle od Darwina) sa stala základom modernej teórie evolúcie. V základnej práci O vzniku druhov prírodným výberom alebo uchovávanie prospešných plemien v boji o život (On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life, 1859), ktorá spôsobila revolúciu v myslení nielen mnohých prírodovedcov, ale aj vtedajších mysliteľov vôbec, svojou teóriou o vzniku rastlinných a živočíšnych druhov evolučnou cestou poprel tvrdenie o stálosti a nemennosti druhov. Pre vznik druhov určil tri hlavné činitele: premenlivosť, prírodný výber (starší termín prirodzený výber) a dedičnosť získaných vlastností. V diele Premenlivosť živočíchov a rastlín vplyvom domestikácie (The Variation of Animals and Plants under Domestication, 1868) vysvetlil vznik domácich zvierat a kultúrnych rastlín cestou umelého výberu (človek má možnosť zasahovať do prírodného výberu tak, že pri pestovaní, chovaní a šľachtení rastlín a živočíchov vyberá druhy s vlastnosťami pre človeka najužitočnejšími a najvýhodnejšími a potom ich zámerne usmerňuje a zosilňuje). Teóriu vzniku druhov vývojovou cestou (descendenčná teória) rozšíril v diele Pôvod človeka a jeho pohlavný výber (The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex, 1871) aj na človeka, ktorého zaradil medzi živočíšne druhy a podal vysvetlenie jeho pôvodu zo zvieracích predkov. Postavil ho síce na najvyššie miesto, ale považoval ho za tvora, ktorý má mnoho spoločného s ostatnými cicavcami. Aj človek sa pomalými prechodmi biologicky vyvíjal z vývojovo nižšie stojacich predkov, čomu nasvedčuje prítomnosť niektorých zakrpatených orgánov (atavistických abnormít, napr. kostrče).

Podľa Darwina spoločným živočíšnym predkom človeka a dnes žijúcich antropoidných opíc (ľudoopov) boli treťohorné opice žijúce na stromoch; → antropogenéza. Ich vývoj sa ďalej uberal dvoma smermi: k človeku (uvoľnenie rúk prechodom k životu na zemi, vznik článkovanej reči a i.) a k dnešným antropoidným opiciam. Darwinova evolučná teória sa od svojho vzniku až dodnes stretávala s mnohými odporcami najmä preto, že sa dostáva do rozporu s biblickým vysvetlením stvorenia sveta (a človeka). Často sa tvrdí, že Darwin popieral existenciu Boha. Ide však o sporné tvrdenia, pretože sám Darwin bol naklonený argumentu, že adaptácia organizmov na ich prostredie poukazuje na existenciu dobromyseľného Stvoriteľa. Jeho teória však stále ponecháva veľa nevysvetlených otázok (najmä vznik druhov ako takých, pôvod jazyka u ľudského druhu a i.). Darwinove diela spôsobili prevrat v prírodovedných názoroch a metodike. Jeho teórie potvrdil najmä objav mechanizmov dedičnosti a vývoj molekulárnej genetiky v 20. storočí, ktoré sa stali základom modernej biológie. Napísal aj viacero ďalších cenných geologických, zoologických a botanických prác.

Darwinov hrbolček

Darwinov hrbolček — chrupkovitý hrbolček na zadnom vonkajšom okraji ušnice (ušnicový prívesok) embrya. Ak sa vyskytne u dospelého jedinca, ide o vrodenú anomáliu (→ atavizmus) dokazujúcu vývojovú príbuznosť človeka a ostatných cicavcov.

ďasno

ďasno, gingivaanat. sliznica pokrývajúca zubné výbežky čeľustných a sánkových kostí. Medzi krčkami zubov tvorí medzizubné papily.

dat, donat, dedicat

dat, donat, dedicat [dédikat; lat.], aj dat, dicat, dedicavit alebo dono dat, dedicat, skr. d. d. d., aj D. D. D. — dáva, daruje, zasväcuje; aj dáva, venuje, zasvätil alebo dáva darom a venuje. Dedikačná formula. V podobe skratky ju autor uvádzal na spise venovanom osobe, ktorá sa o knihu zaslúžila. Ako nápis sa spolu s menom darcu vyskytuje i na zvonoch.

datív

datív [lat.] — tretí pád v sústave pádov, nepriamy pád vyjadrujúci nepriamy objekt (napr. venovať niekomu niečo), príslovkové určenie miesta alebo cieľ (k stanici). Odpovedá na otázku komu?, čomu?. Vyčleňuje sa napr. prospechový datív (vystrúhať chlapcovi píšťalku), datív príslušnosti (rozbiť susedovi okno), stavový datív (bola mi zima), etický datív a i.

dávka

dávka — vymedzené množstvo;

1. ekon., práv. a) jednorazová alebo pravidelne opakovaná peňažná platba odvádzaná fyzickými a právnickými osobami v prospech štátu, spravidla viazaná na určitý majetok alebo úkon; jeden zo zdrojov príjmov verejných rozpočtov. Predstavuje druh priamej alebo nepriamej dane. Daňovým základom pri nej je hodnota majetku k určitému okamihu alebo prírastok na majetku za určitý čas. V tejto podobe sa u nás uplatňovala napr. dávka z majetku, dávka z majetkového prírastku, milionárska dávka (bežné označenie mimoriadnych dávok z 1947 postihujúcich vyššie dôchodky a dôchodky milionárov i nadmerné zisky), b) pravidelne sa opakujúci výdavok z verejného rozpočtu alebo z iného peňažného fondu alebo vecné plnenie fyzickým osobám na základe všeobecného záväzného právneho predpisu. Má sociálne stimulačnú a stabilizačnú funkciu, formu nenávratnej pôžičky, resp. dotácie, výpomoci, príspevku ap., napr. dávka nemocenského poistenia, dávka sociálnej pomoci;

2. farm., lat. dosis — hmotnostné alebo objemové množstvo biologicky aktívnej látky (liečiva). Rozoznáva sa liečivá (dosis curativa, therapeutica), toxická (dosis toxica), smrteľná (dosis letalis) a najvyššia dávka (dosis maxima);

3. fyz. → absorbovaná dávka; dávka ožiarenia → dávkový ekvivalent;

4. inform., angl. batch — skupina prvkov (príkazov, dát), ktoré sa vykonávajú alebo spracovávajú ako celok (→ režim spracovania po dávkach);

5. voj. a) niekoľko po sebe nasledujúcich výstrelov z automatickej zbrane vyvolaných jedným stlačením spúšte; b) určité kalkulačné množstvo potravín, napr. denná dávka, t. j. množstvo potravín určené normou stravnej dávky na jedného vojaka na 24 h. Denná dávka jednotky (útvaru, zväzku) je súhrn dennej dávky pre celkový počet osôb jednotky (útvaru, zväzku). Na zásobovanie vojsk sa používajú denné dávky potravín (ddp), konzervové dávky potravín (kdp) a dávky predpripravených potravín (dpp).

dcérska generácia

dcérska generácia — potomstvo vznikajúce krížením rodičovskej generácie rastlín alebo živočíchov. Poradie generácií sa označuje písmenom F (z lat. filia – dcéra) s indexom označujúcim príslušnú generáciu (napr. F1 – prvá generácia, F2 – druhá generácia).

de auditu

de auditu [dé audítú; lat.] — z počutia.

debata

debata [fr.] — typ rečovej komunikácie medzi dvoma alebo viacerými osobami, ktorej cieľom je navzájom sa oboznámiť so svojimi stanoviskami k jednotlivým otázkam, prípadne sa aj spoločným úsilím pokúšať riešiť nejaký problém. Na rozdiel od diskusie, s ktorou má podobné mnohé prvky, nie je oficiálna, organizovaná ani riadená.

debilita

debilita [lat.], debilitas — zastaraný pojem, ktorým sa označovala najľahšia forma duševnej zaostalosti.

debut

debut [fr.] — prvé verejné vystúpenie; prvé literárne dielo alebo iný umelecký prejav (knižný, režisérsky, herecký), s ktorým autor prvýkrát verejne vystúpil.

decidua

decidua [lat.] —

1. modifikovaná sliznica vystielajúca počas gravidity maternicu. Po pôrode sa odlučuje;

2. tkanivo okolo ektopicky (nenormálne) lokalizovaného oplodneného vajíčka (napr. vo vajcovode, v peritoneálnej dutine).

decies repetita placebit

decies repetita placebit [-cijés -tí- -cé-; lat.] — aj desiatykrát sa zapáči. Neúplný citát z Horácia (O umení básnickom, 365. verš) o hodnotení a vnímaní umenia (poézie). Celý hexameter znie: haec placuit semel, haec decies repetita placebit (toto sa zapáči raz, iné i desiatykrát).

decima

decima [lat.] —

1. hist. → desiatok;

2. hud. a) desiaty stupeň k danému tónu; zložený interval oktávy + tercie (c-e1), b) v organe pomocný hlas triapolstopovej tercie;

3. lit. aj espinela (podľa básnika V. Espinela, ktorý sa pokladá za jej autora) — strofa alebo báseň provensalského pôvodu. Skladá sa z 10 rýmovaných, väčšinou osemslabičných trochejských, neskôr jambických veršov schémy abbaaccddc alebo ababacdccd. Uplatňovala sa najmä v románskej poézii a v dramatickej tvorbe neskorého stredoveku, najmä v Španielsku, v slovenskej literatúre napr. v poézii S. H. Vajanského a P. O. Hviezdoslava.

Děčínska vrchovina

Děčínská vrchovina, nem. Elbsandsteingebirge — pohorie v severnej časti Česka a vo východnej časti Nemecka pozdĺž rieky Labe medzi mestami Děčín (Česko) a Pirna (Nemecko); rozloha okolo 700 km2 (z toho na území Česka 278 km2). Priemerná výška územia 358 m n. m., najvyšší vrch Děčínský Sněžník, 723 m n. m., sa nachádza na území Česka, najvyšší vrch na území Nemecka je Grosser Zschirnstein, 561 m n. m.

Pohorie sa nachádza v zlomovej zóne medzi žulovým masívom Lausitzer na severovýchode a Krušnými horami budovanými kryštalickými horninami na juhozápade, kde v druhohorách v období kriedy došlo v dôsledku poklesu morského dna k ukladaniu hornín (pieskovcov, prachovcov a zlepencov), vo vrchnej kriede more ustúpilo a sedimentácia bola ukončená. Počas treťohôr bola pieskovcová tabuľa vyzdvihnutá a rozlámaná, na povrch vystúpili prvohorné a druhohorné čadičové horniny, následne bola vodnou eróziou pozdĺž puklín rozčlenená na hustú sieť dolín, ktoré sú v súčasnosti väčšinou suché.

Územie charakteristické veľkými teplotnými rozdielmi, priemerná ročná teplota v južnej časti okolo 7 °C, priemerný ročný úhrn zrážok okolo 800 mm, smerom na východ zrážky narastajú. Oblasť relatívne chudobná na povrchové vody, významnejšie zásoby podzemných vôd. Vodné toky pretekajú často dolinami kaňonovitého charakteru, rieka Labe vytvára kaňon hlboký do 300 m, ďalšími riekami sú Kamenice, Biela a Lachsbach.

Zachovalé lesy (borovice, brezy, smreky, buky a javory), výskyt deväťsilu bieleho, vresu obyčajného, chlpane hájnej, zvončeka konáristého a i. Fauna zastúpená výrom veľkým, krkavcom veľkým, bocianom čiernym, rysom ostrovidom.

Geomorfologicky atraktívne územie (skalné mestá, skalné okná, výklenky, jaskyne a i.) je na území Česka chránené v CHKO Labské pískovce a v národnom parku Národní park České Švýcarsko, na území Nemecka v národnom parku Nationalpark Sächsische Schweiz.

défense musculaire

défense musculaire [defans müskülér; fr.] — reflexné (samovoľné) napätie svalstva prednej brušnej steny pri dráždení alebo pri rozsiahlom zápale pobrušnice, ktorým sa organizmus snaží chrániť pred bolesťou zvyšujúcou sa tlakom na prednú brušnú stenu. Pri niektorých ochoreniach sa vyskytuje len v časti prednej brušnej steny (napr. pri zápale slepého čreva v pravom podbrušku), pri iných je stiahnutá celá predná brušná stena (difúzne; napr. pri prederavenom žalúdkovom a dvanástnikovom vrede).

defibrilátor

defibrilátor [lat.] — prístroj umožňujúci odstrániť fibriláciu srdca elektrickým výbojom (napr. pri poruchách srdcového rytmu), najmä fibriláciu srdcových komôr. Defibrilátor môže byť stacionárny (pripojený na elektrickú sieť) alebo prenosný (zdrojom energie je batéria); → defibrilácia.

deflorácia

deflorácia [lat.], defloratio — fyziologické roztrhnutie panenskej blany počas prvej súlože, pri operácii alebo pri vaginálnom vyšetrení. V niektorých prípadoch sa u ženy panenská blana nevyvinie, čo však nevylučuje panenstvo, ani nepotvrdzuje predchádzajúci pohlavný styk. V ojedinelých prípadoch je panenská blana veľmi tuhá, na jej defloráciu je potrebný chirurgický zákrok. K otehotneniu môže dôjsť aj pri nedeflorovanej panenskej blane.

dehiscencia

dehiscencia [lat.] —

1. bot. → pukanie plodu;

2. lek. rozstup, rozostúpenie, prasknutie, napr. dehiscencia vulneris – rozostúpenie okrajov rany. Dehiscencia rany môže vzniknúť ako dôsledok pôsobenia zvýšeného tlaku alebo ťahu na ranu (napr. opuch pri zápale rany).

Dei gratia

Dei gratia [deí grácijá; lat.], D. G. — z Božej milosti. Predikát používaný už od 5. stor. biskupmi a arcibiskupmi na znamenie pokory a zbožnosti, ako aj toho, že za svoj úrad ďakujú Bohu. Od obdobia vlády Pipina III. Krátkeho (751 – 768) ho vo svojej titulatúre používali franskí a neskôr všetci kresťanskí panovníci, čím chceli vyjadriť božský pôvod svojej vladárskej moci.

Deimos a Fobos

Deimos a Fobos — v gréckej mytológii synovia gréckeho boha vojny Area (Arés) a bohyne lásky a krásy Afrodity. Po boku svojho otca sa zúčastňovali vo všetkých bitkách, zosobňovali strach a hrôzu (odtiaľ ich mená), ktoré sprevádzajú každú vojnu. Podľa Deima a Foba sú nazvané mesiace planéty Mars (latinské meno boha Area).

deixa

deixa [gr.] — priame odkazovanie na objekty reality pomocou zámen (osobných alebo ukazovacích), prísloviek, prípadne aj vlastných mien.

dej

dej [tur.] — titul osmanských miestodržiteľov v Alžírsku. Predstavitelia miestnej vlády ho používali v rokoch 1671 – 1830 až do začiatku francúzskej okupácie Alžírska.

déjà vu

déjà vu [deža vü; fr.] — už videné; zdanie, klamný pocit (ilúzia), pri ktorej človek akoby to, čo v skutočnosti vidí alebo prežíva po prvýkrát, videl alebo prežil (déjà vécu) už v minulosti.

dejekčný kužeľ

dejekčný kužeľ, sutinový kužeľ, úsypový kužeľ — forma georeliéfu utváraná akumuláciou horninového materiálu vo vyústení skalných žľabov najmä vo vysokých pohoriach. Forma má tvar časti plášťa kužeľa a tvorí ju neopracovaná skalná sutina. Ak kužeľ formuje najmä opadávanie skalných úlomkov, utvára sa kužeľ s priamym profilom a s gravitačne triedeným materiálom (väčšie úlomky majú väčšiu hybnosť, a preto sa skotúľajú až na spodný okraj, menšie ostávajú v jeho hornej časti). Kužeľ výraznejšie modelovaný aj občasnými vodnými tokmi nemá takto triedený materiál a v smere nadol sa jeho sklon zmierňuje.

Na území Slovenska sú najväčšie dejekčné kužele vo Vysokých Tatrách, a to najmä v záveroch trogov.

dekapsulácia

dekapsulácia [lat.] — operačné odstránenie puzdra (kapsuly) niektorého orgánu, pričom orgán sa ponechá na pôvodnom mieste (v súčasnosti sa nevykonáva).

dekúria

dekúria, lat. decuria — najmenšia jednotka jazdy v rímskom vojsku zložená z desiatich mužov (desiatka; z lat. decem = desať).

delenie slov

delenie slov — rozdeľovanie slov v písme, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Delia sa iba viacslabičné slová, a to na rozhraní morfém (chlap-mi, roz-ísť sa) alebo slabík (ka-me-nár). V slovenčine sa nerozdeľujú zložkové písmená ch, dz, .

delič

delič, oddeľovač — súčasť žacieho mechanizmu zberových strojov na krmoviny, obilniny a niektoré špeciálne plodiny. Zabezpečuje oddelenie pása koseného porastu pri pohybe zberového stroja od ostatného (nekoseného) porastu v pozdĺžnom smere. Podľa konštrukčného vyhotovenia sa deliče rozdeľujú na pasívne (nepohyblivé), ktoré oddeľujú porast svojím tvarom, polohou a vplyvom pohybu stroja, a aktívne (pohyblivé), ktoré oddeľujú kosený porast aj vlastným pohybom (rotačný alebo priamočiary – vratný pohyb).

délsky problém

délsky problém, délska úloha — jedna z troch najslávnejších klasických úloh gréckej antickej matematiky. Jej obsahom je konštrukcia hrany kocky, ktorej objem sa rovná dvojnásobku objemu danej kocky. Pôvod úlohy sa podľa tradície prisudzuje veštbe, podľa ktorej mali obyvatelia ostrova Délos sužovaní morovou epidémiou dvojnásobne zväčšiť oltár boha Apolóna v tvare kocky pri zachovaní tvaru, aby ich za to boh zbavil nákazy (pod dvojnásobným zväčšením sa rozumelo zväčšenie charakteristickej miery telesa – jeho objemu). Algebraizácia úlohy vedie k rovnici tvaru \(x^3=2 a^3\), kde \(a\) je dĺžka hrany pôvodnej kocky a \(x\) hľadaná dĺžka hrany novej kocky. Riešením úlohy sa zaoberali mnohí poprední matematici antiky aj neskorších období. Hippokratés z Chia (5. stor. pred n. l.) pretransformoval úlohu na zloženú úmeru \(a : x = x : y = y : 2a\), ktorú využil Menaichmos (4. stor. pred n. l.) na riešenie úlohy pomocou prieniku kužeľosečiek. Archytas z Tarentu (5. – 4. stor. pred n. l.) podal riešenie pomocou prieniku troch rotačných plôch – anuloidu, rotačnej valcovej plochy a rotačnej kužeľovej plochy. Riešením úlohy sa zaoberali aj Eudoxos z Knidu, Platón, Eratosthenés z Kyrény, Nikomédés, Apollónios z Pergy, Herón, Filón Byzantský, Dioklés, Sporos (3. stor.), Pappos z Alexandrie a iní význační matematici antiky a stredovekých arabských krajín. Všetky geometrické riešenia vykonané prostriedkami euklidovských konštrukcií (pravítko, kružidlo) majú aproximatívny charakter. Povahu úlohy v novovekej európskej matematike vysvetlil François Viète, ktorý ukázal, že každú kubickú rovnicu s kladným diskriminantom (→ diskriminant algebraickej rovnice) možno previesť na rovnicu „zdvojnásobenia“ kocky.

delta

delta [gr.] — forma georeliéfu, ktorá sa utvára v ústiach riek do morí a jazier v dôsledku náhleho poklesu rýchlosti, a teda i energie riečneho prúdu, pričom dochádza k usádzaniu prenášaného materiálu.

Rieka sa štiepi na ramená, ktoré sa ukladaním materiálu posúvajú k moru či jazeru. Na formovaní delty sa podieľajú i morské (jazerné) prúdy a vlnenie. Utvára sa tak forma podobná náplavovému kužeľu, v pôdoryse často tvaru gréckeho písmena Δ (je však veľmi plochá). Ak delta vypĺňa morský záliv, nazýva sa výplňová, ak utvára výbežky v mori, výbehová (pôsobením morských prúdov môžu byť výbežky spájané kosami, pričom vznikajú lagúny).

Ak vývoj delty nenarúšajú intenzívne pobrežné procesy, môže rásť veľmi rýchlo (rieka Terek v ústí do Kaspického mora postupuje až 500 m ročne, Mississippi 40 – 100 m, Pád 70 m). Niektoré delty dosahujú značnú plochu (Níl 22 000 km2, Mississippi 95 000 km2 , Ganga 150 000 km2).

De Morgan, Augustus

De Morgan, Augustus, 27. 6. 1806 Madura (dnes Madurai, India) – 18. 3. 1871 Londýn — britský logik a matematik. R. 1828 – 66 (s výnimkou 1831 – 36) profesor matematiky na University College v Londýne. Spoluzakladateľ (1866) a prvý prezident Londýnskej matematickej spoločnosti, 1866 člen Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Zaviedol a definoval pojem matematickej indukcie. Rozvíjal sylogistiku (teóriu → sylogizmov), teóriu pravdepodobnosti, algebru, a najmä matematickú logiku. Sú po ňom nazvané De Morganove pravidlá. Autor diel Základy aritmetiky (The Elements of Arithmetic, 1830), Formálna logika alebo kalkul dedukcie, nevyhnutného a očakávaného (Formal Logic, or The Calculus of Inference, Necessary and Probable, 1847), Trigonometria a dvojitá algebra (Trigonometry and Double Algebra, 1849). Napísal viac ako 700 článkov do Penny Cyclopædia.

de mortuis nil nisi bene

de mortuis nil nisi bene [dé -tuís -zi; lat.] — o mŕtvych len dobre. Latinská parafráza gréckej sentencie, ktorú Diogenés Laërtský (Životopisy slávnych filozofov) prisudzuje Sparťanovi Cheilónovi (6. stor. pred n. l.) a Demostenes (Reč proti Leptinovi) aténskemu zákonodarcovi Solónovi.