čítacia hlavička
čítacia hlavička — inform. elektromagnetické zariadenie na čítanie informácie z magnetických pamäťových médií (napr. z pevného disku).
Zobrazujem:
Zoraďujem:
čítacia hlavička — inform. elektromagnetické zariadenie na čítanie informácie z magnetických pamäťových médií (napr. z pevného disku).
člnok —
1. malý čln;
2. v botanike carina – dva dolné zrastené alebo spojené korunné lupienky v súmernej korune kvetov čeľade bôbovité;
3. text. puzdro člnkovitého tvaru, v ktorom je uložená cievka s navinutou útkovou niťou. Člnkom sa na krosnách zanáša útok do zivy, vytvorenej z osnovných nití. Na Slovensku sa v ľudovom tkáčstve používali člnky vyrobené z tvrdého dreva, často odľahčené tým, že boli bez dna. Tkáči si člnky často zdobili rytím alebo vruborezom.
črpák — drevená nádoba s uchom a so vsadeným dnom, v tradičnom ovčiarstve súčasť bačovského riadu. Používali ju pastieri v Karpatoch a na Balkáne na salašoch na pitie žinčice a mlieka, ako aj na odmeriavanie množstva tekutiny. Na Slovensku majú črpáky typické konštrukčné znaky, ktoré sa odlišujú od črpákov v iných oblastiach; existujú tri hlavné typy (východoslovenský, severoslovenský, stredoslovenský) s mnohými variantmi líšiace sa konštrukciou, a to najmä spôsobom spojenia ucha s nádobou, tvarom i dekorom.
Ču — rieka v Kirgizsku a Kazachstane v bezodtokovej oblasti; dĺžka kolíše v závislosti od vodnosti, maximálna dĺžka 1 067 km, rozloha povodia 27 – 62,5 tis. km2. Vzniká sútokom riek Džuvanaryk a Kočkor vytekajúcich z Ťanšanu, prerezáva pohoria Terskej-Alatau a Kirgizský chrbát, vyúsťuje do Issykkuľskej kotliny, cez tiesňavovú oblasť vteká do Čujskej kotliny, v púšťach Mujunkum a Hladová step sa vetví a zaniká. V čase povodní sa jedným ramenom spája s jazerom Issyk-Kuľ. Hlavné prítoky: Čonkemin, Kuragaty. Využívaná energeticky (29,2 MW) a na zavlažovanie (dve priehrady). Významné mestá na rieke: Tokmak, Ču.
Čukotská plošina — rozsiahla okrajová podmorská plošina v Severnom ľadovom oceáne v Kanadskej panve. Predstavuje terasu s plochým povrchom. Vznikla poklesnutím časti Čukotského šelfu, od ktorého je oddelená strmým svahom.
Čukotský šelf — podmorská rovina v Severnom ľadovom oceáne v hĺbke asi 500 m. Zaliata plytkým epikontinentálnym morom. Tvorí ju pevninský typ zemskej kôry. Tvary reliéfu sú prekryté usadeninami.