Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

čítacia hlavička

čítacia hlavičkainform. elektromagnetické zariadenie na čítanie informácie z magnetických pamäťových médií (napr. z pevného disku).

čln

čln — menší vodný dopravný prostriedok. V užšom význame otvorené plavidlo (loďka) bez paluby (→ kanoe), polokryté (→ kajak) alebo kryté (s jednou palubou, napr. vlečné alebo tlačné člny, menšie plachetnice) väčšinou bez nadstavieb. Môže byť bez pohonu (pohybuje sa pomocou vesiel, pádiel alebo odpichovaním dlhou palicou, v minulosti aj vlečením z brehu zvieracou alebo ľudskou silou) alebo sa pohybuje pomocou plachty, príp. s vlastným pohonom (motorový čln). V širšom význame plavidlo so špeciálnym určením (→ hasičský čln, → záchranný čln, rybársky čln) alebo menšie vojenské plavidlo (→ bojový čln). V riečnej nákladnej doprave sa tlačné alebo vlečné člny spájajú do súlodia, ktoré je ťahané, príp. tlačené remorkérom.

člnok

člnok

1. malý čln;

2. v botanike carina – dva dolné zrastené alebo spojené korunné lupienky v súmernej korune kvetov čeľade bôbovité;

3. text. puzdro člnkovitého tvaru, v ktorom je uložená cievka s navinutou útkovou niťou. Člnkom sa na krosnách zanáša útok do zivy, vytvorenej z osnovných nití. Na Slovensku sa v ľudovom tkáčstve používali člnky vyrobené z tvrdého dreva, často odľahčené tým, že boli bez dna. Tkáči si člnky často zdobili rytím alebo vruborezom.

črpák

črpák — drevená nádoba s uchom a so vsadeným dnom, v tradičnom ovčiarstve súčasť bačovského riadu. Používali ju pastieri v Karpatoch a na Balkáne na salašoch na pitie žinčice a mlieka, ako aj na odmeriavanie množstva tekutiny. Na Slovensku majú črpáky typické konštrukčné znaky, ktoré sa odlišujú od črpákov v iných oblastiach; existujú tri hlavné typy (východoslovenský, severoslovenský, stredoslovenský) s mnohými variantmi líšiace sa konštrukciou, a to najmä spôsobom spojenia ucha s nádobou, tvarom i dekorom.

črta

črta — prozaický umeleckopublicistický žáner menšieho rozsahu s jednoduchou fabulou a uvoľnenou kompozíciou. Témou črty môže byť skutočný alebo vymyslený príbeh, sujet je spravidla vybudovaný ako reťaz scén, výjavov zo života pozorovaných autorom (rozprávačom). Niekedy prerastá do satiry alebo do karikatúry.

Vznikala koncom 18. a začiatkom 19. stor., keď v súvislosti s rozmachom žurnalistiky nastávalo zbližovanie umeleckej literatúry a publicistiky. Za jej predchodcov sa považujú niektoré diela Louisa-Sébastiena Merciera (*1740, †1814), Restifa de la Bretonne, ale najmä Victora-Josepha Étienna de Jouy (*1764, †1846). Pestovali ju H. de Balzac, A. de Musset, G. Sandová a i. Je typickým žánrom ruskej literatúry a publicistiky, kde ju produkovali predstavitelia naturálnej školy, napr. N. A. Nekrasov. Ovplyvnila však aj začiatočnú tvorbu I. A. Gončarova, I. S. Turgeneva a F. M. Dostojevského, veľký význam zohrala v spojení s národníctvom (G. I. Uspenskij, V. G. Korolenko, M. Gorkij a i.).

V slovenskej literatúre možno za črty považovať viaceré diela J. G. Tajovského (Do konca, Žliebky, Prvé hodinky a i.), Cestopisné črty M. Kukučína, ale aj dielo Prítomnosť a obrazy života tatranského J. M. Hurbana. V 20. stor. sa črta rozvíjala v najrozličnejších žánroch dokumentárnej prózy alebo v jej obmenách vo forme reportáže, fejtónu, eseje a pod. Podľa druhu tematizovaného javu sa rozdeľuje na portrétnu, problémovú, cestopisnú a i. Majstrami črty, reportáže, fejtónu a eseje v slovenskej literatúre boli J. Alexy, D. Tatarka, V. Mináč, P. Karvaš, L. Mňačko, R. Fabry, A. Matuška a i.

Ču

Ču — rieka v Kirgizsku a Kazachstane v bezodtokovej oblasti; dĺžka kolíše v závislosti od vodnosti, maximálna dĺžka 1 067 km, rozloha povodia 27 – 62,5 tis. km2. Vzniká sútokom riek Džuvanaryk a Kočkor vytekajúcich z Ťanšanu, prerezáva pohoria Terskej-Alatau a Kirgizský chrbát, vyúsťuje do Issykkuľskej kotliny, cez tiesňavovú oblasť vteká do Čujskej kotliny, v púšťach Mujunkum a Hladová step sa vetví a zaniká. V čase povodní sa jedným ramenom spája s jazerom Issyk-Kuľ. Hlavné prítoky: Čonkemin, Kuragaty. Využívaná energeticky (29,2 MW) a na zavlažovanie (dve priehrady). Významné mestá na rieke: Tokmak, Ču.

Čukotský šelf

Čukotský šelf — podmorská rovina v Severnom ľadovom oceáne v hĺbke asi 500 m. Zaliata plytkým epikontinentálnym morom. Tvorí ju pevninský typ zemskej kôry. Tvary reliéfu sú prekryté usadeninami.

Čunderlík, Marián

Čunderlík, Marián, 31. 1. 1926 Motyčky, okres Banská Bystrica – 1. 10. 1983 Demänovská Dolina — slovenský maliar, grafik a ilustrátor, výtvarný redaktor kníh a časopisov. V rokoch 1949 – 53 študoval monumentálne maliarstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u Ľ. Fullu a J. Želibského. Bol členom výtvarnej skupiny Konfrontácie (od 1958). Po odchode z Bratislavy sa usadil v Demänovej.

V tvorbe nadviazal na Fullov odkaz v dekoratívnej a plošnej štylizácii tvarov a vo folklorizme, ale následne ho tvorivo prehodnotil v prospech nonfiguratívnej polohy. Bol jedným z prvých a najvýraznejších predstaviteľov informelu na Slovensku. V analytickom procese maľby hrala významnú úlohu farba, s ktorou narábal ako s autonómnou matériou, a štruktúra. Vrstvením a aktívnymi zásahmi intuitívne hľadal obrazy archetypových, znakových tvarov (Archaická figúra, 1961). Využíval netradičné výrazové prostriedky, napr. industriálny odpad, ktorý odtláčal na plochu obrazu, aby dosiahol špecifické dynamické vzťahy medzi farbou a geometrickou formou. Venoval sa aj koláži a objektu (cykly Zrkadlá, Korpusy a Kože, 60. roky; cykly Satelity a Topografie, 70. roky).