Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 8 z celkového počtu 8 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

čchin

čchin — tradičný čínsky strunový hudobný nástroj; čínska sedemstrunová vertikálna citara. Je staršou predchodkyňou mnohostrunovej horizontálnej citary čeng (se). Má obdĺžnikový drevený trup so širšou hlavovou a s užšou chvostovou časťou, s rezonančnou dutinou na rubovej strane. Struny sú bez podpierok, ich rezonančná dĺžka sa skracuje a predlžuje len prstami. Prvé zmienky o nástroji sú už z konca 2. tisícročia pred n. l. Jeho neskoršie obdoby sa môžu odlišovať tvarom a menším počtom strún.

čiaška

čiaška — časť kvetu, kvetný orgán. Rozlišuje sa stonková čiaška (kupula), ktorá je miskovite rozšíreným a vyhĺbeným kvetným lôžkom obaľujúcim sčasti kvet, a kvetná čiaška (receptákulum) – zrastené spodné časti kvetu do miskovitého či bankovitého útvaru zrastajúceho niekedy so semenníkom.

Čiba, Štefan

Čiba, Štefan, aj Csiba Stephan alebo Csiba István Mihály, 28. 10. 1673 Suchá nad Parnou, okres Trnava – 9. 8. 1719 Košice — slovenský prírodovedec, jezuita. V rokoch 1698 – 1700 bol učiteľom na kolégiách v Györi a Trnave, 1706 – 08 profesorom prírodopisu a humanitných predmetov na univerzite v Trnave, 1709 – 11 na akadémii v Košiciach, 1712 – 14 na univerzite v Trnave, 1715 – 19 prednášal teológiu a filozofiu na akadémii v Košiciach. Zaoberal sa najmä prírodovedou a filozofiou, je autorom dvoch kompilačných prác o minerálnych vodách v Uhorsku (Dissertatio historico-physica de admirandis Hungariae aquis, 1713) a o geologickej skladbe minerálov, nerastnom bohatstve a zriedkavo sa vyskytujúcich rastlinách a živočíchoch uhorských Karpát (Dissertatio historico-physica de montibus Hungariae, metallis et lapidibus, 1714).

Čierne more

Čierne more — vnútorné more Atlantického oceána medzi juhovýchodnou Európou a západnou Áziou, obmývajúce brehy Bulharska, Rumunska, Ukrajiny, Ruska, Gruzínska s Abcházskom a Turecka; maximálna dĺžka od západu na východ 1 150 km, maximálna šírka od severu na juh 580 km, plocha 423 000 km2, priemerná hĺbka 1 240 m, maximálna hĺbka 2 210 m, na severe a západe je veľká plocha šelfu s hĺbkou do 100 m. Prielivmi Bospor a Dardanely a Marmarským morom je spojené so Stredozemným morom, Kerčským prielivom na severe s Azovským morom, ktoré fakticky predstavuje jeho záliv. Pobrežie v západnej a severozápadnej časti je úzke, rovinné, s výskytom slaných jazier a močiarov, na juhu a východe prevažne vysoké a strmé podobne ako na juhu Krymského polostrova.

Severná časť Čierneho mora leží v miernom klimatickom pásme, južná časť v subtropickom stredomorskom pásme. Pokojný ráz podnebia býva v zimných mesiacoch narúšaný hustými hmlami a silnými búrkami. Priemerné teploty vzduchu v januári sa na severe pohybujú do 3 °C, na juhu a juhovýchode 6 – 9 °C, v júli od 22 – 23 °C do 25 °C. Teplota vrchných vrstiev vody dosahuje v zime prevažne 6 – 7 °C, v lete 22 – 25 °C, ľad sa vytvára iba v severnej časti a maximálne na 50 dní. Priemerná slanosť vrchných vrstiev vody je okolo 18 ‰, v blízkosti ústí riek 3 – 9 ‰, vo väčších hĺbkach 20 – 22 ‰. Slanšia voda priteká do Čierneho mora z Marmarského pri dne, menej slaná prúdi opačným smerom na povrchu. Od hĺbok 120 – 150 m smerom ku dnu sa zvyšuje obsah sírovodíka a znižuje sa obsah kyslíka, čo limituje podmienky pre život, čím sa Čierne more výrazne líši od ostatných morí svetového oceána. Najvýznamnejšími prítokmi sú Dunaj, Dnester, Južný Buh, Dneper, Kizilirmak.

Čierne more predstavuje významnú rybolovnú oblasť, zo 170 druhov rýb má asi 20 % priemyselný význam (jesetery, makrely, kambaly, slede a i.). Má aj veľký dopravný význam, veľké prístavy sú v mestách Odesa, Čornomorsk, Sevastopoľ, Jalta, Kerč (Ukrajina), Novorossijsk, Soči, (Rusko), Poti, Batumi (Gruzínsko), Konstanca (Rumunsko), Burgas, Varna (Bulharsko), Trabzon, Samsun, Zonguldak (Turecko). Na pobreží je množstvo turisticko-rekreačných stredísk, vyhľadávané je pobrežie Krymského polostrova (Jalta, Alušta, Sudak, Koktebel, Feodosija), kaukazské čiernomorské pobrežie (Anapa, Galendžik, Soči, Gagra, Picunda, Suchumi, Batumi), ako i pobrežie Balkánskeho polostrova (Zlaté piesky, Slnečné pobrežie v Bulharsku, Mamaia, Eforie v Rumunsku).

Čierny, Gustáv

Čierny, Gustáv, 19. 1. 1924 Bodorová, okres Turčianske Teplice – 15. 12. 2011 Bratislava — slovenský lekár, anatóm. Od 1952 pôsobil v Anatomickom ústave Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1962 – 86 jeho prednosta), 1961 – 63 prodekan Lekárskej fakulty UK; 1973 profesor, 1983 DrSc. Zaoberal sa neuroanatómiou, najmä lokalizáciou motoneurónov v predných rohoch miechy pre svaly končatín a trupu. Predseda Slovenskej anatomickej spoločnosti a Československej anatomickej spoločnosti J. E. Purkyňu, dlhoročný člen Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, čestný člen viacerých zahraničných anatomických spoločností. Autor a spoluautor diel Návody na pitevné cvičenia hlavy a krku (1978), Sústavná anatómia človeka I (1979), Klinická urológia (1990). Nositeľ viacerých ocenení.

čierny humor

čierny humor — špecifický druh humoru; objavujú sa v ňom drastické a tragické motívy, situácie a výroky, ktoré sú v zámernom protiklade ku komickému kontextu a ktoré prechádzajú až do absurdít objavujúcich prekvapujúce nové súvislosti a javy.

čierny riad

čierny riad, zadymovaný riad — tmavosivo až čierno zafarbená keramika bez úpravy črepu. Pri vypaľovaní sa používa drevo bohaté na sadze, najmä vlhké brezové. Pred skončením pálenia sa do výhrevných otvorov pece nahrnú uhlíky a nezhorené drevo a otvory sa utesnia hlinou premiešanou so slamou. Pevne uzavretá pec sa nechá stáť 1 – 2 dni a vplyvom plynov vznikajúcich v peci získa črep čierne zafarbenie. Dekor sa vytvára trením hladkým kameňom alebo vyškrabovaním ostrým kameňom.

Čierny riad (hrnce na odkladanie potravín, mliečniky, džbány, trojnožky) sa na potreby vidieka vyrábal od 18. stor. do prvej štvrtiny 20. stor. v hrnčiarskych strediskách (Brehy, Pozdišovce, Veľké Leváre, Modra a Komárno, kde bol v roku 1718 založený aj cech).

Čierny september

Čierny september, arab. Ajlúl al-Asvad — palestínska radikálna teroristická skupina. Nazvaná podľa udalosti v septembri 1970 v Jordánsku, keď kráľ Husajn II. nechal zlikvidovať oddiely Palestínskeho hnutia odporu. Na odvetu zavraždili príslušníci Čierneho septembra 28. novembra 1971 v Káhire jordánskeho premiéra Vasfího at-Talla (*1919, †1971). Dňa 8. mája 1972 uniesli na telavivskom letisku lietadlo s 90 cestujúcimi a 10 členmi posádky a neúspešne sa pokúsili vynútiť si prepustenie 117 palestínskych teroristov väznených v Izraeli. Najznámejšia akcia sa odohrala 5. septembra 1972 počas OH v Mníchove, kde komando Čierneho septembra prepadlo v olympijskej dedine členov izraelskej výpravy, pričom zahynulo 11 izraelských atlétov a trénerov. Izraelská premiérka Golda Meirová (*1898, †1978) nariadila radikálne odvetné opatrenia a v nasledujúcich rokoch bola zabitá väčšina členov Čierneho septembra. V roku 1974 skupina Čierny september ukončila svoju činnosť.