Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Český Krumlov

Český Krumlov — okresné mesto v Česku v Juhočeskom kraji v Šumavskom podhůří v hlbokej doline Vltavy, 492 m n. m.; 13-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mliekareň, pivovar), drevospracujúci. Dopravná križovatka; stredisko cestovného ruchu. Pôvodne malá obec Hrádek pri vltavskom brode na stredovekej ceste z Prahy do Linzu, nad ktorou bol v 1. polovici 13. stor. rodom pánov z Krumlova postavený hrad. R. 1274 mestské práva, výrazný rozvoj v 14. stor., keď po 1302 prešiel hrad do rúk rodu Rožmberkovcov. R. 1494 mesto s kráľovským právom, dynamický rozvoj až do 1600, potom do 2. polovice 18. stor. stagnácia; opätovný rozvoj koncom 19. stor. najmä v dôsledku nárastu ťažby tuhy a začatia prevádzky na železničnej trati z Českých Budějovíc.

Stavebné pamiatky: hrad Krumlov založený v 1. polovici 13. stor. (po Pražskom hrade najrozsiahlejší v Čechách), ktorého najstaršou časťou je Dolný hrad, nazývaný Hrádek, s dolným nádvorím, kde sa nachádza mincovňa (1. tretina 18. stor.), a s vežou (renesančne upravená 1591). Horný hrad je z 1. polovice 14. stor., rozšírený okolo 1400, renesančne prestavaný v 2. polovici 16. a v 2. polovici 17. stor. (úprava rozsiahleho parku, 1755 – 57 postavený letohrádok Bellarie). Zámocký komplex ďalej tvorí park so zámockým divadlom (1765 – 66, jedno z najstarších zachovaných divadiel v Európe s pôvodným vybavením) spojeným s hradom krytým mostom (postupne budovaný unikátny Plášťový most zachovaný v podobe z 1765), jazdiareň (1744) a letné divadlo s otáčavým hľadiskom (1958). Časť mesta na pravom brehu Vltavy má gotický pôdorys z 13. stor., nachádzajú sa tam gotické a renesančné budovy, gotický Kostol sv. Víta (1407 – 39) so sieťovou klenbou, kláštory minoritov a klarisiek so spoločným gotickým, neskôr zbarokizovaným kostolom, Kostol sv. Jošta (1596 – 98 upravený D. B. Comettom), renesančný pivovar (1606 – 08) a zbrojnica, Budějovická brána (1598 – 1602), renesančná radnica (1580). Historické jadro mesta je od 1963 mestskou pamiatkovou rezerváciou, 1992 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Česká kriedová tabuľa

Česká kriedová tabuľa — starší názov pre geomorfologickú subprovinciu v Česku, dnes Česká tabuľa.

Česká Kamenice

Česká Kamenice — mesto v Česku v Úsťanskom kraji v okrese Děčín na brehu rieky Kamenice v Děčínskej vrchovine (České středohoří), 301 m n. m.; 5,3 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, papiernický, potravinársky. Turistické stredisko, na území mesta sa stretávajú tri chránené územia: CHKO Lužické hory, CHKO Labské pískovce, CHKO České středohoří.

Mestské práva 1383. Stavebné pamiatky: zrúcaniny hradu Kamenice (pravdepodobne 1441, 1619 uvedený ako pustý), gotický salhausenský zámok (1522), renesančný zámok (16. stor., v 19. stor. čiastočne klasicisticky prestavaný).

České Švýcarsko

České Švýcarsko — územie v severnej časti Česka severne od Děčína v pohraničnej oblasti s Nemeckom, súčasť Děčínskej vrchoviny. Predstavuje chránené územie Národní park České Švýcarsko (vyhlásený 2000, rozloha 79 km2). Väčšia časť územia je súčasťou CHKO Labské pískovce, menšia časť súčasťou CHKO Lužické hory.

Oblasť je budovaná druhohornými, prevažne kriedovými pieskovcami miestami preniknutými treťohornými vulkanitmi. Počas treťohôr bola pieskovcová tabuľa vyzdvihnutá a rozlámaná, neskôr vodnou eróziou pozdĺž puklín rozčlenená na hustú sieť dolín, ktoré sú v súčasnosti väčšinou suché.

Hlavnou dolinou je kaňon rieky Labe, ďalšími malebnými kaňonmi pretekajú riečky Kamenice a Křivice s prítokmi. Eróziou členené pieskovcové kvádre postupne získavali charakter skalných miest (napr. Tiské, Děčínské stěny, Jetřichovské stěny).

Najvýznamnejšie turistické a rekreačné strediská oblasti: Děčín, Hřensko, Česká Kamenice, Krásná Lípa. Na nemeckej strane nadväzuje na České Švýcarsko územie Sächsische Schweiz (Saské Švajčiarsko) a celé územie sa nazýva Českosaské Švýcarsko.

Českosaské Švýcarsko

Českosaské Švýcarsko — zaužívaný, hovorový názov pre oblasť pieskovcových skál pozdĺž rieky Labe v severnej časti Česka a východnej časti Nemecka. Územie zodpovedá pohoriu Děčínská vrchovina (nem. Elbsandsteingebirge). Na nemeckej strane národný park Nationalpark Sächsische Schweiz, na českej strane národný park Národní park České Švýcarsko.

Česká Lípa

Česká Lípa — okresné mesto v Česku v Libereckom kraji na rieke Ploučnice v Ralskej pahorkatine (Česká tabuľa), 258 m n. m.; 37-tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba komponentov vlakových súprav), automobilový, textilný (prvá manufaktúra 1717), potravinársky, drevospracujúci, elektronický (výroba ručného náradia), energetický (výroba palív). Železničný uzol. V minulosti ťažba uránu nadštátneho významu.

Vzniklo okolo polovice 13. stor. na mieste staršej slovanskej osady, písomne doložené 1263, začiatkom 19. stor. patrilo medzi osem najväčších miest Čiech, významná križovatka obchodných ciest vedúcich popri rieke a žitavskej ceste; k rozvoju mesta neskôr prispela železnica.

Stavebné pamiatky: zrúcanina hradu Lipý (pôvodne gotický z konca 13. stor., novopostavený po zničení a vypálení 1426, v 16. stor. prestavaný na renesančný zámok), Kostol Narodenia Panny Márie (okolo 1381, novopostavený 1710 – 14, veža 1873), Kostol Povýšenia svätého Kríža (doložený 1385), renesančný letohrádok Červený dům (1583, obnovený 1883), kláštorný Kostol Všetkých svätých (1627).

Česká Skalice

Česká Skalice — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v okrese Náchod pri rieke Úpa na Orlickej tabuli, 284 m n. m.; 5,1 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), drevospracujúci, potravinársky.

Vzniklo spojením Veľkej Skalice a Malej Skalice, ktoré predstavovali v stredoveku samostatné obce; 1886 mestské práva.

Neďaleko Českej Skalice vodná nádrž Rozkoš, zámok Ratibořice a Babiččino údolí.

Česká Třebová

Česká Třebová — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Ústí nad Orlicí v širokej doline riečky Třebovka vo Svitavskej pahorkatine takmer na rozvodí Labe – Dunaj, 375 m n. m.; 16-tis. obyvateľov (2019). Priemysel kovospracujúci (výroba radiátorov, snehových reťazí), strojársky (opravovne lokomotív), textilný.

Založená na území, ktorým oddávna prechádzalo jedno z najvýznamnejších obchodných spojení Čiech a Moravy, písomne doložené 1278 – 81, štatút mesta 1921; rozmach po dostavaní železníc Praha – Olomouc (1845) a Praha – Brno (1849), význam železničnej križovatky poklesol v polovici 20. stor. výstavbou novej trate Praha – Havlíčkův Brod – Brno. Centrum mesta tvoria dve rovnobežné ulice prepojené námestím, od 1995 je historické jadro pamiatkovou zónou.

Stavebné pamiatky: románska Rotunda svätej Kataríny (prvá polovica 13. stor.), radnica (1547).

Český Brod

Český Brod — mesto v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Kolín na Středolabskej tabuli, 219 m n. m.; 7,1 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba domácich spotrebičov, leteckých prístrojov a dielcov pre automobilový priemysel), chemický, potravinársky (mäsokombinát), elektrotechnický. Cestný uzol, železničná stanica na trati Praha – Česká Třebová.

Založený asi v 30. rokoch 12. stor. pri brode cez riečku Šembera, nazvaný Brod, 1315 Český Brod, 1437 kráľovské mesto; výrazný rozvoj po 1844.

Stavebné pamiatky: fragmenty hradieb zo 14. stor., Kostol svätého Gotharda (12. stor., 1512 vyhorel, prestavaný v 18. a 19. stor.) s neskorogotickou zvonicou (1578 – 80), radnica (pred 1402); centrum mesta od 1990 mestská pamiatková zóna.

Český Dub

Český Dub — mesto v Česku v Libereckom kraji v okrese Liberec v Jičínskej pahorkatine na úpätí Ještědského chrbta, 325 m n. m.; 2,8 tis. obyvateľov (2019). Priemysel chemický (výroba plastov), textilný, strojársky, výroba hračiek.

Územie osídlené Slovanmi od 11. stor.; mestské práva 1499, intenzívny rozvoj mesta do konca 19. stor., v 20 stor. stagnácia.

Stavebné pamiatky: historické jadro 1992 vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu, Kostol sv. Ducha (po 1237, pôvodne gotický, prestavaný okolo 1530, 1647 a 1694), zvyšky mestského opevnenia (druhá polovica 13. stor.), zámok (prestavaný v 16. stor. z kláštora) s Kaplnkou sv. Jána Nepomuckého (1552 – 59), renesančná radnica (1565), baroková cintorínska kaplnka (1681). Podještědské múzeum (založené 1919).

Český ráj

Český ráj — územie, turistický región v Česku asi 90 km severovýchodne od Prahy. Oblasť s atraktívnymi prírodnými scenériami a mnohými historickými pamiatkami, centrom je mesto Turnov. Na časti územia, v Jičínskej pahorkatine, je Chránená krajinná oblasť Český ráj predstavujúca tri samostatné celky; vyhlásená 1955 (najstaršia CHKO v Česku), rozloha 181,5 km2 (výrazne plošne rozšírená 2002).

Väčšinu územia CHKO tvoria pieskovce, ktoré tam boli uložené v období mladších druhohôr počas kriedy, v období treťohôr v dôsledku vulkanickej činnosti vzniklo mnoho podpovrchových magmatických telies. Pieskovce boli ronom a eróziou rozčlenené na skalné mestá a tabuľové vrchy (Prachovské skály, Mužský, Hruboskalské skály a i.), magmatické telesá boli v dôsledku selektívnej erózie obnažené a vystupujú na povrch ako vulkanické kužele (Trosky, 514 m n. m.; Vyskeř, 465 m n. m. a i.). Miestami borovicové porasty. V oblasti je viacero hradov (hrad Kost, jeden z najlepšie zachovaných stredovekých hradov v Čechách; zrúcaniny hradu Trosky a i.). Východiskom do CHKO sú mestá Jičín, Turnov a Mnichovo Hradiště.

České Budějovice

České Budějovice — mesto v Česku, administratívne stredisko Juhočeského kraja a okresu České Budějovice v Českobudějovickej panve pri ústí rieky Malše do Vltavy, 381 m n. m.; 94-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mliekarenský), pivovarnícky (produkcia piva Budvar a Samson), strojársky (výroba komponentov motorov pre osobné automobily), kovoobrábací (zlievareň), papiernický (výroba vlnitej lepenky), polygrafický, tradičná výroba školských a kancelárskych potrieb (KOH-I-NOOR HARDTMUTH), výroba zdravotníckeho materiálu, veterinárnych a laboratórnych produktov z plastu. Cestný uzol (mestom prechádzajú tri medzinárodné cesty, tri cesty I. triedy a dve cesty II. triedy); železničná stanica na trati vedúcej z Nemecka z Berlína cez Drážďany do Česka a následne cez Děčín, Ústí nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Prahu, Tábor, České Budějovice a České Velenice do Rakúska do Linzu; juhozápadne od mesta v katastri obce Planá sa nachádza verejné vnútroštátne a neverejné medzinárodné letisko Letiště České Budějovice (bývalé vojenské letisko, po prebiehajúcej modernizácii sa má stať verejným medzinárodným letiskom), 7 km od mesta v katastri obce Hosín sa nachádza verejné vnútroštátne letisko slúžiace najmä na rekreačné bezmotorové a motorové lietanie a parašutizmus; mesto je prostredníctvom rieky Labe napojené na európsku sieť vodných ciest, má prístav pre osobné a rekreačné lode a prístavisko (začiatočné miesto splavnosti Vltavy) so súborom stavieb – kultúrnou pamiatkou Lannova loděnice. Významné stredisko cestovného ruchu s mnohými stavebnými pamiatkami zachovalými najmä v historickom centre, okolie mesta charakteristické sústavou rybníkov, z ktorých sa viaceré nachádzajú priamo na jeho území.

Založené 1261 Přemyslom Otakarom II. Jedno z najvýznamnejších a najväčších českých miest, výrazný rozmach v 14. stor. za vlády Karola IV. Historické jadro mesta s pravidelným pôdorysom, ktorého stred tvorí štvorcové námestie s podlubiami, patrí k vrcholom stredovekého urbanizmu (podľa modelu Českých Budějovíc boli v južných Čechách neskôr prestavané aj ďalšie mestá); od 1980 mestská pamiatková rezervácia.

Stavebné pamiatky: zachované veľké časti mestského opevnenia (druhá polovica 13. stor.), gotické, renesančné a barokové domy často s atikami v priečelí, Chrám sv. Mikuláša (druhá polovica 13. stor.), piváreň Masné krámy (1364), špitálsky kostol (16. stor.), zbrojnica (1531, neskôr soľnica), goticko-renesančná Černá věž (1549 – 77, vysoká 72 m), renesančná radnica (1555), renesančný kapucínsky Kostol sv. Anny (1615 – 21), baroková Samsonova fontána (20. roky 18. stor.), biskupský palác (18. stor.).

Významné vedecké, kultúrne a športové stredisko: Jihočeská univerzita (založená 1991), viacero vedeckých ústavov; Jihočeské divadlo, Jihočeské muzeum; sídlo biskupstva (od 1785); výstavisko usporadúvajúce mnoho akcií a veľtrhov, o. i. medzinárodný agrosalón Země živitelka.