Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 544 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

afta

afta [gr.], aphta — ochorenie slizníc a kože prejavujúce sa pľuzgiermi. Po ich prasknutí (prípadne strhnutí) vzniká bolestivý defekt, okolo ktorého je červený dvorček, tzv. halo. Ranky po sekundárnej infekcii môžu vyústiť do hnisavého procesu. Tvorba áft u ľudí súvisí s herpetickými ochoreniami, s alergiami, nedostatkom vitamínov (najmä skupiny B), poruchami tráviaceho traktu, ako aj s menštruáciou. Aftu môžu vyvolávať fyzikálne a mechanické vplyvy, trvá 7 – 10 dní, hojí sa spontánne aj bez liečby. Ochorenie je charakteristické častým opakovaním. Zvieratám sa afty tvoria pri vírusových chorobách (slintačka a krívačka) na sliznici ústnej dutiny, na koži okolo úst a nosových otvorov, na vemene, trupe a končatinách (na miestach s jemnejšou kožou a slabým osrstením).

Aftalion, Albert

Aftalion, Albert, 21. 10. 1874 Ruse, Bulharsko – 6. 12. 1956 Chambésy, dnes Pregny-Chambésy (neďaleko Ženevy), Švajčiarsko — francúzsky ekonóm, profesor na univerzite v Lille. Vychádzal z teórie hraničného úžitku a výrobných činiteľov. Preberal niektoré myšlienky J. Sismondiho. Dokázal závislosť cyklického vývoja výroby fixného kapitálu od výroby spotrebných predmetov. Ako prvý formuloval akceleračný princíp. Analyzoval tendencie vo vývoji cien, nominálnej a reálnej mzdy i úhrnného fondu miezd, ako aj úlohu zisku a ďalších ekonomických veličín v priebehu ekonomického cyklu; príčinu kríz videl v podstate človeka a v strojovej technike. Rytmus hospodárstva (striedanie nedostatku a prebytku výrobných kapacít) je podľa neho spôsobený tým, že na výrobu fixného kapitálu je potrebné dlhé obdobie. Hlavné diela: Periodické krízy z nadvýroby (Les crises périodiques de surproduction, 1913), Peniaze, ceny a devízový kurz (Monnaie, prix et change, 1927), Cena peňazí v súčasnej ekonómii (La valeur de la monnaie dans l’économie contemporaine, 1948 – 50).

Aftásovci

Aftásovci — berberská islamská dynastia vládnuca 1022 – 94 v záp. Španielsku a v časti Portugalska (Lisabon, Coimbra, Évora a Beja) so sídlom v Badajoze. Založená v období nejednotnosti pri rozpade Córdobského kalifátu ministrom miestnej vlády Ibn al-Aftásom, ktorý prevzal vládu a prijal titul al-Mansúr (vládol do 1045). Jeho syn Muhammad al-Muzaffar (1045 – 60) vládol pod tlakom susediacej dynastie Abbádovcov a kresťanského kráľa Kastílie a Leónu Ferdinanda I. Veľkého. Jeho vnuk Muhammad al-Mutawakkíl bol nútený platiť tribút Alfonzovi VI. Statočnému, a preto si pozval na pomoc Almorávidovcov zo sev. Afriky, ktorí síce 23. 10. 1086 Alfonza VI. v bitke pri Sacraliase (aj bitka pri Zálake; dnes Sagrajas, pri Badajoze) porazili, ale 1094 si podmanili aj Badajoz; al-Mutawakkíl a jeho dvaja synovia boli popravení.

after shave

after shave [áftešejv; angl.] — po holení; after shave lotion pleťová voda po holení.

Afyonkarahisar

Afyonkarahisar [-jon- -šar-] — mesto v Turecku v záp. časti Anatólskej plošiny; administratívne stredisko provincie (ilu) Afyonkarahisar; 187-tis. obyvateľov (2012). Stredisko obchodu. Priemysel kovoobrábací, výroba cementu a kobercov. Pestovanie maku na lekárske účely. Cestný a železničný uzol, letisko. Ruiny citadely, mešita z epochy Seldžukovcov, madrasa (oblastné múzeum).

afzélia

afzélia, aj doussié, apa, aligna, mkora — tvrdé drevo z tropického stromu Afzelia bipindensis a Afzelia pachyloba, čeľaď cezalpíniovité, pôvodom zo záp. Afriky (Kamerun), hustota 830 kg/m3. Má bledožltú beľ a svetlohnedé až červenohnedé jadro. Je tvarovo stále, odolné proti škodcom, náročné na opracovanie, dobre sa suší. Používa sa ako stavebné drevo, na výrobu nábytku, krájaných dýh, podlahovín, okien a dvier i na stavbu lodí.

Ag

Ag

1. chem. značka striebra;

2. imunolog. skr. antigénu;

3. náb. skr. Knihy proroka Aggea; → Aggeus, → Biblia.

aga

aga [tur.] — brat, pán; pôvodne titul vyššieho dôstojníka, neskôr aj nižšieho dôstojníka a civilného úradníka najmä v Turecku; v súčasnosti sa nepoužíva.

Agadez

Agadez — mesto v centrálnej časti Nigeru, administratívne stredisko regiónu Agadez; 111-tis. obyvateľov (2012). Staré obchodné centrum a cestný uzol na okraji Sahary na vých. Transsaharskej ceste, medzinárodné letisko. V 15. stor. tuaregský sultanát, 1500 – 1600 patril k Songhajskej ríši. Hlavné turistické centrum Nigeru s minaretom a palácom sultána (prestavaný 1847); centrum umelcov a remeselníkov. Agadez v jazyku Tuaregov znamená mesto stretávania sa pútnikov.

Agadir

Agadir — prístavné a kúpeľné mesto v juhozáp. Maroku v regióne Sús-Mása-Dra’a pri Atlantickom oceáne; 422-tis. obyvateľov (2014). Založené 1505 Portugalčanmi, 1541 ovládnuté marockými Berbermi. Vo francúzsko-nemeckom spore o africké kolónie sa vplávaním nemeckého delového člna Panter do Agadiru 1. 7. 1911 (tzv. agadirský incident) začala druhá marocká kríza (→ marocké krízy) ukončená podpísaním francúzsko-nemeckej dohody 4. 11. 1911, ktorou Nemecko uznalo francúzsky protektorát nad Marokom. R. 1960 bol Agadir značne poškodený zemetrasením. Priemysel rybný, konzervárenský, vývoz rybích konzerv, citrusového ovocia, rúd farebných kovov. Stredisko turistiky, medzinárodné letisko.

aga-chán

aga-chán [tur.], Ághá Chán — pôvodne starší brat, pán; dedičný titul hlavy šíitskej sekty ismá’ílíja. Prvý titul aga-chán udelil perzský šáh 1817 Hasanovi Alímu Šáhovi (*1800, †1881), druhým aga-chánom bol jeho syn Alí Šáh (†1885), tretím Mohammed Šáh (*1877, †1957), syn Alího Šáha, od 1957 patrí titul vnukovi tretieho aga-chána, princovi Karimovi al-Husainímu Šáhovi (narodený 1936 v Ženeve).

agalakcia

agalakcia [gr.], agalactialek., veter. neschopnosť tvoriť mlieko; pri zvieratách vzniká najčastejšie v dôsledku zápalu mliečnej žľazy, nedostatočnej výživy alebo staroby. Infekčná agalakcia – nákazlivé ochorenie postihujúce ovce a kozy. Prejavuje sa vysokou horúčkou, malátnosťou, nežravosťou, opuchom a bolestivosťou vemena i stratou mlieka. Postihnuté zvieratá hynú.

agama

agama [gr.], Agama — rod z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), podrad jaštery (Sauria), čeľaď agamovité. Jaštery dlhé až niekoľko desiatok centimetrov s hlavou zvyčajne zdobenou rôznymi rohovitými výrastkami. Sú aktívne cez deň, rýchlo behajú a zahrabávajú sa do piesku, živia sa drobnými bezstavovcami. Obývajú stepi a polopúšte subtrópov a trópov Ázie, Afriky a Austrálie, vo výške 3 800 metrov nad morom žije agama himalájska (Agama himalayana), patria sem aj agama stepná (Agama sanquinolenta), agama vodná (Physignathus lesueurii) a agama osadná (Agama agama). V Európe na Balkánskom polostrove agama hardún (Agama stellio).

agamaglobulinémia

agamaglobulinémia [gr. + lat. + gr.], agammaglobulinaemialek. imunodeficientný stav charakterizovaný veľmi nízkou hladinou imunoglobulínov v sére (celková koncentrácia nižšia ako 1 g/l). Spôsobuje ho porucha B buniek (→ B lymfocyty) a plazmatických buniek. Agamaglobulinémie sa rozdeľujú na primárne (dedičné, veľmi vzácne) a sekundárne (10- až 100-krát častejší výskyt). Vrodená agamaglobulinémia sa prejavuje už v útlom detstve (okolo 5. – 6. mesiaca života) opakujúcimi sa bakteriálnymi infekciami postihujúcimi najčastejšie priedušky, pľúca, uši, kožu a očné spojovky.

Agamemnón

Agamemnón — legendárny achájsky kráľ, vládca v Mykénach. Jeho otec bol Atreus, ktorý zavraždil synov vlastného brata Thyesta. Keď Thyestov syn Aigisthos zabil Atrea, Agamemnón musel s bratom Menelaom ujsť do Sparty, neskôr sa vrátil do Mykén, zabil strýka a stal sa mykénskym kráľom. S manželkou Klytaimnéstrou mal syna Oresta a dcéry Elektru, Ifigéniu a Chrysothemidu (Chrysothemis). Počas trójskej vojny hlavný veliteľ achájskych vojsk, po dobytí Tróje a návrate do Mykén zavraždený manželkou a jej milencom Aigisthom. Pochovaný pri hradbách mesta. Otcovu smrť pomstil Orestés.

Osudy Agamemnóna a jeho rodiny sú námetom Homérovho eposu Ilias, antických (Aischylos: Oresteia; Sofoklés: Elektra; Euripidés: Orestés, Ifigénia v Aulide, Ifigénia v Tauride), ale aj novodobých tragédií (V. Alfieri: Agamemnón; tetralógia G. Hauptmanna a i.). Keď H. Schliemann objavil 1876 prvé šachtové hroby v Mykénach, domnieval sa, že odkryl Agamemnónov hrob, a nazval podľa neho jednu zlatú masku; bol to však omyl, pretože hroby boli zo 16. – 15. stor. pred n. l.

agameón

agameón [gr.] — bot. populácia jedincov rozmnožujúcich sa apomikticky (→ apomixia).

agamia

agamia [gr.] —

1. bezmanželský stav;

2. biol. nepohlavné rozmnožovanie rastlín a živočíchov.

agamogenéza

agamogenéza [gr.] — nepohlavné rozmnožovanie organizmov (→ partenogenéza).

agamogónia

agamogónia [gr.] — biol. druh nepohlavného rozmnožovania.

agamomonécia

agamomonécia [gr. + lat.] — biol. výskyt obojpohlavných a jalových kvetov na tom istom jedincovi, napr. pri rode kalina (Viburnum).

agamospecies

agamospecies [-ciés; gr. + lat.] — biol. druh bez pohlavného rozmnožovania, druh množiaci sa nepohlavne.

agamospermia

agamospermia [gr.] — bot. proces, pri ktorom vzniká semeno rastlín bez oplodnenia, apomikticky (→ apomixia).

agamovité

agamovité [gr.], Agamidae — čeľaď z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), podrad jaštery (Sauria). Vyskytujú sa na všetkých kontinentoch okrem Ameriky. Morfologicky rozmanitá čeľaď zahŕňa vyše 30 rodov asi s 320 druhmi. Typickými spoločnými znakmi sú dorastajúce opotrebované zuby na vonkajšej strane čeľustí a neschopnosť odvrhnúť chvost. Kladú vajíčka, niektoré sú živorodé, živia sa najmä hmyzom. K najznámejším druhom patria jašter golierkatý (Chlamydosaurus kingi), dráčik lietavý (Draco volans), moloch tŕnistý (Moloch horridus), vodné agamy z rodov Physignatus a Hydrosaurus, ropušník tŕnistohlavý (Phrynosoma cornutum) a bylinožravý tŕňochvost (Uromastyx).

Ağaoğluová, Adalet

Ağaoğluová [-ólu-] (Ağaoğlu), Adalet, 23. 10. 1929 Nallıhan, provincia Ankara — turecká prozaička, dramatička a publicistka. Od 1951 dramaturgička tureckého rozhlasu. Uviedla sa ako autorka rozhlasových a divadelných hier, neskôr si získala uznanie kritiky románmi zo súčasnosti. Román Krehká ruža mojej mysle (Fikrimin ince gülü, 1976) venovala problematike vysťahovalectva Turkov do bývalej Nemeckej spolkovej republiky, za román Svadobná hostina (Bir dügün gecesi, 1979, slov. 1985) získala 3 literárne ceny. Úspešná autorka poviedok a esejí.

agapant

agapant [gr. + lat.], Agapanthus — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď amarylkovité. Vždyzelené trsovité trvalky s pásikavými listami a so zvončekovitými modrými kvetmi vo veľkých okolíkoch, plod trojhranná tobolka. Pestujú sa viaceré druhy a ich kultivary, napr. do 90 cm vysoký agapant africký (Agapanthus africanus) s 30 cm dlhými listami a do 80 cm vysoký agapant východný (Agapanthus orientalis) so 70 cm dlhými listami

agapé

agapé [gr.] —

1. láska Boha k ľuďom a ľudí k Bohu i k blížnemu;

2. starokresťanská bratská spoločná hostina, ktorá mala slúžiť na upevnenie jednoty veriacich a podporu chudobných; obdoba sakrálnych hostín v judaizme a helenizme, pripomienka večere Pánovej spojená so slávením eucharistie. Pre neporiadky, ktoré vznikali neskôr, milánsky biskup Ambróz agapé zakázal, snem v Kartágu (391) sa uzniesol vyčleniť agapé zo slávenia eucharistie a viaceré miestne snemy ich zakázali konať v chráme. Od začiatku 5. stor. postupne zanikali.

Agapét I.

Agapét I., sv., ? – 22. 4. 536 Konštantínopol — pápež (535 – 536) talianskeho pôvodu. Vo februári 536 na prosbu ostrogótskeho kráľa Theodahada šiel do Konštantínopola za byzantským cisárom Justiniánom I. Veľkým, aby sa pokúsil zabrániť pripojeniu Itálie k jeho cisárstvu. Bol neúspešný a tam aj zomrel.

Agapetes

Agapetes [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vresovcovité. Vždyzelené alebo poloopadavé kry s oblúkovito previsnutými konármi, drobnými lesklými listami a rúrkovitými kvetmi. Pestujú sa viaceré druhy, napr. Agapetes rugosa, Agapetes serpens a Agapetes macrantha.

agapornis

agapornis [gr.], Agapornis — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď papagájovité. Drobné papagáje rôzneho sfarbenia pochádzajúce z Afriky. Patrí sem napr. u chovateľov obľúbený druh agapornis ružovkastohlavý (Agapornis fischeri), ktorý sa ozýva prenikavým vysokým švitorivým hlasom.

agar

agar [malajsky], st. označenie agar-agar — zmes polysacharidov extrahovaných horúcou vodou z bunkových stien morských červených rias. Extrakt obsahuje galaktány a ich deriváty s vysokou priemernou molekulovou hmotnosťou (okolo 0,5 MDa). Asi 70 % z izolovaných polysacharidov tvorí agaróza, čo je lineárny polymér zostavený z galaktózových jednotiek navzájom spojených glykozidovou väzbou striedavo v polohách 1,3 a 1,4. Zložitejšiu štruktúru má agaropektín, druhá zložka agaru. Hydroxylové skupiny –OH galaktánov sú nahradené sulfátovými skupinami –OSO3H, metoxylovými skupinami –OCH3 a acetoxylovými skupinami –OCOCH3. Agar viaže vodu v podobe gélu (rôsolu), pričom hmotnosť vody dosahuje až dvestonásobok hmotnosti suchého agaru. Gél sa roztápa na viskózny roztok pri 80 – 87 °C a opätovné, fyzikálne zosieťovanie polysacharidových makromolekúl nastáva po ochladení na 31 – 37 °C. Agar sa používa v potravinárstve (výroba pudingov, želé, číridlo ovocných štiav), na výrobu lepidiel, povrchovú úpravu papiera a hodvábu, prípravu emulzií, ako nosné médium iónov na elektroforézu a v mikrobiológii ako živná pôda na kultiváciu baktérií.

Agartala

Agartala — mesto v severových. Indii na vých. okraji delty rieky Ganga, hlavné mesto členského štátu Tripura; 400-tis. obyvateľov (2011). Obchodné stredisko husto zaľudnenej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže, bavlníka, jutovníka), dopravné centrum (letisko), sídlo vysokých škôl.

Agasias z Efezu

Agasias z Efezu — meno dvoch gréckych antických sochárov činných v 1. stor. pred n. l.:

1. Dósitheov syn, signoval mramorovú sochu Borgheseovského zápasníka (Louvre, Paríž);

2. Menofilov syn, pripisuje sa mu socha raneného bojovníka z Délu (Národné múzeum, Atény) a reliéf zápasu Eróta s Anterótom v Poseidónovom a Amfitritinom chráme na ostrove Ténos (dnes Tinos, v súostroví Kyklady).

Agassi, Andre

Agassi [egesi], Andre, 29. 4. 1970 Las Vegas, Nevada — americký tenista, od 1987 desiaty, v apríli 1995 prvý hráč rebríčka ATP. R. 1990 víťaz ATP Tour Championship, 1992 Wimbledonu, 1994 a 1999 medzinárodných majstrovstiev USA (US Open), 1995, 2000, 2001 a 2003 Austrálie (Australian Open) a 1999 Francúzska (French Open), 1996 olympijský víťaz. R. 2006 ukončil profesionálnu kariéru.

Agassiz, Jean Louis Rodolphe

Agassiz, Jean Louis Rodolphe, 28. 5. 1807 Môtier, Švajčiarsko – 14. 12. 1873 Cambridge, Massachusetts — švajčiarsky prírodovedec, glaciológ, zoológ a paleontológ. Od 1832 profesor na univerzite v Neuchâteli, od 1846 pôsobil v USA, od 1848 profesor zoológie na Harvardovej univerzite Zaoberal sa štúdiom fosílnych rýb, vývoja povrchu Álp, pričom v nezaľadnených častiach pohoria našiel zvyšky morén a stopy po obrusovaní povrchu ľadovcami. Podľa Agassiza bolo zaľadnenie Álp v minulosti rozsiahlejšie. Zistil aj zaľadnenie Britských ostrovov. Autor významných prác o fosílnych rybách a o pohybe ľadovcov Výskumy fosílnych rýb (Recherches sur les poissons fossiles, 1833 – 44) a Ľadovcový systém (Système glaciaire, 1847), ktorými položil základy glaciológie. Odporca darvinizmu, zástanca otrokárstva. Mal rasistické názory, vystupoval proti kríženiu populácií (rás).

Agastache

Agastache [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hluchavkovité. Čiastočne mrazuvzdorné trvalky s aromatickými oválnymi listami a s kvetmi praslenovito usporiadanými v klasoch, plod tvrdka, vysoké do 1 m. Patrí medzi ne napr. Agastache mexicana (synonymum Brittonastrum mexicanum, Cedronella mexicana), ktorý v lete vytvára paprasleny malých rúrkovitých ružových až karmínových kvetov.

agát

agát [gr.], Robinia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Rýchlorastúce jedovaté opadavé stromy alebo kry pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú nepárnoperovito zložené listy, biele alebo ružové kvety usporiadané v strapcovitých súkvetiach, plod struk. Na Slovensku zdomácnel invázny, do 25 m vysoký druh agát biely (Robinia pseudoacacia) so sivohnedou hlboko zbrázdenou borkou, zriedkavejšie sa pestuje v parkoch agát srstnatý (Robinia hispida) a agát lepkavý (Robinia viscosa) s fialovoružovými kvetmi. Agát Holdtov je hybridom agáta bieleho a druhu Robinia luxurians. Agát tvorí prevažne súčasť nízkych lesov, vyznačuje sa bohatou výmladnosťou. Pre mohutnú koreňovú sústavu sa využíva pri zalesňovaní strží a neúrodných pôd. V lesoch na Slovensku je zastúpený 1,72 % (agát biely; údaj 2012). Drevo má žltozelené jadro, pre tvrdosť sa používa na výrobu náradia, v rezbárstve a nábytkárstve.

Agáta

Agáta, sv., 3. stor. — panna a mučenica rímskokatolíckej cirkvi z Catanie (Sicília) z obdobia vlády cisára Decia (okolo 250). Podľa legendy ako kresťanka odmietla sobáš s pohanom. Ten ju odovzdal do nevestinca, nezriekla sa však viery. Zomrela vo väzení po mučení (palicovaním, naťahovaním na škripec a pálením, uťali jej prsia). Obyvatelia Catanie ju vzývali pri výbuchu sopky Etny na Sicílii (251); ochrankyňa pred ohňom, patrónka kovolejárov (odlievačov zvonov). Jej najčastejším atribútom je dvojica uťatých pŕs na mise, kliešte, pochodeň, panvica so žeravým uhlím alebo horiaca hranica, niekedy bochník chleba (ochrankyňa pred hladom po zhubných požiaroch). Sviatok 5. februára.

Agathangeghos

Agathangeghos, aj Agathangelos (Evanjelista), 5. stor. — arménsky historik. Autor jedného z prvých arménskych literárnych historických diel Dejiny Arménska (Pathmuthjun Hajoc) venovaného christianizácii Arménska 226 – 330 a obsahujúceho okrem faktov i legendy. Mal významný vplyv na arménsku literatúru nasledujúceho obdobia.

Agatharchos

Agatharchos [-tar-], činný okolo 450 pred n. l. — grécky antický maliar zo Samu, mladší Polygnótov vrstovník. Pôsobil v Aténach, podľa Vitruvia zakladateľ scénografie (Aischylove a Sofoklove tragédie) a prvý umelec používajúci perspektívnu konštrukciu priestoru.

Agathoklés

Agathoklés [-to-], genitív Agathokla, 361 – 289 pred n. l. (otrávený) — grécky vojvodca a štátnik, 316 – 289 pred n. l. tyran v Syrakúzach. Vojnami a diplomaciou dosiahol vedúce postavenie Syrakúz v spolku sicílskych miest. R. 312 (alebo 310) pred n. l. podnikol námornú výpravu do severnej Afriky a ovládol takmer celé územie Kartága, 307 pred n. l. (podľa iných zdrojov 304 pred n. l.) prijal kráľovský titul, oženil sa s Theoxenou, dcérou egyptského kráľa Ptolemaia I. Sótéra. Jeho dcéra Lanassa sa vydala za kráľa Pyrrha z Epiru.