Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 6 z celkového počtu 6 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Čatár, Gustáv

Čatár, Gustáv, 4. 7. 1927 Gaboltov, okres Bardejov – 4. 9. 2017 Bratislava — slovenský lekár, zakladateľ lekárskej parazitológie na Slovensku R. 1952 – 57 pôsobil na Katedre lekárskej biológie, od 1957 vo Výskumnom laboratóriu parazitológie a mykológie (1966 rozdelené na dve samostatné pracoviská, 1968 z Výskumného laboratória parazitológie vznikol samostatný Parazitologický ústav), 1968 – 82 riaditeľ Parazitologického ústavu, 1980 – 92 prednosta Ústavu lekárskej biológie Lekárskej fakulty UK, súčasne od 1955 prednášal parazitológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, od 1992 pôsobil aj na Trnavskej univerzite v Trnave. R. 1965 – 69 prodekan, 1969 – 86 dekan Lekárskej fakulty UK, 1986 – 89 prorektor UK v Bratislave; 1969 profesor, 1973 DrSc., 1977 člen korešpondent SAV, 1987 ČSAV. Zaoberal sa protozoárnymi nákazami – toxoplazmózou, urogenitálnou trichomoniázou, pneumocystózou, najmä možnosťami jej diagnostiky, a parazitickými zoonózami, na území Československa opísal prvý prípad difylobotriózy. Úspechy dosiahol pri skúmaní toxoplazmózy z hľadiska diagnostiky, terapie, epidemiológie a prevencie; významné sú jeho štúdie, ktoré prispeli k objasneniu vývinového cyklu Toxoplasma gondii, v ktorých potvrdil dominantnú úlohu mačky v epidemiológii toxoplazmózy. Autor a spoluautor viac ako 20 monografií, napr. K problému toxoplazmózy na Slovensku (1961), Chemoterapia parazitárnych chorôb (1970), Toxoplazmóza v ekologických podmienkach na Slovensku (1974), Aktuálne farmakoterapeutiká IV – Antiparazitiká (1991) a Vybrané kapitoly z mikrobiológie (2002), viac ako 10 vysokoškolských učebníc a učebných textov, napr. Lekárska parazitológia (1998) a Špeciálna epidemiológia (2007), autor viac ako 400 odborných a vedeckých prác v domácich a zahraničných časopisoch. Člen a čestný člen viacerých domácich a zahraničných vedeckých organizácií a spoločností, člen vedeckých rád a redakčných rád zahraničných i domácich vedeckých časopisov, nositeľ mnohých ocenení, 1973 Medaila J. E. Purkyňu.

čechračka

čechračka — jednotný názov holobazídiových húb rodov Paxillus a Tapinella z radu hríbotvaré. Veľké mäsité huby v mladom veku s podvinutým klobúkom, s hustými, mäkkými, na hlúbik sa zbiehajúcimi žltkastohnedými až oranžovými lupeňmi a s hladkými elipsoidnými hrubostennými výtrusmi. Na území Slovenska rastie v lesoch na humusovej pôde a na rozloženom dreve päť druhov: čechračka podvinutá (Paxillus involutus), ktorá má v mladom veku výrazne podvinutý okrovohnedý klobúk s pomerne krátkym žltkastým hlúbikom, čechračka jelšová (Paxillus rubicundulus), čechračka parková (Paxillus vernalis), čechračka tmavohlúbiková (Tapinella atrotomentosa) s páperistým hrdzavohnedým lievikovitým klobúkom, vyskytujúca sa najmä pod brezami, a čechračka lastúrovitá (Tapinella panuoides) s takmer bezhlúbikovitými mušľovitými, na dreve rastúcimi plodnicami, ktoré môžu zapríčiniť hnedú hnilobu.

čeriny

čeriny — drobné formy georeliéfu, zvlnenia s výškou a dĺžkou vĺn spravidla niekoľko mm až cm utvorené na jemnozrnných nespevnených sedimentoch (najmä pieskoch) činnosťou vody alebo vetra. Pravidelné symetrické čeriny s ostrými hrebeňmi a oblými depresiami vznikajú kmitavým pohybom vĺn v stojatých alebo pomaly prúdiacich vodách. V prúdiacej vode alebo vplyvom vetra sa utvárajú prúdové čeriny s asymetrickým priečnym profilom orientované naprieč smeru prúdenia, pričom na náveternej (nárazovej) strane je miernejší a na záveternej strane strmší svah. Čeriny sa utvárajú najmä v korytách pokojne tečúcich riek, na plážach a na povrchu piesočných dún a pokrovov. Na Slovensku sú najčastejšie v nížinných oblastiach, najmä v Borskej nížine. Vplyvom zrýchleného prúdenia vzduchu alebo vody ľahko zanikajú, vo flyšových horninách však možno nájsť fosílne, milióny rokov staré čeriny, ktoré sa zachovali vďaka spevneniu pôvodných sypkých hornín.

čerkáč

čerkáč, Lysimachia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď prvosienkovité. Prevažne byliny rastúce na vlhkých miestach. Majú protistojné, oválne alebo kopijovité listy a žlté pravidelné päťpočetné kvety, plod tobolka. Do rodu patrí asi 100 druhov, na Slovensku rastú štyri: čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), vzpriamená rastlina s celistvookrajovými protistojnými kopijovitými listami, plazivý čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia) rastúci na mokrých trávnikoch, a čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a čerkáč bodkovaný (Lysimachia punctata), ktoré rastú prevažne v lesoch.

černuška

černuška, Nigella — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď iskerníkovité. Prevažne jednoročné byliny s jemne strihanými striedavými listami a obojpohlavnými vrcholovými päťpočetnými kvetmi, plod mechúrik. Patria sem druhy rastúce prevažne v oblastiach okolo Stredozemného mora. Na Slovensku rastie ako burina černuška roľná (Nigella arvensis), pestujú sa černuška damascénska (Nigella damascena), ktorej olejnaté semená obsahujú alkaloid damascein a silicu voňajúcu a chutiacu ako ananás alebo jahoda, a černuška siata (Nigella sativa) pochádzajúca z Ázie a sev. Afriky, obsahujúca v semenách silice, glykozidy a alkaloidy. Používala sa preto v ľudovom liečiteľstve a ako chlebové korenie (pod názvom čierna rasca).

černuška

černuška, Cheilosia — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce, čeľaď pestricovité. Na kvetoch rastlín z čeľade mrkvovité (v koreňoch ktorých sa vyvíjajú larvy) je hojný 9 – 12 mm dlhý druh černuška strečkovitá (Cheilosia illustrata) s hustým ochlpením a tmavým sfarbením. Lieta od apríla do augusta.