Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 7 z celkového počtu 7 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Čaputová, Zuzana

Čaputová, Zuzana, 21. 6. 1973 Bratislava — občianska aktivistka, prezidentka Slovenskej republiky (od 2019). Po absolvovaní štúdia práva na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1996) pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. V rokoch 1998 – 2001 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí, 2001 – 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, 2010 – 2019 vykonávala advokátsku prax. Od novembra 2006 stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu v Pezinku, ktorá by mala negatívny vplyv na životné prostredie a kvalitu života v meste a okolí. Na jar 2017 sa angažovala v kampani za zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, ktorú podporilo viac ako 80-tisíc občanov a ktorá sa tak svojho času stala najväčšou online podpisovou akciou v histórii SR. V decembri 2017 oznámila vstup do politickej strany Progresívne Slovensko (PS), v ktorej od januára 2018 do mája 2019 zastávala funkciu podpredsedníčky. V roku 2019 bola ako kandidátka PS v druhom kole priamych prezidentských volieb zvolená za prezidentku Slovenskej republiky, inaugurovaná 15. 6. 2019. Je nositeľkou viacerých ocenení, za líderstvo v kauze pezinskej skládky bola ocenená udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny (2016).

čardáš

čardáš [maď.] — temperamentný párový ľudový tanec v 2/4 alebo v 4/8 takte.

Skladá sa z pomalej (lassan) a rýchlej (friss) časti. Od polovice 19. stor. bol rozšírený v Uhorsku. Charakteristické hudobné prvky novouhorského štýlu, ktoré prenikli do tohto tanečného typu, použili vo svojej tvorbe Johannes Brahms, Ferenc Erkel, Franz Liszt a i. Slovenský čardáš sa líši od maďarského tanečne a často aj hudobne.

Čarný, Ladislav

Čarný, Ladislav, 24. 12. 1949 Žilina — slovenský výtvarník. V rokoch 1968 – 74 študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. P. Matejku. V rokoch 1974 – 92 pôsobil na základnej umeleckej škole v Bratislave, od roku 1992 pedagogicky pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2000 – 2002 ako prorektor), v roku 2007 bol vymenovaný za profesora intermediálnej tvorby. Na výtvarnú scénu vstúpil v 2. polovici 70. rokov 20. stor., do roku 1989 pôsobil v rámci aktivít tzv. neoficiálnej výtvarnej scény (napr. prispieval do samizdatových albumov). V rokoch 1991 – 2000 bol členom Skupiny A-R (Avance-Retard) združujúcej umelcov analytických tendencií.

Jeho tvorba vychádza z analytických a konceptuálnych tendencií (→ konceptuálne umenie). Prvotné analýzy na poli maľby a skúmanie vzťahu medzi arteficiálnym a prírodným (séria malieb a kresieb pomocou svetla) vystriedala od polovice 80. rokov 20. stor. práca so špecifickým výtvarným materiálom – zrkadlom (Zrkadlové objekty, 1990; Salvator Mundi, 1990). Od 90. rokov 20. stor. sú ťažiskom Čarného tvorby inštalácie, ktoré reagujú na konkrétny výstavný priestor. Popri pretrvávajúcom záujme o svetlo (Umenie aury II, maľba fosforom, Galéria Jána Koniarka – synagóga, Trnava 1995) v nich dominuje práca s privlastnenou výtvarnou predlohou (Relikviáre, 1998), reakcia na ikonické diela M. Duchampa a experimenty s použitím videa, nájdených objektov a rôznych autorských techník (topenie ľadu, hnitie, cukor, med, soľ, mydlo a i.). Svoj výtvarný program syntetizoval v inštalácii Putrefactio est omnium rerum mater (1995), kde spojil stratégiu apropriácie tzv. charakterových hláv barokového sochára F. X. Messerschmidta s aktuálnou ideou recyklácie a procesuálneho umenia. Zaoberá sa vzťahmi umenia, kresťanstva a vedy, ako aj otázkou percepcie diváka, ktorý je aktívnym partnerom v dialógu s umeleckým dielom (napr. Schrödingerova mačka, mačkin Schrödinger, 2017). Venuje sa tiež metodike výtvarnej výchovy, je spoluautor osnov výtvarnej výchovy pre základné umelecké a základné školy a autor učebníc výtvarnej výchovy.

Čáslav

Čáslav — mesto v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Kutná Hora v doline riečky Čáslavanka na brehu Podměstského rybníka na Českej tabuli, 231 m n. m.; 10-tis. obyvateľov (2019). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Priemysel drevársky (píla), textilný (pletiareň textilu), strojársky, potravinársky.

Založené okolo 1260 Přemyslom Otakarom II. v podhradí přemyslovského správneho hradu (na Hrádku, doložený 1130; zanikol krátko po založení mesta, 1278 sa uvádza ako opustený) ako kráľovské banské mesto. Významné centrum husitského hnutia, 1421 sa tam konal čáslavský snem.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb z 13. stor. vrátane tzv. Otakarovej veže (koniec 13. alebo začiatok 14. stor., prestavaná 1534 – 39), gotický Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne z konca 13. stor., niekoľkokrát rozšírený, 1537– 39 neskorogoticky prestavaný), románsky Kostol sv. Michala (z konca 11. alebo zo začiatku 12. stor., od 13. stor. tvorí sakristiu Kostola sv. Petra a Pavla), neskorobaroková radnica (1769 – 70); mesto si zachovalo stredoveký pôdorys.

časové kvantum

časové kvantum — krátky časový úsek, na ktorý je jednotlivým procesom prideľovaný procesor (→ prideľovanie času procesora), čím sa dosahuje zdanlivo súčasné vykonávanie viacerých procesov, hoci v ľubovoľnom okamihu sa v skutočnosti vykonáva najviac jeden proces. V súčasných operačných systémoch je jeho typická veľkosť desiatky až stovky ms.

čas prístupu do pamäte

čas prístupu do pamäte — časový interval výberu informácie z pamäte počítača alebo časový interval potrebný na uloženie informácie do pamäte, t. j. čas, ktorý uplynie od zadania adresy a povelu čítať z pamäte po získanie informácie z pamäte, alebo čas, ktorý uplynie od zadania adresy, informácie a povelu zapísať informáciu do pamäte po samotný zápis informácie do pamäte.