Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 31 z celkového počtu 31 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

čiaška

čiaška — časť kvetu, kvetný orgán. Rozlišuje sa stonková čiaška (kupula), ktorá je miskovite rozšíreným a vyhĺbeným kvetným lôžkom obaľujúcim sčasti kvet, a kvetná čiaška (receptákulum) – zrastené spodné časti kvetu do miskovitého či bankovitého útvaru zrastajúceho niekedy so semenníkom.

čerkáč

čerkáč, Lysimachia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď prvosienkovité. Prevažne byliny rastúce na vlhkých miestach. Majú protistojné, oválne alebo kopijovité listy a žlté pravidelné päťpočetné kvety, plod tobolka. Do rodu patrí asi 100 druhov, na Slovensku rastú štyri: čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), vzpriamená rastlina s celistvookrajovými protistojnými kopijovitými listami, plazivý čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia) rastúci na mokrých trávnikoch, a čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a čerkáč bodkovaný (Lysimachia punctata), ktoré rastú prevažne v lesoch.

čechračka

čechračka — jednotný názov holobazídiových húb rodov Paxillus a Tapinella z radu hríbotvaré. Veľké mäsité huby v mladom veku s podvinutým klobúkom, s hustými, mäkkými, na hlúbik sa zbiehajúcimi žltkastohnedými až oranžovými lupeňmi a s hladkými elipsoidnými hrubostennými výtrusmi. Na území Slovenska rastie v lesoch na humusovej pôde a na rozloženom dreve päť druhov: čechračka podvinutá (Paxillus involutus), ktorá má v mladom veku výrazne podvinutý okrovohnedý klobúk s pomerne krátkym žltkastým hlúbikom, čechračka jelšová (Paxillus rubicundulus), čechračka parková (Paxillus vernalis), čechračka tmavohlúbiková (Tapinella atrotomentosa) s páperistým hrdzavohnedým lievikovitým klobúkom, vyskytujúca sa najmä pod brezami, a čechračka lastúrovitá (Tapinella panuoides) s takmer bezhlúbikovitými mušľovitými, na dreve rastúcimi plodnicami, ktoré môžu zapríčiniť hnedú hnilobu.

černuška

černuška, Nigella — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď iskerníkovité. Prevažne jednoročné byliny s jemne strihanými striedavými listami a obojpohlavnými vrcholovými päťpočetnými kvetmi, plod mechúrik. Patria sem druhy rastúce prevažne v oblastiach okolo Stredozemného mora. Na Slovensku rastie ako burina černuška roľná (Nigella arvensis), pestujú sa černuška damascénska (Nigella damascena), ktorej olejnaté semená obsahujú alkaloid damascein a silicu voňajúcu a chutiacu ako ananás alebo jahoda, a černuška siata (Nigella sativa) pochádzajúca z Ázie a sev. Afriky, obsahujúca v semenách silice, glykozidy a alkaloidy. Používala sa preto v ľudovom liečiteľstve a ako chlebové korenie (pod názvom čierna rasca).

černuška

černuška, Cheilosia — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce, čeľaď pestricovité. Na kvetoch rastlín z čeľade mrkvovité (v koreňoch ktorých sa vyvíjajú larvy) je hojný 9 – 12 mm dlhý druh černuška strečkovitá (Cheilosia illustrata) s hustým ochlpením a tmavým sfarbením. Lieta od apríla do augusta.

Čatár, Gustáv

Čatár, Gustáv, 4. 7. 1927 Gaboltov, okres Bardejov – 4. 9. 2017 Bratislava — slovenský lekár, zakladateľ lekárskej parazitológie na Slovensku R. 1952 – 57 pôsobil na Katedre lekárskej biológie, od 1957 vo Výskumnom laboratóriu parazitológie a mykológie (1966 rozdelené na dve samostatné pracoviská, 1968 z Výskumného laboratória parazitológie vznikol samostatný Parazitologický ústav), 1968 – 82 riaditeľ Parazitologického ústavu, 1980 – 92 prednosta Ústavu lekárskej biológie Lekárskej fakulty UK, súčasne od 1955 prednášal parazitológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, od 1992 pôsobil aj na Trnavskej univerzite v Trnave. R. 1965 – 69 prodekan, 1969 – 86 dekan Lekárskej fakulty UK, 1986 – 89 prorektor UK v Bratislave; 1969 profesor, 1973 DrSc., 1977 člen korešpondent SAV, 1987 ČSAV. Zaoberal sa protozoárnymi nákazami – toxoplazmózou, urogenitálnou trichomoniázou, pneumocystózou, najmä možnosťami jej diagnostiky, a parazitickými zoonózami, na území Československa opísal prvý prípad difylobotriózy. Úspechy dosiahol pri skúmaní toxoplazmózy z hľadiska diagnostiky, terapie, epidemiológie a prevencie; významné sú jeho štúdie, ktoré prispeli k objasneniu vývinového cyklu Toxoplasma gondii, v ktorých potvrdil dominantnú úlohu mačky v epidemiológii toxoplazmózy. Autor a spoluautor viac ako 20 monografií, napr. K problému toxoplazmózy na Slovensku (1961), Chemoterapia parazitárnych chorôb (1970), Toxoplazmóza v ekologických podmienkach na Slovensku (1974), Aktuálne farmakoterapeutiká IV – Antiparazitiká (1991) a Vybrané kapitoly z mikrobiológie (2002), viac ako 10 vysokoškolských učebníc a učebných textov, napr. Lekárska parazitológia (1998) a Špeciálna epidemiológia (2007), autor viac ako 400 odborných a vedeckých prác v domácich a zahraničných časopisoch. Člen a čestný člen viacerých domácich a zahraničných vedeckých organizácií a spoločností, člen vedeckých rád a redakčných rád zahraničných i domácich vedeckých časopisov, nositeľ mnohých ocenení, 1973 Medaila J. E. Purkyňu.

Čierny, Gustáv

Čierny, Gustáv, 19. 1. 1924 Bodorová, okres Turčianske Teplice – 15. 12. 2011 Bratislava — slovenský lekár, anatóm. Od 1952 pôsobil v Anatomickom ústave Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1962 – 86 jeho prednosta), 1961 – 63 prodekan Lekárskej fakulty UK; 1973 profesor, 1983 DrSc. Zaoberal sa neuroanatómiou, najmä lokalizáciou motoneurónov v predných rohoch miechy pre svaly končatín a trupu. Predseda Slovenskej anatomickej spoločnosti a Československej anatomickej spoločnosti J. E. Purkyňu, dlhoročný člen Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, čestný člen viacerých zahraničných anatomických spoločností. Autor a spoluautor diel Návody na pitevné cvičenia hlavy a krku (1978), Sústavná anatómia človeka I (1979), Klinická urológia (1990). Nositeľ viacerých ocenení.

číslovky

číslovky, numeráliá — plnovýznamový ohybný alebo neohybný slovný druh s číselným významom. Podľa toho, či číslovky vyjadrujú presné alebo relatívne množstvo, sa delia na určité, ktoré vyjadrujú presné množstvo (jeden, pätoro, dvakrát, prvý, dvojaký), a neurčité, ktoré vyjadrujú približné množstvo podľa subjektívneho odhadu (málo, viacero, veľakrát, niekoľký, mnohoraký). Podľa významu sa rozdeľujú na základné, ktoré vyjadrujú počet kusov (jeden, málo; patria k nim aj zlomky a zlomkové výrazy, napr. pol, štvrť), skupinové, ktoré vyjadrujú počet členov skupiny a používajú sa pri pomnožných podstatných menách namiesto základných čísloviek (pätoro, viacero), násobné, ktoré vyjadrujú znásobenosť deja alebo predmetov (dvakrát, veľakrát), radové, ktoré vyjadrujú miesto predmetu alebo deja v poradí (prvý, niekoľký), a druhové, ktoré pomenúvajú počet druhov veci (dvojaký, mnohoraký). Niektoré číslovky majú charakter substantív (milión), niektoré adjektív (tretí) i adverbií (dvojako). Pri počítaní vecí pomocou základných čísloviek sa číslovka jeden zhoduje s pomenúvanou vecou v rode, čísle i v páde (jedna hodina, jedny hodinky), pri počítaní od 5 vyššie stojí počítaný predmet v genitíve plurálu (od desiatich stoličiek), pri zlomkových výrazoch pol, štvrť, trištvrte v genitíve (štvrť hodiny, pol litra). Číslovky sto a tisíc v spojení s počítaným predmetom sa neskloňujú (pre sto občanov, o sto občanoch), číslovky milión, miliarda a zlomkové podstatné mená (polovica, tretina) sa skloňujú ako podstatné mená. Radové číslovky od 21. do 99. sa píšu ako dve slová (päťdesiaty ôsmy). Za radovými číslovkami písanými číslicou sa vždy píše bodka.

čeriny

čeriny — drobné formy georeliéfu, zvlnenia s výškou a dĺžkou vĺn spravidla niekoľko mm až cm utvorené na jemnozrnných nespevnených sedimentoch (najmä pieskoch) činnosťou vody alebo vetra. Pravidelné symetrické čeriny s ostrými hrebeňmi a oblými depresiami vznikajú kmitavým pohybom vĺn v stojatých alebo pomaly prúdiacich vodách. V prúdiacej vode alebo vplyvom vetra sa utvárajú prúdové čeriny s asymetrickým priečnym profilom orientované naprieč smeru prúdenia, pričom na náveternej (nárazovej) strane je miernejší a na záveternej strane strmší svah. Čeriny sa utvárajú najmä v korytách pokojne tečúcich riek, na plážach a na povrchu piesočných dún a pokrovov. Na Slovensku sú najčastejšie v nížinných oblastiach, najmä v Borskej nížine. Vplyvom zrýchleného prúdenia vzduchu alebo vody ľahko zanikajú, vo flyšových horninách však možno nájsť fosílne, milióny rokov staré čeriny, ktoré sa zachovali vďaka spevneniu pôvodných sypkých hornín.

Český Krumlov

Český Krumlov — okresné mesto v Česku v Juhočeskom kraji v Šumavskom podhůří v hlbokej doline Vltavy, 492 m n. m.; 13-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mliekareň, pivovar), drevospracujúci. Dopravná križovatka; stredisko cestovného ruchu. Pôvodne malá obec Hrádek pri vltavskom brode na stredovekej ceste z Prahy do Linzu, nad ktorou bol v 1. polovici 13. stor. rodom pánov z Krumlova postavený hrad. R. 1274 mestské práva, výrazný rozvoj v 14. stor., keď po 1302 prešiel hrad do rúk rodu Rožmberkovcov. R. 1494 mesto s kráľovským právom, dynamický rozvoj až do 1600, potom do 2. polovice 18. stor. stagnácia; opätovný rozvoj koncom 19. stor. najmä v dôsledku nárastu ťažby tuhy a začatia prevádzky na železničnej trati z Českých Budějovíc.

Stavebné pamiatky: hrad Krumlov založený v 1. polovici 13. stor. (po Pražskom hrade najrozsiahlejší v Čechách), ktorého najstaršou časťou je Dolný hrad, nazývaný Hrádek, s dolným nádvorím, kde sa nachádza mincovňa (1. tretina 18. stor.), a s vežou (renesančne upravená 1591). Horný hrad je z 1. polovice 14. stor., rozšírený okolo 1400, renesančne prestavaný v 2. polovici 16. a v 2. polovici 17. stor. (úprava rozsiahleho parku, 1755 – 57 postavený letohrádok Bellarie). Zámocký komplex ďalej tvorí park so zámockým divadlom (1765 – 66, jedno z najstarších zachovaných divadiel v Európe s pôvodným vybavením) spojeným s hradom krytým mostom (postupne budovaný unikátny Plášťový most zachovaný v podobe z 1765), jazdiareň (1744) a letné divadlo s otáčavým hľadiskom (1958). Časť mesta na pravom brehu Vltavy má gotický pôdorys z 13. stor., nachádzajú sa tam gotické a renesančné budovy, gotický Kostol sv. Víta (1407 – 39) so sieťovou klenbou, kláštory minoritov a klarisiek so spoločným gotickým, neskôr zbarokizovaným kostolom, Kostol sv. Jošta (1596 – 98 upravený D. B. Comettom), renesančný pivovar (1606 – 08) a zbrojnica, Budějovická brána (1598 – 1602), renesančná radnica (1580). Historické jadro mesta je od 1963 mestskou pamiatkovou rezerváciou, 1992 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Čáslav

Čáslav — mesto v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Kutná Hora v doline riečky Čáslavanka na brehu Podměstského rybníka na Českej tabuli, 231 m n. m.; 10-tis. obyvateľov (2019). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Priemysel drevársky (píla), textilný (pletiareň textilu), strojársky, potravinársky.

Založené okolo 1260 Přemyslom Otakarom II. v podhradí přemyslovského správneho hradu (na Hrádku, doložený 1130; zanikol krátko po založení mesta, 1278 sa uvádza ako opustený) ako kráľovské banské mesto. Významné centrum husitského hnutia, 1421 sa tam konal čáslavský snem.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb z 13. stor. vrátane tzv. Otakarovej veže (koniec 13. alebo začiatok 14. stor., prestavaná 1534 – 39), gotický Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne z konca 13. stor., niekoľkokrát rozšírený, 1537– 39 neskorogoticky prestavaný), románsky Kostol sv. Michala (z konca 11. alebo zo začiatku 12. stor., od 13. stor. tvorí sakristiu Kostola sv. Petra a Pavla), neskorobaroková radnica (1769 – 70); mesto si zachovalo stredoveký pôdorys.

Česká kriedová tabuľa

Česká kriedová tabuľa — starší názov pre geomorfologickú subprovinciu v Česku, dnes Česká tabuľa.

Česká Kamenice

Česká Kamenice — mesto v Česku v Úsťanskom kraji v okrese Děčín na brehu rieky Kamenice v Děčínskej vrchovine (České středohoří), 301 m n. m.; 5,3 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, papiernický, potravinársky. Turistické stredisko, na území mesta sa stretávajú tri chránené územia: CHKO Lužické hory, CHKO Labské pískovce, CHKO České středohoří.

Mestské práva 1383. Stavebné pamiatky: zrúcaniny hradu Kamenice (pravdepodobne 1441, 1619 uvedený ako pustý), gotický salhausenský zámok (1522), renesančný zámok (16. stor., v 19. stor. čiastočne klasicisticky prestavaný).

České Švýcarsko

České Švýcarsko — územie v severnej časti Česka severne od Děčína v pohraničnej oblasti s Nemeckom, súčasť Děčínskej vrchoviny. Predstavuje chránené územie Národní park České Švýcarsko (vyhlásený 2000, rozloha 79 km2). Väčšia časť územia je súčasťou CHKO Labské pískovce, menšia časť súčasťou CHKO Lužické hory.

Oblasť je budovaná druhohornými, prevažne kriedovými pieskovcami miestami preniknutými treťohornými vulkanitmi. Počas treťohôr bola pieskovcová tabuľa vyzdvihnutá a rozlámaná, neskôr vodnou eróziou pozdĺž puklín rozčlenená na hustú sieť dolín, ktoré sú v súčasnosti väčšinou suché.

Hlavnou dolinou je kaňon rieky Labe, ďalšími malebnými kaňonmi pretekajú riečky Kamenice a Křivice s prítokmi. Eróziou členené pieskovcové kvádre postupne získavali charakter skalných miest (napr. Tiské, Děčínské stěny, Jetřichovské stěny).

Najvýznamnejšie turistické a rekreačné strediská oblasti: Děčín, Hřensko, Česká Kamenice, Krásná Lípa. Na nemeckej strane nadväzuje na České Švýcarsko územie Sächsische Schweiz (Saské Švajčiarsko) a celé územie sa nazýva Českosaské Švýcarsko.

Českosaské Švýcarsko

Českosaské Švýcarsko — zaužívaný, hovorový názov pre oblasť pieskovcových skál pozdĺž rieky Labe v severnej časti Česka a východnej časti Nemecka. Územie zodpovedá pohoriu Děčínská vrchovina (nem. Elbsandsteingebirge). Na nemeckej strane národný park Nationalpark Sächsische Schweiz, na českej strane národný park Národní park České Švýcarsko.

Česká Lípa

Česká Lípa — okresné mesto v Česku v Libereckom kraji na rieke Ploučnice v Ralskej pahorkatine (Česká tabuľa), 258 m n. m.; 37-tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba komponentov vlakových súprav), automobilový, textilný (prvá manufaktúra 1717), potravinársky, drevospracujúci, elektronický (výroba ručného náradia), energetický (výroba palív). Železničný uzol. V minulosti ťažba uránu nadštátneho významu.

Vzniklo okolo polovice 13. stor. na mieste staršej slovanskej osady, písomne doložené 1263, začiatkom 19. stor. patrilo medzi osem najväčších miest Čiech, významná križovatka obchodných ciest vedúcich popri rieke a žitavskej ceste; k rozvoju mesta neskôr prispela železnica.

Stavebné pamiatky: zrúcanina hradu Lipý (pôvodne gotický z konca 13. stor., novopostavený po zničení a vypálení 1426, v 16. stor. prestavaný na renesančný zámok), Kostol Narodenia Panny Márie (okolo 1381, novopostavený 1710 – 14, veža 1873), Kostol Povýšenia svätého Kríža (doložený 1385), renesančný letohrádok Červený dům (1583, obnovený 1883), kláštorný Kostol Všetkých svätých (1627).

Česká Skalice

Česká Skalice — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v okrese Náchod pri rieke Úpa na Orlickej tabuli, 284 m n. m.; 5,1 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), drevospracujúci, potravinársky.

Vzniklo spojením Veľkej Skalice a Malej Skalice, ktoré predstavovali v stredoveku samostatné obce; 1886 mestské práva.

Neďaleko Českej Skalice vodná nádrž Rozkoš, zámok Ratibořice a Babiččino údolí.

Česká Třebová

Česká Třebová — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Ústí nad Orlicí v širokej doline riečky Třebovka vo Svitavskej pahorkatine takmer na rozvodí Labe – Dunaj, 375 m n. m.; 16-tis. obyvateľov (2019). Priemysel kovospracujúci (výroba radiátorov, snehových reťazí), strojársky (opravovne lokomotív), textilný.

Založená na území, ktorým oddávna prechádzalo jedno z najvýznamnejších obchodných spojení Čiech a Moravy, písomne doložené 1278 – 81, štatút mesta 1921; rozmach po dostavaní železníc Praha – Olomouc (1845) a Praha – Brno (1849), význam železničnej križovatky poklesol v polovici 20. stor. výstavbou novej trate Praha – Havlíčkův Brod – Brno. Centrum mesta tvoria dve rovnobežné ulice prepojené námestím, od 1995 je historické jadro pamiatkovou zónou.

Stavebné pamiatky: románska Rotunda svätej Kataríny (prvá polovica 13. stor.), radnica (1547).

Český Brod

Český Brod — mesto v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Kolín na Středolabskej tabuli, 219 m n. m.; 7,1 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba domácich spotrebičov, leteckých prístrojov a dielcov pre automobilový priemysel), chemický, potravinársky (mäsokombinát), elektrotechnický. Cestný uzol, železničná stanica na trati Praha – Česká Třebová.

Založený asi v 30. rokoch 12. stor. pri brode cez riečku Šembera, nazvaný Brod, 1315 Český Brod, 1437 kráľovské mesto; výrazný rozvoj po 1844.

Stavebné pamiatky: fragmenty hradieb zo 14. stor., Kostol svätého Gotharda (12. stor., 1512 vyhorel, prestavaný v 18. a 19. stor.) s neskorogotickou zvonicou (1578 – 80), radnica (pred 1402); centrum mesta od 1990 mestská pamiatková zóna.

Český Dub

Český Dub — mesto v Česku v Libereckom kraji v okrese Liberec v Jičínskej pahorkatine na úpätí Ještědského chrbta, 325 m n. m.; 2,8 tis. obyvateľov (2019). Priemysel chemický (výroba plastov), textilný, strojársky, výroba hračiek.

Územie osídlené Slovanmi od 11. stor.; mestské práva 1499, intenzívny rozvoj mesta do konca 19. stor., v 20 stor. stagnácia.

Stavebné pamiatky: historické jadro 1992 vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu, Kostol sv. Ducha (po 1237, pôvodne gotický, prestavaný okolo 1530, 1647 a 1694), zvyšky mestského opevnenia (druhá polovica 13. stor.), zámok (prestavaný v 16. stor. z kláštora) s Kaplnkou sv. Jána Nepomuckého (1552 – 59), renesančná radnica (1565), baroková cintorínska kaplnka (1681). Podještědské múzeum (založené 1919).

Český ráj

Český ráj — územie, turistický región v Česku asi 90 km severovýchodne od Prahy. Oblasť s atraktívnymi prírodnými scenériami a mnohými historickými pamiatkami, centrom je mesto Turnov. Na časti územia, v Jičínskej pahorkatine, je Chránená krajinná oblasť Český ráj predstavujúca tri samostatné celky; vyhlásená 1955 (najstaršia CHKO v Česku), rozloha 181,5 km2 (výrazne plošne rozšírená 2002).

Väčšinu územia CHKO tvoria pieskovce, ktoré tam boli uložené v období mladších druhohôr počas kriedy, v období treťohôr v dôsledku vulkanickej činnosti vzniklo mnoho podpovrchových magmatických telies. Pieskovce boli ronom a eróziou rozčlenené na skalné mestá a tabuľové vrchy (Prachovské skály, Mužský, Hruboskalské skály a i.), magmatické telesá boli v dôsledku selektívnej erózie obnažené a vystupujú na povrch ako vulkanické kužele (Trosky, 514 m n. m.; Vyskeř, 465 m n. m. a i.). Miestami borovicové porasty. V oblasti je viacero hradov (hrad Kost, jeden z najlepšie zachovaných stredovekých hradov v Čechách; zrúcaniny hradu Trosky a i.). Východiskom do CHKO sú mestá Jičín, Turnov a Mnichovo Hradiště.

Černé jezero

Černé jezero — jazero ľadovcového pôvodu v Česku na Šumave v kare na Jezernej hore, 1 008 m n. m.; plocha 18,47 ha, objem 2,8 mil. m3, maximálna hĺbka 39,8 m (najväčšie a najhlbšie jazero v Česku). Vyteká z neho Černý potok ústiaci do Úhlavy. Od decembra do apríla zamrznuté. Spolu s Čertovým jezerom (plocha 10,31 ha, objem 1,8 mil. m3, max. hĺbka 36,5 m) národná prírodná rezervácia (vyhlásená 1933, rozloha 208,46 ha) v NP Šumava.

Černovice

Černovice — mesto v Česku v kraji Vysočina v okrese Pelhřimov v Křemešnickej vrchovine (Českomoravská vrchovina) v doline Černovického potoka, 594 m n. m; 1,7 tis. obyvateľov (2019). Kožiarsky priemysel.

Založené pravdepodobne v prvej polovici 14. stor., doložené 1369, od 1991 mesto.

Stavebné pamiatky: Kostol Povýšenia svätého Kríža (pred 1668, na mieste pôvodného gotického zo 14. stor., 1737 zbarokizovaný), židovský cintorín (pravdepodobne z polovice 17. stor.), barokový zámok (18. stor., neskôr klasicisticky upravený).

Červený Kostelec

Červený Kostelec — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v okrese Náchod v zníženine Krkonošského podhůří, 414 m n. m.; 8,4 tis. obyvateľov (2019). Priemysel kovoobrábací (strojárske súčiastky), gumárenský (automobilové tesnenia), stavebných materiálov.

Založený koncom 13. stor., jeho rozvoj (od druhej polovice 18. stor.) súvisí s rozmachom textilnej výroby (tkáčstvo), od 1867 mesto.

časové kvantum

časové kvantum — krátky časový úsek, na ktorý je jednotlivým procesom prideľovaný procesor (→ prideľovanie času procesora), čím sa dosahuje zdanlivo súčasné vykonávanie viacerých procesov, hoci v ľubovoľnom okamihu sa v skutočnosti vykonáva najviac jeden proces. V súčasných operačných systémoch je jeho typická veľkosť desiatky až stovky ms.

čas prístupu do pamäte

čas prístupu do pamäte — časový interval výberu informácie z pamäte počítača alebo časový interval potrebný na uloženie informácie do pamäte, t. j. čas, ktorý uplynie od zadania adresy a povelu čítať z pamäte po získanie informácie z pamäte, alebo čas, ktorý uplynie od zadania adresy, informácie a povelu zapísať informáciu do pamäte po samotný zápis informácie do pamäte.

čipová karta

čipová karta — spravidla plastová karta so zabudovaným čipom slúžiacim ako pamäťové médium, príp. ako aktívny prvok. Používa sa v rôznych elektronických a komunikačných systémoch. K čipovým kartám patrí napr. banková platobná karta.

čítacia hlavička

čítacia hlavičkainform. elektromagnetické zariadenie na čítanie informácie z magnetických pamäťových médií (napr. z pevného disku).

čereň

čereň, čerenec, dražiak, dzvihak, križiak — štvorcová sieť na lov rýb (rozmery 1 x 1 m až 4 x 4 m). Je upevnená na drevených oblúkoch a ručne alebo pomocou páky sa spúšťa do vody. Používa sa na lov z brehu alebo z člna na riekach, ale aj na stojatých vodách. V ľudovej kultúre bol čereň známy na celom území Slovenska.

České Budějovice

České Budějovice — mesto v Česku, administratívne stredisko Juhočeského kraja a okresu České Budějovice v Českobudějovickej panve pri ústí rieky Malše do Vltavy, 381 m n. m.; 94-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mliekarenský), pivovarnícky (produkcia piva Budvar a Samson), strojársky (výroba komponentov motorov pre osobné automobily), kovoobrábací (zlievareň), papiernický (výroba vlnitej lepenky), polygrafický, tradičná výroba školských a kancelárskych potrieb (KOH-I-NOOR HARDTMUTH), výroba zdravotníckeho materiálu, veterinárnych a laboratórnych produktov z plastu. Cestný uzol (mestom prechádzajú tri medzinárodné cesty, tri cesty I. triedy a dve cesty II. triedy); železničná stanica na trati vedúcej z Nemecka z Berlína cez Drážďany do Česka a následne cez Děčín, Ústí nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Prahu, Tábor, České Budějovice a České Velenice do Rakúska do Linzu; juhozápadne od mesta v katastri obce Planá sa nachádza verejné vnútroštátne a neverejné medzinárodné letisko Letiště České Budějovice (bývalé vojenské letisko, po prebiehajúcej modernizácii sa má stať verejným medzinárodným letiskom), 7 km od mesta v katastri obce Hosín sa nachádza verejné vnútroštátne letisko slúžiace najmä na rekreačné bezmotorové a motorové lietanie a parašutizmus; mesto je prostredníctvom rieky Labe napojené na európsku sieť vodných ciest, má prístav pre osobné a rekreačné lode a prístavisko (začiatočné miesto splavnosti Vltavy) so súborom stavieb – kultúrnou pamiatkou Lannova loděnice. Významné stredisko cestovného ruchu s mnohými stavebnými pamiatkami zachovalými najmä v historickom centre, okolie mesta charakteristické sústavou rybníkov, z ktorých sa viaceré nachádzajú priamo na jeho území.

Založené 1261 Přemyslom Otakarom II. Jedno z najvýznamnejších a najväčších českých miest, výrazný rozmach v 14. stor. za vlády Karola IV. Historické jadro mesta s pravidelným pôdorysom, ktorého stred tvorí štvorcové námestie s podlubiami, patrí k vrcholom stredovekého urbanizmu (podľa modelu Českých Budějovíc boli v južných Čechách neskôr prestavané aj ďalšie mestá); od 1980 mestská pamiatková rezervácia.

Stavebné pamiatky: zachované veľké časti mestského opevnenia (druhá polovica 13. stor.), gotické, renesančné a barokové domy často s atikami v priečelí, Chrám sv. Mikuláša (druhá polovica 13. stor.), piváreň Masné krámy (1364), špitálsky kostol (16. stor.), zbrojnica (1531, neskôr soľnica), goticko-renesančná Černá věž (1549 – 77, vysoká 72 m), renesančná radnica (1555), renesančný kapucínsky Kostol sv. Anny (1615 – 21), baroková Samsonova fontána (20. roky 18. stor.), biskupský palác (18. stor.).

Významné vedecké, kultúrne a športové stredisko: Jihočeská univerzita (založená 1991), viacero vedeckých ústavov; Jihočeské divadlo, Jihočeské muzeum; sídlo biskupstva (od 1785); výstavisko usporadúvajúce mnoho akcií a veľtrhov, o. i. medzinárodný agrosalón Země živitelka.