Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

časové kvantum

časové kvantum — krátky časový úsek, na ktorý je jednotlivým procesom prideľovaný procesor (→ prideľovanie času procesora), čím sa dosahuje zdanlivo súčasné vykonávanie viacerých procesov, hoci v ľubovoľnom okamihu sa v skutočnosti vykonáva najviac jeden proces. V súčasných operačných systémoch je jeho typická veľkosť desiatky až stovky ms.

čas prístupu do pamäte

čas prístupu do pamäte — časový interval výberu informácie z pamäte počítača alebo časový interval potrebný na uloženie informácie do pamäte, t. j. čas, ktorý uplynie od zadania adresy a povelu čítať z pamäte po získanie informácie z pamäte, alebo čas, ktorý uplynie od zadania adresy, informácie a povelu zapísať informáciu do pamäte po samotný zápis informácie do pamäte.

Čatár, Gustáv

Čatár, Gustáv, 4. 7. 1927 Gaboltov, okres Bardejov – 4. 9. 2017 Bratislava — slovenský lekár, zakladateľ lekárskej parazitológie na Slovensku R. 1952 – 57 pôsobil na Katedre lekárskej biológie, od 1957 vo Výskumnom laboratóriu parazitológie a mykológie (1966 rozdelené na dve samostatné pracoviská, 1968 z Výskumného laboratória parazitológie vznikol samostatný Parazitologický ústav), 1968 – 82 riaditeľ Parazitologického ústavu, 1980 – 92 prednosta Ústavu lekárskej biológie Lekárskej fakulty UK, súčasne od 1955 prednášal parazitológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, od 1992 pôsobil aj na Trnavskej univerzite v Trnave. R. 1965 – 69 prodekan, 1969 – 86 dekan Lekárskej fakulty UK, 1986 – 89 prorektor UK v Bratislave; 1969 profesor, 1973 DrSc., 1977 člen korešpondent SAV, 1987 ČSAV. Zaoberal sa protozoárnymi nákazami – toxoplazmózou, urogenitálnou trichomoniázou, pneumocystózou, najmä možnosťami jej diagnostiky, a parazitickými zoonózami, na území Československa opísal prvý prípad difylobotriózy. Úspechy dosiahol pri skúmaní toxoplazmózy z hľadiska diagnostiky, terapie, epidemiológie a prevencie; významné sú jeho štúdie, ktoré prispeli k objasneniu vývinového cyklu Toxoplasma gondii, v ktorých potvrdil dominantnú úlohu mačky v epidemiológii toxoplazmózy. Autor a spoluautor viac ako 20 monografií, napr. K problému toxoplazmózy na Slovensku (1961), Chemoterapia parazitárnych chorôb (1970), Toxoplazmóza v ekologických podmienkach na Slovensku (1974), Aktuálne farmakoterapeutiká IV – Antiparazitiká (1991) a Vybrané kapitoly z mikrobiológie (2002), viac ako 10 vysokoškolských učebníc a učebných textov, napr. Lekárska parazitológia (1998) a Špeciálna epidemiológia (2007), autor viac ako 400 odborných a vedeckých prác v domácich a zahraničných časopisoch. Člen a čestný člen viacerých domácich a zahraničných vedeckých organizácií a spoločností, člen vedeckých rád a redakčných rád zahraničných i domácich vedeckých časopisov, nositeľ mnohých ocenení, 1973 Medaila J. E. Purkyňu.

čechračka

čechračka — jednotný názov holobazídiových húb rodov Paxillus a Tapinella z radu hríbotvaré. Veľké mäsité huby v mladom veku s podvinutým klobúkom, s hustými, mäkkými, na hlúbik sa zbiehajúcimi žltkastohnedými až oranžovými lupeňmi a s hladkými elipsoidnými hrubostennými výtrusmi. Na území Slovenska rastie v lesoch na humusovej pôde a na rozloženom dreve päť druhov: čechračka podvinutá (Paxillus involutus), ktorá má v mladom veku výrazne podvinutý okrovohnedý klobúk s pomerne krátkym žltkastým hlúbikom, čechračka jelšová (Paxillus rubicundulus), čechračka parková (Paxillus vernalis), čechračka tmavohlúbiková (Tapinella atrotomentosa) s páperistým hrdzavohnedým lievikovitým klobúkom, vyskytujúca sa najmä pod brezami, a čechračka lastúrovitá (Tapinella panuoides) s takmer bezhlúbikovitými mušľovitými, na dreve rastúcimi plodnicami, ktoré môžu zapríčiniť hnedú hnilobu.

čerkáč

čerkáč, Lysimachia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď prvosienkovité. Prevažne byliny rastúce na vlhkých miestach. Majú protistojné, oválne alebo kopijovité listy a žlté pravidelné päťpočetné kvety, plod tobolka. Do rodu patrí asi 100 druhov, na Slovensku rastú štyri: čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), vzpriamená rastlina s celistvookrajovými protistojnými kopijovitými listami, plazivý čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia) rastúci na mokrých trávnikoch, a čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a čerkáč bodkovaný (Lysimachia punctata), ktoré rastú prevažne v lesoch.

černuška

černuška, Nigella — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď iskerníkovité. Prevažne jednoročné byliny s jemne strihanými striedavými listami a obojpohlavnými vrcholovými päťpočetnými kvetmi, plod mechúrik. Patria sem druhy rastúce prevažne v oblastiach okolo Stredozemného mora. Na Slovensku rastie ako burina černuška roľná (Nigella arvensis), pestujú sa černuška damascénska (Nigella damascena), ktorej olejnaté semená obsahujú alkaloid damascein a silicu voňajúcu a chutiacu ako ananás alebo jahoda, a černuška siata (Nigella sativa) pochádzajúca z Ázie a sev. Afriky, obsahujúca v semenách silice, glykozidy a alkaloidy. Používala sa preto v ľudovom liečiteľstve a ako chlebové korenie (pod názvom čierna rasca).

černuška

černuška, Cheilosia — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce, čeľaď pestricovité. Na kvetoch rastlín z čeľade mrkvovité (v koreňoch ktorých sa vyvíjajú larvy) je hojný 9 – 12 mm dlhý druh černuška strečkovitá (Cheilosia illustrata) s hustým ochlpením a tmavým sfarbením. Lieta od apríla do augusta.

čiaška

čiaška — časť kvetu, kvetný orgán. Rozlišuje sa stonková čiaška (kupula), ktorá je miskovite rozšíreným a vyhĺbeným kvetným lôžkom obaľujúcim sčasti kvet, a kvetná čiaška (receptákulum) – zrastené spodné časti kvetu do miskovitého či bankovitého útvaru zrastajúceho niekedy so semenníkom.

Čierny, Gustáv

Čierny, Gustáv, 19. 1. 1924 Bodorová, okres Turčianske Teplice – 15. 12. 2011 Bratislava — slovenský lekár, anatóm. Od 1952 pôsobil v Anatomickom ústave Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1962 – 86 jeho prednosta), 1961 – 63 prodekan Lekárskej fakulty UK; 1973 profesor, 1983 DrSc. Zaoberal sa neuroanatómiou, najmä lokalizáciou motoneurónov v predných rohoch miechy pre svaly končatín a trupu. Predseda Slovenskej anatomickej spoločnosti a Československej anatomickej spoločnosti J. E. Purkyňu, dlhoročný člen Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, čestný člen viacerých zahraničných anatomických spoločností. Autor a spoluautor diel Návody na pitevné cvičenia hlavy a krku (1978), Sústavná anatómia človeka I (1979), Klinická urológia (1990). Nositeľ viacerých ocenení.

čipová karta

čipová karta — spravidla plastová karta so zabudovaným čipom slúžiacim ako pamäťové médium, príp. ako aktívny prvok. Používa sa v rôznych elektronických a komunikačných systémoch. K čipovým kartám patrí napr. banková platobná karta.

číslovky

číslovky, numeráliá — plnovýznamový ohybný alebo neohybný slovný druh s číselným významom. Podľa toho, či číslovky vyjadrujú presné alebo relatívne množstvo, sa delia na určité, ktoré vyjadrujú presné množstvo (jeden, pätoro, dvakrát, prvý, dvojaký), a neurčité, ktoré vyjadrujú približné množstvo podľa subjektívneho odhadu (málo, viacero, veľakrát, niekoľký, mnohoraký). Podľa významu sa rozdeľujú na základné, ktoré vyjadrujú počet kusov (jeden, málo; patria k nim aj zlomky a zlomkové výrazy, napr. pol, štvrť), skupinové, ktoré vyjadrujú počet členov skupiny a používajú sa pri pomnožných podstatných menách namiesto základných čísloviek (pätoro, viacero), násobné, ktoré vyjadrujú znásobenosť deja alebo predmetov (dvakrát, veľakrát), radové, ktoré vyjadrujú miesto predmetu alebo deja v poradí (prvý, niekoľký), a druhové, ktoré pomenúvajú počet druhov veci (dvojaký, mnohoraký). Niektoré číslovky majú charakter substantív (milión), niektoré adjektív (tretí) i adverbií (dvojako). Pri počítaní vecí pomocou základných čísloviek sa číslovka jeden zhoduje s pomenúvanou vecou v rode, čísle i v páde (jedna hodina, jedny hodinky), pri počítaní od 5 vyššie stojí počítaný predmet v genitíve plurálu (od desiatich stoličiek), pri zlomkových výrazoch pol, štvrť, trištvrte v genitíve (štvrť hodiny, pol litra). Číslovky sto a tisíc v spojení s počítaným predmetom sa neskloňujú (pre sto občanov, o sto občanoch), číslovky milión, miliarda a zlomkové podstatné mená (polovica, tretina) sa skloňujú ako podstatné mená. Radové číslovky od 21. do 99. sa píšu ako dve slová (päťdesiaty ôsmy). Za radovými číslovkami písanými číslicou sa vždy píše bodka.

čítacia hlavička

čítacia hlavičkainform. elektromagnetické zariadenie na čítanie informácie z magnetických pamäťových médií (napr. z pevného disku).