Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 26 z celkového počtu 26 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

costa

costa [kos-; špan.] — pobrežie.

côte

côte [kót; fr.] — pobrežie.

country and western

country and western [kan- end vesten; angl.], country music, C&W — súhrnný názov pre hudbu amerického vidieka a štýly, ktoré z nej vychádzajú. Jej korene siahajú k piesňam a baladám európskych prisťahovalcov (najmä z Anglicka, Írska a zo Škótska), ktorí sa usadili v oblastiach Apalačských vrchov a pohoria Ozark Plateau. Do 20. rokov 20. stor. existovala hudba country and western mimo vplyvu mestskej hudobnej kultúry. Od 20. rokov vznikali jej prvé gramofónové nahrávky, začala sa uvádzať v rozhlasovom vysielaní (ako hillbilly), neskôr na koncertoch. K najvýznamnejším interpretom patril Jimmie Rodgers (*1897, †1933), skupina Carter Family, Jim Reeves (*1923, †1964), Hank Williams (*1923, †1953), Johnny Cash (*1932, †2003), Willie Nelson (*1933) a i. Country and western má charakteristický hudobný kolorit (najvýznamnejším hudobným nástrojom boli husle, neskôr aj gitara a ústna harmonika) a jednoduché texty.

V súčasnosti zahŕňa štýly ako bluegrass (pokračuje v pôvodnej tradícii), hillbilly (komerčná forma používajúca aj elektricky zosilnené nástroje), cajun, western swing, rockabilly, country rock a i.

Couperin, François

Couperin [kupren], François, nazývaný Couperin Le Grand, 10. 11. 1668 Paríž – 11. 9. 1733 tamže — francúzsky hudobný skladateľ, čembalista a organista, predstaviteľ hudobného baroka.

Pochádzal zo široko rozvetvenej rodiny hudobníkov (organistov, čembalistov a skladateľov). V rokoch 1685 – 1723 bol organistom v kostole Saint-Gervais v Paríži. Jeho tvorivá interpretačná i pedagogická činnosť bola úzko spätá s kráľovským dvorom (od 1693 bol dvorným organistom kráľa Ľudovíta XIV.). Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskej školy čembalistov, ktorých vplyv siaha od Jeana Philippa Rameaua, Johanna Sebastiana Bacha a Georga Friedricha Händla až k francúzskym impresionistom.

Jeho tvorba pre čembalo (clavecin) obsahuje 230 miniatúr zhrnutých do 27 cyklov a vydaných tlačou ako štyri Knihy pre čembalo (Les livres de clavecin, 1713, 1717, 1722, 1730). Sú to zbierky programových skladieb s majstrovskou klávesovou a zvukovou štylizáciou, jemnou melodikou a poetickou náladou. Jeho skladateľský odkaz obsahuje inštrumentálne, vokálno-inštrumentálne, organové diela i sakrálne skladby. Teoretický spis Umenie hrať na čembale (L’Art de toucher le clavecin, 1716) patrí k základným dielam čembalovej pedagogiky.

coupling

coupling [kap-; angl.] — usporiadanie nealelických génov (→ alelická komplementácia), pri ktorom sú dominantné alely na jednom homologickom chromozóme a recesívne alely na druhom homologickom chromozóme.

Cousin, Jean st.

Cousin, Jean, st., aj Jehan, nazývaný aj otec (francúzsky le père), okolo 1500 alebo po 1490 pravdepodobne Soucy, metropolitný región Burgundsko-Franche-Comté, departement Yonne – okolo 1560 alebo 1561 Paríž — francúzsky renesančný maliar, kresliar a návrhár, otec Jeana Cousina ml. Pred rokom 1540 sa odsťahoval do Paríža, kde pracoval na objednávkach pre kráľovský dvor a vysokú svetskú a cirkevnú šľachtu. Okrem tabuľových malieb (Eva prima Pandora, 40. roky 16. stor.) vytváral aj návrhy na gobelíny, rytiny, sochárske diela, vitráže i nábytok. Bol hlavným predstaviteľom klasicizujúceho prúdu vo francúzskom renesančnom umení v 40. a 50. rokoch 16. stor. Bol ovplyvnený umením druhej fontainebleauskej školy i nizozemskými romanistami. V roku 1560 publikoval teoretický spis Kniha o perspektíve (Livre de Perspective). Až do 20. stor. bola tvorba Jeana Cousina st. a jeho syna Jeana Cousina ml. vnímaná ako dielo jedného umelca, čo viedlo k určitým zmätkom, ktoré čiastočne odstránili archívne výskumy.

Cousin, Jean ml.

Cousin, Jean, ml., nazývaný aj syn (francúzsky le fils), okolo 1525 Sens – okolo 1595 Paríž — francúzsky maliar, rytec, návrhár, významný predstaviteľ manierizmu, syn Jeana Cousina st. Vyučil sa v otcovej dielni a pôsobil ako maliar a návrhár. Bol považovaný za výnimočného kresliara (porovnávaný s A. Dürerom). V roku 1568 vytvoril originálne ilustrácie (emblémy a alegórie) v Knihe o Fortúne (Livre de Fortune, vydaná 1584). V roku 1571 vydal teoretický spis zameraný na proporcie a anatómiu ľudského tela Kniha o portrétovaní (Livre de Pourtraicture), na ktorom začal pracovať pravdepodobne už jeho otec a ktorý mal významný vplyv na francúzskych umelcov 17. stor. Až do 20. stor. bola tvorba Jeana Cousina st. a jeho syna Jeana Cousina ml. vnímaná ako dielo jedného umelca.

Covent Garden

Covent Garden [ka- gádn] —

1. štvrť v centrálnej časti Londýna vo východnej časti Westminsteru – v správnom obvode so štatútom mesta. V jej centre sa nachádza Covent Garden Piazza, miesto, kde sa od 15. stor. do 2. polovice 20. stor. konali kvetinové a zeleninové trhy. V roku 1980 bola hlavná budova trhoviska znovu otvorená ako nákupné centrum a turistická atrakcia.

2. historické, príp. hovorové označenie budovy divadla v londýnskej štvrti Covent Garden; → Royal Opera House.

cow-bell

cow-bell [kau-; angl.], bell, špan. cencerro, kravský zvonec — bicí hudobný nástroj pôvodne používaný v latinskoamerickej hudbe; asi 10 – 20 cm dlhý zvonec, na ktorom sa zvuk vyludzuje údermi železnou alebo drevenou paličkou. Využíva sa najmä v džezovej hudbe (jednotlivo, prípadne v páre, najčastejšie pripevnený na bubon alebo na iný bicí nástroj).

CP/M

CP/M, angl. Control Program for Microcomputers — najrozšírenejší operačný systém pre 8-bitové mikropočítače vytvorený koncom 70. rokov 20. stor. firmou Digital Research. Pre 16-bitové počítače ho neskôr nahradil systém MS DOS, ktorý prevzal niektoré jeho črty.

cracker

cracker [kreke; angl.] — osoba, ktorá sa snaží získať neoprávnený prístup do výpočtového systému, a môže tak zneužiť získané informácie (→ hacker). Na prienik do systému alebo do programu (angl. crack) obyčajne využíva slabé miesta v ich zabezpečení. Slabé miesta, resp. metódy prieniku, sú často všeobecne známe a ich použitie nevyžaduje veľké odborné schopnosti, skôr mechanické opakovanie pokusov o prienik a trpezlivosť.

Crane, Walter

Crane [krejn], Walter, 15. 8. 1845 Liverpool – 14. 3. 1915 Horsham — anglický maliar, kresliar, grafik, návrhár a spisovateľ. V tvorbe ovplyvnený preraffaelistami, J. Flaxmanom, W. Blakom a japonským drevorezom. Ilustroval detské knihy, navrhoval tapety, okenné sklá a vitráže. Zaslúžil sa o reformu knižného umenia. Vynikol aj ako návrhár ornamentov a dekoratívnych vzorov. Stál na ideovej platforme W. Morrisa a J. Ruskina i hnutia Arts and Crafts Movement, 1888 sa podieľal na založení Arts and Crafts Exhibition Society, jej prvý prezident. Jeho teoretické state nadväzujúce na myšlienky J. Ruskina ovplyvnili vývoj moderného dizajnu. Pôsobil na viacerých umeleckých školách. Teoretické diela: Dekoratívna ilustrácia kníh (Of the Decorative Illustration of Books 1896), Línia a tvar (Line and Form, 1900) a i.

crassa Minerva

crassa Minerva [kras-; lat.] — prostý, necvičený, zdravý sedliacky rozum; aj neobratný, neotesaný rozum; doslovne tučná, hrubá Minerva (Horácius: Satiry, 2. kniha, 2. báseň, 3. verš). V antickom Ríme bola Minerva patrónkou remesiel a umení; slovné spojenie sa pôvodne spájalo s tkaním hrubých neopracovaných vláken.

C-reaktívny proteín

C-reaktívny proteín, skr. CRP — jeden z hlavných proteínov akútnej fázy zápalového procesu u človeka. Jeho zvýšená koncentrácia v plazme je odrazomom akútneho baktériového zápalu. Zvýšené hodnoty (nad 5 mg/l) sa vyskytujú aj pri nekrotických procesoch, malígnych nádoroch, chirurgických výkonoch ap.

credo, quia absurdum

credo, quia absurdum [krédó kvija; lat.] — verím, pretože je to nezmyselné. Scholastická zásada sformulovaná na základe úvah cirkevného otca Tertulliana (O Kristovom tele), ktorá vystihuje protikladnosť náboženskej viery a rozumu.

creep

creep [kríp; angl.] —

1. geomorfol. → zliezanie zvetranín;

2. stroj., hut. → tečenie materiálu.

cremonská škola

cremonská škola [kre-] — najvýznamnejšia husliarska škola, ktorá sa vo svete preslávila výrobou majstrovských husieľ. Pôsobila v talianskom meste Cremona a reprezentujú ju viaceré generácie a rody majstrov husliarov. Základy cremonskej školy položil v 2. polovici 16. stor. Andrea Amati (*1505, †1577), jej predstaviteľmi boli ďalší členovia rodiny Amatiovcov, Antonio Stradivari (*1644, †1737) a rodina Guarneriovcov. Ich nástroje sú dodnes nielen vzorom zvukovej precíznosti, ale aj vzácnou súčasťou zbierok historických nástrojov.

crepidata

crepidata [krepidá-; gr. > lat.], fabula crepidata — rímska tragédia na grécky mytologický námet. Názov je odvodený z gréckeho pomenovania sandálov (gr. krépis, množné č. krépides, lat. crepida, množné č. crepidae), ktoré nosili rímski herci na predstavení. Prvou rímskou crepidatou bola (nezachovaná) hra, ktorú z gréčtiny preložil Livius Andronicus a uviedol ju 240 pred n. l. pri príležitosti rímskych hier (ludi Romani, → ludi). Rozkvet crepidaty nastal v archaickom období rímskej literatúry (Naevius, Ennius, Accius, významným autorom bol aj Enniov mladší príbuzný a starší Acciov konkurent Marcus Pacuvius, *okolo 220 pred n. l., †okolo 130 pred n. l.), nie všetci však tvorili hry pre živé publikum; po Acciovej smrti sa stal z crepidaty knižný útvar. Z obdobia cisárstva sa zachovalo 9 crepidat Senecu Mladšieho. Poslednou (známou) zachovanou crepidatou je Medea od Hosidia Getu (začiatok 3. stor.) písaná centonovou technikou (→ cento).

crossing-over

crossing-over [krosing ouve; angl.], homologická rekombinácia — výmena genetického materiálu medzi nesesterskými chromatídami homologických chromozómov (homologický crossing-over) za vzniku chromozómov s rekombinantnou genetickou informáciou. Crossing-over nastáva v pachyténnom štádiu profázy I počas 1. meiotického delenia bunky (→ meióza) následkom konjugácie chromozómov. Na bunkovej úrovni sa prejavuje vznikom chiaziem, na molekulárnej úrovni výmenou nukleotidových sekvencií medzi homologickými úsekmi molekúl DNA. Vzhľadom na to, že v priebehu crossing-overu dochádza k jedinečnému kombinovaniu genetickej informácie z maternálnych a paternálnych chromozómov, jeho dôsledkom je výrazné zvýšenie genetickej variability pohlavných buniek (gamét).

Medzi odchýlky od homologického crossing-overu, spravidla indikujúce poškodenia DNA (napr. ionizujúcim žiarením či chemickými mutagénmi), patria:

nehomologický crossing-over, t. j. výmena genetického materiálu medzi nehomologickými chromozómami,

nerovnomerný crossing-over, teda výmena nerovnako dlhých úsekov chromozómov, spôsobujúca duplikácie, resp. delécie génov na chromozómoch gamét,

výmena genetického materiálu medzi geneticky identickými sesterskými chromatídami, ktorá na genetickú variabilitu gamét nemá nijaký vplyv.

Crossing-over môže nastať aj v somatických bunkách v priebehu mitózy (mitotický crossing-over); v porovnaní s meiotickým crossing-overom je však jeho výskyt pomerne zriedkavý.

Crozetove ostrovy

Crozetove ostrovy [kro-], francúzsky Îles Crozet — súostrovie v južnej časti Indického oceána medzi Madagaskarom a Antarktídou patriace Francúzsku, jeden z dištriktov Francúzskych južných území (medzi 45° 55‘ a 46° 50‘ južnej zemepisnej dĺžky a 50° 33‘ a 52° 58‘ východnej zemepisnej dĺžky); rozloha 352 km2, bez trvalého osídlenia. Súostrovie sa skladá z piatich ostrovov (najväčšie Île de la Possession, 150 km2; Île de l’Est, 130 km2; Île aux Cochons, 67 km2) a viacerých skalných útesov zoskupených do západnej a východnej ostrovnej skupiny.

Je budované vulkanickými horninami (bazalty, tufy). Reliéf je hornatý, najvyšší vrch Mont Marion-Dufresne (1 050 m n. m.) je na ostrove Île de l’Es. Podnebie je veterné a vlhké, 100 dní ročne fúka vietor s rýchlosťou presahujúcou 100 km/h, prší priemerne 300 dní ročne, ročný úhrn zrážok je viac 2 500 mm. Teploty v zime sa pohybujú v priemere okolo 3 °C, zriedka klesajú pod −5 °C, v lete v priemere okolo 8 °C, zriedka vystupujú na 18 °C. Vegetácia je zastúpená trávami, machmi a lišajníkmi. Na ostrovoch žije niekoľko druhov tuleňov, morské vtáky (kolónie tučniakov, albatrosy a i.), v okolitých vodách viacero druhov veľrýb (napr. vráskavec obrovský, vorvaň tuponosý, kosatka dravá) a rýb. Od roku 1938 je územie prírodnou rezerváciou, od roku 2006 je súčasťou chráneného územia Národná prírodná rezervácia Francúzske južné územia (→ Francúzske južné územia), ktorá bolo v roku 2008 zaradená medzi lokality Ramsarského dohovoru a v roku 2019 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na ostrove Île de la Possession je vedecká stanica Alfred-Faure.

Ostrovy boli objavené v roku 1772 francúzskymi moreplavcami – kapitánom Marcom Josephom Marionom du Fresne (známy i ako Marion-Dufresne, *1724, †1772) a jeho dôstojníkom Julienom Marie Crozetom (*1728, †1782). Pôvodne boli pomenované anglickým moreplavcom Jamesom Cookom podľa obidvoch moreplavcov, neskôr sa však ujal názov Crozetove ostrovy a po Marionovi du Fresne bol nazvaný iný ostrov v južnej časti Indického oceána – Marionov ostrov (→ Marionov ostrov a Ostrov princa Eduarda).

V období 1924 – 55 boli ostrovy spravované Francúzskom ako závislé územie Madagaskaru, od roku 1955 sú súčasťou Francúzskych južných území.

Crozetská plošina

Crozetská plošina [kro-] — oceánska plošina v južnej časti Indického oceána; dĺžka 1 300 km, maximálna šírka 300 km, hĺbka bázy 3 500 m. Predstavuje rozsiahlu vyvýšeninu s miernymi svahmi a plochým povrchom; štruktúrne ide o relatívne stabilnú časť oceánskeho dna, obdoba platformy na pevninách. Vznikla pravdepodobne poklesnutím časti pevninskej kryhy. Okraje lemujú podmorské bazaltové vrchy, z ktorých sa niektoré vynárajú nad hladinu a vytvárajú súostrovie Crosetove ostrovy .