Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 17 z celkového počtu 17 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

country and western

country and western [kan- end vesten; angl.], country music, C&W — súhrnný názov pre hudbu amerického vidieka a štýly, ktoré z nej vychádzajú. Jej korene siahajú k piesňam a baladám európskych prisťahovalcov (najmä z Anglicka, Írska a zo Škótska), ktorí sa usadili v oblastiach Apalačských vrchov a pohoria Ozark Plateau. Do 20. rokov 20. stor. existovala hudba country and western mimo vplyvu mestskej hudobnej kultúry. Od 20. rokov vznikali jej prvé gramofónové nahrávky, začala sa uvádzať v rozhlasovom vysielaní (ako hillbilly), neskôr na koncertoch. K najvýznamnejším interpretom patril Jimmie Rodgers (*1897, †1933), skupina Carter Family, Jim Reeves (*1923, †1964), Hank Williams (*1923, †1953), Johnny Cash (*1932, †2003), Willie Nelson (*1933) a i. Country and western má charakteristický hudobný kolorit (najvýznamnejším hudobným nástrojom boli husle, neskôr aj gitara a ústna harmonika) a jednoduché texty.

V súčasnosti zahŕňa štýly ako bluegrass (pokračuje v pôvodnej tradícii), hillbilly (komerčná forma používajúca aj elektricky zosilnené nástroje), cajun, western swing, rockabilly, country rock a i.

coupling

coupling [kap-; angl.] — usporiadanie nealelických génov (→ alelická komplementácia), pri ktorom sú dominantné alely na jednom homologickom chromozóme a recesívne alely na druhom homologickom chromozóme.

Covent Garden

Covent Garden [ka- gádn] —

1. štvrť v centrálnej časti Londýna vo východnej časti Westminsteru – v správnom obvode so štatútom mesta. V jej centre sa nachádza Covent Garden Piazza, miesto, kde sa od 15. stor. do 2. polovice 20. stor. konali kvetinové a zeleninové trhy. V roku 1980 bola hlavná budova trhoviska znovu otvorená ako nákupné centrum a turistická atrakcia.

2. historické, príp. hovorové označenie budovy divadla v londýnskej štvrti Covent Garden; → Royal Opera House.

cow-bell

cow-bell [kau-; angl.], bell, špan. cencerro, kravský zvonec — bicí hudobný nástroj pôvodne používaný v latinskoamerickej hudbe; asi 10 – 20 cm dlhý zvonec, na ktorom sa zvuk vyludzuje údermi železnou alebo drevenou paličkou. Využíva sa najmä v džezovej hudbe (jednotlivo, prípadne v páre, najčastejšie pripevnený na bubon alebo na iný bicí nástroj).

CP/M

CP/M, angl. Control Program for Microcomputers — najrozšírenejší operačný systém pre 8-bitové mikropočítače vytvorený koncom 70. rokov 20. stor. firmou Digital Research. Pre 16-bitové počítače ho neskôr nahradil systém MS DOS, ktorý prevzal niektoré jeho črty.

cracker

cracker [kreke; angl.] — osoba, ktorá sa snaží získať neoprávnený prístup do výpočtového systému, a môže tak zneužiť získané informácie (→ hacker). Na prienik do systému alebo do programu (angl. crack) obyčajne využíva slabé miesta v ich zabezpečení. Slabé miesta, resp. metódy prieniku, sú často všeobecne známe a ich použitie nevyžaduje veľké odborné schopnosti, skôr mechanické opakovanie pokusov o prienik a trpezlivosť.

Crane, Walter

Crane [krejn], Walter, 15. 8. 1845 Liverpool – 14. 3. 1915 Horsham — anglický maliar, kresliar, grafik, návrhár a spisovateľ. V tvorbe ovplyvnený preraffaelistami, J. Flaxmanom, W. Blakom a japonským drevorezom. Ilustroval detské knihy, navrhoval tapety, okenné sklá a vitráže. Zaslúžil sa o reformu knižného umenia. Vynikol aj ako návrhár ornamentov a dekoratívnych vzorov. Stál na ideovej platforme W. Morrisa a J. Ruskina i hnutia Arts and Crafts Movement, 1888 sa podieľal na založení Arts and Crafts Exhibition Society, jej prvý prezident. Jeho teoretické state nadväzujúce na myšlienky J. Ruskina ovplyvnili vývoj moderného dizajnu. Pôsobil na viacerých umeleckých školách. Teoretické diela: Dekoratívna ilustrácia kníh (Of the Decorative Illustration of Books 1896), Línia a tvar (Line and Form, 1900) a i.

crassa Minerva

crassa Minerva [kras-; lat.] — prostý, necvičený, zdravý sedliacky rozum; aj neobratný, neotesaný rozum; doslovne tučná, hrubá Minerva (Horácius: Satiry, 2. kniha, 2. báseň, 3. verš). V antickom Ríme bola Minerva patrónkou remesiel a umení; slovné spojenie sa pôvodne spájalo s tkaním hrubých neopracovaných vláken.

C-reaktívny proteín

C-reaktívny proteín, skr. CRP — jeden z hlavných proteínov akútnej fázy zápalového procesu u človeka. Jeho zvýšená koncentrácia v plazme je odrazomom akútneho baktériového zápalu. Zvýšené hodnoty (nad 5 mg/l) sa vyskytujú aj pri nekrotických procesoch, malígnych nádoroch, chirurgických výkonoch ap.

creep

creep [kríp; angl.] —

1. geomorfol. → zliezanie zvetranín;

2. stroj., hut. → tečenie materiálu.

cremonská škola

cremonská škola [kre-] — najvýznamnejšia husliarska škola, ktorá sa vo svete preslávila výrobou majstrovských husieľ. Pôsobila v talianskom meste Cremona a reprezentujú ju viaceré generácie a rody majstrov husliarov. Základy cremonskej školy položil v 2. polovici 16. stor. Andrea Amati (*1505, †1577), jej predstaviteľmi boli ďalší členovia rodiny Amatiovcov, Antonio Stradivari (*1644, †1737) a rodina Guarneriovcov. Ich nástroje sú dodnes nielen vzorom zvukovej precíznosti, ale aj vzácnou súčasťou zbierok historických nástrojov.

crepidata

crepidata [krepidá-; gr. > lat.], fabula crepidata — rímska tragédia na grécky mytologický námet. Názov je odvodený z gréckeho pomenovania sandálov (gr. krépis, množné č. krépides, lat. crepida, množné č. crepidae), ktoré nosili rímski herci na predstavení. Prvou rímskou crepidatou bola (nezachovaná) hra, ktorú z gréčtiny preložil Livius Andronicus a uviedol ju 240 pred n. l. pri príležitosti rímskych hier (ludi Romani, → ludi). Rozkvet crepidaty nastal v archaickom období rímskej literatúry (Naevius, Ennius, Accius, významným autorom bol aj Enniov mladší príbuzný a starší Acciov konkurent Marcus Pacuvius, *okolo 220 pred n. l., †okolo 130 pred n. l.), nie všetci však tvorili hry pre živé publikum; po Acciovej smrti sa stal z crepidaty knižný útvar. Z obdobia cisárstva sa zachovalo 9 crepidat Senecu Mladšieho. Poslednou (známou) zachovanou crepidatou je Medea od Hosidia Getu (začiatok 3. stor.) písaná centonovou technikou (→ cento).

crossing-over

crossing-over [krosing ouve; angl.], homologická rekombinácia — výmena genetického materiálu medzi nesesterskými chromatídami homologických chromozómov (homologický crossing-over) za vzniku chromozómov s rekombinantnou genetickou informáciou. Crossing-over nastáva v pachyténnom štádiu profázy I počas 1. meiotického delenia bunky (→ meióza) následkom konjugácie chromozómov. Na bunkovej úrovni sa prejavuje vznikom chiaziem, na molekulárnej úrovni výmenou nukleotidových sekvencií medzi homologickými úsekmi molekúl DNA. Vzhľadom na to, že v priebehu crossing-overu dochádza k jedinečnému kombinovaniu genetickej informácie z maternálnych a paternálnych chromozómov, jeho dôsledkom je výrazné zvýšenie genetickej variability pohlavných buniek (gamét).

Medzi odchýlky od homologického crossing-overu, spravidla indikujúce poškodenia DNA (napr. ionizujúcim žiarením či chemickými mutagénmi), patria:

nehomologický crossing-over, t. j. výmena genetického materiálu medzi nehomologickými chromozómami,

nerovnomerný crossing-over, teda výmena nerovnako dlhých úsekov chromozómov, spôsobujúca duplikácie, resp. delécie génov na chromozómoch gamét,

výmena genetického materiálu medzi geneticky identickými sesterskými chromatídami, ktorá na genetickú variabilitu gamét nemá nijaký vplyv.

Crossing-over môže nastať aj v somatických bunkách v priebehu mitózy (mitotický crossing-over); v porovnaní s meiotickým crossing-overom je však jeho výskyt pomerne zriedkavý.