Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

cistrón

cistrón [gr.] — najmenšia funkčná jednotka génu, v ktorej je zapísaná genetická informácia. Pôvodne bol cistrón definovaný ako jednotka genetickej funkcie, v ktorej nemôžu komplementovať dve mutácie. V súčasnosti je ekvivalentom pojmu gén, resp. oblasti DNA, ktorá kóduje jeden polypeptid alebo funkčnú molekulu RNA (napr. rRNA alebo tRNA).

citara

citara, citera [gr. > nem.] — jednoduchý brnkací strunový hudobný nástroj. Pozostáva z nosiča strún, cez ktorý sú napnuté struny. Nosič môže byť umiestnený nad rezonančnou skrinkou, ponad ktorú môžu byť napnuté ďalšie struny. Podľa rezonátora sa rozlišujú palicové (hudobný luk) a trubicové citary (v Oceánii a v Ázii), citary so zaoblenou rezonančnou doskou (Čína), doskové, resp. skrinkové (medzi nimi plťové), nádobové a rámové citary. Citara patrí k základnému typu strunového nástroja, ktorý sa vyskytuje už od 4. tisícročia pred n. l. vo všetkých doložených a tradičných ľudových hudobných kultúrach. Bola známa v Európe, v Nemecku od 16. stor. pod označením Scheitholz. Ako módny nástroj získala nové uplatnenie v priebehu 18. stor. v strednej Európe, najmä v alpských krajinách. Populárnym nástrojom sa stala opäť na prelome 19. a 20. stor. v Európe a v Amerike, najmä pri domácom pestovaní hudby, v alpských krajinách aj v spojení s ďalšími nástrojmi (akordeón, gitara, husle a i.). Citara má súpravu kovových alebo črevových melodických a bourdonových strún, ktorých počet môže byť rozdielny (až 40 – prevažne sprievodných). Sú ladené v kvartách a kvintách a siahajú od F až k a1, pričom celkový rozsah dosahuje 3 – 4 oktávy. K štandardným ladeniam strún (nad hmatníkom) patrí tzv. bavorské, resp. mníchovské (c, g, d1, a1, a1) a viedenské (c, g, g1, d1, a1). Na hmatníku sú umiestnené kovové pražce, ktoré dodávajú nástroju presné diatonické alebo chromatické ladenie. Nástroje sa ladia napínacími kolíkmi alebo skrutkovým zariadením. Struny sa rozozvučiavajú brnkaním prstami, palcom, husím brkom alebo kovovým brnkadlom. Tón citary je jasný, dobre znejúci. Od pol. 19. stor. prešla citara konštrukčným zdokonalením najmä rakúskymi a juhonemeckými výrobcami, ktorí pripravili nástroj na koncertné využitie s 29 pražcami a s rozdielnou menzúrou. Vznikli citary rôzneho typu (napr. prímová, terciová, kvintová, altová, basová) a vytvorili sa viaceré typy dvojitých a pedálových citár. Medzi nimi boli aj tzv. trené, akordické citary a citary s klaviatúrou. Dnes sa používajú citary salzburského typu s jedno- alebo mittenwaldského typu s dvojstranne vydutou rezonančnou skrinkou a citary s viacnásobne delenými hlavami a s rezonančnými skrinkami (Slovensko, Maďarsko). Známa je koncertná citara v náročnejšom vyhotovení, vhodná na interpretáciu nielen ľudovej a populárnej, ale aj klasickej hudby. Repertoár pozostáva najmä z ľudových piesní, tancov, zo salónnej hudby a zo spracovania diel klasickej koncertnej hudby; citara sa používa aj ako sprievodný nástroj k piesňovému prednesu.

citrus

citrus [gr.] — hovorový názov pre vždyzelený strom alebo ker z rodu citrónovník (Citrus).

clair-de-lune

clair-de-lune [klér d lün; fr.] — kobaltovomodrá poleva čínskeho porcelánu a keramiky obdobia Sung používaná do obdobia mandžuskej dynastie Čching, → kobaltový dekor.

clarino

clarino [kla-; fr. > špan.] —

1. v období renesancie a baroka druh malej prirodzenej trúbky s jasným tónom (názov z lat. clarus — jasný) v ladení D, Es a F. Používala sa do 18. stor. pre vysoké tónové polohy na rozdiel od väčšej trúbky (principale) v ladení B, C a A používanej pre nižšie polohy;

2. názov organového registra s jasným vysokým hlasom.

C meióza

C meióza [gr.] — meióza, ktorej priebeh je inhibovaný bunkovými jedmi (napr. kolchicín) zamedzujúcimi tvorbu vláken deliaceho vretienka. Delenie bunky sa zastavuje v štádiu metafázy (→ meióza). Chromozómy sa nerozídu a vznikajúce gaméty majú namiesto haploidného počtu diploidný počet chromozómov.

C mitóza

C mitóza [gr.] — mitóza, ktorej priebeh je blokovaný bunkovými jedmi (napr. kolchicín). Bunkové delenie sa zastavuje v štádiu metafázy (→ mitóza) a dcérske bunky majú namiesto diploidného počtu polyploidný počet chromozómov. C mitóza sa využíva na získavanie polyploidných rastlín.

cobol

cobol [ko-], angl. Common Business Oriented Language — procedurálny programovací jazyk, ktorý sa používa na riešenie úloh z oblasti hromadného spracovania údajov. Prvú špecifikáciu jazyka vytvorila koncom 50. rokov 20. stor. skupina CODASYL. Štruktúra jazyka je zameraná na jednoduchú manipuláciu s veľkým objemom údajov. Cobol bol prvým jazykom, ktorý kladie rovnaký dôraz na údaje a procedúry tým, že oddeľuje ich špecifikáciu. Napriek tomu, že ide o jeden z najstarších programovacích jazykov, stále patrí medzi najpoužívanejšie. Cobol je štandardizovaný Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), jeho posledná verzia bola vydaná v r. 2014.