Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 356 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

číslovky

číslovky, numeráliá — plnovýznamový ohybný alebo neohybný slovný druh s číselným významom. Podľa toho, či číslovky vyjadrujú presné alebo relatívne množstvo, sa delia na určité, ktoré vyjadrujú presné množstvo (jeden, pätoro, dvakrát, prvý, dvojaký), a neurčité, ktoré vyjadrujú približné množstvo podľa subjektívneho odhadu (málo, viacero, veľakrát, niekoľký, mnohoraký). Podľa významu sa rozdeľujú na základné, ktoré vyjadrujú počet kusov (jeden, málo; patria k nim aj zlomky a zlomkové výrazy, napr. pol, štvrť), skupinové, ktoré vyjadrujú počet členov skupiny a používajú sa pri pomnožných podstatných menách namiesto základných čísloviek (pätoro, viacero), násobné, ktoré vyjadrujú znásobenosť deja alebo predmetov (dvakrát, veľakrát), radové, ktoré vyjadrujú miesto predmetu alebo deja v poradí (prvý, niekoľký), a druhové, ktoré pomenúvajú počet druhov veci (dvojaký, mnohoraký). Niektoré číslovky majú charakter substantív (milión), niektoré adjektív (tretí) i adverbií (dvojako). Pri počítaní vecí pomocou základných čísloviek sa číslovka jeden zhoduje s pomenúvanou vecou v rode, čísle i v páde (jedna hodina, jedny hodinky), pri počítaní od 5 vyššie stojí počítaný predmet v genitíve plurálu (od desiatich stoličiek), pri zlomkových výrazoch pol, štvrť, trištvrte v genitíve (štvrť hodiny, pol litra). Číslovky sto a tisíc v spojení s počítaným predmetom sa neskloňujú (pre sto občanov, o sto občanoch), číslovky milión, miliarda a zlomkové podstatné mená (polovica, tretina) sa skloňujú ako podstatné mená. Radové číslovky od 21. do 99. sa píšu ako dve slová (päťdesiaty ôsmy). Za radovými číslovkami písanými číslicou sa vždy píše bodka.

citátové výrazy

citátové výrazy — ustálené slovné spojenia reprodukované v pôvodnom jazyku. Bývajú neobrazné, terminologické (napr. persona non grata, a conto) alebo obrazné, frazeologizované (napr. deus ex machina). Niektoré z frazeologizovaných citátových výrazov sa uplatňujú aj v preloženej podobe (napr. circulus vitiosus – bludný kruh). Sú výrazným knižným prostriedkom.

citoslovcia

citoslovcia, interjekcie — amorfné slová, ktoré vyjadrujú spontánne, pojmovo nespracované reakcie na neočakávanú situáciu. V širšom zmysle sa k nim zaraďujú aj beztvaré, hláskovo nefixované, neartikulované zvuky. Citoslovcia sa delia na citové (napr. ach, jaj, ejha, fuj), vôľové (napr. hľa, pst, hijó, ahoj) a onomatopoje (napodobňujúce zvuk, napr. bum, tik-tak, ). Nové citoslovcia sa tvoria aj z cudzích slov (napr. stop, tuš, marš, vivat, kuš). V reči fungujú aj ako samostatné vety (napr. Hurá!); môžu suplovať niektoré vetné členy (A ono fuk do diery. Trápi nás to tvoje jaj, jaj.). Čo sa týka jazykovej normy, pravopis citosloviec je voľnejší.

concordia parvae res crescunt, discordia maximae dilabuntur

concordia parvae res crescunt, discordia maximae dilabuntur [konkordijá -vé rés kréskunt -kordijá -mé dílá-; lat.] — svornosťou sa aj malé veci zväčšujú, nesvornosťou sa i tie najväčšie rozpadajú. Podľa rímskeho historika Sallustia nabádal touto radou numídsky kráľ Micipsa svojich synov k svornosti (Sallustius: Vojna s Jugurthom, 10. kniha, preklad Viera Bunčáková). Obdobou je slovenská povesť o troch prútoch kráľa Svätopluka.

Constitutio Antoniniana

Constitutio Antoniniana [kónstitúcijó antónínijána; lat.] — nariadenie cisára Marca Aurelia Severa Antonina Caracallu z roku 212 n. l., ktorým sa udeľovali rímske občianske práva takmer všetkým slobodným obyvateľom ríše okrem skupiny obyvateľov označovaných ako dediticii (lat. dediticius = podrobený, poddaný). Občianske práva od začiatku rímskeho štátu boli výlučným právom vládnucich Rimanov. Podmaneným národom a kmeňom sa udeľovali len výnimočne (individuálne za zásluhy). V tzv. spojeneckej vojne (90 – 88 pred n. l.) si vymohli udelenie občianskych práv spojenecké kmene v Itálii (→ Italikovia). V cisárskom období začalo masové udeľovanie občianskych práv za cisára Claudia (vládol 41 – 54 n. l.). Caracallov výnos mal pravdepodobne zabezpečiť zvýšené príjmy do štátnej pokladnice z vyberania daní.

Crane, Walter

Crane [krejn], Walter, 15. 8. 1845 Liverpool – 14. 3. 1915 Horsham — anglický maliar, kresliar, grafik, návrhár a spisovateľ. V tvorbe ovplyvnený preraffaelistami, J. Flaxmanom, W. Blakom a japonským drevorezom. Ilustroval detské knihy, navrhoval tapety, okenné sklá a vitráže. Zaslúžil sa o reformu knižného umenia. Vynikol aj ako návrhár ornamentov a dekoratívnych vzorov. Stál na ideovej platforme W. Morrisa a J. Ruskina i hnutia Arts and Crafts Movement, 1888 sa podieľal na založení Arts and Crafts Exhibition Society, jej prvý prezident. Jeho teoretické state nadväzujúce na myšlienky J. Ruskina ovplyvnili vývoj moderného dizajnu. Pôsobil na viacerých umeleckých školách. Teoretické diela: Dekoratívna ilustrácia kníh (Of the Decorative Illustration of Books 1896), Línia a tvar (Line and Form, 1900) a i.

cudzie slová

cudzie slová — slová preberané do slovnej zásoby príslušného jazyka z iných jazykov priamo alebo prostredníctvom ďalšieho jazyka. Preberanie slov je bežný spôsob obohacovania a rozširovania slovnej zásoby. Hoci cudzie slová majú niektoré znaky odlišné od domácich slov, nenarúša sa tým stabilita ani norma jazyka; preberajúci jazyk je vždy aktívnejší a má svoje ustálené mechanizmy. V priebehu stáročného vývoja boli do slovenčiny prevzaté slová napr. z gréčtiny (demokracia) a z latinčiny (advokát), počas valašskej kolonizácie z rumunčiny (bryndza, fujara, bača), počas nemeckej kolonizácie z germánskych jazykov (cech, farba, jarmok), počas existencie Uhorska, resp. Rakúsko-Uhorska, z maďarčiny (čižma, koč, vankúš), v 19. stor. najmä z ruštiny (čaj, úspech, vzduch), v 20. stor. z angličtiny (futbal, softvér). Rozlišujú sa zdomácnené slová (úplne sa prispôsobili štruktúre domácich slov a nepociťujú sa ako cudzie, napr. palác, bryndza, vankúš), internacionalizmy (napr. filológ), citátové výrazy (de facto, happy end, c’est la vie) a kalky.

datív

datív [lat.] — tretí pád v sústave pádov, nepriamy pád vyjadrujúci nepriamy objekt (napr. venovať niekomu niečo), príslovkové určenie miesta alebo cieľ (k stanici). Odpovedá na otázku komu?, čomu?. Vyčleňuje sa napr. prospechový datív (vystrúhať chlapcovi píšťalku), datív príslušnosti (rozbiť susedovi okno), stavový datív (bola mi zima), etický datív a i.

debata

debata [fr.] — typ rečovej komunikácie medzi dvoma alebo viacerými osobami, ktorej cieľom je navzájom sa oboznámiť so svojimi stanoviskami k jednotlivým otázkam, prípadne sa aj spoločným úsilím pokúšať riešiť nejaký problém. Na rozdiel od diskusie, s ktorou má podobné mnohé prvky, nie je oficiálna, organizovaná ani riadená.

deixa

deixa [gr.] — priame odkazovanie na objekty reality pomocou zámen (osobných alebo ukazovacích), prísloviek, prípadne aj vlastných mien.

delenie slov

delenie slov — rozdeľovanie slov v písme, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Delia sa iba viacslabičné slová, a to na rozhraní morfém (chlap-mi, roz-ísť sa) alebo slabík (ka-me-nár). V slovenčine sa nerozdeľujú zložkové písmená ch, dz, .

depalatalizácia

depalatalizácia [lat.] — zmena foneticky mäkkej (palatálnej) spoluhlásky na tvrdú založená na posune jej artikulácie k tvrdému podnebiu (palatu); opak: palatalizácia. V staršom období vývinu slovenčiny (asi v 11. – 12. stor.) prebiehala depalatalizácia napr. v spoluhláskových skupinách v koreni slov, a to na celom území (deňdňa) alebo na jeho častiach (tma v strednej slovenčine a cma v časti západnej a východnej slovenčiny). V mladšom období vývinu slovenčiny (13. – 16. stor.) sa takmer na celom území depalatalizovali mäkké párové i nepárové spoluhlásky.

determinatív

determinatív [lat.] — jaz. určovaný člen zloženého slova umiestnený spravidla na druhom (koncovom) mieste: veľkomesto, černozem.

determinatívna syntagma

determinatívna syntagma, podraďovací sklad — druh syntagmy, ktorý vyjadruje závislosť (subordináciu) určujúceho (vedľajšieho) člena od riadiaceho, hlavného člena syntagmy. Determinatívna syntagma je najfrekventovanejším druhom syntagmy. Rozlišujú sa substantívne (náš otec, vysoký strom), slovesné (pekne píše, píše matke, píše ceruzkou), adjektívne (málo sladké) a príslovkové determinatívne syntagmy (neskoro večer).

diáda

diáda [gr.] — dvojica; jaz. dvojica slov (zvyčajne spojených spojkou) s rovnakou slovnodruhovou platnosťou, ktorá má podobu viacnásobného vetného člena. Diáda sa používa najmä v umeleckom štýle na zvýšenie expresivity: Všetko je tu nádherné, hora aj dolina, kostolík so zámkom, jeleň so sokolom.

diakritický pravopis

diakritický pravopis — pravopis, v ktorom sa na odlíšenie písmen používajú diakritické znamienka. Je zastúpený vo veľkej miere v slovenčine, češtine, poľštine, lužickej srbčine (hornej i dolnej), portugalčine, francúzštine, lotyštine, litovčine, vietnamčine a v severoamerickom indiánskom jazyku navaho. V ďalších jazykoch sa používajú v menšej alebo v malej miere (napr. v chorvátčine, slovinčine, rumunčine, nemčine, španielčine, nórčine, švédčine). Niektoré jazyky ho nemajú (latinčina, angličtina). Diakritický pravopis sa uplatňuje aj v pravopisných sústavách odvodených z cyrilskej azbuky, v arabskom písme a v písmach z neho odvodených, ako aj v indických systémoch písma. V mnohých jazykoch sa používa zložkový pravopis často v kombinácii s diakritickým (napr. v poľštine, maďarčine a v severoamerickom indiánskom jazyku navaho).

digraf

digraf [gr.] — skupina dvoch písmenových znakov, ktoré spolu tvoria jednu fonému, napr. v slovenčine ch, dz, , v angličtine th, v poľštine sz (š), v nemčine sch (š), v maďarčine gy (ď), v taliančine gn (ň) a i.

Doesburg, Theo van

Doesburg [dusbürch], Theo van, vlastným menom Christian Emil Maria Küpper, 30. 8. 1883 Utrecht – 7. 3. 1931 Davos — holandský maliar, architekt, teoretik a spisovateľ. Koncom 19. stor. maľoval realistické obrazy, začiatkom 20. stor. bol silno ovplyvnený H. Daumierom (kreslil karikatúry) a maľoval obrazy v impresionistickom štýle. Od tohto obdobia bol aj významne ovplyvnený teozofiou, mysticizmom a 1914 – 15 tvorbou V. V. Kandinského. R. 1915 spoznal tvorbu P. Mondriana, ktorá ho zásadným spôsobom ovplyvnila. Začal pracovať na organizovaní mesačníka zameraného na moderné umenie a kultúru De Stijl: Mesačník pre nové umenie, vedu a kultúru (De Stijl: Maandblad voor nieuwe kunst, wetenschap en kultur; prvé číslo vyšlo 1917). Po 1916 spolupracoval s architektmi J. J. P. Oudom a Janom Wilsom (*1891, †1972). Začal navrhovať vitráže, ktoré mu umožňovali postupnú redukciu prírodných foriem na zjednodušené geometrické tvary. Redukciou foriem dospel k umeleckému výrazu založenému na čisto matematických princípoch (objekty zredukoval na minimálne množstvo horizontálnych a vertikálnych línii, ktoré krížením delili obraz na farebné plochy).

R. 1917 spoluzakladateľ hnutia De Stijl, hlavný redaktor časopisu De Stijl. Začiatkom 20. rokov 20. stor. sa podieľal na aktivitách hnutia Dada, čo mu prinieslo intenzívne kontakty s medzinárodnou avantgardou (1920 a 1922 prednášal na Bauhause). Spolupracoval s architektmi, vytváral najmä farebné schémy interiérov i exteriérov. Významná bola najmä spolupráca s C. van Eesteren, s ktorým vytvorili príklady architektúry v štýle elementarizmu (nerealizovaný návrh na Dom umelca, 1922 – 23).

Okolo 1924 sa v jeho maľbách objavili diagonály. Maľby, v ktorých ich uplatnil, označil ako kontrakompozície (Simultánna kontrakompozícia, 1929 – 30). Techniku kontrakompozície, založenú na diagonálnom členení farebných plôch, naplno rozvinul v architektúre. R. 1926 – 28 spolu s H. Arpom a S. Taeuberovou-Arpovou vytvoril maľby v interiéri kaviarne Aubette v Štrasburgu (zrekonštruovaná 1994). Od 1925 pracoval na návrhu vlastného domu.

R. 1929 sa podieľal na založení umeleckej skupiny Art Concret (→ konkrétne umenie), krátko pred smrťou vydal jedno číslo časopisu Konkrétne umenie (Art concret) a podieľal sa na aktivitách umelcov, ktorí neskôr vytvorili skupinu Abstraction-Création.

dorzály

dorzály [lat.] — chrbtové spoluhlásky artikulované za súčinnosti chrbta jazyka (lat. dorsum) s okrajmi podnebnej klenby; v slovenčine napr. ť, ď, ň, ľ, j, k, g, ch.

doslov

doslov — samostatná textová časť knihy, v ktorej sa autor alebo zostavovateľ obracia na čitateľa, aby s istým odstupom upozornil na význam, zmysel a poslanie diela; opak: predslov.

dublety

dublety [fr.], dvojtvary — dve alebo viaceré podoby toho istého slova alebo tvaru s rovnakým významom a identickou funkciou, ale s rozdielnou formou. Odlišujú sa pravopisne, hláskoslovne, tvarovo, slovotvorne alebo lexikálne, napr. design – dizajn, čísel – čísiel, kanála – kanálu, aktivita – aktívnosť, zas – zasa.

Dvonč, Ladislav

Dvonč, Ladislav, 24. 9. 1926 Humenné – 31. 8. 2003 Bratislava — slovenský jazykovedec. R. 1949 – 95 pôsobil v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave; 1986 DrSc. Pracoval v oblasti výskumu súčasného slovenského jazyka (ortoepia, pravopis, slovná zásoba, gramatická stavba), zaoberal sa aj jazykovou kultúrou, onomastickým výskumom, dejinami slovenskej jazykovedy i spracúvaním jej bibliografie. Autor diel Rytmický zákon v spisovnej slovenčine (1955), Bibliografia slovenskej jazykovedy rokov 1948 – 65, (4 zväzky, 1957, 1958, 1962, 1970), Dynamika slovenskej morfológie (1984), Slovenskí jazykovedci, súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov rokov 1925 – 2000, (4 zväzky, 1987, 1997, 1998, 2002). Spoluautor Morfológie slovenského jazyka (1966). Publikoval vyše 300 vedeckých štúdií. Člen a predseda viacerých názvoslovných a iných komisií.

džavotanie

džavotanie — predstupeň vývinu reči u detí medzi 5. a 9. mesiacom života, štádium, v ktorom dieťa získava hláskový materiál neskoršej reči. Pri džavotaní, ktoré nadväzuje bezprostredne na detský krik, dieťa vytvára rozmanité zvuky a zvukové spojenia veľmi podobné hláskam a hláskovým spojeniam ľudskej reči. Medzi nimi sa podľa polohy artikulačných orgánov môžu vyskytovať i hlásky menej obvyklé – mľaskavé, chrčivé, piskľavé a i. Tieto zvuky sú veľmi premenlivé, vo svojej rozmanitosti pripomínajú hlásky používané v najrozličnejších jazykoch sveta. Niekedy sa označujú ako prahlásky.

Ecchius, Valentin

Ecchius [ekchijus], Valentin, aj Eck, Ekius, Eckius; prímená (podľa rodiska): Lendanus, Lindaviensis, Philyropolitanus, asi 1494 Lindau, Nemecko – 1556/57 — latinský humanista. Od 1511 študoval a pôsobil na univerzite v Krakove, od 1517 vychovávateľ v rodine Turzovcov, od 1518 rektor latinskej školy v Bardejove, 1526 – 29, 1538 – 40 a 1550 – 51 richtár v Bardejove, politicky činný. Jeho mecenášom bol Alexej Turzo. Autor asi 30 latinských prác (básne, pedagogické a politické spisy). Hlavné diela (tlač v Krakove): učebnica Dielko o umení veršovať (De arte versificandi opusculum, 1515, 1521, 1539; je námetom jedinej slovenskej monografie o Ecchiovi: Bardejovčan Valentín Ecchius a jeho učebnica Ars versificandi, D. Škoviera, 2002); dialógy Pohŕdanie svetom a príklon k cnosti (De mundi contemptu et virtute amplectenda, 1519), O spravovaní štátu (De rei publicae administratione, 1520); básnické skladby Chváloreč na Augustína Moravského (Panegyricus in laudem Augustini Moravi, 1512), Žení sa rozvážny muž? (Utrum prudenti viro sit ducenda uxor, 1518), Osožnosť priateľstva a svornosti (De amicitiae et concordiae utilitate, 1518). Vydával antických autorov (Horácius, 1521, 1522; Prudentius, 1526; sv. Augustín, 1529). Učiteľ L. Stöckela, priateľ J. Wernera.

echolália

echolália [gr.] — u zdravých detí v určitej fáze vývoja reči mimovoľné opakovanie počutých koncových slabík, slov, slovných taktov i celých viet vyslovovaných inou osobou. Echolália môže pretrvávať aj u starších detí postihnutých vývojovou neobratnosťou reči.

echomatizmus

echomatizmus [gr. ] — napodobňovanie činnosti druhej osoby, napr. gest a pohybov (echopraxia), mimiky (echomímia), slov a viet (→ echolália). Vyskytuje sa často pri schizofrénii.

elatív

elatív [lat.] — druhý alebo tretí stupeň prídavného mena alebo príslovky vyjadrujúci vysokú mieru vlastnosti bez porovnania (starší človek, s najväčšou pravdepodobnosťou). Elatív vzniká aj pridaním predpony (prekrásny, pramálo) alebo prípony (velikánsky); v ugrofínskych jazykoch jeden z pádov označujúci pohyb znútra von.

emfáza

emfáza [gr.] — citový dôraz vo vete, pri ktorom používateľ poukazuje na závažnosť faktu zmenou farby hlasu i artikulácie, klesavo-stúpavou či tónovo nadnesenou melódiou a nápadne predĺženými samohláskami. Emfáza sa uplatňuje zvyčajne vo vzrušenom rozhovore, ako aj v rozhlasových a televíznych športových reportážach (Góóól! Výý-bor-ne! To je nááádherné).

entrefilet

entrefilet [antrfile; fr.] — staršie označenie aktuálneho krátkeho vtipného novinového článku umiestneného na začiatku denného spravodajstva zvyčajne medzi dvoma väčšími článkami. Tematicky sa viaže na denné udalosti, často sú to postrehy zo spoločenského života a rôzne kuriozity. Je anonymný, od ostatného textu oddelený linkou s cieľom upútať pozornosť. Voľnejší publicistický žáner na rozmedzí medzi analytickým a beletristickým; je zdôraznený osobitným typom písma.

etický datív

etický datív — štylistický prostriedok používaný zvyčajne v textoch dialogickej povahy s cieľom vzbudiť záujem poslucháča. Vyjadruje sa zámennými tvarmi všetkých osôb jednotného i množného čísla, napr. Idem ti (vám) domov, a čo ti (vám) nevidím. To ti (vám) bolo prekvapenie!

exonymá

exonymá [gr.] — prevzaté alebo medzinárodné slová s pravopisnou a výslovnostnou podobou domáceho jazyka, napr. dražé (fr. dragée), imidž (angl. image), tím (angl. team), víkend (angl. weekend), geografické názvy Mníchov (nem. München), Londýn (angl. London), Paríž (fr. Paris), Petrohrad (rus. Sankt-Peterburg), Solún (novogr. Thessaloniki) ap.

exotizmy

exotizmy [gr.] — názvy cudzích reálií, mien, spoločenských, vojenských a i. hodností, častí odevu, jedál, nápojov, folklóru, regionálnych osobitostí a i., ktoré nemožno preložiť do domáceho jazyka, a preto sa používajú v originálnej podobe, napr. harakiri, kambala, gulden, kaftan a i. Exotizmy nie sú totožné s exonymami.

Falaris

Falaris, klasický genitív Falarida, 6. stor. pred n. l. — tyran (samovládca) v juhosicílskom meste Akragas (dnes Agrigento) okolo 570 – 554 pred n. l. Bol poverený výstavbou chrámu Dia Olympského, peniaze však použil na vyzbrojenie družiny remeselníkov, ktorí mali pracovať na jeho stavbe, uskutočnil politický prevrat a zmocnil sa vlády. Úspešne bojoval proti Kartágu a jeho kolóniám na Sicílii, voči nepriateľom sa správal veľmi kruto (napr. vkladal ich do tela bronzového býka, pod ktorým dal zapáliť oheň). Zbierka listov zachovaných pod jeho menom je falzifikát pochádzajúci asi z 2. stor. pred n. l., čo 1697 dokázal anglický filológ R. Bentley.

Faliskovia

Faliskovia, lat. Falisci — v staroveku italický kmeň (→ Italikovia) obývajúci územie západne od Tiberu v južnej Etrúrii s hlavným mestom Falerii Veteres (dnes Civita Castellana). Od 8. stor. pred n. l. boli Faliskovia pod kultúrnym vplyvom Etruskov, zachovali si však etnickú a jazykovú svojráznosť. Od 293 pred n. l. boli pod nadvládou Rimanov.

Fantasos

Fantasos, genitív Fantasa, lat. Phantasos — v gréckej mytológii syn boha spánku Hypna, brat Morfea a Ikela (Ikelos, nazývaný aj Fobétór = Zastrašovateľ). Bral na seba podobu neživých vecí a ako prízrak strašil ľudí.

Fauna

Fauna — v rímskej mytológii bohyňa plodnosti, ochrankyňa zvierat, manželka boha Fauna, s ktorým ochraňovala lesy, polia, rastlinstvo a dobytok; uctievaná aj ako Bona Dea (dobrá bohyňa). Faunovi porodila mnoho synov stelesňujúcich lesné božstvá.

Favonius

Favonius [-vónijus; lat.], genitív Favonia — v rímskej mytológii boh západného (priaznivého) vetra, totožný s gréckym Zefyrom.

fázové slovesá

fázové slovesá — typ pomocných slovies zvýrazňujúcich spolu s pripojeným slovesom v neurčitku určitú fázu deja, ktorá môže byť začiatočná (inchoatívna; vyjadruje sa napr. slovesami začať/začínať), neohraničená (kontinuatívna alebo stredná; zostať/zostávať) alebo koncová (terminatívna; prestať/prestávať), pričom sa uplatňuje slovesný vid.

felém

felém [gr.], phellema — kompaktné ochranné pletivo rastlín, ktoré vzniká činnosťou delivého pletiva zelenej kôry (felogénu). Felém je tvorený bunkami, ktoré sú predĺžené v smere osi stonky a sú zvyčajne skorkovatené (→ korok); nahrádza pokožku rastlín pri druhotnom hrubnutí. Viac vrstiev felému (na starších drevnatých stonkách) vytvára korok, ktorý je hlavnou súčasťou vodonepriepustnej borky.

felogén

felogén [gr.] — druhotné delivé pletivo rastlín, ktorého činnosťou vzniká periderm (druhotná kôra). Felogén produkuje smerom dovnútra stonky zelenú kôru (feloderm) a smerom von felém.

Firmicus Maternus

Firmicus Maternus [-kus má-], Iulius, genitív Firmica Materna, 4. stor. n. l. pravdepodobne Syrakúzy — rímsky spisovateľ. Na základe prác starších autorov napísal rozsiahle dielo Poučenie (Matheseos libri VIII, okolo roku 336, podľa iných zdrojov 354), v ktorom obhajuje astrológiu, vysvetľuje jednotlivé astrologické pojmy a píše o vplyve hviezd na ľudské osudy. Približne v roku 339 prestúpil na kresťanskú vieru. V spise O blude pohanských náboženstiev (De errore profanarum religionum ad Constantium et Constantem Augustos, 347), ktorý obsahuje o. i. dôležité údaje o antických náboženstvách, vyzýva cisárov Constantia II. a Constanta, aby potlačili pohanstvo.

Firmus

Firmus, genitív Firma, 3. stor. — vodca protirímskeho povstania. Pochádzal z bohatej egyptskej obchodníckej rodiny. Počas vlády cisára Aureliana (270 – 275) zorganizoval v Egypte rozsiahle povstanie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť krajine nezávislosť a ktoré bolo prejavom všeobecnej krízy v Rímskej ríši a separatistických snáh v jej jednotlivých častiach (vyhlásenie Galského cisárstva, povstanie v Palmýre pod vedením Zénobie). Povstalci boli 274 porazení a Firmus bol zabitý.

fonometria

fonometria [gr.] — čiastková oblasť fonetiky, ktorá pokračuje v tradícii auditívnej a experimentálnej fonetiky a je zameraná na skúmanie lingvistických problémov. Teóriu fonometrie vypracovali Eberhard Zwirner a Kurt Zwirner a uviedli ju v práci Základné otázky fonometrie (Grundfragen der Phonometrie, 1936). Fonometria skúma a opisuje variantnú výslovnosť rozličných jazykových spoločenstiev pomocou štatistických metód. Napriek blízkej príbuznosti s fonológiou je fonometria autochtónna disciplína s vlastným predmetom a cieľom výskumu a s vlastnou metodikou, má rozdielnu terminológiu, ako aj identifikáciu lingvistických jednotiek.